Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 4T/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213010683
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Padrta

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213010683.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II - samosudca JUDr. Bohuslav Padrta, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

17.09.2015 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

N. O. T. V. G. S. N. ,
--------------------------------------
nar. XX.XX.XXXX v X. M., trvalé bydlisko X. M., L. K. č. X, ženatý, národnosti slovenskej, t.č. v mieste
bydliska,

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby OP Bratislava II čís.: 2Pv 739/2010 zo dňa 15.08.2013 pre skutok kvalifikovaný ako prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť tak, že,

dňa 27.08.2010 v čase okolo 05.00 hod. v Bratislave na diaľnici D1 smerom na Trnavu oproti čerpacej
stanici ÖMV viedol nákladné motorové vozidlo značky Iveco, bielej farby EČV: DS-XXXBT patriace

spoločnosti KON-RAD s.r.o., v ktorom boli ako spolujazdci L. J., O. Q. a G. Y., pričom pri jazde v
pripájacom pruhu na diaľnici D1 nevenoval dostatočnú pozornosť cestnej premávke a čelne narazil
do zadnej časti odstaveného nákladného motorového vozidla značky Mercedes, medzinárodného
slovinského EČV: LJ-N.-XXX odstaveného v pripájacom pruhu na 11,400 km diaľnice D1, pričom pri
dopravnej nehode spolujazdci z vozidla zn. Iveco, poškodený L. J., poškodený O. Q. a poškodený G. Y.
utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom, ktoré smerovali ich smrti, pričom vodič N. O. svojim konaním
porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

p r e t o ž e

tento skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa p o š k o d e n í :
1/ O. E. B., Z., L. X. XX,
2/ M. B., ul. XX. F. X-XX, Z.,

3/ Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., O. XX,
4/ K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., O. XX,
odkazujú so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie osobným výsluchom obžalovaného O., osobným
výsluchom svedkýň a poškodených Q. a J., opakovaným osobným a podrobným výsluchom znalcov
z odboru dopravy: Ing. M., Ing. Z. a Ing. N., konštatovaním znaleckých posudkov z odboru súdneho

lekárstva: MUDr. N. a MUDr. Š., MUDr. O. a MUDr. N., ako i konštatovaním znaleckého posudku
SLOVDEKRA k technickému stavu vozidla a ostatnými listinnými dôkazmi.

Po vykonaní dôkazov súd zistil, že žalovaný skutok sa stal. Bolo zistené, že došlo dňa 27.08.2010 v
čase okolo 05.00 hod. v Bratislave na diaľnici D1 smerom na Trnavu oproti čerpacej stanici ÖMV k

dopravnej nehode, kedy N. O. viedol nákladné motorové vozidlo značky Iveco, bielej farby EČV: DS-
XXXBT patriace spoločnosti KON-RAD s.r.o., v ktorom boli ako spolujazdci L. J., O. Q. a G. Y.. Pri jazde
v pripájacom pruhu na diaľnici D1 čelne narazil do zadnej časti odstaveného nákladného motorového
vozidla značky Mercedes, medzinárodného slovinského EČV: LJ-N.-XXX odstaveného v pripájacom
pruhu na 11,400 km diaľnice D1, pričom pri dopravnej nehode spolujazdci z vozidla zn. Iveco, poškodený
L. J., poškodený O. Q. a poškodený G. Y. utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom.

Obžalovaný O. vo svojej výpovedi uviedol, že ráno sa vybral do roboty a zastavil sa skoro ráno
za tmy, pre kolegov a išli do Kon-radu. Pred nadjazdom dobehol dodávku bielej farby. Odbočil
s vozidlom na pripájací pruh. Čakal na prerušovanú čiaru, aby sa mohol pripojiť na diaľnicu. Zrazu
pred ním dodávka vybočila, až sa zakymácala, vtedy uvidel kamión, tak ihneď stlačil brzdu a už

nedokázal nehode zabrániť. On sám si rozbil hlavu a narazil ruku a prebral sa až v nemocnici. Po
udretí hlavy si na udalosti po nehode nepamätá. Po prepustení z nemocnice mal vážne psychické
problémy a navštevoval psychológa. Pozostalým by sa chcel ospravedlniť, uviedol že je mu to veľmi
ľúto, že nedokázal nehode zabrániť. Medzi ním a tou dodávkou ktorá išla pred ním dodržal bezpečnú
vzdialenosť. Tí traja spolujazdci sa do vozidla bez problémov zmestili a neobmedzovali ho v riadení

vozidla. Vzhľadom k tomu, že kamión stál na mieste, kde nemal stáť a dodávka pred ním vybočila náhle
a bez brzdenia a bez smerovky a preto sa necíti vinný z tejto nehody.

