Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 4, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/141/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711205808
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711205808.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej navrhovateľa: W..

P. G., L.. XX.XX.XXXX, J. D. X, G., proti odporkyni: W.. C. G., L.. XX.XX.XXXX, J. K. XX, L. C. L. E.,
zastúpená: JUDr. Bronislava Pavelková, advokátka, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému I. G., L.. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov W.. P. G., narodeného XX.XX.XXXX
a W.. C. G., O. J., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 31.08.2002 v L. C. L. E., zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu L. C. L. E., vo zväzku Z., ročník 2002, na strane XXX, pod poradovým

číslom XX r o z v á d z a.

Maloletý I. G., narodený XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti
navrhovateľke.

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým I. G., narodeným XX.XX.XXXX, vždy od piatka od 16:00
h v nepárny týždeň nepretržite do nedele do 17:00 h. Počas letných prázdnin je navrhovateľ oprávnený

stretávať sa s maloletým od 10:00 h dňa 14.07. nepretržite do 18:00 h dňa 23.07. a v auguste od 10:00
h dňa 04.08. nepretržite do 18:00 h dňa 13.08., počas jarných prázdnin v párnom roku vždy od pondelka
10:00 h nepretržite do piatka 18:00 h, počas zimných prázdnin vždy od 10:00 h dňa 26.12. nepretržite
do 18:00 h dňa 30.12., počas Veľkonočných prázdnin v párny rok od štvrtka od 10:00 h nepretržite do
soboty do 18:00 h a počas nepárneho roka od nedele 10:00 h nepretržite do utorka do 18:00 h.

Zastupovať maloletého I. G., narodeného XX.XX.XXXX a spravovať jeho majetok je oprávnený každý
z rodičov.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletému I. G., narodenému XX.XX.XXXX výživným v sume
280,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov, nakoľko vzťahy medzi
manželmi sú vážne rozvrátené, v dôsledku čoho manželstvo neplní svoj účel a v budúcnosti už nie

je predpoklad na obnovenie ich manželského spolužitia. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa nemala
záujem o domácnosť a nemala vzťah k domácim prácam. K vzájomným nezhodám dochádzalo už v
čase pre svadbou, kedy ho na negatívne vlastnosti odporkyne upozornili spoloční priatelia, ale on tieto
vlastnosti nevidel, resp. ich vidieť nechcel. Odporkyňa sa vyhýbala práci a jej jediným zamestnanímsa stal syn Jakub, na ktorého je až chorobne fixovaná a v starostlivosti o neho úzkostlivá a prehnane
čistotná. Spoločne manželia nehospodária. Navrhol, aby bol maloletý syn I. zverený do jeho osobnej
starostlivosti a odporkyňa bola povinná prispievať na výživu maloletého sumu 250,- € mesačne.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že práci sa nikdy nevyhýbala, avšak po ukončení
materskej dovolenky ju predchádzajúci zamestnávateľ prepustil. Počas tehotenstva mala zdravotné
problémy a musela ostať v nemocničnom ošetrení. Navrhovateľ o ňu neprejavoval záujem, bol k nej
chladný, ale dúfala, že spoločné dieťa prinesie nový rozmer a vnesie pozitívnu energiu do ich spolužitia.

K zmene však nedošlo. Od narodenia dieťaťa manželia netrávili spoločne voľný čas ani dovolenky
a prestali sa intímne stýkať. Navrhovateľovo agresívne správanie vyvrcholilo fyzickými útokmi, ktoré
odporkyňa neriešila podaniami na polícii. Pre uvedené dôvody preto súhlasila s rozvodom. Žiadala, aby
súd zveril maloletého syna do jej osobnej starostlivosti a uložil navrhovateľovi prispievať na jeho výživu
sumou 300,- € mesačne. Styk navrhovateľa s maloletým synom žiadala upraviť na každý druhý víkend
od piatku do nedele, každú stredu v týždni s osobitnou úpravou sviatkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom účastníkov, sobášneho listu, rodného listu
maloletého, rozpisu výdavkov na maloletého, znaleckého posudku
č. 19/2012 a 32/2013, správ zo šetrenia ÚPSVaR, potvrdeniami o príjme účastníkov a výdavkoch na
maloletého, ostatného obsahu spisu v rozsahu potrebnom rozhodnutie a zistil nasledujúci skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo 31.08.2002, počas ktorého sa im spoločne narodil dňa XX.XX.XXXX syn
I..

