Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/345/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213219175
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213219175.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : J. S., J.. XX.X.XXXX, Y. G. K. XXXX/X, H., v konaní

zastúpená JUDr. Andreou Koczkás, advokátkou so sídlom Elektrárenská 3, Komárno, proti žalovanému :
Rapid life životná poisťovňa a.s., Garbiarska 2, Košice, v konaní zastúpená MST PARNTERS s.r.o., so
sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Na Alžbetinej č.41, Košice, sp. zn.
3C/290/2012 zo dňa 19.1.2012 v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 28.8.2013 domáhala zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so

sídlom Na Alžbetinej č.41 Košice, sp. zn. 3C/290/2012 zo dňa 19.1.2012 v celom rozsahu vrátane výroku
o trovách konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 8.8.2013 prevzala uvedený rozsudok arbitrážneho
súdu, ktorým jej bolo uložené, aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi,
t.j. Rapid life životná poisťovňa a.s. sumu 61,74 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-
Eur. Spolu s rozsudkom jej bolo doručené upovedomenie o začatí konania zo dňa 9.1.2012 a návrh na
začatie konania z toho istého dňa. Ako účastníčka rozhodcovského konania nebola predvolaná na súd,
ani vypočutá, o návrhu súd rozhodol výlučne na základe listinných dôkazov predložených žalovaným.

Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou v časti „Osobitné zmluvné
dojednania č. 01/2007“ k poistnej zmluve v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých
sporov rozhodcovský súd. Napriek tomu, že podpísala Osobitné zmluvné dojednania - rozhodcovskú
doložku, táto nebola individuálne vyjednaná pretože ustanovenie o arbitráži v časti XV. “rozhodcovské
konanie“ je zakomponované priamo vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v niekoľkých bodoch.
To znamená, že by nemala podpísať nielen Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ale ani
Všeobecné poistné podmienky, o ktorých žalovaný tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy a ani samotnú

poistnú zmluvu. Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si sama niečo v poistnej
zmluvevymenilaadruhá-žalovanýbytoprijal.Vtomtoprípadevšakktakémutodojednaniunedošlo,ale
išlovýlučneovyužitieštandardnejformulárovejzmluvy.Poukázalanačlánok3.ods.1Smerniceč.93/13/
EHS, podľa ktorej zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú,
ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Nijakým spôsobom nevedela obsah zmluvy ovplyvniť, rozhodcovskú doložku nevyjednala,

mohla zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať vrátane zmluvných podmienok uvedených v štandardnej
formulárovej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach (ďalej len VPP). Poistná zmluva a VPP
tvoria jednoliaty celok, VPP je predtlačený vo formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom
dojednaní zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka jej vysvetlená nebola a spôsobuje značnúnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o neprimeranú podmienku, ktorú zákon
sankcionuje neplatnosťou. Ďalej poukázala na to, že žalovanému bola vo viacerých prípadoch uložená
povinnosť zdržať sa postupu podľa zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky, avšak tento zákaz

vôbec nerešpektuje. K pohľadávke uplatnenej žalovaným v rozhodcovskom konaní uviedla, že žalovaný
listom zo dňa 17.10.2011 oznámil jej zánik poistnej zmluvy, pričom o žiadnej dlžobe na poistnom
nezmienil a bez toho, že by ju akokoľvek kontaktoval, podal na rozhodcovský súd žalobu. Takýmto
postupom bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a bolo jej odňaté právo konať pred súdom, čo
je tiež dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Na návrh žalobkyne z 30.10.2013 súd uznesením zo dňa 12.11.2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre z 31.1.2014 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č.
3C/390/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zaujal stanovisko, že napadnutý rozhodcovský

rozsudok bol vydaný v súlade so Zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Poukázal na ustanovenia § 35 a 40 tohto zákona, ktoré taxatívne stanovujú dôvody, pre
ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia, pričom podaná žaloba
neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, je z toho pohľadu
neúplná a absentujú v nej nezákonné náležitosti.

V ustanovení § 41 ods. 1 citovaného je stanovená prekluzívna lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že v riadne a včas podanej žalobe musí žalobca
uviesť aj dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom vzhľadom na
prekluzívnu dobu na podanie žaloby sa na iné, neskôr podané žaloby či doplnenia žaloby a nové dôvody
nemožno prihliadnuť, keďže nie sú uvedené vo včas podanej žalobe. Z podanej žaloby je možné vyvodiť,

že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku má byť dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona
o rozhodcovskom konaní, t.j. že jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. V tejto
súvislosti vyslovil názor, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a
preto nie je konaním, ktorým by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov, preto pred
splnením poplatkovej povinnosti súd by nemal začať konať vo veci. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že

rozhodcovská doložka nebola s ňou individuálne dojednaná. Poistné podmienky podpísala na štyroch
miestach, a to na návrhu poistnej zmluvy, ďalej podpísala VPP, Osobitné zmluvné dojednania a Záznam
o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve. Na tomto zázname svojim podpisom potvrdila, že
súhlasí s navrhovaným produktom, že už nechce od sprostredkovateľa poistenia nič uviesť, vysvetliť,
doplniť, dojednať. Vzhľadom na uvedené má za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na

základe individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky, pričom pohľadávka, ktorá bola dojednaná pred
rozhodcovským súdom predstavuje osobitný provízny náklad poisťovne v podobe úhrady odmeny
vyplatenej sprostredkovateľovi za sprostredkovanie poistnej zmluvy (v danom prípade M. L. I. sume
61,74 Eur) podľa bodu 7a článku XII, časti záverečné ustanovenia VPP.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj návrhom poisťovne na
začatie konania o zaplatenie 61,74 Eur na Arbitrážnom súde Košice zo dňa 1.2.2012, upovedomením
Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 9.1.2012 vo veci vedenej pod sp. zn. 3C/290/2012 o začatí konania
pred rozhodcovským súdom, rozhodcovským rozsudkom č. 3C/290/2012 zo dňa 19.1.2012, návrhom
žalobkyne na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.2.2008, Poistnou zmluvou

účastníkov zo dňa 26.2.2008, oznámením poisťovne o zániku poistenia zo dňa 17.10.2011, dotazníkom
o zdravotnom stave poisteného, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve,
zmluvnými dojednaniami pre poistenie EuroKapitálPlus, VPP pre poistenie zjednávané odporcom,
žiadosťou žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, sadzbami provízií pre poisťovne pre jednotlivé druhy
poistenia a výsluchom svedkyne M. L.. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny

stav veci :

Dňa20.2.2008žalobkyňapodalanávrhPrvejČesko-SlovenskejpoisťovniRapid,a.s.(po1.1.2009Rapid
life životná poisťovňa, a.s.) na uzavretie poistnej zmluvy pre prípad kritických chorôb na poistnú dobu 45
rokov za dohodnuté ročné poistné 504,- Sk. Poistná zmluva bola uzavretá prijatím návrhu poisťovňou

dňa 26.2.2008. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria VPP. Písomnou žiadosťou doručenou poisťovni dňa
7.10.2011 žalobkyňa požiadala o zrušenie poistnej zmluvy. Žalovaný listom zo dňa 17.10.2011 oznámil
žalobkyni zánik poistenia ku dňu 21.11.2011 v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka spolu s konečnýmstavomfinančnéhoplneniapoistnejzmluvykudňuzánikupoistenia,podľaktorého„zostatok(-preplatok/
+ nedoplatok) je 0,- Eur.

Podľa časti XV. bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Podľa bodu 3. písm. a) časti XV. VPP rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi
poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä

pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného.

Podľa bodu 2 časti XVII. VPP - záverečné ustanovenia, všetky články, ustanovenia a dojednania
uvedené v týchto všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy
uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v
plnom rozsahu a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania.

Podľa časti XVII. bodu 3 VPP podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok sa
poisťovňa v celom rozsahu môže dovolávať ich právnych účinkov s tým, že týmto okamihom sa poistník
nemôže zbaviť svojej zodpovednosti s odvolaním sa na neznalosť zmluvných dojednaní a dojednaní
týchto VPP.

Podľa bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 poistník (poistený) a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktičnosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto

ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k PZ vyplýva, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich
zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysel Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných

podmienok poisťovne platných od 1.1.2007.

Podľa § 40 ods.1,2 Zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3 )
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred
vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 )
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 17 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 41 ods.1,2 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania,
ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 , lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z
dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník
rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa,
keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku.