Zo znaleckých posudkov z odboru súdneho lekárstva MUDr. N. a MUDr. Š., MUDr. O. a MUDr. N. mal
súd preukázané, jednotlivé poranenie poškodených L. J., O. Q. a G. Y., ktoré utrpeli dňa 27.08.2010 a

ktoré nastali v príčinnej súvislosti s nehodou. Poškodení v dôsledku nehody utrpeli účinkom prudkého
násilia na oblasť hlavy, trupu a končatín také zranenia, ktoré sa nezlučovali so životom.

Zo znaleckého posudku Slovdekra s.r.o., súd zistil, že vozidlo Iveco pred nehodou nevykazovalo žiadnu
chybu, ktorá by mala vplyv na vznik a priebeh dopravnej nehody a bolo vo vyhovujúcom technickom

stave.

Súd vo veci podrobne vypočul znalcov z odboru cestnej dopravy Ing. Z., Ing. M., ktorí vypracovali
podrobné znalecké posudky a vypočul aj zástupcu Ústavu súdneho inžinierstva Ing. N., ktorý spracoval
k nehode za ÚSI Žilina odborné vyjadrenie.

Znalec z odboru dopravy Ing. M., v prípravnom konaní vypracoval vo veci znalecký posudok a dva
dodatky k podanému znaleckému posudku a to podľa dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise.
V posudku rozobral všetky alternatívy, ktoré boli pri nehode zistené, znalec na hlavnom pojednávaní

potvrdil, že zotrváva na svojich záveroch z posudku a dodatkoch k posudku. Uviedol, že analýzu
nehodového deja vypracoval na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii pričom vyhodnotil výpoveď
vodiča z technického hľadiska za prijateľnú. Vodič Iveca v čase začiatku reakcie sa pohyboval
po vozovke rýchlosťou 60 km/h + 5 % a to rýchlosťou nižšou ako dovolenou a z technického
hľadiska primeranou. Znalec z technického hľadiska túto rýchlosť považuje za rýchlosť zodpovedajúcu

vzdialenosti, na ktorú mal vodiča pri jazde rozhľad. Vzhľadom na pohyb neznámej dodávky jazdiacej
pred Ivecom vyplýva, že ťahač vytvoril vodičovi Vojtekovi prekážku z technického hľadiska náhlu.
Začiatok reakcie vodiča Iveca pred stretom bol síce o 0,3 sekundy oneskorený, ale ani skoršou reakciou
nemohol zabrániť stretu, vzhľadom na to, že ťahač vytvoril z technického hľadiska prekážku náhlu.
Prekážkou náhlou, je taká prekážka, ktorá vznikne na vzdialenosť kratšiu, ako je vzdialenosť, na ktorej

je vodič schopný zastaviť z dovolenej, resp. primeranej rýchlosti pri využití dosiahnuteľného spomalenia,
ak pri tom nie inak obmedzený. Nesmie ísť pritom o oneskorenú reakciu vodiča. Vodič na začiatku
reakcie sa pohyboval rýchlosťou 60 km/h, ktorú je možné považovať za primeranú rýchlosť. Urobil záver
a na tomto závere zotrval aj na hlavnom pojednávaní, že vodič nemohol nehode zabrániť. Potvrdil,že bol, bezprostredne po nehode na mieste nehody, kde ho zavolali policajti. Nehoda sa stala za
tmy. Keď sa dostavil na miesto nehody, tak podľa neho už neboli svetlá na tom odstavenom návese
zapnuté, nebol dôvod svietiť pretože už bolo svetlo. Výpoveď vodiča vyhodnotil za technicky vierohodnú.