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Návrh doplnila oproti

písomne podanému tak, že navrhla zváženie možnosti zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a takto predísť možným nedorozumeniam ako aj ušetreniu účastníkov a
maloletého dieťaťa odborného šetrenia znalcami. Uviedla, že odporkyňa sústredila svoju pozornosť
výlučne na maloletého syna, zanedbávala vedenie domácnosti, v minulosti nevarila, ani neprala. Roky
bola v domácom prostredí a navrhovateľ jej ponúkal pomoc pri návrate do pracovného života aj z dôvodu

opätovnéhozaradeniadopracovnéhopomerujejponúkalmožnosťzačatiavedeniaživnosti.Domnievala
sa, že odporkyňa v ohľade deľby starostlivosti o maloletého syna s navrhovateľom nebola súdna a viedla
maloletého syna k nevraživosti voči navrhovateľovi. Vypracovaný znalecký posudok znalkyne PhDr. Evy
Borzovej nezodpovedal skutočným pomerom rodičov a jeho závery neboli pre otca priaznivé, nebolo
možné sa s nimi pre potreby rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností stotožniť. Žiadala

preto, aby súd nariadil kontrolný znalecký posudok a to aj pre odstup času od vypracovania toho prvého.
Navrhovateľ nespochybňoval fyzické násilie navrhovateľke voči odporkyni, avšak tvrdil, že bol k takému
konaniu vyprovokovaný odporkyňou a to v dôsledku jej psychického násilia voči nemu.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že atmosféra v manželstve bola neznesiteľná a manželstvo bolo

potrebné rozviesť. Manželstvo nefungovalo už roky, keď sa situácia vyhrotila po narodení syna, keď sa
naplnoukázalaosobnosťodporkyne.Sodporkyňoumal rozdielnenázorynavýchovu,aleajvýživusyna,
keď ho napr. nechávala hore až do 23:00 h, vstával a raňajkoval o 10:00 h. Na synovi sa prejavovali
príznaky, že žije v konfliktnom prostredí, ale chcel, aby syn vyrastal v harmónii. Chcel byť synovi dobrým
vzorom a myslel si, že v prípade jeho zverenia do jeho osobnej starostlivosti by ním bol. Odporkyňa

mu bráni v stretávaní sa so synom, keď napr. od Silvestra syna videl 08.01.2012 na približne tri hodiny
a cestoval za ním do Nového mesta nad Váhom, kde v súčasnosti býva s odporkyňou. Nebude brániť
odporkyni v stretávaní sa so synom tak, ako mu to ona robí. Odporkyňa sa správa spôsobom, že iba
ona vie ako sa treba starať o dieťa, že iba ona má pravdu. Odporkyňa prehnane prežíva starostlivosť o
syna. Odporkyňa je hysterická, úzkostlivá, náladová, emočne nestabilná. Pred synom ho dehonestuje,

čoho prejavom sú synove negatívne vyjadrenia voči jeho osobe. S odporkyňou chcel spoločne navštíviť
psychológa s cieľom zachrániť manželské spolužitie, ale odmietla to. Ďalej uviedol, že fyzický útok na
odporkyňu nepopiera, stalo sa tak po opakovaných provokáciách z jej strany, keď bránil seba a svoju
česť, pričom ak ju aj mal zhodiť na zem, tak sa ju snažil objať, aby nespadla. V dôsledku opakovaných
provokáciízjejstranysimyslel,ževeľkoumierousvojhozavineniaprispelasaktomu,žeje,akosasama