Vyššie uvedená lehota je prekluzívna lehota, čo znamená, že keď právny nárok nie je uplatnený na
súde včas, zanikne. Rozhodcovské konanie bolo začaté na návrh poisťovne zo dňa 2.1.2012. Návrh
na začatie konania a upovedomenie o začatí exekúcie pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012

bolo žalobkyni doručené dňa 6.8.2013 spolu s rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice
sp.zn. 3C/290/2012. Žalobkyňa žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku doručila súdu 28.8.2013,
čiže v zákonnej 30 dňovej lehote. Z podania jednoznačne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok napáda
pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá nebola s ňou individuálne dojednaná a pre porušenie radu
ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom.

K námietke nedojednania rozhodcovskej doložky individuálne súd vypočul svedkyňu M. L., ktorá uviedla,
že so žalovaným mala uzatvorenú mandátnu zmluvu, na základe ktorej uzatvárala pre neho poistné
zmluvy, medzi inými aj so žalobkyňou. Poučila ju tak, ako na to bola vyškolená. VPP dala žalobkyni k
dispozícii, avšak na to sa už nepamätá, či ich žalobkyňa pred podpísaním zmluvy prečítala. Rozhodne ju

poučila, že pokiaľ zmluva bude zrušená do 7 rokov od uzavretia, tak poisťovňa žiadne peniaze jej nevráti.
O tom, že v prípade nezhôd medzi zmluvnými stranami o sporných otázkach je oprávnený rozhodovať
rozhodcovský súd, jej nehovorila. Podľa inštrukcií poisťovne základnou podmienkou, aby mohla uzavrieť
poistnúzmluvuspoistníkombolo,abydotyčnýsúhlasilajsVPP.Akbyžalobkyňanesúhlasilasniektorým
bodom, chcela by niečo vyškrtnúť alebo zmeniť, tak by nemohla s ňou uzavrieť poistnú zmluvu.

Podľa článku 48 ods.2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 3 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 6 ods.1 Smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty

zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa bodu 1 písm. q) Prílohy Smernice ES/93/2013 EHS neprijateľnou zmluvnou podmienkou je

podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný
prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje
prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa
zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozícii v slabšom
postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len

iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné
dosiahnuť len súdnou kontrolou.

Dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, ktorý je povinný preukázať individuálne vyjednanie
rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy
podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Práve opačne výsluchom

svedkyne bolo preukázané, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla
ju prijať ako celok, alebo odmietnuť. Obsah tejto doložky bol žalovaným vopred pripravený, na jej obsahu
žalobkyňa sa nepodieľala a už tento samotný fakt vyvracia tvrdenie žalovaného, že rozhodcovská
doložka bola so žalobkyňou individuálne dojednaná. Na tomto nič nemení ani tá skutočnosť, že
žalobkyňa klauzulu o rozhodcovskej doložke na znak súhlasu podpísala viackrát (na Zázname o

požiadavkách a potrebách klienta k PZ a na VPP) Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
žalovaný vysvetlil žalobkyni význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento
proces a po preukázateľnom poučení jej dal na výber sa rozhodnúť.

K tvrdeniu žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť VPP došlo k

individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky, súd poukazuje na rozhodnutia NS SR 3Cdo/1/2012,
5Cdo/61/2012, 6Cdo/13/2013 v ktorých najvyšší súd zaujal stanovisko, že rozhodcovská doložka
nachádzajúca sa v poistných zmluvách uzatvorených medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v
časti VPP pod bodom XV. nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy
spolu s VPP, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred sa vzdal práva na účinnú právnu

ochranu. Na tomto fakte podľa názoru najvyššieho súdu nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu
zmluvy zmluvné strany podpísali aj pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok, aj
osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú vo
VPP. Dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky možno pripustiť pre spotrebiteľské zmluvy iba za
predpokladu,žepodmienkyustanoveniarozhodcuadohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterubudú

účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie a spravodlivý proces.
Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.Je nezanedbateľná aj tá skutočnosť, že trovy
rozhodcovského konania (276,- Eur) viackrát prevyšujú vymáhanú pohľadávku (61,74 Eur) Už len táto

skutočnosť predstavuje neprimeranosť arbitrážneho konania.