Vodič nestihol zastaviť vozidlo z dôvodu, že sa pred ním objavila náhla prekážka v podobe stojaceho
návesu, ktorý bol odkrytý náhlym manévrom dodávky, ktorá išla pred ním. Túto náhlu prekážku pokladá
z technického hľadiska za hlavný dôvod dopravnej nehody. Vodič nemal vôbec žiadnu možnosť zabrániť
zrážke. Posudok vypracoval za použitia reakčnej doby vodiča 0,6 sekundy. Bol požiadaný aby doplnil
znalecký posudok pri prepočte reakčného času 1 sekunda a druhý dodatok vypracovával pre alternatívu

že sa pred vozidlom obžalovaného nepohybovala dodávka. Jednoznačne uviedol, že vodič Iveca O.,
za predpokladu, že sa pred ním pohybovala neznáma biela dodávka, pri oboch alternatívach reakčnej
doby vodiča: 1 sekunda resp. 0,6 sekundy, ustálil a prepočítal v jeho posudku, že vodič nemohol
nehode zabrániť.

Znalec Ing. Z. , v prípravnom konaní vypracoval vo veci znalecký posudok. V posudku rozobral

skutočnosti, ktoré boli pri nehode zistené. Uviedol, že vzdialenosť medzi vozidlom obžalovaného a
dodávkou bola podľa jeho názoru bezpečná. Na jazdu obžalovaného z technického hľadiska nemalo
vplyv to, že na mieste spolujazdcov sedeli tri osoby, pretože ho vo vedení vozidla neobmedzovali. Znalec
na hlavnom pojednávaní definoval v tomto konkrétnom prípade aj otázku náhlej prekážky. Uviedol že
neexistuje záväzná norma náhlej prekážky. Podľa prof. Z. je náhlou prekážkou je prekážka, ktorá

vznikne na vzdialenosť kratšiu než na ktorej je vozič schopný z primeranej rýchlosti zastať. Podľa prof. N.
je prekážka z technického hľadiska náhla, je taká prekážka, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu než
naktorej môževodičzpovolenej,resp.primeranejrýchlostizastaviť,pokiaľniejeinakobmedzený.Tretia
definícia podľa doc. N. je prekážka náhla, ktorá je vytvorená takým spôsobom, že vodič pri správnej
technike jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky, resp. nemôže odvrátiť dopravnú nehodu. Uviedol,

že pre definovanie náhlej prekážky v tomto konkrétnom prípade je dôležitý pohyb neznámej dodávky
ktorá sa pohybovala pred vozidlom obžalovaného, a ako vyplýva z obsahu predloženého spisu mala
sa pohybovať cca takou rýchlosťou ako Iveco. Nakoľko v pripájacom jazdnom pruhu bolo odstavené iné
vozidlo, zo spisu vyplýva, že predmetná dodávka s náhle vyhla prekážke ktorá stála v jazdenej dráhe
Iveca. Ak dodávka obiehala stojacie vozidlo postupne tak, odkrývala túto prekážku

ktorou bolo vozidlo stojacie v pripájacom jazdnom pruhu. Prekážka bola pevná a túto prekážku vodič
nemôže predpokladať, pretože toto vozidlo tam stálo v rozpore s pravidlami cestnej premávkami a
bolo zakryté iným vozidlom. Na otázku prokurátora aby sa znalec vyjadril: „ak by sa dodávka pred

prekážkou nenachádzala, mal by dostatočný čas na zastavenie“? Znalec udáva že nie je veštec, ale ak
by tam nebola tá dodávka, tak nevidí dôvod, prečo by obžalovaný na túto prekážku nereagoval. Nevie
vyvrátiť ani potvrdiť pravdivosť výpovede obžalovaného. Potvrdil však, že ak by nebola dodávka pred
ním, určite by dopravnej nehode zabránil. Podľa jeho zistení sa obžalovaný venoval jazde, ale či tam
bola tá neznáma biela dodávka, alebo nie, je problém právny. Jednoznačne však potvrdil, že v záveroch

znaleckého posudku uviedol, že išlo v tomto konkrétnom prípade o náhle vytvorenie prekážky a výhľad
vodiča vozidla Iveco bol obmedzený vozidlom pohybujúcim sa pred ním. Z technického hľadiska vodič
Iveca nemal možnosť zabrániť zrážke.