označuje, obeťou. Fyzicky ho napadla aj odporkyňa v situácii, keď chcel zobrať syna k babke do Serede
adalamufacku.Nesúhlasilsúpravoustykuuvedenouvpodaní odporkynez19.06.2014,jehopredstava
bola striedavá osobná starostlivosť, kde bude poskytnutý jeho osobe rovnaký priestor starostlivosti ako
matke. Keďže nebol optimistom, že súd takýto styk nariadi, navrhol, aby zachoval striedavú starostlivosťv pomere tri dni maloleté dieťa v jeho starostlivosti a štyri dni v starostlivosti matky. Akákoľvek iná úprava
styku oproti jeho terajšej možnosti stretávať sa s maloletým synom by bola úspechom. Výživným bol
ochotný podieľať sa na výžive maloletého v miere ako by bol maloletý vo výlučnej osobnej starostlivosti

matky. Žiadal, aby mali obaja rodičia rovnakú možnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
Aktuálne prebieha styk v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, každý párny piatok od 16:00 h do
nedele do 18:00 h nepretržite, žiaden iný deň mu nebol zo strany matky poskytnutý k styku s maloletým
dieťaťom. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je približne 938,- €.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní súhlasila s podaným návrhom na rozvod manželstva.
Nesúhlasila s dôvodmi, založila do spisu originál poznámok navrhovateľa, ktoré získala odporkyňa,
kde v orámovanej časti sú uvedené poznámky otca, akými dôkazmi môže získať maloletého syna do
osobnej starostlivosti, fotografie odporkyne z roku 2007, 2008, ktoré preukazujú fyzické násilie zo strany
navrhovateľa ako aj jej fotografiu zo súčasnosti, z ktorých porovnania vyplýva, že navrhovateľka v
období rokov 2007, 2008 bola týranou osobou. Tieto skutočnosti mali podstatný význam pre posúdenie

spôsobilosti navrhovateľa ako rodiča zabezpečiť riadnu výchovu maloletého. V neskoršom prednese sa
v plnom rozsahu pridržala podania z 19.06.2014. Vo vzťahu k navrhnutej úprave styku a vyčísleným
výdavkom na maloleté dieťa navrhla, aby bol navrhovateľ zaviazaný prispievať maloletému na výživu
sumou 300,- €, keď odporkyňa bude osobnou starostlivosťou zabezpečovať náklady na maloletého v
sume 200,- €. Zastupovanie a správa majetku patrí obom rodičom. Podaním z 19.06.2014 navrhla, aby

súd upravil stretávanie navrhovateľa s maloletým I. vždy od piatka od 16:00 h v nepárny týždeň do
nedele do 17:00 h. Počas letných prázdnin je navrhovateľ oprávnený stretávať sa s maloletým od 10:00
h dňa 14.07. do 18:00 h dňa 20.07. a v auguste od 10:00 h dňa 04.08. do 18:00 h dňa 10.08., počas
jarných prázdnin v párnom roku vždy od pondelka 10:00 h do piatka 18:00 h, počas zimných prázdnin
vždy od 10:00 h dňa 26.12. do 18:00 h dňa 30.12., počas Veľkonočných prázdnin v párny rok od štvrtka

od 10:00 h do soboty do 18:00 h a počas nepárneho roka od nedele 10:00 h do utorka do 18:00 h.

Odporkyňa na pojednávaní s rozvodom manželstva súhlasila. Nebolo pravdou, že si nehľadala prácu,
pred dvomi rokmi žiadala navrhovateľa, či ju u seba nezamestná, ale sa jej vysmial, na čo ale neskôr
zistila, že u seba zamestnal na polovičný úväzok svoju sesternicu, ktorú prácu mohla vykonávať aj ona

a ponúkol jej možnosť dodávkou rozvážať zásielky, ktorú prácu nemohla vykonávať aj s ohľadom na
to, že nemala dostatočné skúsenosti ako vodička takéhoto dopravného prostriedku. S navrhovateľom
žila v spoločnej domácnosti od roku 1998, vždy sa o domácnosť riadne starala a varila, jedlo mu nosila
na tácke, za čo jej nikdy nepoďakoval. Bolo pravdou, že od istej doby prestala pre neho prať, nakoľko
mu začalo vadiť, keď prala, vadili mu tekuté prášky, aviváž. Navrhovateľovi vždy varievala, ale istý čas,