Podľa § 2 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2007 na účely tohto
zákonasarozumie(a)spotrebiteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoránakupujevýrobkyalebo
používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, (b) predávajúcim:

1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická
osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej
činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité
výrobky, okrem potravín, (i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi
odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka
, ako aj všetky iné zmluvy,ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na
spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka .

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi

konania spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa§53ods.1-3Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatní ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálnej dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 citovaného zákona za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmäustanovenia,ktoré(a)máspotrebiteľplniťasktorýmisanemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,(r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vo výpočte neprijateľných podmienok je s účinnosťou od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r)
výslovne uvedená ako neprijateľná podmienka, požadovanie od spotrebiteľa, aby v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Poistnú zmluvu účastníkov
konania podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 23a
Zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd posúdil ako občianskoprávnu vec - spotrebiteľskú
zmluvu,pretožebolauzavretámedziprávnickouosobou,ktorámávpredmetesvojejčinnostipoisťovaciu

činnosť v súlade s Klasifikáciou poistných odvetví podľa poistných druhov a spotrebiteľom, t.j. fyzickou
osobou, ktorá predmetnou zmluvou zabezpečovala svoje potreby.

Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v článku

XV.VPP je súčasťou neprehľadného textu písaného s malými písmenami splývajúceho s ostatnými
zmluvnýmipodmienkamiuvedenýmivoVPP.Podľatejtorozhodcovskejdoložkyvšetkyvzájomnésporya
spornénárokypoisteniabudúrozhodnutévrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovskádoložkaznemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo spornýchnárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl.
V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná

sankcia pod písm. k) bola upravená až novelou vykonanou Zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou
od 1.1.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004).
Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Umožnilo
sa členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok
aj širšie ako odporúča smernica. Kým smernica vychádzala zo vzorového okruhu nekalých klauzúl,
slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok. To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a teda nad rámec zoznamu
podmienok uvedených v prílohe smernice alebo v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. K tomu, aby
súd považoval nejakú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, majú byť splnené tri podmienky, a to:
1. podmienka je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve; 2. spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach strán; 3. nerovnováha je daná v neprospech spotrebiteľa. V prípade
rozhodcovskej doložky nie je podstatné či riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského konania
vnúti spotrebiteľovi štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť
schránený pred oboma.

Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tomto bránila bude považovaná
za neprijateľnú. Výsluchom svedkyne Anny Zsigó súd mal za preukázané, že spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej doložky na rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania nebola vysvetlená, taktiež

podmienky za ktorých sa bude viesť proces na arbitrážnom súde a ani jej nebol daný výber rozhodnúť sa.
Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný súdny proces, mal by nepochybne poznať tieto pravidlá.
Je všeobecne známe, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa zástupcovia dodávateľov
nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Dodávateľ s odbornou
starostlivosťou mal vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má poznať dôsledky ich

používania. Mal počítať s tým, že plneniu z nekalej podmienky mu súd nemôže priznať úspech. Taktiež
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Pod rozporom s dobrými mravmi v konaní treba rozumieť
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných stráv a porušovanie zmluvnej slobody.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej
doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, čím spôsobovala nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Z poistnej zmluvy účastníkov konania vyplýva,

že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa
v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú VPP pre životné poistenie, teda aj rozhodcovská doložka
obsiahnutávčastiXV.týchtopodmienok.Natomtofakteničnemenískutočnosť,ževdeňpodpisuzmluvy
podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných

podmienkach. Zmluvná podmienka o rozhodcovskej doložke je podľa názoru súdu v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah súdna prax označuje za fakticky nerovný, nevyvážený, priečiaci sa dobrým mravom.
Pre neprijateľnosť ide o absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, preto súd s poukazom na citované
zákonné ustanovenia a opísaný skutkový stav dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku vzhliadol v neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 40 ods.1 písm. c) Zákona č. 244/2002
Z.z.Po právoplatnosti tohto rozsudku súd v zmysle § 43 ods.1 Zákona č. 244/2002 Z.z. bude pokračovať v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe podanej rozhodcovskému súdu.

O trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne vo dvoch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.