Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202274
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213202274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Z. R.,
naposledy bytom L. XX, XXX XX L., toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Jozefom
Chrenkom, zamestnancom Krajského súdu v Prešove, o zaplatenie 1 310,46 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/76/2013-81 zo dňa 28.05.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, v tejto časti zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a konanie
zastavuje.

Vo zvyšku potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca nemá právo na náhradu trov vo vzťahu k zastaveniu konania a ani na náhradu trov odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súdu bol dňa 28.03.2013 doručený návrh na uplatnenie pohľadávky
na tlačive A podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie, alebo
nariadenie č. 861/2007“), ktorým žalobca navrhoval, aby súd vydal proti žalovanej rozsudok, ktorým by

ju zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.310,46 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 1.310,46 Eur od 15.4.2009 do zaplatenia, s 6,00 % ročným úrokom zo sumy 1.310,46 Eur
od 19.8.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy a náhrady trov konania.
Svojužalobuodôvodniltým,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavila
žalovaná dňa 3.12.2008 na zmenkovú sumu 39.478,92 Sk, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 15.4.2009.

Súd prvého stupňa mal za to, že boli splnené podmienky pre použitie Nariadenia č. 861/2007 a na
rozhodnutie o podanom návrhu nariadil pojednávanie napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z účastníkov,
keďže mal za to, že je to vo veci potrebné, ako to vyplýva z čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007.Z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Er 871/2010 súd zistil, že dňa 3.12.2008
uzavreli žalovaná ako dlžník a POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 ako veriteľ zmluvu o úvere č.
8056024 na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 663,88 Eur ( 20.000 Sk), pričom dlžník sa

veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 634,67 Eur (19.120 Sk),
všetko v 12 - ich mesačných splátkach po 108,21 ( 3.260,- Sk) Eur, počnúc dňom 10.1.2009. Zmluva
obsahovala na jednom liste papiera dve strany, na prvej boli uvedené údaje o veriteľovi ( obchodné
meno, sídlo, IČO, zápis v obchodnom registri, číslo oddielu a vložky v OR, skutočnosť, že veriteľ
je zastúpený mandatárom), číslo zmluvy a číslo žiadosti o zmluvu, údaje o dlžníkovi ( vyplnené boli

meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo, číslo OP, kolónka o trvalom pobyte), poskytnutý úver,
výška poplatku, počet splátok, výšku mesačných splátok, deň začiatku splatnosti a kolónka o to, že
finančné prostriedky sú použité na účel povolania. Ďalej zmluva obsahuje dátum uzavretia, čas, meno a
podpis mandatára, podpis dlžníka, dátum prevzatia finančnej hotovosti a potvrdenie o prevzatí finančnej
hotovosti s podpisom dlžníka. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú zmluvné podmienky.

Podľa článku 4 zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem
a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300
Sk (9,96 Eur) za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne

len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 600
Sk (9,96 Eur). Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 60 Sk (1,99 Eur), ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s
tým spojenej. Podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je

podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Podľa
článku 6 zmluvných podmienok dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností
uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,02 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.
Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného

titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho
zastúpeniaprijejspísaní vzmyslevtejtozmluveobsiahnutéhoplnomocenstva,uhradízadlžníkaveriteľ,
pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho
pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa článku 13 zmluvných
podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako svoj dlh voči veriteľovi, tak

ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Súčasťou zmluvných podmienok je aj článok 17, označený ako dohoda o vyplnení zmenky,
na základe ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku

dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh. Podľa článku 20
zmluvných podmienok zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že
všeobecné právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Žalovaná neuhradila na účet spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., alebo žalobcovi doteraz žiadnu sumu.

Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 3.12.2008, čiže v deň podpísania zmluvy. Za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom

vystaviteľkadoposiaľnezaplatilažiadnusumu. Žalobcanapreukázanieoprávnenostisvojhonárokuvoči
žalovanej predložil súdu originál zmenky vystavenej žalovanou a výpis z obchodného registra žalobcu.Veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal voči žalovanej ako dlžníkovi na Stálom rozhodcovskom súde dňa
3.9.2009 písomný návrh na začatie konania, na základe čoho predmetný rozhodcovský súd rozsudkom
spisová značka SR 16854/2009 zo dňa 26.8.2010 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 1.310,46 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.310,46 Eur
od 15.4.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.310,46 Eur od 15.4.2009
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 283,05 Eur, všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný rozsudok bol vydaný na základe vyššie uvedenej
zmenky, čo rozhodcovský súd uviedol aj vo svojom odôvodnení, keďže mal za to, že žalovaná vystavila

