Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714210213
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714210213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: E. H., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G., H. U. XXX/X, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so
sídlom G., A. D. XXXXX/XX, a otca: N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. nad F. XX, o zvýšenie výživného
na maloleté dieťa, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
20P/131/2014-230 zo dňa 29. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 20P/131/2014-230 zo dňa 29. 04. 2015 zmenil rozsudok Okresného
súdu Martin sp. zn. 21C/65/2009 zo dňa 12. 10. 2010 a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú H.
H., nar. XX. XX. XXXX, zvýšené výživné vo výške 100,- eur mesačne od 01. 07. 2014 vždy do 20-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Nedoplatok na výživnom od 01.
07. 2014 do 30. 04. 2015 vo výške 500,- eur otcovi povolil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne,

splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
V odôvodnení uviedol, že matka maloletej sa návrhom podaným dňa 23. 07. 2014 domáhala uloženia
povinnosti otcovi maloletej prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške 150,- eur mesačne,
počnúc dňom podania návrhu.
Súd mal za preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté dieťa rozsudkom

Okresného súdu Martin sp. zn. 21C/65/2009 zo dňa 12. 10. 2010, ktorým súd uložil otcovi maloletej
povinnosť platiť výživné na maloletú s účinnosťou od 03. 09. 2009 do 10. 08. 2010 vo výške 80,- eur
mesačne, od 11. 08. 2010 vo výške 50,- eur mesačne. V tom čase matka maloletej s maloletou bývali v
byte rodičov matky maloletej, ktorým prispievala na chod domácnosti 30,- eur mesačne. Príjem matky
pozostával z prídavku na dieťa a rodičovského príspevku poskytovaného od 01. 07. 2010 vo výške
164,22 eur. Výdavky matky predstavovali úhradu úrazového poistenia maloletej 36,45 eur a životného
poistenia70,-eurštvrťročneasplátkyúveruzoStavebnejsporiteľne108,24eurmesačne.Otecmaloletej

bol od 10. 08. 2010 nezamestnaný, v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal žiadne príspevky
ani štátne dávky. Býval v 3-izbovom byte, ktorý patril jeho priateľke C. H., s ktorou mali dcéru H., nar. XX.
XX. XXXX. Výdavky spojené s bývaním hradila jeho priateľka vo výške 177,13 eur, snažil sa prispievať
polovicou. Priateľka otca bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky nadieťa. Finančne im vypomáhala jej matka a rodičia otca. Otec maloletej vlastnil 1-izbový byt, ktorý do
31. 08. 2010 prenajímal. Splácal hypotekárny úver poskytnutý v apríli 2004 vo výške 1.500.000,- Sk
na nadobudnutie rodinného domu v L. nad F., súp. č. XX, mesačná splátka úveru predstavovala sumu

229,- eur.
V súčasnosti, od 01. 10. 2013, je matka maloletej zamestnaná ako fakturantka u zamestnávateľa Tomáš
Teniak TENAOIL, Martin, za rok 2014 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 595,57 eur, za 2 mesiace
roku 2015 vo výške 463,34 eur, pracuje na tri zmeny. Poberá prídavky na dieťa 23,52 eur. Jej výdavky
predstavujú výdavky na mobilný telefón cca 25,- eur mesačne, životné a úrazové poistenie 24,22 eur,

splátka úveru 244,83 eur. S maloletou býva naďalej spolu s rodičmi v ich 3-izbovom byte. Na náklady
spojené s chodom domácnosti (SVB 249,17 eur, elektrina 35,- eur, televízia 9,13 eur, RTVS 4,64
eur, voda 15,20 eur, poplatok za odpad 25,- eur/osobu) prispieva mesačne sumou 100,- eur. Kupuje
potraviny, platí kozmetické a hygienické potreby, internet 10,62 eur.
Otec je nezamestnaný, od 05. 10. 2010 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nevykonáva
aktivačnú činnosť, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Od 01. 12. 2013 do 31. 05. 2014 bol spoločne

posudzovanou osobou pri dávke v hmotnej núdzi manželky C., táto bola odňatá pre nepredloženie
dokladov potrebných k prehodnoteniu nároku. Je vyučený kuchár - čašník, zatiaľ sa mu prácu nepodarilo
nájsť. Nemá zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali pri hľadaní zamestnania. Výdavky otca
predstavujú výdavky za mobilný telefón cca 25,- eur, manželke 20,- eur, spláca hypotekárny úver vo
výške 222,65 eur mesačne. Naďalej vlastní 1-izbový byt v Martine, ktorý prenajíma, zisk z prenájmu