Znalec z ÚSI Žilina Ing. N., v prípravnom konaní vypracoval za ústav vo veci odborné vyjadrenie k

nehode podľa otázok zadaných orgánmi činnými v trestnom konaní a podľa zistených dôkazov v spise.
V odbornom vyjadrení ÚSI uviedol alternatívne: ak sa nepohybovala pred vozidlom Iveca neznáma
dodávka, tak vodič išiel nesprávne a oneskorené zareagoval na stojacu jazdnú súpravu v pripájacom
jazdnom pruhu, ak v 2. prípade neznáma dodávka dodržala pozdĺžny odstup, teda odchádzala stojacu
súpravu bez náhleho vybočenia, tak technika jazdy vodiča Iveca bola nesprávna, ale ak za 3. neznáma

dodávka nedodržala od stojacej jazdnej súpravy bezpečný pozdĺžny odstup, teda vybočila náhle pred
stojacou jazdnou súpravou, tak vodič nemohol nehode zabrániť. Znalec pred súdom uviedol, že je
otázkou právnou či vodič Iveca mal predpokladať dva kolízne prvky v doprave na ceste a to jednak
odstavenú jazdnú súpravu na mieste, kde nemala stáť, a vyhýbací manéver neznámej dodávky bez
dodržania minimálnej pozdĺžnej vzdialenosti to znamená tesné minutie odstavenej jazdnej súpravy. Ak

súd uzavrie že, tieto skutočnosti vodič mal predpokladať išlo o nesprávnu jazdou vodiča Iveca. V
prípade, že vodič vozidla Iveca nemusel tieto dva kolízne prvky predpokladať - nemohol dopravnej
nehode zabrániť zastavením do miesta zrážky. Ďalej Ing. N. na hlavnom pojednávaní rozvinul teóriu že
vodič Iveca sa mal pred preradením do priebežného jazdného pruhu z pripájacého pruhu presvedčiť, čimôžebezpečnesvozidlomprejsťdopriebežnéhojazdnéhopruhu, atopozretímsadospätnéhozrkadla.
Uviedol, že ak sa u vodič Iveca pozrel tesne pred nehodou do spätného zrkadla je treba pripočítať
k jeho reakčnému času jedna sekunda, ďalšiu jednu sekundu na pozretie do zrkadlá a vyhodnotenie

dopravnej situácie. Ak sa tak stalo, vtedy by reagoval na dopravnú situáciu na ceste oneskorene. Ak sa
do spätného zrkadla nepozrel, alebo pozrel sa skôr, nemohol nehode zabrániť. Za dotaz Ing. N. uviedol,
že na hlavnom pojednávaní ani v posudku netvrdí, že sa obžalovaný pozeral do zrkadlá, iba tvrdí, že
sa mal pozrieť a presvedčiť o situácii za sebou. Nevie však či sa do zrkadla obžalovaný pozeral alebo
nepozeral. Znalec Ing. N. uviedol, že v posudkoch Ing. M. a Ing. Z., títo vyhodnotili takografový kotúč,

že vozidlo išlo rýchlosťou 58 km/h, v tomto smere zistil rozpory, pretože podľa neho, vozidlo Iveco
pred nehodou išlo rýchlosťou 68 km/h. Ďalej polemizoval aj s tvrdením znalcov M. a Z., kedy zotrval na
hlavnom pojednávaní na svojej teórii, že vodič Iveca sa mal pozerať do spätného zrkadlá a toto oni v
posudkoch nezohľadnili. Tieto rozporné skutočnosti mal snahu súd odstrániť na hlavnom pojednávaní
a to za účasti všetkých znalcov spoločne, kedy týchto predvolal a za osobnej účasti ostatných znalcov
každého súd opätovne vypočul.