dňa 3.12.2008 listinu označenú ako zmenka, táto predložená zmenka je platná a vyplnená v súlade s
dohodou o vyplnení zmenky, má povahu zmenky zabezpečovacej pričom hlavným záväzkom je zmluva
o úvere. Rozhodcovský súd ďalej uviedol, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy vyhlásila, že poskytnuté
peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí
ako spotrebiteľ. Žalovaná nenamietala zmenkovo právny vzťah a túto jej činnosť nemôže suplovať
rozhodcovský súd. Zmenkový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským a len v tomto právnom vzťahu

by túto povinnosť mal rozhodcovský súd ex officio. Rozhodcovský súd pri tejto svojej úvahe citoval
rozhodnutie ESD C -240/98 až C- 244/98 Oceano Gruppo Editorial, ako aj smernice č. 2008/48, č.
93/13. Danú zmluvu o úvere a kauzálny vzťah z neho podľa tohto rozhodcovského súdu nie je možné
posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. .

Na základe tohto exekučného titulu veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. spísal dňa 4.11.2010 pred exekútorom
JUDr. K. F. návrh na vykonanie exekúcie voči žalovanej, ktorý dňa 22.12.2010 podal na tunajšom súde
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného rozhodcovského
rozsudku. Veci bola pridelená spisová značka 5Er 871/2010. Uznesením Okresného súdu Bardejov č.k.
5Er 871/2010 - 10, Ex 16726/2010 zo dňa 21.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2011,

súd exekučné konanie zastavil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, na jej základe nemal byť vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemôže byť
platným exekučným titulom.

Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za to, že nie je možné priznať žalobcovi navrhované

plnenie a to v žiadnej časti a žalobu preto v celom rozsahu zamietol. Vychádzal pritom z týchto úvah:

1. Súd je povinný v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a
posudzovať ho podľa právnych predpisov, upravujúcich spotrebiteľské právo.

Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech veriteľa a jej prvého majiteľa,
ktorý je podnikateľom, vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým
spôsobom, bol tu reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo zmenky môže mať právny
základ v spotrebiteľskom vzťahu. V zmysle platných predpisov a judikatúry Európskeho súdneho dvora
(ESD) je povinnosťou súdu v každom štádiu konania ( a to aj v každom druhu konania), bez výnimky

ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený
vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. ESD C-419/2011 z 14.03.2013 (ESD sp.zn.
C-76/10), z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa.

2. Zmluva o úvere medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom a prvým majiteľom zmenky a žalovanou,
ako dlžníkom, je absolútne neplatná.

Právny predchodca žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa

3.12.2008 zmluvuoúvere.Vzhľadomksubjektomuzatvárajúcimzmluvu,súdmalpreukázané,žemedzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy.

Preskúmaval preto platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť spotrebiteľskej

zmluvy bola nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá
zabezpečovala pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania.Súd v tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď zamestnanca prvého majiteľa zmenky a zároveň veriteľa v
konaní 4C 71/2013, ktorý uviedol, že pokiaľ by žalovaná nebola podpísala spoločne s úverovou zmluvou
aj zmenku, neboli by jej vyplatené peniaze. Inými slovami - uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené

podpísaním zmenky.

Zmluva, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur obsahuje poplatok za uzavretie
zmluvy vo výške 634,67 Eur, čo činí 95,6% z požičanej sumy. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že
zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán a to najmä, ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch
(zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len
na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť.
Rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak,
zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach.

3. Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, rovnako ako celá úverová zmluva. Navyše zmenka nemala
byť veriteľom prijatá v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..

Podľa súdu prvého stupňa je neplatná celá úverová zmluva, teda v rámci nej aj ustanovenie článku
17 všeobecných zmluvných podmienok, ktorý upravuje dohodu o vyplnení zmenky. Takáto zmenka

na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a
nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. K absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo.
Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový
vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Absolútna
neplatnosť zmluvy o úvere ako aj jej článku 17 ( ktorý je súčasťou zmluvy) a to dohody o zabezpečení

zmenkou a vyplnení bianco zmenky, sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť
uvedenej dohody však znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou
a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. V uvedenom prípade teda nedošlo k platnému vzniku
zmenkového záväzkového vzťahu.

Podľa súdu prvého stupňa, ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie
remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Vzhľadom k tomu, že súd mal
preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola v bode 17 Dohoda o vyplnení
zmenky z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu

predchodcovi právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie
vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo
právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo indosovaním ani prejsť na žalobcu.

