Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200606
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200606.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I. Z., bytom D., proti odporcovi:
Centrum právnej pomoci, kancelária Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie
zákonnostirozhodnutiaodporcusp.zn.3N1877/2013,Č.RZ:11236/2013z18.marca2013,naodvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/42/2013-34 z 11. marca 2015,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.
4Sp/42/2013-34 z 11. marca 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č.k. 4Sp/42/2013-34 z 11. marca 2015 Krajský súd v Bratislave podľa § 104

ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zastavil konanie z dôvodu, že ide o
taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že 5. apríla 2013 mu bolo doručené podanie navrhovateľa
z 22. marca 2013, ktoré svojím obsahom mohlo byť odvolaním navrhovateľa voči rozhodnutiu odporcu
sp.zn.: 3N 1877/2013 Č.RZ.: 11236/2013 z 18. marca 2013. Po doručení predvolania na pojednávanie

navrhovateľ doručil krajskému súdu 3. marca 2015 podanie, v ktorom okrem iného uviedol, že žiadne
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu nepodal. Pred otvorením pojednávania vo veci samej na otázku
krajského súdu, či je jeho podanie z 22. marca 2013 odvolaním, prítomný navrhovateľ uviedol, že
predmetné podanie bolo iba doplnením jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, teda odvolaním
proti rozhodnutiu odporcu nebolo a zároveň zopakoval, že žiadnej odvolanie proti rozhodnutiu odporcu
nepodal. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že v predmetnom konaní s poukazom na § 79

ods. 1 veta prvá O.s.p. absentuje návrh ako elementárna podmienka začatia konania na súdu, ktorá je
neodstraniteľnou vadou konania, preto konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich
náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p.,

§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.) nesúhlasiac s právnym názorum krajského súdu v
plnom rozsahu z dôvodu porušenia jeho práv garantovaných v článku 46 ods. 3, ako aj 48 ods. 2 Ústavy
SR. Uviedol, že podstatou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený
záujem na riešení svojho základného práva, pričom toto právo je porušené v prípade, ak k prieťahom
došlo zavinením orgánu štátu. Ďalej namietal nesprávnosť úradného postupu odporcu pre zavádzanie a

neplnenie si svojich povinností, ako aj pre podvod a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Cestou
najvyššieho súdu žiadal zrušiť Centrum právnej pomoci v Trenčíne a peniaze prideliť zdravotníctvu,ktoré občania potrebujú omnoho viac. Zároveň žiadal najvyšší súd, aby zaviazal odporcu k povinnosti
nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 10 000,- €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté
uznesenie bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa

použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 79 ods. 1 prvá veta O.s.p. konanie sa začína na návrh.

Z pripojeného súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že krajský súd pred rozhodnutím vo veci
samej zisťoval, či sú splnené podmienky konania. V súlade s ustanovením § 79 ods. 1 veta prvá skúmal,
či podanie navrhovateľa z 22. marca 2013 svojím obsahom mohlo byť odvolaním navrhovateľa voči
rozhodnutiu odporcu sp.zn.: 3N 1877/2013 Č.RZ.: 11236/2013 z 18. marca 2013. Nakoľko navrhovateľ

v podaní z 3. marca 2015, ktoré adresoval súdu po doručení predvolania na pojednávanie, ako aj na
pojednávaní konanom 11. marca 2015 uviedol, že žiadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu
sp.zn.: 3N 1877/2013 Č.RZ.: 11236/2013 z 18. marca 2013 nepodal a upresnil, že jeho podanie z
z 22. marca 2013 je doplnením žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, mal krajský súd preukázanú
neodstraniteľnú vadu konaniu, ktorou je absencia návrhu na začatie konania vo veci samej.

Ak účastník konania konania výslovne uvedie, že neprejavil svoju vôľu iniciovať súdny prieskum
rozhodnutia, ktorý by mohol byť predmetom tohto konania, nie je odmietnutím právnej a súdnej ochrany
v zmysle čl. 46 a nasl. Ústavy SR, ak súd zastaví konanie v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p.,
pokiaľ v konaní, ktoré sa začína na návrh účastníka konania, tento absentuje, t.j. ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a bráni tomu, aby súd mohol vo veci konať a vydať
rozhodnutie vo veci samej.

Najvyšší súd stotožniac sa so závermi krajského súdu konštatoval, že krajský súd rozhodol vo veci
skutkovo správne a v súlade so zákonom. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd konanie zastavil. Preto odvolací súd
uznesenieKrajskéhosúduvBratislaveč.k.4Sp/42/2013-34z11.marca2015podľa§219O.s.p.potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ v odvolacom

konaní úspech nemal a odporkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k
ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.