po úhrade výdavkov je 153,- eur mesačne. Od 13. 07. 2013 je ženatý, manželka je na predĺženej
rodičovskej dovolenke s dcérou H., poberá rodičovský príspevok 203,20 eur a prídavky na dieťa 23,52
eur. Maloletá H. je dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je nastavená na protialergickú, v
prípade potreby inhalačnú liečbu, pravidelne užíva lieky a vyžaduje ošetrovanie postihnutej kože, s čím
sú spojené zvýšené výdavky cca 20,- eur mesačne. Platia jej životné a úrazové poistenie 21,51 eur v

Union poisťovni, tiež je spoločne s matkou poistená rovnakým poistením v Generali Slovensko poisťovni
s platbou 24,63 eur. Bývajú v rodinnom dome v spoluvlastníctve otca, jeho manželky a manželkinej
matky C. H.. Výdavky sú mesačne elektrina 86,50 eur, RTVS 4,64 eur, internet 12,- eur, káblová televízia
19,- eur, vodné a stočné 15,- eur, daň z nehnuteľnosti 14,39 eur ročne, poplatok za komunálny odpad
14,60 eur/osobu, drevo cca 500,- eur. Rodinný dom kúpili v septembri 2012, podiel otca a jeho manželky

bol 18.250,- eur, na kúpu podielu použil 19.000,- eur, ktoré mu dal brat ako vyporiadanie rodinného
domu v L. nad F.. XX. Finančne im vypomáha svokra, ktorá na chod domácnosti prispieva 300,- eur
mesačne (za rok 2014 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 463,18 eur), niekedy im pomáha aj matka
otca. S maloletou sa stretáva každý druhý víkend, v lete trávi maloletá u otca týždeň, na sviatky jej
kupuje darčeky.

Maloletá je od septembra 2014 žiačkou prvej triedy Evanjelickej základnej školy v Martine. Výdavky
sú mesačne školné 32,50 eur, strava v školskej jedálni cca 25,- eur, za školský klub 1,50 eur, ďalšie
výdavky na rôzne školské aktivity a podujatia (fotky, škola v prírode). Navštevuje tiež 2. triedu Súkromnej
základnej umeleckej školy v Martine, tanečný odbor, kde matka platí zápisné 10,- eur, školné 13,- eur
(teraz len 8,- eur), ďalšie výdavky sú na baleríny, odev a dopravu autom dvakrát týždenne. Navštevuje

aj Základnú umeleckú školu v Martine, výtvarný odbor, školné je polročne 20,- eur, ZRPŠ 13,- eur,
je potrebné zakúpiť maliarske a výtvarné potreby, cca 30,- eur za školský rok. Venuje sa plávaniu,
bicyklovaniu. Má ploché nohy, matka jej kupuje na ortopedické prezúvky a vložky do topánok. Matka jej
platí životné a úrazové poistenie 36,45 eur mesačne.
Citujúc ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona

č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) dospel
súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a zvýšil výživné na maloletú
H. na sumu 100,- eur mesačne od 01. 07. 2014.
Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného mal súd preukázané, že v priebehu času, za
štyri roky a šesť mesiacov, došlo k takej zmene pomerov oprávnenej maloletej a povinného otca, ktorá

odôvodňuje zvýšenie výživného. Maloletá H. si začala plniť povinnú školskú dochádzku, pričom začiatok
plnenia školskej dochádzky je podstatná objektívna zmena pomerov spojená s nárastom výdavkov na
školské potreby, pomôcky a aktivity spojené so školskými povinnosťami. Ide naviac o cirkevnú školu, kde
sa platí školné. Vyššie sú výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb ako je strava, oblečenie,
obuv, hygiena a kozmetika. Na stravu je to minimálne 100,- eur, v čom sú zahrnuté aj desiaty do školy,