Znalec Ing. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemá zistené v priebehu dokazovania žiadne nové
skutočnosti, a tak nemám dôvod meniť závery znaleckého posudku. Čo sa týka výpočtu reakčného
času vodiča, pri stanovovaní reakčnej doby vodiča vychádzal z údajov databázy pre znalcov uvedené
v skriptách Dr. Z. z USI Brno a ďalších zhodných údajov ktoré

sa používajú na SR ktoré používa aj USI Žilina, kde samotná reakcia vodiča je rozdelená do 4 častí -
optická reakcia vodiča, psychická reakcia, spočívajúca v rozhodovaní vodiča, svalová reakcia vodiča,
t.j. vykonanie činnosti vodiča, a tzv. odozva vozidla, t.j. rekcia vozidla. Pri optickej reakcii je toho názoru,

že vodič prichádzal v pripájacom jazdnom pruhu kde sa mienil zaradiť do priebežného jazdného pruhu
diaľnice, t.j. jeho pozornosť bola zvýšená na premávku a pozeral sa smerom pred seba, ktorým sa
pohyboval. Reakčný čas vzhľadom na rýchlosť mohla byť aj nulová. Uhol videnia oka pri rýchlosti 50
km/h je 90°, teda dostatočný na to aby videl čo je pred ním. Čo sa týka psychickej reakcie, je uvádzaná
hodnota od 0,22 do 0,58, stredná od 0,45 - svalová reakcia a odozva vozidla cca 0,4 sekundy, spolu to

je nižšia hodnota ako 1 sekunda. On použil pri výpočte čas 1 sekunda, ktorý považuje v danej situácii za
dostatočný a reálny z technického hľadiska. Pri sťažených podmienkach je horná hranica reakčnej doby
až cca 2,1 sekundy, čo však v tomto prípade vzhľadom na miesto, kde sa to stalo a situáciu v premávke
nebola.Vodičpredpokladal,žesapohybujenaceste, kdeostatníúčastnícidodržiavajúpredpisy,pretože
je tam zákaz zastavenia a státia a nemohol predpokladať, že tam bude pevná prekážka. Z technického

hľadiskanemaldôvodisťnaväčšiuvzdialenosťodvozidlaidúcehopredním.Vodičvyhodnocujesituáciu,
ktorá vzniká v cestnej premávke, musí rozpoznať aká situácia tam vznikne. Podľa jeho technického
názoru, odkrytie stojacej súpravy musí byť viditeľné cca 0,5 až 1 meter a až potom začína reakčný čas
vodiča. Prekážka musí teda byť rozpoznateľná. Nakoľko vodič nevedel, alebo nemusel vedieť, že je tam
stojace vozidlo, z toho dôvodu vyhodnotil, stojacu jazdnú súpravu ako prekážku náhlu z technického

hľadiska a to bez ohľadu na to, či pred ním idúca dodávka obchádzala stojacie vozidlo s bezpečným
bočný odstupom, alebo tzv. „na tesno“. Toto odkrytie za tejto situácie nemá vplyv na závery, ktoré
uviedol. Zadná časť návesu v hornej súčasti nemala žiadne svetlá ani obrysové svetlá, ani reflexné
prvky. Osvetlenie v zadnej časti vozidla z pohľadu vodiča vozidla Iveco bolo rozpoznateľné až po odkrytí
návesu, resp. dostatočnom odkrytí pravej strany návesu. Aj napriek tomu, že vo vozidle Iveco sedí

posádka vyššie ako v osobnom motorovom vozidle, nie je to dostatočne vysoko, aby mohol spozorovať
stojacie vozidlo, ktoré sa nachádza pred ním a bolo zakrývané vozidlom idúcim pred ním.

Znalec Ing. M. pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov
znaleckých posudkov ktoré vypracoval. Čo sa týka reakčnej doby, má pri svojom prednese materiály z

ktorých vychádzal. Celková reakčná doba vodiča je pre priamy pohľad vodiča v rozpätí 0,47 sek. - 1,34
sek. Do 5° keby odklonil zrak je to 0,7 sek - 1,89 sek. Pokiaľ by predmet bol na 5° je to v rozpätí 0,88 sek
- 2,04 sek. V tomto prípade použil prvý variant. Stále sa pohybuje v nižších číslovkách ako kolega N..
V znaleckej praxi sa používa, že reakčná doba má byť pri spodnej hranici nakoľko vodič z technického
hľadiska bol sústredený na vozidlo jazdiace pred ním. Trvá na svojom závere pri reakčnej dobe 0,6 aj

1 sek., a v tom prípade ak došlo k situácii ktorá nastala, tak vodič nemohol zabrániť nehode. Zo spisu
znalec nezistil aké bolo správanie vodiča tesne pred nehodou, teda či sa pozrel do spätného zrkadla.
Ale i napriek tomu, keby sa pozrel doľava, je to normálna vodičská prax, že sa vodič krátkodobo pozriedo spätného zrkadla, čo však nemá vplyv na jeho pozornosť na situáciu pred ním. Celá vec sa stala v
pripájacom jazdnom pruhu, t.j. že vodič nebol v pohybe že by sa pripájal na diaľnicu.

