Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205471
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814205471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave na ul. Karadžičovej 8, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
v Bratislave na ul. Karadžičovej 8, proti žalovanému N. K., nar. XX,XX.XXXX, bývajúcemu v H. XX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto na Šafárikovom námestí 7, právne zast. JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom v Bratislave na ul. Dobrovičovej 13, o zaplatenie sumy
780,88 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa

29.01.2015 č.k. 4C 146/2014-93 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby čo do istiny 150,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 50,- Eur od 24.02.2015 do 23.03.2015, zo sumy 50,- Eur od 24.03.2015 do 21.04.2015 a zo
sumy 50,- Eur od 22.04.2015 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok zrušuje a konanie zastavuje.

Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že konanie čo do istiny 100,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 50,- Eur od 23.12.2014 do 21.01.2015 a

zo sumy 50,- Eur od 22.01.2015 do 23.02.2015 zastavuje.

Čo do zvyšku rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdzuje.

Žiadny z účastníkov a ani vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom konanie ohľadne sumy 150,- Eur s prísl. úrokom z omeškania
zastavil a žalobu čo do zvyšku zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil
povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 118,95 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom
ktorej bolo zriadenie/zmena bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení
podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinných od 01.07.2007. Zároveň bola uzatvorená
aj zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Dňa 28.03.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky voči

žalovanému z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,
čo vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013. Listom z 01.10.2013 oznámil
žalobca žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky ku dňu 30.09.2013, čo zdôvodnil
neplnením platobných povinností žalovaným vyplývajúcim z povoleného prečerpania a prekročenímlimitupovolenéhoprečerpanianadrámecpovolenejsumy,čímdošlokvznikunepovolenéhoprečerpania
peňažných prostriedkov na účte v trvaní viac ako päť dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14
bod. 1 písm. a/ obchodných podmienok.

Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaného bolo zistené, že k zastaveniu povoleného čerpania
došlo dňa 22.07.2011. To, že zo strany žalovaného malo dôjsť k naplneniu predpokladov pre možný
postup žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu podľa čl. 8 bod 4 písm. a/ obchodných podmienok
pre porušenie povinnosti žalovaným v zmysle čl. 14 bod 1 písm. a/ alebo písm. b/ a čl. 14 bod 2

obchodných podmienok už podstatne skôr, než to žalobca realizoval podaním z 01.10.2013 svedčí aj
skutočnosť, že v rovnakej výške je sporná pohľadávka uvedená i v oznámení o postúpení pohľadávky zo
dňa 05.04.2013. Vychádzajúc z výpisu z účtu automatická splatnosť výnosov nastala dňa 31.01.2011.
Objektívna možnosť žiadať splatnú istinu vo výške 780,88 Eur bola daná už 01.02.2011. Išlo teda
o splatný nárok žalobcu. Nečinnosť právneho predchodcu žalobcu a následne žalobcu pri využití
oprávnení vyplývajúcich zo zmluvy a obchodných podmienok ide na ťarchu veriteľa aj vo vzťahu k

otázke premlčania. Následkom zastavenia povoleného čerpania je povinnosť dlžníka vyrovnať čiastku
povoleného prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná čiastka sa považuje za nepovolené prečerpanie.
Nepovolené prečerpanie je splatné okamihom jeho vzniku. V prejednávanej veci posledný výber
peňažnej sumy žalovaným z účtu nastal dňa 20.10.2009. Ostatné položky označené vo výpise z účtu
ako výber po dátume 31.01.2011 predstavujú iba poplatky (príslušenstvo) pričítané na ťarchu účtu

žalovaného.Inékritériápreurčeniesplatnostijednotlivýchnárokovžalobcuzosamotnéhozneniazmluvy
nevyplývajú.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v
spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, aby z

pôsobnosti ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv.
Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva
sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou

konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.
Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ust. Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných
typových zmluvách. V zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Súd má povinnosť z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu
jeho premlčania. Ide o procesné ust., ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom
nároku.

