Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210001
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212210001.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej
Slovenskej republike, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

V časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/367/2012,
4C/368/2012, 4C/369/2012, 4C/370/2012, 4C/371/2012, 4C/372/2012, 4C/375/2012, 4C/376/2012,
7C/399/2012, 7C/401/2012, 7C/402/2012, 7C/403/2012, 7C/405/2012 v y l u č u j e vec na samostatné

konanie.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8835-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) E. Ľ., nar. XX.X.XXXX v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.241,01
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/367/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8836-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) Š. U., nar. XX.X.XXXX v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.484,42
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/368/2012.Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8837-

NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) E. U., nar. X.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil

žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.524,99
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/369/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8838-

NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) E. G., nar. XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil

žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.406,97
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/370/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8839-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) E. M., nar. XX.XX.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.202,29
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/371/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8840-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) H. G., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.359,03
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/372/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8841-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) H. C., nar. X.X.XXXX v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.547,12
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.

KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/373/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8842-NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Q. B., nar. XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.003,14
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/374/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8843-
NZP. Žalobca sa ňou domáha, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) E. G., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.277,89
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/375/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 8844-
NZP. Žalobca sa ňou domáha, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) H. U., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.475,20
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.

KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou4C/376/2012.

OkresnýsúdSvidníkuznesenímzodňa9.10.2012sp.zn.4C/367/2012rozhodolospojenívecívedených
pod sp.zn. 4C/367/2012, 4C/368/2012, 4C/369/2012, 4C/370/2012, 4C/371/2012, 4C/372/2012,
4C/373/2012, 4C/374/2012, 4C/375/2012, 4C/376/2012 na spoločné konanie s tým, že toto bude na

Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/367/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.1NcC/67/2012zodňa18.10.2012bolisudcoviaOkresného
súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/367/2012 a vec bola
prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/223/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8694-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) A. Č., nar. XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 866,68
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.

KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/396/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8693-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) C. M., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložilžalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.537,90
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/397/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8692-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Q. U., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 726,54
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/398/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8711-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) C. Š., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.027,11
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.

KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/399/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8710-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) O. M., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 520,01

€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/400/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8790-

NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) E. U., nar. XX.XX.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil

žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.357,18
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/401/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8791-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) R. J., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 958,88
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/402/2012.Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8789-

NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) C. J., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil

žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 658,31
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/403/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8785-

NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) D. B., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil

žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 669,37
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/404/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“. Žaloba je u žalobcu evidovaná pod číslom 8786-
NZP. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) U. U., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a aby následne rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 656,46
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania.
KonanieouvedenejžalobebolonaOkresnomsúdeSvidníkvedenépodspisovouznačkou7C/405/2012.

OkresnýsúdSvidníkuznesenímzodňa9.10.2012sp.zn.7C/396/2012rozhodolospojenívecívedených
pod sp.zn. 7C/396/2012, 7C/397/2012, 7C/398/2012, 7C/399/2012, 7C/400/2012, 7C/401/2012,
7C/402/2012, 7C/403/2012, 7C/404/2012, 7C/405/2012, na spoločné konanie s tým, že toto bude na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 7C/396/2012.

Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19NcC/72/2012 zo dňa 18.10.2012 boli sudcovia
Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 7C/396/2012
a vec bola prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/226/2012.

Žalobca svoje žaloby o ktorých sa tu koná odôvodňoval tým, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd

rozhodol v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách,
o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia. V jednotlivých žalobách žalobca uviedol,
pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že navrhol písomným podaním spísaným
postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie
čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci
a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak

účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal
rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom na to, že v
exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam
a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v
príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky rozhodcovského

súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných pravidiel je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od
1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel

medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú povinnosť rozhodnúť o
žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo
rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica. Poukazoval tiež
na to, že exekučný súd napriek tomu, že tá-ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol v jednotlivých
dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o
zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Súčasne poukazoval
na to, že vyvinul enormné úsilie aby docielil vecný posun v konaní a primäl porušovateľa k vydaniu
rozhodnutia, konkrétne (nie len vo vzťahu k tej- ktorej konkrétnej exekučnej veci), dňa 2.7.2009

spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 23.9.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť
o informáciu o stave konania, dňa 13.11.2009 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave
konania, dňa 25.2.2010 spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania / Podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal Sťažnosť a podnet na
preskúmane zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal Sťažnosť

na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu, dňa 25.5.2011 opätovne
spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu.
Vyššie opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, pričom
nečinnosť súdu tu podľa žalobcu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku
45 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. V žalobách tvrdil, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového

deja, ktorý vyústil až do spôsobenej škody sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