Znalec Doc. Ing. N. taktiež uviedol, že sa pridržiava aj on svojho odborného vyjadrenia a na svojich
záveroch nechce nič zmeniť. Potvrdil, že pri spracovaní nimi podaného odborného vyjadrenia USI
Žilina bolo vychádzané z rovnakej reakcie vodiča vozidla Iveca a to 1,0 sek. ako v posudkoch uvažovali
aj Ing. M. a Ing. Z.. Výpočet minimálnej pozdĺžnej vzdialenosti vozidla Iveca od neznámej dodávky
je však potrebné vykonať nie len vo vzťahu uvedenej reakčnej dobe ale aj vo vzťahu ku konkrétnym

podmienkam ktoré nastali tesne pred

dopravnou nehodou, t.j vodič vozidla Iveco sa pohyboval v pripájacom jazdnom pruhu a mal sa následne
zaradiť do pribežného jazdného pruhu pričom pri správnej technike jazdy by mal vyhodnotiť situáciu
za sebou pohľadom v spätnom zrkadle, tzn. na čas vyhodnotenia situácie v zrkadle nemohol sledovať

situáciupredseboupretootentočasjepotrebnépredĺžiťčaszktoréhojevypočítanáminimálnapozdĺžna
vzdialenosť. Vodič túto vzdialenosť dodržanú nemal preto jeho techniku jazdy považuje za nesprávnu.
Čo sa týka problematiky prekážky náhlej, tak túto je potrebné vyhodnoť vo vzťahu k otázke právnej a to či
mal vodič vozidla Iveco predpokladať stojaciu jazdnú súpravu a nesprávny manéver neznámej dodávky
pri obchádzaní tejto stojacej súpravy. Ak vodič z túto povinnosť mal, tak potom mu nebola vytvorená

prekážka náhla. Ak však túto povinnosť nemal, potom mu bola vytvorená prekážka náhla. Znalec Ing.
N. opätovne potvrdil, že nevie či sa vodič Iveca pozeral, alebo nepozeral do spätného zrkadla, ale tvrdí,
že sa mal pri preradení do priebežného pruhu pozrieť. Uviedol i to, že jeho tvrdenie o pozretí do zrkadla
je založené na predpoklade a že brzdené spomalenie neznámej dodávky je založené na skúsenostiach,
že dodávka brzdí intenzívnejšie ako nákladné vozidlo. Jeho závery však nevychádzajú z konkrétnych

zistení pretože tieto nemá.

Znalci sa pri vzájomných otázkach zjednotili na reakčnej dobe vodiča Iveca na dobu 1,0 sekundy.
Ing. N. svoje tvrdenia o pozdĺžnej vzdialenosti, a o predpokladanom pohybe Iveca a o možnosti
zastavenie za stojacou súpravou, považuje za otázku právnu či to mal vodič predkladať a či takúto

vzdialenosť mal dodržať. Preto dáva na úvahu súdu posúdenie jeho tvrdení a celej veci. Znalec Ing.
Z. konštatoval, že vodič nesmie zastaviť a stáť v pripájacom jazdnom pruhu. Vozidlo s návesom tam
stálo neoznačené v rozpore s prepismi. Vodič po zastavení nedal trojuholník a teda vodič obžalovaný
nemal ako predpokladať, že sa v ceste nachádza prekážka. Uviedol že nesúhlasí s názorom Ing. N..
Ak vodič sleduje premávku vo vonkajšom zrkadle a pred sebou, nemôžu sa tieto časy oddeliť, ako to

urobil Ing. N., nakoľko ide o kontinuálne sledovanie cestnej premávky, pretože vodič, ktorý sa pozrie do
spätného zrkadla nestráca prehľad o dianí pred sebou. Na to tvrdenie Ing. Z. Ing. N. reagoval tak, že to
státie jazdnej súpravy je právnou otázkou. A opätovne uviedol, že ak sa pozrie vodič do zrkadla jeho
čas sa predlžuje, toto vyplýva z výskumov, pretože podnet na reakciu sa nachádza mimo centrálneho
videnia v tzv. periférnom videní.

