Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/333/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510209123
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2510209123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XX/XX, B., t.č. bytom I. XX, Z., proti odprokyni: Bc. W. W.,nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, X.,
o zníženie výživného na plnoleté dieťa a iné, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany zo dňa 03. novembra 2014, č.k. 11C/158/2010-443, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti o zníženie výživného

za obdobie od 06.07.2010 do 15.03.2012, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zníženie výživného
zamietol, návrh navrhovateľa na zaplatenie 3.644,26 eur zamietol, návrh odporkyne na zvýšenie
výživného zamietol a navrhovateľovi ani odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 06.07.2010 domáhal v zmysle
naposledy pripustenej zmeny návrhu zníženia výživného voči odporkyni na sumu 33,19 eur od podania
návrhu v roku 2010 do 31.01.2012 a od 01.02.2012 na sumu 27,19 eur a zároveň sa domáhal od
odporkyne vrátenia sumy 3.644,26 eur ako rozdielu na výživnom od 06.07.2010 do 30.06.2014. Je

osobou v hmotnej núdzi a poberá iba 98 eur. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala naopak
výživné zvýšiť najprv na 300 eur mesačne, neskorším podaním zo dňa 01.03.2013 na 500 eur
mesačne. Uviedla, že chce ďalej študovať na vysokej škole, má vážny zdravotný problém boreliózu.
Navrhovateľ jej výživné neplatí od roku 2004, 8 rokov je dobrovoľne nezamestnaný. Tiež uviedla, že
žiada, aby jej navrhovateľ vrátil sumu 232,46 eur týkajúcu sa náhradného výživného, ktoré musela
jej matka splatiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uznesením zo dňa 24.09.2014 súd pripustil
zmenu návrhu tak, že sa znižuje výživné navrhovateľa voči odporkyni na sumu 33,19 eur od podania

návrhu do 31.01.2012 a od 01.02.2012 na 27,19 eur a odporkyňa je povinná vrátiť navrhovateľovi
sumu 3.644,26 eur ako rozdiel na výživnom od 06.07.2010 do 30.06.2014. Súd prvého stupňa po
vykonanom dokazovaní zistil, že naposledy bolo o výživnom navrhovateľa voči odporkyni rozhodované
v konaní pred súdom prvého stupňa pod sp.zn. 3P/61/2009, kedy súd rozsudkom zo dňa 22.12.2010
zvýšil výživné otca na navrhovateľku zo sumy 1.300,- Sk mesačne, teda 43,15 eur nasledovne: za
obdobie od 20.07.2009 do 31.12.2009 na 90 eur mesačne, za obdobie od 01.01.2010 do 31.08.2010
na 100 eur mesačne a počínajúc dňom 01.09.2010 určil súd výživné vo výške 130 eur mesačne.

Odvolací súd uvedený rozsudok rozsudkom zo dňa 29.02.2012, sp.zn. 11CoP/49/2011 potvrdil. V
tom čase súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z celkovej doby vedenia navrhovateľa v
evidencii nezamestnaných od 01.02.2004 do 14.10.2010, jeho dosiahnutého vzdelania stredoškolského
- gymnázium, z absolvovania kurzu bezpečnosti práce a požiarnej ochrany, počtu pracovných ponúkvedených miestne príslušným úradom práce ako aj pasívneho postoja otca k hľadaniu si zamestnania,
nepreukázania prekážok týkajúcich sa zdravotného stavu, na základe čoho súd dospel k záveru, že
otec dieťaťa nevyvinul dostatočné úsilie zodpovedajúce jeho schopnostiam a možnostiam na to, aby

si plnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Preto pri určení jeho miery schopnosti a možnosti
prispievať na výživu dieťaťa súd vychádzal z potvrdenia Štatistického úradu SR o priemernej hrubej
mesačnej mzde v roku 2009, ktorá u zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním v
Trnavskom kraji prestavovala 749,18 eur. Odporkyňa v tej dobe navštevovala posledný ročník gymnázia,
mala zvýšené výdavky spojené najmä s prípravou na štúdium na vysokej škole. V čase začatia konania

o zníženie výživného bola odporkyňa žiačkou štvrtej triedy gymnázia v Piešťanoch. Po skončení
gymnáziapokračovalavštúdiunavysokejodbornejškolenaHotelovejakadémiivPiešťanoch,študovala
aj na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Materiálovo-technologická fakulta so sídlom v
Trnave od 18.07.2011 do 18.07.2012, kedy štúdium ukončila. V roku 2014 absolvovala bakalárske
štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulta ekonomiky a manažmentu. V
súčasnosti pokračuje v štúdiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulte ekonomiky

