Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 5, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Er/719/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105210042
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Tatiana Pavlovová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7105210042.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Inšpektorát práce
Košice, so sídlom: Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 383, proti povinnému: L. R., nar. XX. 2.
XXXX, J. XX, B., o vymoženie 663,87 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom
JUDr. Lýdiou Bujňákovou, Exekútorský úrad Košice, Pražská 4, 040 11 Košice, pod sp. zn. Ex 125/05,
takto

r o z h o d o l :

Návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 6. 4. 2005, doručeného exekútorovi dňa
18. 4. 2005 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 XXXXXX *, vydaného Okresným súdom Košice
I dňa 27. 4. 2005, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Lýdia Bujňáková.

Dňa 17. 12. 2012 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12. 12. 2012, v
ktorom požaduje zastaviť exekúciu z dôvodu § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa
svojich tvrdení je v zlej finančnej situácii, o čom predložil ako dôkaz rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí
a rodiny Košice zo dňa 5. 11. 2012, č. KE1/2012/04331/8, ktorým rozhodol o tom, že jeho manželke
priznal dávku a príspevky v sume 180,80 EUR mesačne od 1. 10. 2012, nakoľko je občanom v hmotnej
núdzi a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
nie je dôvodný. Návrhu povinného totiž nie je možné vyhovieť z dôvodu, že majetok povinného podľa
jeho vlastného vyjadrenia nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ trvá oprávnený záujem
oprávneného na výkone exekúcie, nie je možné exekúciu zastaviť z dôvodu, že povinný o sebe vyhlásil,
resp. sa domnieva, že nevlastní žiaden majetok, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. O tom

nesvedčí ani rozhodnutie o priznaní dávok v hmotnej núdzi, ktoré sa navyše netýka povinného, ale jeho
manželky. Exekučný poriadok nelimituje trvanie exekúcie a v zásade existuje možnosť, že povinný v
budúcnosti nadobudne určitý majetok bez ohľadu na spôsob jeho nadobudnutia. Navyše nemajetnosť
povinného musí byť v konaní preukázaná dostatočným a hodnoverným spôsobom, pričom nepostačuje
len vyhlásenie povinného, že sa nachádza v zlej finančnej situácii. Z uvedených dôvodov nemal súd za
preukázané, že na strane povinného existuje dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý uviedol vo svojom

podaní, preto jeho návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel.Naviac súd považuje za nevyhnutné uviesť, že uznesenia Okresného súdu Košice I, príp. iných súdov,
vydané v iných exekučných veciach proti tomu istému povinnému, nemá žiadnu preukaznú hodnotu o
majetkových pomeroch povinného, nakoľko súd jednak nimi nie je viazaný a jednak majetkové pomery

povinného sa od ich vydania mohli zásadným spôsobom zmeniť. Súd zároveň poukazuje aj na tú
skutočnosť, že ak voči povinnému bolo zastavených viacero exekúcii, vzniká tým odôvodnene vyššia
pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného v tomto exekučnom konaní. Súd navyše v
podaní povinného vzhliadol iba opakovanú účelovú snahu zmariť účel exekúcie, ktorým je vymoženie
judikovanej pohľadávky oprávneného. Okrem toho si súd dovoľuje poukázať aj na záver prijatý

Okresným súdom Košice I zo dňa 14. 8. 2012, č. k. 0Er/5880/1999-16, ktorého kópiu povinný predložil
ako dôkaz o tom, že je nemajetný. V uvedenom rozhodnutí súd konštatoval, že exekučný súd nie
je oprávneným subjektom na skúmanie majetkových pomerov povinného, tie musia byť preukázané
súdnym exekútorom, ktoré zistil šetrením v priebehu exekúcie. Teda povinným predložený dôkaz svedčí
v jeho neprospech, čo len preukazuje nedôvodnosť jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

Napokon súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že voči povinnému a jeho manželke je vedených viacero
exekučných konaní, pričom takmer do všetkých podali obsahovo zhodné podania, ktorými sa domáhajú
zastavenia exekúcie z majetkových dôvodov. Ide však o účelové podania v snahe vyhnúť sa exekúcii,
resp. zmariť jej účel a ukrátiť tak veriteľov, ktorí si vymáhajú v predmetných exekúciách judikované
pohľadávky. Súd ani v jednom prípade nevyhovel návrhu povinného, nakoľko skutočnosti v ňom

uvádzané žiadnym spôsobom nepreukázal.

Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia, ktorým súd nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie možno podať
odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.