V danej právnej veci splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 31.01.2011,
pričom už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie dlžnej sumy. Premlčacia
doba tak začala plynúť 01.02.2011 a uplynula dňa 01.02.2014. Žaloba bola podaná dňa 16.06.2014,teda po uplynutí premlčacej doby, a preto súd prvého stupňa nárok uplatnený žalobou v prevyšujúcej
časti, po čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby, ako nedôvodný zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 380,88 Eur s prísl. úrokom z
omeškania. Poukázal, že žalovaný v konaní so žalobou vyslovil súhlas a svoj dlh spláca v pravidelných

mesačných splátkach po 50,- Eur. Na základe takto prejavenej vôle žalovaného malo byť vo veci
rozhodnuté rozsudkom na základe uznania nároku podľa ust. § 153a O.s.p. Ak dôjde k uznaniu nároku a
rozsudok pre uznanie je prípustný, má súd povinnosť rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného
bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy. Neakceptovaním uznávacieho prejavu žalovaného
došlo v konaní k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho sa konajúci
súd nijako procesne nevyrovnal s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 28.01.2015. Zároveň žalobca

zobral žalobu späť v rozsahu istiny 150,- Eur nakoľko žalovaný dňa 23.02.2015 uhradil sumu 50,- Eur,
dňa 23.03.2015 sumu 50,- Eur a dňa 21.04.2014 sumu 50,- Eur. V tejto časti navrhol konanie zastaviť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,

že odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa istiny 380,88 Eur
s príslušným úrokom z omeškania nie je opodstatnené.

Pri rozhodovaní o tejto časti uplatneného nároku sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

S tvrdením žalobcu o povinnosti súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom na základe uznania nároku v zmysle

ustanovenia § 153a ods. 1 O.s.p. sa stotožniť nedá. Tento druh rozsudku je založený na hmotnoprávnom
úkone plniacom funkciu zabezpečenia záväzku (§ 558 Občianskeho zákonníka). Uskutočnenie tohto
úkonu počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť, pokiaľ jej predmetom je vecná opodstatnenosť
žaloby, na preskúmanie platnosti úkonu z hľadiska hmotného práva a v prípade kladného záveru na
jeho základe spor meritórne rozhodnúť.

Uznanie dlhu je právnym inštitútom upraveným v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa,
že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka umožňuje priznať aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka
bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu
premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh
nevznikol, prípadne že v čase keď ho uznal dlh neexistoval. Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre

omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr., že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie
akékoľvek právne účinky.

Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, v ktorom pred prvostupňovým súdom vyslovil svoj súhlas so žalobou
a nenamietol proti žiadnej žalobcom uvádzanej skutočnosti z obsahu tohto vyjadrenia vôbec nevyplýva

vedomosť o premlčaní žalobcom uplatnenej pohľadávky. Rovnako v žalobe a ani v ďalších listinných
dôkazoch sa nenachádza žiadna zmienka o premlčaní uplatneného nároku žalobcu, príp. o vedomosti
žalovaného vo vzťahu k takémuto premlčaniu. Ak žalovaný o premlčaní nevedel, nemohol jeho uznávací
prejav vyvolať právne účinky vedúce k tomu, aby vo veci bolo možné rozhodnúť rozsudkom na základe
uznania v zmysle ust. § 153a ods. 1 O.s.p.

Okrem toho v súčasnosti je účinné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhuna nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie nemá prechodné
ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. Ak zákonné podmienky uznania premlčaného dlhu splnené neboli, súd prvého stupňa musel na
premlčanie aj bez návrhu prihliadnuť a žalobu čiastočne zamietnuť.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa ale nezohľadnilo ďalšie čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne
istiny 100,- Eur s prísl. úrokom z omeškania, ku ktorému došlo ešte pred vyhlásením rozsudku podaním
žalobcu zo dňa 28.01.2015 doručeným súdu ešte toho istého dňa. Keďže neexistoval žiaden vážny
dôvod znemožňujúci zastavenie konania v tejto časti, odvolací súd čiastočne zmenil rozsudok (§ 220
O.s.p.) vo výroku o zamietnutí žaloby ohľadne istiny 100,- Eur s prísl. úrokom z omeškania tak, že v tejto
časti konanie podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

V priebehu odvolacieho konania žalobca vzal žalobu späť o ďalších 150,- Eur s prísl. úrokom z
omeškania z dôvodu čiastočnej úhrady dlhu zo strany žalovaného po vyhlásení rozsudku súdom prvého
stupňa. V dôsledku uvedeného bolo potrebné v súlade s ust. § 208 O.s.p. v tejto časti pripustiť späťvzatie
žaloby, rozsudok čiastočne zrušiť a konanie zastaviť.

Čo do zvyšku odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne
správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Dôvodom

takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspech žalovaného a vedľajšieho účastníka
vystupujúceho na jeho strane bol iba čiastočný, a to približne na úrovni 50 %. Zo žalobcom požadovanej
istiny v celkovej výške 780,88 Eur s prísl. žaloba bola zamietnutá v rozsahu sumy 380,88 Eur s prísl. Za
takejto situácie žiadny z účastníkov a ani vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.