na oblečenie a zaobutie 20,- eur, drogériu 10,- eur, poistenie 36,45 eur. K tomu treba pripočítať výdavky
na bývanie cca 80,- eur, ktoré sú tiež súčasťou výživného. Pribudli výdavky na voľnočasové aktivity,
ktorým sa maloletá venuje. Prihliadnuc na uvedené je zvýšenie výživného o 50,- eur na sumu 100,- eurmesačne primerané, berúc do úvahy, že matka, okrem finančného zabezpečenia, si plní vyživovaciu
povinnosť osobnou starostlivosťou o maloletú.
K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov. Matka už nie je na rodičovskej dovolenke, má pravidelný

príjem vo forme mzdy, kde je nepochybné zvýšenie o viac ako 300,- eur. Bolo by ale nespravodlivé,
aby sa na zvýšených výdavkoch na potreby maloletej podieľala len sama matka a je dôvodné žiadať
to aj od otca. Jeho príjmové pomery sa zhoršili a znížil sa jeho príjem, ktorý tvorí len zisk z prenájmu
bytu. V horšej situácii sa pôvodne ocitol v dôsledku straty zamestnania začiatkom augusta 2010, ale za
viac ako štyri roky si nenašiel zamestnanie. Je zdravý, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, je vyučený

kuchár-čašník,atedamávzdelanievodbore,kdesúpracovnépríležitosti.Otecsícepreukázalhľadanie
zamestnania,ajmimosvojhoodboruamimoúzemiaokresuMartin,oprácusauchádzalprostredníctvom
webového portálu, osobné návštevy však nepreukázal. Ak má otec finančné prostriedky na splácanie
úveru, z ktorého finančné prostriedky dal otcovi, ktorý mu zatiaľ nevrátil žiadne peniaze, musí v prvom
rade myslieť na svoju maloletú dcéru. Vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prvoradá a má
prednosť pred ostatnými výdavkami. Otec finančné prostriedky od brata nemusel investovať do kúpy

rodinného domu, keď mal zabezpečené bývanie v 3-izbovom byte svojej manželky, v ktorom bývali aj
v čase rozvodového konania.
Okresný súd výživné zvýšil od 01. 07. 2014, od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh. Pri
takto upravenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok 500,- eur ako rozdiel medzi doteraz určeným a
novoupravenýmvýživnýmza10mesiacov,ktoréumožnilotcovisplácaťvsplátkachpo20,-eurmesačne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré
sa mohlo začať i bez návrhu a nezistil žiadne skutočnosti a okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku
spočívajúcej v uložení mu povinnosti prispievať na výživu maloletej vo výške 70,- eur mesačne.
V odôvodnení namietal, že okresný súd neprihliadal na jeho minimálne mesačné príjmy. Nebolo
prihliadnuté na to, že sa zaujímal o zamestnanie bez pozitívneho výsledku. Najmä nebolo prihliadnuté
na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru H., ktorá tiež rastie a ktorej potreby sú tiež finančne

nákladnejšie. H. je chorá, s čím sú spojené náklady na liečbu, ktoré sa zvýšili o 40,- eur mesačne,
nakoľko sa muselo prejsť na alternatívnu liečbu.
Dcére H. v minulosti podľa možností a aj mimo výživného kupoval veci, popri tom sa snaží udržiavať s
ňou stály kontakt. Vie ju začleňovať do jeho súčasnej rodiny, má kontakt aj s jeho druhou dcérou H. a
celé materiálové náklady spojené s pobytom u neho a výletmi znáša mimo výživného.

Dcéra H. je dobre materiálne zabezpečená u matky, pričom dcéra je prihlásená na 3 platené prázdninové
pobyty a chodí na plavecký výcvik, ktorý stojí 70,- eur mesačne, čo svedčí o nadštandardných príjmoch
matky. On momentálne nemá vyššie príjmy a stále hľadá možnosti na stály príjem. V prípade zvýšených
príjmov je pripravený aj dobrovoľne zvýšiť výživné.

Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.
Uviedla, že otec v podanom odvolaní opakuje skutočnosti a tvrdenia, ktoré predniesol, resp. ktoré boli
predmetomdokazovaniaprvostupňovéhosúdnehokonania.Prvostupňovýsúdsadostatočnevyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré otec uvádza vo svojom odvolaní. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle

dokazovanie, úplne zistil skutkový stav a riadne sa vyporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami,
všetkydôkazyvyhodnotiljednotlivoivichsúhrne,pričomdospelksprávnemuaspravodlivémusúdnemu
rozhodnutiu. Svoje úvahy a postup pri rozhodnutí súd podrobne popísal v napadnutom rozsudku, pričom
toto považuje za presvedčivé a dostatočné.
Pokiaľ otec uvádza, že sa mu zvýšili mesačné náklady na druhú dcéru H. vzhľadom na jej nepriaznivý

stav, poukázala na to, že napriek tomu táto navštevuje materskú školu a rôzne záujmové krúžky.
Otec podľa nej nevynakladá dostatočne veľké úsilie pri hľadaní si oficiálneho zamestnania. Uviedla, že
rovnako bola nezamestnaná, ale už po 5 mesiacoch sa jej podarilo zamestnať sa. Má pritom vedomosť,
že otec pracuje na čierno. Čo sa týka prázdninových pobytov, na tieto prispeli jej rodičia a tiež druhá
stará mama. Jej hrubý mesačný príjem je 700,- eur, čo nepovažuje za nadštandardné, pričom pracuje

v 3-zmennej prevádzke.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie
napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,

že okresný súd v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie a v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, na podklade vykonaného dokazovania, ktoré vyhodnotil v
súlade s ust. § 132 O. s. p., dospel v podstate k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec
aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p.
konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Otec maloletej v odvolaní

neuviedolžiadnenovéskutočnosti,sktorýmibysavnapadnutomrozhodnutínevyporiadalužsúdprvého
stupňa.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie
o výživnom možno zmeniť keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného

alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď
subjektívne - okolnosťami na strane výživou povinného či oprávneného, alebo objektívne - vývojom
životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Takouto zmenou môže byť napr. strata či
nadobudnutie zamestnania (pričom v prípade straty zamestnania je súd povinný skúmať príčiny tejto
straty), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej či zánik existujúcej vyživovacej povinnosti, zmena

majetkových pomerov, zmena schopností, možností poskytovať výživné, nástup do predškolského
zariadenia a následne nástup školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školskej
dochádzky, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva
a pod. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného
v dobe skoršieho a nového rozhodovania. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a

preukázaných pomerov, ktoré nastali, s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej
povinnosti. Pre určenie výšky výživného sú následne rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov.

V prejednávanej veci bolo nepochybne pred okresným súdom preukázané, že na strane maloletej H.

od posledného rozhodovania o výživnom (v októbri 2010) došlo k zmene pomerov, predovšetkým v
súvislosti s jej vekom (od posledného rozhodovania je staršia o 5 rokov) a nástupom na povinnú školskú
dochádzku, s čím je nesporne spojené nielen zvýšenie doterajších výdavkov, či už na oblečenie alebo
stravu, ale aj nové výdavky (na školné, školské potreby a pod.). K zmene pomerov nesporne došlo i
na strane oboch rodičov maloletej, pokiaľ ide o ich príjem. Matka bola v čase posledného rozhodovania

na rodičovskej dovolenke, kde jej príjem predstavoval len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa,
v súčasnosti je zamestnaná ako fakturantka s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2014 vo
výške 595,98 eur, za rok 2015 (január, február) vo výške 516,22 eur (vrátane nemocenského). Otec bol
v čase posledného rozhodovania nezamestnaný, bez príjmu, v súčasnosti má príjem z prenájmu bytu
v jeho vlastníctve, nadobudol tiež do podielového spoluvlastníctva rodinný dom. V súvislosti s príjmom

otca sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že sa jeho príjem oproti stavu v čase
posledného rozhodovania znížil. I keď je pravda, že otec bol predtým zamestnaný (u svojho otca), jeho
pracovný pomer však skončil dňa 10. 08. 2010, teda v čase rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú
už bol otec nezamestnaný, na ktorú skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní i prihliadal, keď vyživovaciu
povinnosť otca od 11. 08. 2010 určil len vo výške 50,- eur (do 10. 08. 2010 bola vyživovacia povinnosť

určená vo výške 80,- eur). Oproti stavu v čase posledného rozhodovania však otcovi pribudol príjem z
prenájmu bytu, keď v čase posledného rozhodovania síce bol vlastníkom bytu v Martine, tento však v
tom čase nebol prenajatý.