keď si zriadil pobočku v Prahe, si tam varieval, celé roky za jedlo nepoďakoval. Nikdy s ňou nechodil
spoločne na nákupy, tak mu jedného dňa povedala, že mu už variť nebude, pretože ak sa mu nepáčilo,
nebude ho živiť aj z peňazí jej rodičov. Navrhovateľ sa jej často vyhrážal, že keď sa jej nepáči, tak môže
žiť v dvojčlennej domácnosti, dokonca od nej chcel, aby šla za advokátom a takto mu syna odovzdala do
opatery. Napriek tomu celé dni trávil v práci a na cestách, v Prahe a v Bratislave. Keď syn navrhovateľovi

niečo zlé povedal, nie z dôvodu, že by opakoval slová, ktoré povedala, ale jeho vyjadrovanie vyplývalo z
celkovejsituácie,ktorúprežíval.Keďsasynvrátiodnavrhovateľajerozvrátený.Navrhovateľpredsynom
používa vyjadrenia ako zmija, chudera, psychicky narušená. Do manželskej poradne ho volala v roku
2007, 2008 a to aj po fyzických útokoch na jej osobu z jeho strany, po ktorých sa jej nikdy neospravedlnil,
necítil vinu za svoje konanie, nepociťoval výčitky, ešte sa jej vysmial. Keď bol syn chorý a navrhovateľ

bol na cestách, odmietol komunikovať ohľadne zdravia syna, nebral telefón, iba ju odkázal na pomoc
k jeho kolegovi. Často pred synom zľahčoval synov zdravotný stav a hovoril synovi, že mamička si to
vymýšľa. Celé roky bola navrhovateľova starostlivosť o dieťa iba dvadsať minút večer, keď šiel syn spať.
Z týchto dôvodov preto nesúhlasila s navrhovanou striedavou starostlivosťou o syna.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že s rodinou pracujú od roku 2010 na podnet navrhovateľa, všetky
prezentované dôvody s rodičmi konzultovali. Konzultovali najmä otázku vzájomnej komunikácie rodičov.
Navrhli taký výkon osobnej starostlivosti, ktorý by syna čo najmenej zaťažoval s ohľadom na sťaženú
komunikáciu rodičov. Jakub je komunikatívne dieťa a celú situáciu v rodine vníma primerane svojmu
veku. V záverečnom vyjadrení uviedla, že z dôvodu navyknutia maloletého na styk s otcom každý

druhý týždeň od piatku do nedele navrhla tento ponechať v zmysle návrhu matky. Vo vzťahu k letným
prázdninám si myslela, že vzhľadom na vek maloletého a väzby k bydlisku v Pezinku by bolo adekvátne,
aby trávil dvakrát po dva týždne s otcom. Ostatné prázdniny navrhla ponechať v zmysle návrhu matky,
pričom krátke sviatky a prázdniny navrhla upraviť osobitne. Vzhľadom na uvedené príjmy rodičov avýdavky na maloletého považovala uloženie povinnosti navrhovateľovi v sume 250,- € až 280,- € za
primerané.

Znalec PhDr. Igor Obuch na pojednávaní zotrval na podanom znaleckom posudku. Trval na všetkom,
čo v znaleckom posudku uviedol, pričom závery boli vyslovené po vzájomnej interakcii s rodičmi a
maloletým. U maloletého nebadal správanie, ktorým by odmietal navrhovateľa. Maloleté dieťa je pred
vypočutím znalcom pod určitým tlakom zo strany každého z rodičov, čomu sa venoval na strane 21
posudku. Účastníci konania majú vzájomnú tendenciu pripisovať tomu druhému určité psychiatrické