a manažmentu na inžinierskom stupni štúdia v dennej forme. Má zvýšené náklady predovšetkým na
nájom za byt, cestovanie. Od marca roku 2009 sa odporkyňa lieči na kĺbnu formu boreliózy, dlho bola
na antibiotickej liečbe, ustálenie stavu v roku 2011. Navrhovateľ bol v čase podania návrhu evidovaný
na úrade práce, pričom v roku 2010 mu boli vyplatené dávky v celkovej výške 1.419,60 eur, čo je 118,30
eur mesačne, v roku 2011 118,30 eur mesačne, v roku 2012 6 mesiacov po 62,50 eur a 6 mesiacov po

118,30 eur, v roku 2013 po 62,50 eur mesačne. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že má problém sa
zamestnať, príčinou tohto problému je, že mu nie je doporučená práca požiarneho a bezpečnostného
technika, nakoľko trpí schizofréniou. Neliečil sa lebo návšteva psychiatra je pre neho veľmi drahá.
Bol na liečení v Sokolovciach, táto liečebňa bola zrušená a dokumenty skartované. Vo Veľkom Záluží
bol hospitalizovaný, uviedol, že je bezdomovec, prišiel o bývanie, podarilo sa mu zamestnať sa ako

pracovník v živočíšnej výrobe, je v skúšobnej dobe. Býva u matky v Z.. Zvýšili sa mu životné náklady
na 170 eur. Keby mu invalidita bola ponúknutá, určite by to zobral. Z lekárskej správy psychiatra MUDr.
N. K. z roku 2011 nevyplýva, že by sa zaoberal psychickým stavom navrhovateľa, ale len z podkladov,
ktoré mu priniesol navrhovateľ konštatoval, že trpí schizofréniou paranoides, nie je mu doporučená
zodpovedná práca bezpečnostného a požiarneho technika. Zo správy psychiatra MUDr. S. E. zo

dňa 12.05.2014 vyplýva, že navrhovateľ bol sledovaný v ich psychiatrickej ambulancii pri základnom
ochorení schizofrénia paranoides s defektom osobnosti, nedokáže sa dlhodobo sústrediť v záťažových
situáciách, aktuálne je schopný vykonávať len jednoduchú manuálnu prácu. Stav navrhovateľa je
subkompenzovaný, nie je dôvod na podanie žiadosti o invalidný dôchodok. Z pracovnej zmluvy zo dňa
01.04.2014 súd zistil, že B. O.-T. X. X. s ním uzatvorilo pracovnú zmluvu od 02.04.2014 na dobu určitú

do 30.06.2014 s hodinovou mzdou 2,023 eur. Dňa 12.06.2014 sa B. O.-T. X. X. a navrhovateľ dohodli
na skončení pracovného pomeru. V mesiaci apríl 2014 navrhovateľ zarobil 419,56 eur, v máji 400,47
eur. Súd zistil, že navrhovateľ ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k
bytu dňa 29.01.2014 za dohodnutú kúpnu cenu 20.000 eur, ktorú mal kupujúci zaplatiť navrhovateľovi
nasledovne: 9.564,62 eur mal kupujúci uhradiť na účet súdneho exekútora JUDr.Ing. Liščáka, 1.000

eur na účet Mgr. F. Z. za účelom splatenia pôžičky, 8.435,38 eur a 1.000 eur na účet predávajúceho
teda navrhovateľa. Z potvrdenia o štúdiu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Fakulty
ekonomiky a manažmentu je zrejmé, že odporkyňa je študentkou dennej formy štúdia inžiniersky stupeň,
s predpokladaným termínom ukončenia štúdia máj - august 2016. Právne súd prvého stupňa vec
posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1,2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 163

ods. 1 O.s.p., § 159 ods. 3 O.s.p.. Uvedené ustanovenia zákona o rodine umožňujú zmeniť pôvodné
rozhodnutie o výživnom, ak dôjde k zmene pomerov na strane dieťaťa alebo na strane jeho rodičov. K
tomu, aby mohla byť zmena uskutočnená, súd považoval za potrebné porovnať okolnosti dôležité pre
určenie výživného skoršieho i nového rozhodnutia, pričom vychádzal z toho, že musí ísť potom o takú
zmenu, ktorá sa výraznejší spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Po zhodnotení zmeny na strane

