Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/339/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208887
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208887.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinovač.25,Bratislava,
IČO: 35807598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36865141, konajúca JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova č. 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému: J. T., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, XXX XX X., o vymoženie 233,03
eur s príslušenstvom, , o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.

septembra 2015 č.k. 9Er/1930/2015 - 22, v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 103, § 159 ods. 3 , § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 14.03.2015 domáha

proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 233,03 eur s príslušenstvom, na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35922761 sp. zn. SR
00768/09 zo dňa 12.05.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2009
a vykonateľnosť dňa 04.06.2009. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., dňa 11.05.2015 doručil
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti má súd preukázané,

že exekúcia vedená pod spisovou značkou 15Er/1280/2009 (EX 4481/09) v prospech oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35807598, proti povinnému: Monika Vrtálová,
nar. 10.05.1981, Nová 600/21, 972 17 Kanianka, bola uznesením Okresného súdu Prievidza č.k.
15Er/1280/2009-34 zo dňa 10.04.2012 vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/160/2009-34 zo dňa

07.08.2012, nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2012. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie
uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno
8, IČO: 35922761, spisová zn. sp. zn. SR 00768/09 zo dňa 12.05.2009. Okresný súd Prievidza
v odôvodnení uznesenia č.k. 15Er/1280/2009-34 zo dňa 10.04.2012 okrem iného uviedol, že
rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávnený a povinným, na podklade

ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a
považoval ju za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne
neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto
doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených
dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľaustanovenia§54Občianskehozákonníka(vpochybnostiachvprospechspotrebiteľa),rešpektujúc

ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu zastavil v celom rozsahu pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod spis. zn.15Er/1280/2009 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo
vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného. V zmysle
citovaných zákonných ustanovení je existencia právoplatného rozhodnutia o veci prekážkou toho, aby

sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide
vtedy,aksúsúčasnesplnenétripodmienky:1.začnesaopätovnekonať,hociužbolovoveciprávoplatne
rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. o tej istej veci. O rovnakú
vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý
právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide napr.

vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky na základe
totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v súlade s §
57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v
plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, keď rozhodcovský rozsudok posúdil
ako nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov
aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny).

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., patrí
medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby
vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho
istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť
osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo

stav, vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený (z
rovnakého stavu). Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát
o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 9Er/1930/2015 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 15Er/1280/2009-34 zo dňa 10.04.2012 jednoznačne konštatoval,

že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie

poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však okresný súd
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne
aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom

konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z.z., aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete "vec",
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie
konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že

exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len
proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku
rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne
neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol,
že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie

prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
odvolacísúdnapadnutéuznesenieokresnéhosúduzrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov
podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 12.05.2009, sp.zn. SR 00768/09. Napadnutým
uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní jepodkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd svojim skorším rozhodnutím zo dňa 10.04.2012, č.k. 15Er/1280/2009-34 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/160/2009-34 zo dňa 07.08.201 bola exekúcia

vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti

odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti

a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj

dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,

nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, okresný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 10.04.2012, č.k.15Er/1280/2009-34 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/160/2009-34 zo dňa
07.08.2012, ktorým bolo exekučné konanie zastavené pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku

oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny
názor, že vyššie uvedené uznesenie okresného súdu založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v
totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno

pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .