Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/229/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225310
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114225310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

K. Y., G.. Y.., Y. Y. J. X, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, právne zastúpená Bobák, Bollová a spol., s. r. o.
so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: D. N., Q..
XX.X.XXXX, U. R. XXX/X, XXX XX N. W., Š. K.Č. Y., o zaplatenie 259,30 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 254,30 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 254,30 eur od 24.5.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 5,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
5,- eur od 24.5.2013 do zaplatenia zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady
súdneho poplatku za návrh na začatie konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 11.7.2014 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.7.2014 sa
navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiť

mu sumu 259,30 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 259,30 eur od
24.5.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu č. G.,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ
vypožičal odporcovi 1 SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom a k tejto priradil účastnícke telefónne číslo XXXX/ XXX XXX. Odporca včas
a riadne nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 259,30 eur v období 2013/01-2013/03. Preto

pokusom o pokonávku zo dňa 9.5.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ
si úroky z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné zmluvné podmienky čl. 11 bod 11.14, a to
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
t. j. odo dňa 24.5.2013.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený ukladaním v súdnom spise dňa 15.1.2016, písomne v
súdom určenej lehote nevyjadril.

Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí voveciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").
Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto

nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od

toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne

vyhlásil tento rozsudok dňa 9.2.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli dňa 3.2.2016.
Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právona úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods.

2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a
lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,
[napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä

lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku
pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie
o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných
služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie
dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v

telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať
aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie
za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia

a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa
uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov

podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v
odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátanevšeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo
v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných
služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie

na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť
alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych
číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a
možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade
fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania

služby.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007
Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
Na základe zmluvy č. G. uzavretej v súlade s ust. § 44 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 9.7.2012 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM

karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX/ XXX XXX a zaviazal
sa aktivovať odporcovi účastnícky program „Program Wow“, sprístupniť mu a poskytovať mu v
zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“)
špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú

súčasť zmluvy. Zároveň sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých
služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).
Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa
bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vystaví
faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota

splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ
nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo
účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.
Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d)

smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných
podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na úhradu ceny poskytnutej služby,
administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8
Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na dočasné prerušenie alebo
obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby
podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté
služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do

zániku zmluvy).
Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi nasledovné faktúry:
- Faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 26.1.2013 splatnú dňa 9.2.2013 znejúcu na sumu 64,14 eur,
faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 26.2.2013 splatnú dňa 12.3.2013 znejúcu na sumu 14,40 eur a

faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 26.3.2013 splatnú dňa 9.4.2013 znejúcu na sumu 175,76 eur.
Vyššie uvedenými faktúrami vyúčtoval navrhovateľ odporcovi cenu poskytnutých služieb spolu vo výške
254,30 eur.Okrem toho navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX cenu zaslanej upomienky vo
výške 5,- eur.
Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 9.5.2013 na zaplatenie faktúr za obdobie

1/2013 v sume 64,14 eur, 02/2013 v sume 19,40 a 3/2013 v sume 175,76 eur, spolu vo výške 259,30
eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že v prípade mimosúdneho vymáhania je povinný uhradiť
poplatok za mimosúdne vymáhanie vo výške 20,74 eur. Tieto pohľadávky navrhovateľ žiadal uhradiť
najneskôr do 23.5.2013.
Súd ďalej považoval za nesporné tvrdenia navrhovateľa, že po zaslaní pokusu o pokonávku odporca

neuhradil ani časť dlžnej sumy.
Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými
faktúrami, vo výške 254,30 eur, a preto mu priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 254,30 eur,
keďže nevyšlo najavo, že by odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.
Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 5,- (vyúčtovaného faktúrou

č. XXXXXXXXXX), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z
hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami účtovanú
cenuslužiebriadneavlehotesplatnosti.Súdjetohonázoru,žetakýtotypnárokunemôžebyťzprávneho
hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu navrhovateľa (ako dodávateľa)

poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 11
bodu 11.13 písm. a) VP vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporcu
zaplatiť cenu služieb riadne a včas (tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia: „sankčný poplatok
za doručenie upomienky má charakter zmluvnej pokuty, na čom sa strany dohodli, pričom jej výška je
stanovená spoločnosťou Orange Slovensko“) a až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo

strany navrhovateľa na porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených
s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných
záväzkov,čomunasvedčujeznenieust.čl.11bodu11.13písm.a)VP:„...sankčnýchpoplatkovspojených
s doručením upomienky“).
Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej

pokute, ako aj o jej výške, či spôsobe určenia. V zmluve a VP sa konkrétne o sankčnom poplatku za
upomienku, resp. zmluvnej pokute za omeškanie s úhradou faktúry pokiaľ bude zaslaná upomienka, sa
o tejto sankcii konkrétne hovorí len v ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) VP. Z tohto ustanovenia VP sa však
ani v spojení s prípadným uvedením výšky tejto zmluvnej pokuty v Cenníku navrhovateľa, nedá hovoriť
o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému písomnému dojednaniu o zmluvnej pokute. Výška

