Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/885/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512209814
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512209814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35724803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36613843, proti žalovanému H. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom
v Y., Z. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov č. 5, právne zastúpeného
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 729,14 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27.5.2014

č.k. 13C/180/2013-59 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume 142,28 eura na účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení uviedol, že žalobca (pôvodne GE Money, a.s., IČO: 17324220, so sídlom v Bratislave,
Bottova č. 7) sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 729,14 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 493,81 eura od
25.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, s tvrdením, že žalovaný porušil svoje povinnosti zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.6.2007 na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
663,88 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 24,03 eura s tým, že neuhradil
splátkyposkytnutéhoúveru.Pohľadávkažalobcupredstavujesumu729,14eura,ktorápozostávazistiny

v sume 493,81 eura, úroku vo výške 161,40 eura, zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 73,93 eura.
Vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným súdu dňa 10.9.2012 a podaním doručeným
súdu dňa 28.2.2014 vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu.

Po právnom posúdení veci podľa § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p., § 497, § 502 ods. 1, § 503
Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. súd prvého stupňa konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože trojročná premlčacia lehota

uplynula dňa 20.4.2012 a žaloba bola podaná dňa 11.6.2012, čiže po uplynutí premlčacej lehoty, preto
žalobu zamietol.O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal právo na náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v sume 142,28 eura, pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia vo výške 142,28 eura za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia,
vyjadrenie zo dňa 27.2.2014, pričom hodnota jedného úkonu je v sume 51,45 eura), 2 x režijný paušál (1
x 7,81 eura + 1 x 8,04 eura) + 20 % DPH. O povinnosti žalobcu zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného náhradu trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 149 ods.
1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nesprávne zisteného skutkového stavu. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
Uplatnil si tiež trovy konania v sume 71,39 eura. V dôvodoch odvolania namietol nesprávnu aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby, majúc za to, že na danú vec bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny

obchod, a to napriek tomu, že žalovaný je spotrebiteľ. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6 MCdo 4/2012. Ďalej namietal aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s
poukazom na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (a nálezy Ústavného súdu SR: PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.5.1995 a
PL. ÚS 36/95 zo dňa 3.3.1996), čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR (a nález Ústavného
súdu SR: III. ÚS 348/06 zo dňa 8.3.2011) a navrhol aby súd podal návrh Ústavnému súdu SR na konanie

o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR, prípadne aby súd viazaný čl. 152
ods. 4 Ústavy SR postupoval v súlade s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 8.3.2011, III. ÚS 348/06
a ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. neaplikoval.

Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný. K odvolaniu žalobcu sa podaním doručeným súdu dňa
20.8.2014 vyjadril vedľajší účastník a uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa postupoval
správne, keď na prejednávanú vec aplikoval inštitút premlčania podľa Občianskeho zákonníka.
Nesúhlasí tiež s názorom žalobcu, ktorý považuje ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. za rozporné
s ústavou SR, a preto nevidí dôvod na podanie návrhu na konanie Ústavného súdu o súlade tohto

ustanovenia s Ústavou SR. Vyčíslil si tiež trovy odvolacieho konania v sume 71,39 eura.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru,
že jeho uplatnený peňažný nárok nie je premlčaný.

Odvolací súd uvádza, že "spotrebiteľský charakter" zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
ale aj na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného touto zmluvou (i keď podľa

Obchodného zákonníka ide o absolútny obchod). Žalobca v odvolaní zastáva opačný názor a
zdôrazňuje, že predmetom posúdenia v rámci ochrany spotrebiteľa sú zmluvné podmienky, a nie
režim právneho vzťahu. Vychádzajúc z charakteru zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 až §
507 Obchodného zákonníka má za to, že napriek "spotrebiteľskému charakteru" úverovou zmluvou
založeného vzťahu treba premlčanie práva posudzovať podľa Obchodného zákonníka.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere),
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),

zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Citované zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a nemá prechodné ustanovenie. To
znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Preto ak súd prvého stupňa na žalobcom uplatnený nárok v otázke vznesenej námietky premlčania
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom premlčania nároku vec správne právne posúdil,
preto jeho rozhodnutie vo veci samej treba považovať za správne.

Z vyššie uvedeného je preto zrejme, že ani námietka žalobcu o tom, že súd by mal v danej veci podať
Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s Ústavou
SR nie je na mieste, pretože Najvyšší súd SR sa s aplikáciou tohto ustanovenia jasne a zrozumiteľne
vysporiadal vo svojom rozsudku zo dňa 21.4.2015 pod sp. zn. 3 MCdo 14/2014.

Nakoľko nebolo zistené, že by rozsudok v jeho napadnutej časti bol postihnutý vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) z vyššie uvedených dôvodov, ako aj
z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje, odvolací súd rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania potvrdil ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách konania
vedľajšieho účastníka. Z ust. § 93 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva, že postavenie vedľajšieho účastníka kopíruje
výsledok konania účastníka, na strane ktorého vystupuje a preto aj rozhodnutie o jeho trovách konania je

závisléodrozhodnutiaotrováchkonaniatohtoúčastníka.Zobsahuvýrokurozsudkusúduprvéhostupňa
vyplýva, že tento nerozhodol (výrokom) o trovách konania účastníkov a za takejto situácie nemožno
vyhodnotiť ani nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka. Na takomto závere nemení nič ani
skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozsudku zmienil o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
v náväznosti na to konštatoval neúspech žalobcu v konaní. Samotné dôvody rozsudku totiž bez toho,

aby tento neobsahoval aj výrok o trovách konania sú nezáväzné.Na základe toho odvolací súd zrušil rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka s tým, že bude
povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania samotných účastníkov a v náväznosti na
to aj o trovách vedľajšieho účastníka.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.