Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/526/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233722
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115233722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: S.

R., C.. R.., R. R. H. X, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpená Bobák, Bollová a spol., s. r. o.
so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: E. Š., X..
XX.X.XXXX, L. O. XX, XXX XX Ž., Š. S. R., o zaplatenie 69,79 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 30,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 30,50 eur od 3.6.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 39,29 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
39,29 eur od 3.6.2014 do zaplatenia zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 3.11.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23.11.2015 sa
navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiť
mu sumu 69,79 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 69,79 eur od 3.6.2014
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu
č. C., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy
navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom a k tejto priradil účastnícke telefónne číslo XXXX/ XXX XXX.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Nokia 113 vo výške 39,29 eur. Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia

a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje jeho škodu, ktorú mu odporca
spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti
a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv.
doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol vedomý v zmysle
dodatku, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1
bod 1.3 dodatku, ktorého výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou

zľavou len z dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej
skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve dookamihu porušenia zmluvných povinností odporcom. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu
odporca spôsobil je nasledovný: akciová cena 1,- euro, predajná cena 42,- eur, poskytnutá zľava 41,-
eur a uplatnená škoda 39,29 eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca včas a riadne nezaplatil cenu

poskytnutých služieb vo výške 30,50 eur v období 2013/12-2014/01. Preto pokusom o pokonávku zo
dňa 19.5.2014 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o
pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil
s odkazom na Všeobecné zmluvné podmienky čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po

uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 3.6.2014. Z vyššie
uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo výške 30,50 eur a sumu
39,29 eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne
vznikla. V prípade ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude
považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť
škody po využití práva výšku škody znížiť, mu súd prizná.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 18.1.2016, ktorú skutočnosť
preukazuje doručenka na č.l. 36 súdneho spisu, písomne v súdom určenej lehote nevyjadril.
Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo

veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").
Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 9.2.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli dňa 3.2.2016.
Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má

právona úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods.
2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a

lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,
[napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmälehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku
pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie
o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných

služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie
dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v
telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať
aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v

nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie
za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia
a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa

uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov
podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v
odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane

všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo
v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných
služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie
na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť
alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych

číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a
možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade
fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania
služby.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 1.2.2013, výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Na základe zmluvy č. C. uzavretej v súlade s ust. § 44 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2011 Z.
z. o elektronických komunikáciách dňa 25.10.2013 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM
karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX/ XXX XXX a zaviazal
sa aktivovať odporcovi účastnícky program „Delfín 15 eur“, sprístupniť mu a poskytovať mu v

zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“)
špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnúsúčasť zmluvy. Zároveň sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých
služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).
V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve (č. C.) zo dňa 25.10.2013 sa navrhovateľ

zaviazal aktivovať odporcovi účastnícky program „Delfín 15 eur“ a súčasne predať mobilný telefón zn.
Nokia 113 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro. (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi účastníkmi konania
aj zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol
predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 1,- euro.
Ust. čl. 2 dodatku k zmluve upravoval práva povinnosti navrhovateľa a odporcu. Odporca sa medzi

inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku a)
zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných
navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v
súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto

povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z., b)
nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť
nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v
užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu),
c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť

také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa
zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe
viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný
taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku

účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje
peňažné záväzky voči navrhovateľovi a včas a riadne uhrádzať navrhovateľovi iné platby, ktoré je
povinný platiť navrhovateľovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči navrhovateľovi,
avšak je povinný ich uhradiť navrhovateľovi alebo jeho prostredníctvom tretej osobe.
V ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b/ dodatku si účastníci ďalej dohodli, že ak odporca počas doby viazanosti

uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom
podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinný uhradiť

navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo 41,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých

mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré ma v
čitateli výšku zmluvnej pokuty a, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo
šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch
vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej

pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú
pokutu, v jej výške, ako je stanovená pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje
rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú navrhovateľ predal
odporcovimobilnýtelefón.Právonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknenavrhovateľovisamotným

porušením povinnosti odporcu, a to v okamihu porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od Zmluvy alebo
prerušením či obmedzením poskytovania Služby v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm.
c) tohto článku).
Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (odporca) súhlasí s tým, že ak počas doby viazanosti dodatku

dôjde na základe jeho žiadosti alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej
SIM karty a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy o
pripojení, že doba po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočítava do doby
viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto dobucenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani plniť svoje záväzky dohodnuté v
písm. a) a c) bodu 2.3 tohto článku.
Súd vychádzajúc v ďalšom z obsahu ust. čl. 1 bod 1.2 v spojení s ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku

nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia navrhovateľa, že predajná
(štandardná) cena mobilného zariadenia zn. Nokia 113 v čase uzavretia dodatku k zmluve č. C. bola u
navrhovateľa vo výške 42,- eur s DPH.
Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa
bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vystaví

faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota
splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ
nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo
účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.
Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d)

smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných
podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na úhradu ceny poskytnutej služby,
administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8
Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na dočasné prerušenie alebo
obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby
podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté
služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do

zániku zmluvy).
Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi nasledovné faktúry:
- Faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 9.12.2013 splatnú dňa 23.12.2013 znejúcu na sumu 20,38
eur (z toho 5,- eur za cestovný lístok) a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 9.1.2014 splatnú dňa