Navyše dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred

pripravených právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná nemala možnosť ju žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení
veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre

spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, teda opäť ďalšie dôvody
jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok ( napr. § 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Spotrebiteľ
nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú
uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení
všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v
priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje
možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky
nesplatnej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu
uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za

obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.

V zmysle predmetného zákonného ustanovenia teda veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. mohol v prípade
platnosti tejto spotrebiteľskej zmluvy vyplniť zmenku nanajvýš na sumu 863,04 Eur . To, že vyplnilzmenku na sumu 1.310,46 Eur znamená porušenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. . Zmenku takto
vyplnenú veriteľ nesmel prijať a už vôbec ju nesmel ďalej postupovať.

Takáto dohoda o vyplnení zmenky je zároveň aj neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 OZ, pretože
žalovaná nemala inú možnosť, ako podpísať zmenku, v opačnom prípade by s ňou veriteľ neuzatvoril
úverovúzmluvu.Spotrebiteľkabolatedazostranydodávateľaprinútenávyplniťzmenku,akonevyhnutnú
podmienku uzavretia zmluvy, pretože v opačnom prípade by nedostala peniaze.

4. postup prvého majiteľa zmenky bol v rozpore s § 17 zákona č. 191/1950 Zb.

Podľa súdu prvého stupňa žalobca indosoval splatnú zmenku, pričom sa jedná o vlastnú zmenku, sročnú
na videnie a uplatnil si v rozhodcovskom konaní aj príslušenstvo v zmysle § 48 zák. č. 191/1950 Zb..
Samotná sročnosť zmenky nastala 18.8.2009 keďže žalobca ( a predtým aj veriteľ) požadovali 6% úroky
v zmysle § 48 zák. č. 191/1950 Zb. od 19.8.2009, ako to vyplýva zo samotnej zmenky. Zmenka však bola

indosovaná až po uplynutí lehoty na protest v zmysle § 44 a § 21 a nasl. zák. č. 191/1950 Zb., preto má
indosament iba účinky obyčajného postúpenia, aj voči žalobcovi teda možno uplatniť všetky námietky,
ako proti prvému majiteľovi. To, že k tomu došlo po uplynutí lehoty na protest je zrejmé zo samotnej
zmenky, pretože návrh na začatie exekučného konania so zmenkou, na ktorej chýba indosament bol
podaný na Okresnom súde Bardejov až 22.12.2010, pričom zmenka bola sročná 18.8.2009, teda po

uplynutí zákonných lehôt na protest. V tomto prípade je teda vyvrátená domnienka, ustanovená v §
20 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., pretože bolo preukázané, že indosament, ktorý je nedatovaný, bol
na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest. V dôsledku vyššie naznačeného postupu veriteľa v
rozpore s § 17 zák. č. 191/150 Zb. možno proti žalobcovi teda namietať aj námietky, ktoré by bolo možné
namietať voči prvému majiteľovi, teda to, že zmenka nebola vyplnená podľa dohody veriteľa a dlžníka

( § 10 zák. č. 191/1950 Zb.). Keďže takáto dohoda o vyplnení zmenky ( článok 17 VZP) je neplatná v
zmysle predchádzajúcich konštatovaní súdu a teda neexistuje, je na mieste právny záver, že veriteľ
neoprávnene vyplnil zmenku bez toho, aby existovala platná dohoda s dlžníkom o tom, ako ju vyplniť.

Súd prvého stupňa mal za to, že všetky námietky žalobcu, ktoré prezentoval v súvislosti s postupom

súdu, boli nedôvodné a žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 39,
§ 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a), k), l), ods. 5, ustanovením § 265 Obchodného
zákonníka, ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 2 písm. a), b), § 3

ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. j), § 4 ods. 3, 6, ustanoveniami zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch
- § 2 ods. 1, § 3, § 5, čl. I. § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17. § 20. § 23 ods. 1, § 33 ods. 1, § 38 ods.
1, § 44 ods. 3, § 48 ods. 1, čl. I. § 77 ods. 1, § 78.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť, návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je prekvapivým rozhodnutím.

Prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd
uplatnený nárok zamietol. Zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím, došlo k porušeniu práva
Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007. Podľa čl. 5 ods. 1 tohto nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné, súd preto nemohol nariadiť pojednávanie. Na rozhodnutie o nariadení

pojednávania neboli splnené podmienky. Súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Súdu predložil ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu

zmenkovej sumy a jej príslušenstva. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi
je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Vo veci mohlibyť vznesené námietky voči zmenke. Pokiaľ tak urobené nebolo, mali byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju
spájať a podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou

príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Súd prvého stupňa predovšetkým ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého
vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného jednoznačne vyplýva podľa žalobcu, že žalovaná

vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jej vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže urobiť žalovaná, tým
menej tak môže robiť samotný súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať
tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a
predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je

prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku
ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne
námietky sú po indosovaní zásadne neprípustné. Navyše žalobcovi nie je známy obsah údajného
zmluvného záväzku. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,

nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o
spotrebných úveroch, a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka, ktorú uplatnil v konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, je teda platnou zmenkou a jeho nárok bol v celom rozsahu dôvodný.

Žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 61,41 eura bez DPH, za podané odvolanie a 8,39

eura bez DPH režijný paušál.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Po rozhodnutí súdu prvého stupňa, písomnosťou zo dňa 21.12.2015 žalobca vzal späť svoj návrh na

začatie konania v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne, čím si, ako uviedol, uplatňuje v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06
% denne, viac neuplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ale žiada súd priznať zmenkový úrok
len v rozsahu 0,06 % denne.

Žalovaná na výzvu súdu nevyjadrila nesúhlas s týmto dispozičným úkonom žalobcu. Podľa § 208 O.s.p.,
ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie
nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí,
ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého
stupňa a konanie zastaví.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o pripustení
späťvzatia v zmysle citovaného ust. § 208 O.s.p. ako aj na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 10
ods. 1 O.s.p., pripustil späťvzatie žaloby v súlade s dispozičným úkonom žalobcu, v tejto časti rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Vo zvyšku preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v rozsahu v akom bol napadnutý, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že žalobcom formulované odvolacie dôvody
nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa pre
účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z vykonaných dôkazov vyvodil správneskutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa v
celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie v celom rozsahu odkazuje.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil .

Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, so zisteným skutkovým
stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ako aj správne právne
vec posúdil.

Pokiaľ žalobca namietal nesprávny postup súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že súd prvého stupňa
na prejednanie veci nariadil pojednávanie, je potrebné uviesť, že konanie podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu má
v zásade písomnú povahu. V tomto zmysle je možné námietky odvolateľa čiastočne akceptovať.
Pojednávanie je v zásade písomné, pokiaľ sa však ukáže potreba ústneho pojednávania, mal by súd

vo veci nariadiť pojednávanie. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ súd prvého stupňa v súlade s
čl. 19 ako aj úvodnými ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007 postupoval tak, že aplikoval vnútroštátne procesné právo, nariadil pojednávanie a vykonal
dokazovanie posudzujúc aj základný záväzkový vzťah, ktorým sa zmenka zabezpečovala, nie je možné
tentoprocesnýpostuppovažovaťzapostup,ktorýmbyboloporušenéprávoúčastníkanasúdnuochranu

zaručené Ústavou Slovenskej republiky. V tomto zmysle námietky žalobcu odvolací súd nepovažoval
za dôvodné.

Pokiaľ prvostupňový súd realizoval ex offo prieskum uplatnených zmenkových nárokov aj z hľadiska
samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, tiež nekonal v rozpore s nariadením ani

v rozpore s vnútroštátnym procesným právom. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených
zmenkových nárokov vyplývajúca z povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi ochranu bola súdom prvého
stupňa presvedčivo zdôvodnená a v tomto zmysle odvolacia námietka o porušovaní rovnosti procesných
strán nemôže obstáť.

Záver odvolacieho súdu o tom, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania nedopustil pochybenia, podporujú aj závery vyplývajúce zo zjednocujúceho stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo
prijaté na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého :
„I.Aknavrhovateľakodôkazosvedčeniauplatnenéhonárokudoložízmenku,platíbezohľadunapovahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ predložil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystavovateľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vykonávacom
práve, aplikujúc správnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť
nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol, potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust.
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Správnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.O trovách konania vo vzťahu k zastaveniu konania v časti a o trovách odvolacieho konania účastníkov
odvolací súd rozhodol podľa čl. 16 a 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z

11.07.2007 tak, že náhradu trov konania vo vzťahu k zastaveniu konania v časti nepriznal, nakoľko bol
to žalobca, ktorý svojim dispozičným úkonom zavinil zastavenie konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146
ods. 2 O.s.p.); čo sa týka trov odvolacieho konania žalovanej ich nepriznal, nakoľko návrh na priznanie
trov odvolacieho konania nebol odvolaciemu súdu predložený (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods.
1 a § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, právo na náhradu trov

odvolacieho konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.