zmluvnej pokuty mala byť podľa VP stanovená navrhovateľom (možno sa len domnievať, že v Cenníku,
ktorý by mal byť súčasťou zmluvy o pripojení, avšak konkrétne sa to v ustanovení čl. 11 bodu 11.13 písm.
a) VP neudáva). Nemožno však v takomto prípade hovoriť o písomnej dohode zmluvných strán o výške
zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia, ak táto výška je závislá na vôli len jednej zmluvnej strany.
V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval

predmetné dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre nedostatok písomnej formy.
Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa
podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi
je, ako už bolo vyššie uvedené, totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe (bez
možnostipodrobnejšiehooboznámeniasasoVP,akoajCenníkomnavrhovateľa,atojednakzčasového

hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo VP hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými
podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu
záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu
a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením VP. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto
zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.
Ak by aj súd pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods.
1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím sa však nestotožnil, je
tak v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi účastníkmi ide nepochybne o právny vzťah
založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej

pokute je možné považovať s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za
neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka).
Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva navrhovateľa primárnesa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k
záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k
jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za

porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve navrhovateľa na úroky z omeškania; aj
tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou / paušalizovanou náhradou škody vzniknutej
porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného
plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych

vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené
so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná prostredníctvom elektronických prostriedkov
navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora (uvedená možnosť je aj priamo zakotvená v ust. čl.
16 bodu 16.2 písm. d) VP) a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených
vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že upomienka navrhovateľa z hľadiska
jej vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku

nejakých jeho iných práv (napr. práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 4 bodu 4.4 VP), nemá žiadnu
právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým
sa navrhovateľ snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie
povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené
nejaké náklady.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcovi vôbec
takúto upomienku, na ktorej odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty formálne viaže, odporcovi
zaslal (neuniesol bremeno dôkazu ust. § 120 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ sa jedná o návrh v tejto časti, t. j. o zaplatenie sumy 5,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 5,- eur od 24.5.2013 do zaplatenia zamietol.

Navrhovateľovi vzniklo v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP právo na úroky z omeškania vo výške
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.1.2013. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca
sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 254,30 eur, prvým dňom po
splatnostijednotlivýchfaktúr,t.j.dňom10.2.2013(resp.13.3.2013,resp.10.4.2013),ktorýminavrhovateľ

vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého
dňa omeškania odporcu so zaplatením uvedených faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v
období od 1.2.2013 do 7.5.2013 vo výške 0,50 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, §
121 O.s.p.). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne:
zo sumy 64,14 eur od 10.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 14,40 eur od 13.3.2013 do zaplatenia a zo sumy

175,76 eur od 10.4.2013 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania až od 24.5.2013, súd mu viazaný rozsahom návrhu s poukazom na ust. § 153 ods.
2 O.s.p. priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 254,30 eur
od 24.5.2013 do zaplatenia.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a z toho, že navrhovateľ mal
v konaní iba nepatrný neúspech percentuálne vo výške 1,93 % (5,- eur zo sumy 259,30 eur predstavuje
1,93 %, t.j. menej než 10 %). Navrhovateľovi tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od
odporcu plnú náhradu trov konania, pričom vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si nárok na náhradu trov
konania proti odporcovi uplatnil návrhom na začatie konania, súd mu priznal proti odporcovi nárok na

náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, a to titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh
na začatie konania, a to v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám jeho právneho zástupcu.
Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, súd
navrhovateľovi náhradu týchto trov nepriznal. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal zo znenia ust. § 142
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, avšak iba

tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Súd mal za to, že navrhovateľ ním tvrdené
trovy právneho zastúpenia nevynaložil účelne. Pri tomto závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu
známe z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a to, že navrhovateľ donedávna podával formálne a obsahovo
úplne totožné návrhy ako v prejednávanej veci sám bez toho, aby bol právne zastúpený. Ide pri tomo formulárové návrhy, do ktorých navrhovateľ, resp. teraz jeho právny zástupca, len administratívne
dopisuje údaje týkajúce sa účastníka a iné číselné údaje. Súd má tak za to, že administratívne vypĺňanie
formulárových návrhov (okrem toho používaných predtým samotným zastúpeným navrhovateľom)

nemožno považovať za poskytovanie právnej služby. Rovnako v tomto smere nemožno hovoriť ani
o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia pri úkone právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Iné úkony právnej služby právny zástupca navrhovateľa
navrhovateľovi neposkytol. (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa
20.06.2014, trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných /skutkovo a právne

takmer totožných/ veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len
o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne /účelne/
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.