Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/335/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615214074
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615214074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsamosudkyňouJUDr.EvouTriznovouvprávnejvecižalobcu:QuantumCredita.s.,

so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o.,
sosídlomRužovádolina25,82109Bratislava,IČO:36668745protižalovanej:M.S.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. XXX/XA, XXX XX N., toho času bytom G., C. K., N., štátny občan Slovenskej republiky,
v konaní o zaplatenie 289,92 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 40,97 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 17,99 Eur počnúc od 26.09.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 22,98 Eur počnúc
od 26.10.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku po výšku 248,95 Eur s príslušenstvom žalobu žalobcu proti žalovanej z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 24.09.2015 žalobu o zaplatenie 289,92 Eur s príslušenstvom.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1000,- Eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.

Súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.03.2016 poučenie podľa § 120 ods. 4 Občianskeho
súdnehoporiadku(č.l.41spisu).Žalovanáprevzaladňa24.03.2016žalobusprílohamiapoučeniepodľa
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 13.04.2016
boli účastníci konania upovedomení. Zástupca žalobcu sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnil.

Žalovaná sa verejného vyhlásenia rozsudku zúčastnila. Súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej
dňa 13.04.2016.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, faktúry č. 7209263163 na sumu 17,99 Eur, ktorá sa
stala splatná dňa 25.09.2012, faktúry č. 7210349968 na sumu 22,98 Eur, ktorá sa stala splatná dňa
25.10.2012, faktúry č. 7308067873 na sumu 248,95 Eur, ktorá sa stala splatná dňa 25.08.2013, Zmluvy
o pripojení a Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 27.10.2011, Oznámenia o postúpení pohľadávky

zo dňa 01.07.2014, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014, na základe čoho bol zistený
skutkový stav.Žalobca uviedol, že Slovak Telekom a.s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava uzavrela so žalovanou
podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, dňa 27.10.2011 Zmluvu o pripojení
program služieb DATA SIM NEOB1. Spolu so zmluvou podpísala žalovaná dňa 27.10.2011 Dodatok k

Zmluve o pripojení, predmetom ktorej bol záväzok poskytovateľa služby sprístupniť účastníkovi prístup
do siete internet bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia špecifikovaného v
zmluvu a predať žalovanej koncové zariadenie Huawei E173 v akciovej cene s podmienkou lehoty
viazanosti 24 mesiacov. Nezľavnená hodnota koncového zariadenia je uvedená v Cenníku, ktorý
je súčasťou dôkazov evidovaných na tunajšom súde pod Spr. 22/2015. V čase uzavretia zmluvy

nezľavnená cena zariadenia činila 39,- Eur. Žalovaná nezaplatila faktúry riadne a včas, preto jej faktúrou
číslo 7308067873 bola vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Faktúra sa stala splatná
dňa 25.08.2013. Žalobca dodal zariadenie, poskytol službu riadne a včas. Žalovaná služby neplatila,
pričomrozdielvcenáchza24mesiacovpredstavovalzľavuvovýške76,56Eur.Oprávnenesadomáhajú
zaplatenia zmluvnej pokuty.

Faktúrou č. 7209263163 právny predchodca žalobcu vyfakturoval sumu na úhradu vo výške 17,99 Eur.
Faktúra sa stala splatná dňa 25.09.2012.

Faktúrou č. 7210349968 právny predchodca žalobcu vyfakturoval sumu na úhradu vo výške 22,98 Eur.
Faktúra sa stala splatná dňa 25.10.2012.

Faktúrou č. 7308067873 právny predchodca žalobcu vyfakturoval sumu na úhradu vo výške 248,95 Eur.
Faktúra sa stala splatná dňa 25.08.2013.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej

a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bol prevod pohľadávky na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je

aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je koncový užívateľ,
ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a), e) citovaného zákona podnik má právo:
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o
poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti

alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých
údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi

najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) a ods. 13 citovaného zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak
to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v
omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu
účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky

je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka
súvisiace so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a
ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v

záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, ktoré aplikoval na zistený
skutkový stav.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky

vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Právny predchodca žalobcu ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky

nemohli ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy
v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže
nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden
poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca resp. právny predchodca žalobcu rovnakú zmluvnú
pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu.

Podmienky, za akých právny predchodca žalobcu dohodoval zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa
Občianskeho zákonníka reprezentuje, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o pripojení, na základe

ktorej poskytoval právny predchodca žalobcu služby verejnej mobilnej telefónnej siete.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne

spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného

práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)

nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by

sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že

účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej mobilnej telefónnej sieti a účastník sa zaviazal platiť cenu za sprístupnenie a

poskytovanietejtoverejnejelektronickejmobilnejtelefónnejsieti.Súčasťouzmluvyexlegesúvšeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Tieto práva a povinnosti zmluvných strán sú vzájomné
(synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je povinný plniť, teda obe strany sú si navzájom
dlžníkmi a veriteľmi, pričom pri týchto záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj

vzájomná podmienenosť plnenia s odkazom na ustanovenie § 560 Občianskeho zákonníka. Vzájomná
podmienenosť plnenia znamená, že plnenia sa môže domáhať len účastník záväzkového právneho
vzťahu, ktorý už sám dlh splnil alebo preukázateľne je pripravený ho splniť.

V zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka účastníci pre prípad nesplnenia záväzku alebo

pre prípad akejkoľvek zmluvnej povinnosti, môžu dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá je jedným so
zabezpečovacích prostriedkov a má akcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladá existenciu
hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Jej cieľom je dosiahnutie väčšej istoty, že právoveriteľa bude uspokojené. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia.

Súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 248,95 Eur počnúc od 26.08.2013 do zaplatenia zamietol z
dôvodu, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho
zákonníka, pričom právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako
dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka. Dojednanie o zmluvnej pokute súd nepovažoval za individuálne

dojednané s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ustanovenie je v
Zmluve o pripojení uvedené podobne ako v ďalších formulárových zmluvách uzatvorených s právnym
predchodcom žalobcu so svojimi zákazníkmi, pričom žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť
výšku zmluvnej pokuty a výška zmluvnej pokuty bola rovnaká po celú dobu viazanosti, tak
ako je to zrejmé z Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 27.10.2011 (č.l. 4 súdneho spisu). Ustanovenia
o zmluvnej pokute uvedené v zmluve, súd považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie podľa § 53a

ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s poukazom na to, že zmluvná pokuta nezohľadňovala, kedy
došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či na začiatku zmluvného vzťahu alebo na konci zmluvného
vzťahu,pričomvýškazmluvnejpokutyzostalanemennápočascelejdobyviazanostiv prípadeporušenia
zmluvy, teda aj v prípade, ak by účastník zmluvy si splnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované

žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti (a to i v prípade
nezaplatenia poslednej úhrady), mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Neprimeranosť
sankcie sa v danom prípade tak, ako i v ostatných zmluvách, ktoré uzatváral žalobca so spotrebiteľmi,
prejavila osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia.

Súd žalobe vyhovel v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia faktúr za služby, ktoré žalovaná
využívala. Žalovaná je povinná zaplatiť cenu služieb spolu s úrokmi z omeškania, pričom ich počiatok
bol určený vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
s poukazom na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z..

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Žalovaná mala v konaní úspech v prevažnej časti, avšak trovy konania si neuplatnila. Súd podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.