odporkyne súd mal za preukázané, že v súvislosti s jej štúdiom na vysokej škole dennou formou sa
zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, iné nevyhnutné
výdavky potrebné na zabezpečenie štúdia. Došlo k podstatnej zmene pomerov týkajúcej sa vzdelania
odporkyne, keďže v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola stredoškoláčka, navyše má náklady
v dôsledku liečby boreliózy. Zmeny v súvislosti s výdavkami spojenými so štúdiom na vysokej škole

u odporkyne a pretrvávajúce ochorenie by odôvodňovali zvýšenie výživného v prípade, že by nedošlo
k zmene pomerov na strane povinného rodiča od posledného rozhodnutia o výživnom, resp. by došlo
na strane povinného rodiča k zlepšeniu jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Schopnosti
a možnosti navrhovateľa v čase posledného rozhodnutia boli súdom posudzované s poukazom napotvrdenie Štatistického úradu SR o priemernej hrubej mesačnej mzde v roku 2009 zamestnancov s
dosiahnutým úplným stredným všeobecným vzdelaním v Trnavskom kraji, ktorá predstavovala 749,18
eur. V rámci tohto konania navrhovateľ predložil potvrdenie psychiatra o tom, že dokáže vykonávať len

manuálnu, nekvalifikovanú prácu, nie je tu ale dôvod na podanie žiadosti o invalidný dôchodok. Zmena
pomerov teda bola preukázaná aj na strane žalovaného a to pokiaľ ide o jeho schopnosť vykonávať
kvalifikovanejšiu prácu ako aj vzhľadom aj na jeho diagnózu sťaženejšiu možnosť zamestnať sa. Súd tak
vychádzal najmä z jeho výplatných pások, ktoré súdu predložil, ktorými preukázal aký príjem je schopný
dosahovať, ďalej vychádzal z údajov Štatistického úradu o prehľade priemernej mzdy za rozhodné

obdobie, ktorá sa pohybovala v roku 2012 od 508 do 644 eur, v roku 2013 od 490 do 627 eur a v
roku 2014 od 513 do 547 eur. Súd zohľadnil aj sumu finančných prostriedkov, ktoré získal predajom
bytu v jeho výlučnom vlastníctve. Vyhlásenie matky navrhovateľa o tom, že túto sumu mu odobrala
je irelevantné. Navrhovateľ sa darovaním finančných prostriedkov svojej matke vzdal bez dôležitého
dôvodu majetkového prospechu. Súd má za preukázané, že navrhovateľ je schopný zamestnať sa,
vykonávať manuálnu prácu a dosahovať určitý príjem, nebyť odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. Tu

súd poukazuje, pokiaľ ide o jeho postoj k zamestnaniu okrem iného aj na dohodu o skončení pracovného
pomeru ku dňu 12.06.2014. S prihliadnutím na takto zistené zmeny pomerov na oboch stranách ako
aj na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že výživné v sume 130 eur mesačne ako je
doposiaľ určené je primerané, preto návrh na zníženie aj na zvýšenie výživného považoval nateraz
za neopodstatnený. Vyplatené výživné na plnoleté dieťa, aj keď by bolo spotrebované po odpadnutí

dôvodu vyplácania výživného zakladá bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh
navrhovateľa na zníženie výživného, návrh na zaplatenie 3.644,26 eur ktorý predstavoval rozdiel na
výživnom ako nedôvodný taktiež zamietol. V závere odôvodnenia súd uviedol, že v prípade, ak sa v
odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania urobil tak preto, že daný argument
a taktiež odpoveď na ňu nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za rozhodujúce. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a skonštatoval, že odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania
voči navrhovateľovi v časti konania o zníženie výživného a zaplatenia sumy 3.644,26 eur, ktorý v
konaní v tejto časti úspech nemal. Súd jej však náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodala
návrh na ich priznanie. Navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči odporkyni v časti o
zvýšenie výživného, súd však úspešnému navrhovateľovi náhradu nepriznal, pretože nepodal návrh na

ich priznanie.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali odvolanie obaja účastníci.
Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že je rozdiel vykonávať manuálnu nekvalifikovanú prácu, ktorú vykonáva
psychicky zdravý človek a je rozdiel, keď ju vykonáva psychicky chorý človek ako je on, ktorý sa