Miesto udalosti mal súd doložené zo záznamu o ohliadke mieste nehody, náčrtku z mieste nehody ako
i z fotodokumentácie. U vodiča nebol zistený v dychu resp. v krvi alkohol. Vážne zranenia samotného
vodiča mal súd zistené z lekárskych správ.

K osobe obžalovaného mal súd zistené, že súdne trestaný nebol. Z výpisu z registra priestupkov je
zrejmé, že doposiaľ nebol Obvodným úradom riešený za priestupok.

Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako i v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim
protiprávnym konaním nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako je to kvalifikované v obžalobe okresného prokurátora.

Súd celú vec mal preukázanú jednak z listinných dôkazov a lekárskych znaleckých posudkov, z ktorých
mal súd zistené, že skutočne došlo k dopravnej nehode a k závažnému a nenapraviteľnému následku k
usmrteniu troch osôb, ktoré sa viezli vo vozidle Iveco. Otázku zavinenia dopravnej nehody posudzovali

dvaja znalci z odboru cestnej dopravy a Ústav súdneho inžinierstva, ktorý vypracoval odborné
vyjadrenie. Po vyhodnotení znaleckých posudkovaodbornéhovyjadreniaajednotlivýchvýpovedíznalcovapoichvzájomnejkonfrontácii,súdurobilzáver,
že obžalovaný nemohol zabrániť nehode, pretože mu stojaca jazdná súprava, po náhlom manévri pred
ním idúcej dodávky, vytvorila na ceste prekážku náhlu. Na tomto závere sa zhodli všetci znalci, pričom

znalec Ing. N. ako i Ing. Z. toto svoje tvrdenie podmienil tým, že súd má vyhodnotiť predpoklad státia
jazdnej súpravy v rozpore s pravidlami v cestnej premávke a možnej reakcie vodiča, ako otázku právnu,
či toto mal obžalovaný vodič predpokladať a pohybovať sa nižšou rýchlosťou. Ing. N. taktiež vo svojich
hypotetických úvahách uviedol, že sa podľa neho mal vodič pozrieť do spätného zrkadla. Nevie síce či
sa vodič pozeral, alebo nie, ale ak sa pozrel tesne pred nehodou, je za nehodu zodpovedný, pretože by

sa jeho reakčný čas predĺžil, ale ak sa nepozrel do zrkadla, alebo pozrel skôr, a v prípade že neznáma
dodávka tesne minula odstavenú jazdnú súpravu nemohol nehode zabrániť. Súd k otázke pohybu a
rýchlosti vozidla Iveco pred nehodou mal v spise založený tachografový kotúč a vyjadrenia znalcov.
Znalec Ing. M. prepočítal rýchlosť Iveca pred nehodou v posudku na hodnotu 60 km/h + 5 km/h. Ing.
Z. vypočítal rýchlosť Iveca na hodnotu 58 km/h. USI Žilina ustálilo rýchlosť Iveca na hodnotu 68 km/h,
bez zohľadnenia tolerancie rýchlomeru a zariadenia na záznam rýchlosti. Súd mal preukázané, že v

danom úseku cesty je povolená rýchlosť 90 km/h. Z dôkazov a zo záverov znalcov súd urobil záver,
že obžalovaný počas jazdy neporušil dopravné predpisy, išiel povolenou a primeranou rýchlosťou,
dodržal bezpečnú vzdialenosť od pred ním idúceho vozidla. Na ceste v jeho jazdnom pruhu, kde sa vtedy
pohyboval obžalovaný, stála v rozpore s dopravnými predpismi odstavná jazdná súprava, ktorá nemala
vzadu na hornej časti korby žiadne reflexné prvky a bola zakrytá dodávkou, ktorá išla pred vozidlom