diagnózy. Vo vzťahu k tvrdeniam o napadnutí odporkyne zo strany navrhovateľa v spise neboli trestné
oznámenia, ani iné listiny, preto by príslušný záver spočíval iba na vierohodnosti ich výpovedí, pričom
tieto boli protichodné. Úlohou znalca nebolo dokazovať pravdivosť týchto tvrdení. To, že je určitou
šancou pre niektorého z rodičov mu v priemere vysloví každý štvrtý až piaty rodič a je to v jeho praxi
bežné, necíti sa tým byť ani zaviazaný, ani ovplyvnený. Maloletý pri rozhovore nepriznal, že by ho
otec bil, ani nezistil prítomnosť rezistencie dieťaťa na násilie zo strany navrhovateľa. V znaleckom

posudku od strany 19 popísal ako mohol konflikt medzi rodičmi vzniknúť, je to určitá hypotéza na základe
popísanýchskutočností.Kprejednávanejvecialebonavrhovateľovinemalžiadenvzťah.Navrhovateľom
nebolžiadnymspôsobomovplyvňovanýprivypracovaníznaleckéhoposudku.Nepovedalby,žemaloletý
odmieta otca, spontánna reakcia dieťaťa na rodiča je podstatná a táto bola pozitívna. Nezistil žiadne
prvky asociálneho správania rodičov, je to konflikt o dieťa. U obidvoch rodičoch je prítomná nekritickosť

k svojim nedostatkom a správaniu. Maloletý je schopný a pripravený tráviť s otcom viac času ako je tomu
teraz. Je nevyhnutné, aby sa podrobili rodičia psychologickému poradenstvu. Opätovné vypočúvanie
kolíznym opatrovníkom a psychológom je pre dieťa zbytočne zaťažujúce. Vzájomná konfrontácia
je zbytočná, každý má iný pohľad. Príčiny pomočovania maloletého môžu byť rôzne vyplývajúce z
konfliktnosti vzťahu, zmeny prostredia alebo iné. To, že sa to stalo u otca nemuselo jednoznačne

znamenať, že bol pocikaný od strachu, on vnímal ten pobyt u otca ako konfliktný, lebo mama nechcela
aby tam chodil, jednoznačnú súvislosť s otcom by tam nevidel. To, že sa to nedeje u matky, vyplýva
z toho, že je doma v známom prostredí. Na testy k zisteniu agresivity sa dá pripraviť, ale nie do
tej miery, aby výsledok ovplyvnil. Výsledok je na základe viacerých pozorovaní a vyšetrení. Maloletý
neuviedol situácie, kedy ho mal otec biť. Kým sa rodičia nebudú vedieť dohodnúť, nikdy to nebude v

prospech maloletého. Ciele navrhovateľa ako obrať odporkyňu o dieťa neznejú pozitívne, navrhovateľ
takto neprezentuje vôľu akceptovať rolu matky. Záleží na tom ako sa človek správa navonok. K možnosti
rozšírenie styku otca a maloletým uviedol, že rodičia by mali na sebe zapracovať, na komunikácii, väčšej
tolerantnosti,najskôrbymalirodičianavštíviťporadňuatamsaskúsiťdohodnúťanaučiťsakomunikovať
spolu v záujme syna.

Z lekárskej správy z 27.09.2009 vyplýva, že odporkyni boli spôsobene hematómy na chrbte, stehne a
lýtku tak, že ju mal navrhovateľ napadnúť, zhodiť na zem a buchnúť ju po chrbte a po sedacej časti tela
a stehnách vzadu. Z lekárskej správy z 17.10.2008 vyplýva, že odporkyňa uviedla, že ju navrhovateľ
kopol asi kolenom do ľavého stehna pred dvoma dňami.