nedokáže sústrediť, má poruchy vnímania a myslenia, nedokáže chápať a správne vyhodnotiť situácie.
Brigádu, ktorú robil, robil na hranici svojich možností, bola to práca s býkmi v nepretržitých nočných
zmenách, nebezpečná práca preňho. Zamestnávateľ sa bál, aby nedošlo k pracovnému úrazu, preto s
ním rozviazal pracovný pomer dohodou skôr, ako uplynula dohodnutá doba pracovného pomeru. V práci
nič neporušil, avšak jeho duševné ochorenie vytváralo väčšie riziko úrazu. Nové dôkazy ohľadne jeho

diagnózysúdnevyhodnotilavôbecichneuviedolvrozsudku.Vrozsudkuneuviedolakéliekyužíva,koľko
stoja, na čo majú vplyv. Doklady jej dodal. Kde sa chce zamestnať, chcú vidieť aktuálny zdravotný stav,
má tam uvedenú diagnózu pre zvýšené riziko pracovného úrazu. Navrhol preto vykonať nové dôkazy,
upresniť psychiatrom akú manuálnu prácu môže vykonávať. Vykonával manuálnu prácu - aktivačné
práce pre mesto, zbieranie odpadkov za 180 eur mesačne do roku 2010. Každé tri roky má nárok na

vykonávanie tejto práce, teraz sa opätovne uchádza o túto prácu. Nemá zlý postoj k práci, výživné 130
eur je neprimerane vysoké. K odvolaniu pripojil novú doplňujúcu lekársku správu od psychiatra MUDr. E.
E. z ktorej vyplýva, že patrí do skupiny s najnižšom minimálnou mzdou, žiada od dcéry vrátiť aj peniaze,
ktoré zaplatil na výživnom, dcéra je už dospelá.

Odporkyňa v odvolaní proti rozsudku uviedla, že má za to, aby bola vyživovacia povinnosť voči nej
zvýšená, nakoľko študuje na vysokej škole, nemá žiadny príjem, výživné bolo naposledy upravené keď
bola na gymnáziu. Jej biologický otec sa dlhodobo vyhýba práci, aby nemusel platiť výživné a to od
roku 2003. V prípade pojednávaní si hľadá psychiatra a špekuluje ako ešte ďalej neplatiť. Celý život
si poriadne vyživovaciu povinnosť voči nej neplní, ba i teraz ani jeden mesiac nemá riadne zaplatené

výživné a posledné dva mesiace október, november neposlal žiadne výživné. V doplnení odvolania
uviedla, že sa jej zvýšili výdavky spojené s nájmom v I., kde študuje, do roku 2014 to bolo 105 eur,
od roku 2015 sa nájom zvýšil na 120 eur. Jej diagnóza borelióza je neustále sledovaná, preliečovaná,
lieky jej už nezaberajú, potrebuje infúznu liečbu, avšak tá nie je poisťovňou hradená. Okrem toho sajej znížila imunita. Na 10 infúzii potrebuje 260 eur + cestovné náklady. Žiaľ matka nemá na to peniaze
a nezvláda to platiť. Matka má takisto veľké zdravotné problémy. Sústavne sa pozerá len na zmenu
navrhovateľa a berie sa do úvahy, že je v hmotnej núdzi, treba sa však na to pozerať tak, že zanechal

svojvoľne niekoľkokrát prácu bez toho, aby si inú hľadal. Pracoval na čierno, aby sa vyhol vyživovacej
povinnosti. Nepracuje už 12 rokov. Psychiatrov vyhľadáva iba ak sú pojednávania. Možno zistiť u MUDr.
E. koľkokrát tam bol, akonáhle skončili pojednávania. To isté bolo roku 2010. Chodil Dr. K., ktorý ho
už odmietol, lebo mu diktoval, čo na ktorý súd potrebuje. V rozsudku sa hovorí, že daroval bezdôvodne
peniaze z predaja bytu svojej matke. Prečo teda z toho neplatí vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči nej

teda vlastnému dieťaťu. Jeho matka teda jej stará matka ju od troch rokov nevidela. Ani sám odporca
ju ako otec žiaľ nepozná.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že MUDr. E. napísal lekársku správu,
kde doplnil, že patrí do skupiny pacientov s najnižšou minimálnou mzdou v národnom hospodárstve,
ďalej doplnil, že môže vykonávať nekvalifikovanú prácu, ktorá nie je spojená s nebezpečenstvom vzniku

pracovného úrazu, nakoľko užíva hypnotiká obmedzujúce výkonnosť a psychomotoriku. Správa je zo
dňa 11.02.2015. Prácu na družstve si našiel sám, nestačil však na ňu kvôli svojej diagnóze. Manželka s
dcérou majú 1.100 eur a on má sám 61 eur dávku v hmotnej núdzi a má platiť 130 eur výživné, pričom
patrí do skupiny s najnižšou minimálnou mzdou v SR podľa doplňujúcej lekárskej správy MUDr. E..