Pokiaľ otec maloletej v odvolaní poukazoval na svoj minimálny príjem, odvolací súd poukazuje na to,

že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine nie
sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)
možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a pod. Z predloženého spisu vyplýva, že otec maloletej je vyučený kuchár -čašník, pričom v minulosti pracoval ako prevádzkar reštauračného zariadenia. Pokiaľ otec maloletej
namietal, že si aktívne hľadá zamestnanie, avšak neúspešne, okrem odpovedí na internetové ponuky
práce nepreukázal, že si prácu hľadá i iným spôsobom (inzeráty v novinách, oslovenie možných

zamestnávateľov)avzhľadomnanímtvrdenýnedostatokpraxevodbore,vktoromjevyučený,prípadne,
že by mal záujem o rekvalifikáciu za účelom zamestnania sa v inom odbore (napr. automobilový
priemysel a pod.). Matka maloletej zároveň preukázala pracovné ponuky na pozíciu čašníka v danom
regióne.
Pokiaľ ide o príjem otca maloletej nemožno opomenúť ani skutočnosť, že tento bol spoločne

posudzovanou osobou pri posudzovaní nároku jeho manželky na dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej
bola priznaná a táto bola odňatá len z dôvodu nepredloženie dokladov potrebných pre prehodnotenie
nároku na túto dávku. Rovnako nemožno opomenúť ani skutočnosť, že napriek otcom prezentovanej
nepriaznivej finančnej situácii jeho manželka zostala na predĺženej rodičovskej dovolenke, a to i napriek
tomu, že ich dcéra H. navštevuje predškolské zariadenie. I keď maloletá má nepriaznivý zdravotný stav,
v prípade potreby nič nebráni tomu, aby starostlivosť o maloletú v čase, keď zo zdravotných dôvodov

nemôže navštevovať škôlku, zabezpečoval otec maloletej, ktorý je nezamestnaný, v dôsledku čoho by
mala jeho manželka (s poukazom na vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov) možnosť pracovať a
zabezpečiť tak príjem do rodiny. Vo vzťahu k ostatným majetkovým pomerom otca, pokiaľ ide o úver
čerpaný otcom maloletej a poskytnutý jeho otcovi, a pokiaľ ide o nadobudnutie domu, v ktorom otec
maloletej spolu s rodinou v súčasnosti býva, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého

rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Nedôvodná je i námietka otca maloletej spočívajúca v neprihliadnutí na jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd pri posudzovaní pomerov
na strane otca maloletej prihliadal i na skutočnosť, že tento má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči

maloletej H.. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na to, že i keď každý má právo, i po
rozpade rodinného vzťahu, založiť si novú rodinu, nemôže byť táto skutočnosť na úkor už existujúcich
vyživovacích povinností. Otec maloletej, tak ako každý iný rodič, si musí uvedomiť, že splodením dieťaťa
berie každý budúci rodič na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším
životom, a preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal za každých

okolností plniť. Nejde pritom o novú skutočnosť, keďže vyživovacia povinnosť otca voči maloletej H.
trvala už v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.

Pokiaľ otec maloletej poukázal na to, že dcéra H. je dobre materiálne zabezpečená u matky, odvolací
súd uvádza, že venovať všetky sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších odôvodnených

potrieb detí podľa svojich faktických možností a schopností v súlade s ust. § 62 zákona o rodine, je
povinnosťou oboch rodičov (teda tak matky ako aj otca) a výživné voči deťom zároveň má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Nie je preto dôvodné žiadať od matky, aby zabezpečovala úhradu
všetkých zvýšených výdavkov na maloletú dcéru, keď táto si svoju vyživovaciu povinnosť plní i osobnou
starostlivosťou o maloletú. Odôvodnenosť potrieb detí pritom vyžaduje, aby plnením vyživovacej

povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Výživné pre dieťa
slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.),
ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a zdravý vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné
potreby a pod.).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu čo sa týka
výšky určeného zvýšeného výživného na maloletú H., ktorú považuje za primeranú tak odôvodneným
potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam jej otca ako výživou povinnej osoby. Pokiaľ
ide o určenie začiatku poskytovania zvýšeného výživného, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
okresného súdu, ktorý zvýšené výživné priznal počnúc prvým dňom mesiaca, v ktorom bol podaný návrh

matky na zvýšenie výživného a nakoľko i výška zameškaného výživného bola okresným súdom určená
správne odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 O. s. p., v zmysle

ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa
mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo
začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.), preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.