Zo znaleckého posudku č. 19/2012 znalkyne PhDr. Evy Borzovej, PhD. vypracovaného dňa 24.09.2012
vyplýva, že odporkyňa je introvertná a zameraná na dieťa a rodinu. Vzťah k dieťaťu je poznačený
hyperstarostlivosťou, čo môže negatívne vplývať na dieťa. Navrhovateľ sa snaží mať citové vzťahy pod
kontrolou, vytrvalosťou, pracovitosťou zlepšuje kapacitu svojej intelektovej výkonnosti. Maloletý matku

miluje, vzťah je recipročný s rizikom prehnaných protektívnych, nadsadených výchovných postupov a
citových prejavov matky. Maloletý ma otca rád, rád sa s ním stretáva. Nevie, čo je striedavá starostlivosť,
ale túto odmieta. Maloletý má vybodované sociálne siete u matky aj otca. V danom štádiu vývoja
dieťaťa je lepšia starostlivosť matky, nie striedavá starostlivosť a to z dôvodu zabezpečenia stabilného
výchovného prostredia. Styk otca s maloletým navrhla na každý druhý víkend od piatka do nedele.

Zo znaleckého posudku č. 32/2013 znalca PhDr. Igora Obucha vypracovaného dňa 16.12.2013 vyplýva,
že u matky dominujú známky nezrelosti, u otca je to problém neistoty týkajúci sa jeho mužskej role.
Pre aktuálnu konfliktnú situáciu medzi rodičmi je pre nich ťažké vnímať a akceptovať skutočný záujem
maloletého. Psychická zrelosť maloletého je na úrovni dosiahnutého veku, boli zistené zvýšené pocity

vnútornej neistoty, nižšia emočná zrelosť, na čom sa môže čiastočne podieľať aj konfliktná situácia
medzi rodičmi. Známky fyzického alebo psychického násilia na maloletom nie sú badateľné. Maloletý je
fixovaný na matku a táto má tendenciu ho držať v jeho detskej roli. Maloletý je zjavne menej spokojný so
vzťahom otca k nemu ako matky k nemu, nakoľko má pocit, že otec nenasycuje jeho potreby ako matka.Neodporučil striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, ale odporučil rozšírenie styku maloletého s
otcom s perspektívou zavedenie striedavej osobnej starostlivosti, pričom táto možnosť je podmienená
tým, že každý z rodičov absolvuje individuálnu terapiu a spoločne párovú terapiu. Rozšírenie styku

navrhol o dva pracovné dni každý druhý týždeň s možnosťou prespania u otca.

Na základe pracovnej zmluvy z 26.06.2012 je navrhovateľ zamestnaný v spoločnosti SKYNET
WORLDWIDE EXPRESS, s. r. o. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2013 bol čiastkový
základ dane v sume 11.026,40 €. Podľa potvrdenia zamestnávateľa SKYNET WORLDWIDE EXPRESS,

s. r. o. bol priemerný čistý mesačný príjem od januára 2014 do marca 2014 v sume 949,78 €.

Podľa výkazu ziskov a strát za rok 2013 bol výsledok hospodárenia spoločnosti SKYNET WORLDWIDE
EXPRESS, s. r. o. z bežnej činnosti v sume 22.810,- €.

Mesačné výdavky navrhovateľa pozostávajú z výživného na syna v sume 150,- €, ostatných výdavkov

na syna v sume 50,- €, náklady na byt s garážou v sume 400,- €, prenájom časti domu v Novom Meste
nad Váhom v sume 230,- €, strava v sume 100,- €, ošatenie v sume 20,- €, hygienické potreby a čistiace
prostriedkyvsume15,-€,cestovnévsume50,-€.Spolupredstavujúvýdavkynavrhovateľasumu1.015,-
€ mesačne.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Švehla, s. r. o. s priemerným čistým mesačným zárobkom
v sume 467,44 €.

Mesačné výdavky maloletého I. pozostávajú z nákladov na bývanie v sume
203,- €, strava v sume 150,- €, škola v sume 47,60 €, oblečenie v sume 45,- €, dovolenky a výlety v sume

70,- €, zdravotné náklady v sume 10,- €, zábava a hračky v sume 10,- €. Spolu predstavujú náklady na
maloletého I. sumu 536,55 € mesačne.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, odbor sociálnych vecí a rodiny
z 12.06.2013 vyplýva, že navrhovateľ žije v prenajatom rodinnom dome v Novom Meste nad Váhom.

Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujme maloletých detí (§ 23 ods.

2 ZoR).

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti
manželov podľa § 18 a 19 (§ 23 ods. 3 ZoR).

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach (§ 18 ZoR).

Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove astarostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľaods.3cit.ustanovenia,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade boli podmienky pre
rozvod manželstva splnené a návrh bol podaný dôvodne.

Pri skúmaní podmienok pre rozvod manželstva súd vzal za podstatné, že manželia dlhší čas spoločne
nežijú a spoločne nehospodária. Právny zväzok manželstva účastníkov konania preto nemohol vytvárať
harmonické a trvalé životné spoločenstvo za účelom vytvorenia rodiny. Návrh navrhovateľa na rozvod
manželstva a vyjadrenie odporkyne považoval súd za dôkladne uvážené.

Príčinou trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi bola zásadná rozdielnosť pováh manželov, ktorá
rozdielnosť bola podrobne opísaná znalcom PhDr. Igorom Obuchom. Prítomné a navrhovateľom
nepopreté prejavy fyzického násilia voči odporkyni neboli podľa súdu primárnou príčinou rozvratu
manželstva, ale sprievodným javom tohto rozvratu, pričom takéto konanie navrhovateľa nemôže nájsť

ospravedlnenie v tvrdenom neprimeranom konaní odporkyne voči nemu.

Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. na čas po rozvode manželstva
súd vzal za rozhodujúcu súčasnú osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloletého a reálne možnosti
zabezpečenia prospešného výchovného prostredia. Z týchto dôvodov považoval zverenie (ponechanie)

maloletého v osobnej starostlivosti navrhovateľky za správne z pohľadu zabezpečenia vhodného
(stabilného) výchovného prostredia pre maloletého I., pričom mal súd na zreteli, že primárnym
záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Avšak v konaní
bolo preukázané, že práve záujem maloletého bránil zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti
maloletého. Nepreukázalo sa, že obaja rodičia vedia vzájomne vytvoriť podmienky pre zabezpečenie

striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodujúcim faktorom pre ponechanie doterajšieho modelu osobnej
starostlivosti o maloletého zo strany odporkyne napokon bolo komplexné znalecké dokazovanie vo
vzťahu ku skutočnostiam vyžadovaných zákonom o rodine. Zistené negatíva vo vzájomnej komunikácii
rodičov, v minulosti prítomné násilné správanie navrhovateľa viedli k záveru, že na ich základe je
striedavá osobná starostlivosť aktuálne vylúčená. Možnosti jej neskoršieho nariadenia sú výlučne v

možnostiach rodičov, pričom absolvovanie individuálnej alebo párovej terapie je len jednou z možností
nápravy narušených vzťahov.

Súd upravil možnosť navrhovateľa stretávať sa s maloletým I. v zmysle návrhu odporkyne, tak
v pravidelných dvojtýždenných intervaloch piatka až nedele, pričom samostatne upravil priebeh

stretávania sa počas prázdnin v kalendárnom roku. S poukazom na vyjadrenie znalca PhDr. Obucha
o vytvorených možnostiach pre rozšírenie doterajšieho modelu stretávania navrhovateľa s maloletým,
sa súd priklonil k návrhu kolíznej opatrovníčky, keď ako vhodný spôsob rozšírenia považoval čas
prebiehajúcich letných prázdnin.Rozhodnutie, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je oprávnený každý z rodičov, nebolo
medzi rodičmi sporné a toto právo má mať zachované každý z rodičov v rovnakej miere.

Pri určení povinnosti navrhovateľa prispievať maloletému na výživu prihliadol súd na oprávnené potreby
maloletéhoapríjmovépomeryvýživoupovinnýchrodičov.Súdurčilvyživovaciupovinnosťvovýške280,-
€, nakoľko takáto výška, s ohľadom na rodičmi tvrdené a preukázané opodstatnené výdavky, vytvára
odporkyni primerané materiálne podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého Jakuba.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môžu účastníci podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 ZoR).

Ak si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
výkon rozhodnutia.