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ navštevuje
psychiatrické ambulancie, ktorý lekár mu ako vyhovuje, avšak iba v čase, keď sa jedná o súdne konania
ohľadne vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ zanechal svojvoľne svoju profesiu bezpečnostného
technika v roku 2003, dlhodobo pracoval na čierno, netrpel žiadnu núdzu, prácu na dohodu naposledy
vykonával na B. v X., žiadna nebezpečná práca to nebola, pracoval ako nočný strážnik. Taktiež býky sa

tam nechovajú, ale iba ošípané, čo s nočným strážením však nemá nič spoločné. Navrhovateľ neužíva
žiadne lieky, pretože ukazoval sudkyni neprevzaté recepty, ktoré boli dva mesiace staré. Do 12.05.2014
nemáuvedenúžiadnudiagnózu,tedažiadnevýživnéniejedôvodvracať,vraciasaibato,čojepožičané,
avšak ja som si nič nepožičala, teda ani nemám čo vracať. Pokiaľ sa nemýlim, v rozhodovaní súdov platí
pravidlo res iudicata čo znamená, že raz rozsúdená vec je rozsúdená definitívne a predstavuje prekážku

ďalšieho konania na súde v rovnakej veci alebo z rovnakého dôvodu. Navrhovateľ neprišiel o svoj byt v
exekúcii, ale ho svojvoľne predal sám v januári roku 2014 realitnej kancelárii AB Contact Piešťany. Nie
je bezdomovec, býva v byte so svojou matkou a svoj byt predal so špekulatívnych dôvodov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci

konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.
zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne

správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 11C/158/2010 je zníženie vyživovacej
povinnostinavrhovateľavočiodporkyninasumu33,19eurodpodanianávrhuvroku2010do31.01.2012
a od 01.02.2012 na sumu 27,19 eur a určenie povinnosti odporkyni vrátiť navrhovateľovi sumu 3.644,26

eur ako rozdiel na výživnom od 06.07.2010 do 30.06.2014 a návrh odporkyne na zvýšenie výživného.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým boli návrhy navrhovateľa o zníženie výživného a zaplatenie sumy 3.644,26 eur a odporkyne na
zvýšenie výživného zamietnuté.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľmi tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomnéhovyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom, ktorí v odvolaniach
navyše neuviedli žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol

vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa správne skúmal splnenie podmienok pre zmenu vyživovacej povinnosti. Správne
skonštatoval, že k zmene pomerov došlo na strane odporkyne, ktorej sa zvýšili odôvodnené potreby,
avšak pomery navrhovateľa sa nezmenili takým spôsobom, ktorý by opodstatňoval zvýšenie výživného.

Správne súd skonštatoval, že na strane navrhovateľa sa pomery podstatne nezmenili tým, že stále
je nezamestnaný a trpí psychickým ochorením. Správne tiež súd skonštatoval, že toto psychické
ochorenie mu nebráni zamestnať sa pri práci manuálnej, bez rizika úrazu. Jeho zdravotný stav však
nespĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Správne tiež súd posúdil skutočnosti ohľadne
nezamestnanosti navrhovateľa, všetky úvahy súdu prvého stupňa sú tu správne. Lekárske potvrdenie
doložené navrhovateľom v odvolacom konaní nie je v žiadnom rozpore so závermi uvedenými v

odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. V tomto lekárskom potvrdení sú skonštatované tie isté
skutočnosti. Je tam skonštatované, akú prácu môže vykonávať navrhovateľ, nie je tam skonštatované,
že by sa nemohol zamestnať, má pri zamestnaní len určité obmedzenia. Správne tiež súd skonštatoval,
že v prípade, keď bol zamestnaný, dokázal zarobiť sumu okolo 400 eur mesačne a to bola takisto
manuálna nekvalifikovaná práca, ktorú navrhovateľ vykonávať môže. Takže správne súd prvého stupňa

skonštatoval, že výživné v takej výške v akej je určené doposiaľ a to v sume 130 eur je primerané tak
odôvodneným potrebám odporkyne ako aj schopnostiam a možnostiam navrhovateľa.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia
ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. keď v odvolacom konaní mali obaja účastníci úspech pomerný tak, že
žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.