Iveco. Po náhlom vybočení dodávky, ktorej vodič pravdepodobne taktiež zbadal stojacu súpravu na
poslednú chvíľu, bola vodičovi Iveca O. vytvorená z technického hľadiska náhla prekážka, kedy tento
po odkrytí prekážky, pred ním idúcou dodávkou, už nemohol nehode zabrániť. Otázku právnu, ktorú
naznačili závery znalcov, či mohol a mal vodič predpokladať porušenie pravidiel cestnej premávky od
iného účastníka, súd vyhodnotil v súlade s ustálenou praxou, že vodič nie je povinný jazdiť tak, že za

každých okolností musí predpokladať a reagovať na možnú a hypotetickú hrozbu nedodržania predpisov
inými účastníkmi cestnej premávky, ak z konkrétnej dopravnej situácie nevyplynie obava, že tomu tak
nebude.

Z vykonaného dokazovania v tejto konkrétnej veci nebolo z dôkazov bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že obžalovaný hoci aj z nedbanlivosti zavinil túto dopravnú nehodu. Z vyjadrenia znalcov
a zo znaleckých posudkov vyplýva, že skutočne nehode nemohol zabrániť, pretože mu bola na ceste
počas jazdy, stojacou jazdnou súpravou, ktorá nebola na ceste vidieť a bola odkrytá na poslednú
chvíľu, prednímidúcoudodávkou, vytvorenáprekážkanáhlaanehodeužnemoholzabrániť. Teoretický
predpoklad znalca Ing. N., že sa mal obžalovaný pozerať do spätného zrkadla a že ak sa pozrel, tak

je za nehodu zodpovedný, súd vyhodnotil ako pochybný a nejednoznačný a dôkazmi nepreukázaný. O
tom,žesaobžalovanýpozrelprednehodoudozrkadlanieježiadnydôkaz,tentodôkaznemalzistenýani
samotný znalec Ing. N. resp. USI Žilina a toto tvrdenie je iba teoretickou hypotézou, ktorú znalec založil
na tvrdení, že by sa mal vodič pred zaradením do priebežného pruhu do pripájacieho pruhu pozrieť do
spätného zrkadla. Znalcovi z ÚSI Žilina pravdepodobne uniklo, že obžalovaný O. pred nehodou, ako i

v dobe nehody, išiel stále v pripájacom pruhu a pripájací manéver ani nezačal. Práve túto skutočnosť
popísal a bral do úvahy znalec Ing. M..

Súd v tomto prejednávanom prípade dospel k záveru, že ani možné podozrenie, náležite nepodložené
vykonanými dôkazmi, ktoré nevyvolávajú žiadne pochybnosti, nemôže byť dôvodom na uznanie viny

obžalovaného. V pochybnostiach je súd povinný vychádzať v prospech

obžalovaného. Trestný zákon vyžaduje pre spáchanie trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák., nielen spôsobenie z nedbanlivosti smrti inému, ale aj vedomé a závažné porušenie
povinnosti zo strany obžalovaného vodiča, a z dôkazov musí byť zrejmá i príčinná súvislosť s porušením

predpisov a povinností vodiča na spôsobenom následku. Súd z vykonaných dôkazov nezistil, že by vodič
závažným spôsobom porušil predpisy vodiča a nebola zistená ani príčinná súvislos, že by porušením
predpisov zavinil nehodu a spôsobil čo aj z nedbanlivosti smrť spolujazdcov.

Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaného spod

obžaloby Okresného prokurátora Bratislava II čís. 2Pv/739/2010 ktorá bola podaná dňa 15.08.2013 pre
skutok kvalifikovaný ako nedbanlivostný prečin podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. oslobodil.Poškodení O. E. B. Z., M. B. Z., Z. J. a K. Y., sa pripojil do trestného konania s nárokom na náhradu
škody a žiadali, aby im bola uhradená škoda ktorú vyčíslili a doložili dokladmi v trestnom spise. Pretože
súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, títo jednotliví poškodení boli so svojimi nárokmi na náhradu

škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia.
Obžalovaný môže podať odvolanie do výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.
Prípadné odvolanie sa podáva na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie
má odkladný účinok.