22.1.2014 znejúcu na sumu 32,12 eur (z toho 17,- eur za cestovný lístok).
Vyššie uvedenými faktúrami vyúčtoval navrhovateľ odporcovi cenu poskytnutých služieb spolu vo výške
30,50 eur (15,38 eur + 15,12 eur).
Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 19.5.2014 na zaplatenie faktúry za obdobie
12/2013 v sume 15,38 eur a 1/2014 v sume 15,12 eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že je

povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu/
náhraduškodyvcelkovejvýške41,-euravprípademimosúdnehovymáhania ajskutočnénáklady,ktoré
vzniknú pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávky. Tieto pohľadávky navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr
do 2.6.2014.
Súd ďalej považoval za nesporné tvrdenia navrhovateľa, že po zaslaní pokusu o pokonávku odporca

neuhradil ani časť dlžnej sumy.
Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými
faktúrami, vo výške 30,50 eur, a preto mu priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 30,50 eur,
keďže nevyšlo najavo, že by odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.

Navrhovateľ si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 39,29 eur, ktorý
skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia
povinností odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy
z predajnej ceny mobilného telefónu/ zariadenia pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od

uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvných povinností odporcom.
Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo

opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, akkonanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť
sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.
Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je

definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej
škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí
Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám

občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku
škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.
Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré
býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento

vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť.Zavinenieakopsychickývzťahmusízahrňovaťvšetkyznakypríslušnejskutkovejpodstaty,
teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je

v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.
Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v tom, že tento porušil svoje povinnosti a
riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku
k zmluve o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda,

ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu/ zariadenia, a to akciovej cene za ktorú
bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej výške pri
zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvných povinností odporcom.
Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,

že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si
uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že odporca
porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však
navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri

tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v ust. čl. 4 VP,
ktoré sú súčasťou zmlúv. Podľa ust. § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda
môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne
uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.
Pokiaľ sa týka vzniku škody ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa

navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú
cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.

podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie
je následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo,

pretože tento za mobilný telefón/ zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú
dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tentoprotiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -
navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnené mobilné

zariadenie. Až následne odporca nedodržal svoje povinnosti a riadne neplatil za služby poskytované
navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol
zľavu na mobilné zariadenie a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinností odporcu riadne platiť
za služby v roku 2013, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Teda z časového
hľadiskanavrhovateľzamieňapríčinusnásledkom,inakpovedanénajskôrmalodôjsťknásledku(vzniku

škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).
Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za navrhovateľom
tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 39,29 eur spolu s jej uplatneným príslušenstvom úrokmi
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 39,29 eur od 3.6.2014 do zaplatenia zamietol.
Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný nárok
sa súdu javí ako účelový v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli

súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď navrhovateľ skutkovo
vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej
pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu.
Navrhovateľovi vzniklo v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP právo na úroky z omeškania vo výške
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s ust. § 3 ods. 1 v znení účinnom od 1.2.2013. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že
odporca sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 30,50 eur, prvým
dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, t.j. dňom 24.12.2013 (resp. 23.1.2014), ktorými navrhovateľ
vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého
dňa omeškania odporcu so zaplatením uvedených faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v

období od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti,
§ 121 O.s.p.). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 %
ročne: zo sumy 15,38 eur od 24.12.2013 do zaplatenia a zo sumy 15,12 eur od 23.1.2014 do zaplatenia.
Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 3.6.2014,
súd mu viazaný rozsahom návrhu s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. priznal nárok na zaplatenie

úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 30,50 eur od 3.6.2014 do zaplatenia.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže súd návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 69,79 eur s prísl. vyhovel iba v časti o zaplatenie
sumy 30,50 eur s prísl. a návrh v časti o zaplatenie sumy 39,29 eur s prísl. ako nedôvodný zamietol, je
zrejmé, že úspešnejším účastníkom v konaní bol odporca (čistý percentuálny úspech vo výške 12,60 %).
Nakoľko si však odporca v priebehu konania náhradu trov konania neuplatnil a ani mu preukázateľne
žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.