V každej z vyššie uvedených žalôb žalobca uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody, ktorú vyčíslil v
každom jednotlivom prípade vo výške po 125,- €, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a vymáhania pohľadávky v

období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nich, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v každom jednotlivom prípade v príslušnom
období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu po 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu po 40,- € a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konaní na exekučnom súde sumu po 15,-€. Súčasne
poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov
z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými ťažkosťami. Rovnako v každej z
vyššie uvedených žalôb uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom poukazoval

na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom
čase ( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je

podľa žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu
márnym plynutím času (v jednotlivých prípadoch) boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávok a taktiež podľa žalobcu došlo kvyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
rizika insolvencie povinného, pričom najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti

pohľadávky a jej príslušenstva. Uvádzal v nich ďalej, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako
spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom
stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia

strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; uviedol,
že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanými pohľadávkami a ich príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná
strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho

majiteľov; uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval na to,
že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo
podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde

len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
úprava.Uviedol,ževšeobecnýsúdprirealizáciizákladnéhoprávanasúdnuochranujepovinnýaplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konaniasasúdnaochranaposkytnevzákonompredpokladanejkvalite, výklad apoužívanie zákonných

ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy
má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo

vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však
dopodaniažalobynažiadostipozitívnenereagovala.Spoukazomnavjednotlivýchdotknutýchžalobách
uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy v súdnom konaní vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy (za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky) alikvotným pomerom sumy 55,-€ za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaná so žalobami, ktoré boli spojené v tomto konaní na spoločné konanie nesúhlasila, podaním
doručeným súdu 27.9.2013 navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podstatnými námietkami žalovanej
proti uplatnenému nároku, ktoré táto podrobne rozviedla vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe boli
poukaz na zmätočnosť podaní žalobcu, na prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd, na nejasnosť

titulu nároku na náhradu škody, žalovaná namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako riadne
prostriedky na zabránenie tvrdených prieťahov v konaní a na ich účinné odstránenie, poukazovala
na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu. Žalovaná poukazovala tiež na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody jej boli doručené 23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej

6-mesačnej lehoty a teda predčasne. Tiež poukázala na neposkytnutie žiadnej súčinnosti zo strany
žalobcu na predbežné prerokovanie podaných žiadostí na náhradu škody a na to, že prax ukázala už
dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok
- najmä v prípadoch podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Žalovaná argumentovala

tiež tým, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy; že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.Tvrdila tiež, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov a vzniesla
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009. Žalovaná namietala aj vyčíslenie škody

s tým, že požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Namietala,
že žalobca nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, nepreukázal vznik ani výšku škody. Podľa
žalovanej nie je preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v
peniazoch. Poukazovala na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho

v spojení s touto činnosťou vytvorené, keď praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané negatívne a
žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaná tiež uviedla, že nakoľko žalobca nepreukázal, že by
došlo činnosťou súdu v namietaných konaniach k nesprávnemu úradnému postupu, ani vznik a výšku
skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Právny zástupca žalobcu v písomne podanom vyjadrení zo dňa 13.06.2014 uviedol, že súdu predložil
znalecký posudok č. 1/2014 s tým, že jeho založenie originálu do každého konania by bolo
mimoriadne finančne náročné a personálne zaťažujúce a preto uviedol spisovú značku, pod ktorou je
znalecký posudok založený (4C/219/2012). Tento dôkaz preukazuje minimálnu výšku spôsobenej škody.

Žalobca odkazuje na originál znaleckého posudku ako na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti. Je
nepochybné,žemajetkováškodavkaždomkonkrétnomindividuálnomprípadeneskoréhorozhodovania
súdu udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne 30,76 € a majetková
škoda v každom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje
hodnotu minimálne 31,68 €. Porušením práv spoločnosti vznikla aj nemajetková ujma.

Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, č. 1/2014, odbor
Ekonomika a riadenie podnikov, Ekonómia a manažment zo dňa 17.01.2014 súd zistil, že žalobca
zadal vypracovanie predmetného znaleckého posudku za obdobie rokov 2009-2012. Ako literatúru
použili napr. Teoriu a prax firemných financií, Oceňování majetku a dluhu v účetníctví, Riadenie hodnoty

podniku, Podnik a podnikanie, Metódy oceňovania podniku, Stanovení hodnoty firiem, Finančno-
ekonomická analýza podniku od rôznych autorov. Predmetom znaleckého posudku je posúdenie
činnostíaichekonomickejnáročnostispojenýchsvymáhanímpohľadávoknavrhovateľa.Znaleckýústav
posudzoval činnosti spoločnosti Pohotovosť, ktoré boli uskutočnené v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučných okresných súdov SR, pretože tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti

o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie e neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora. Výpočet škody
obsahuje štyri základné časti:
- Zvýšené mzdové náklady
- Náklady na tlač

- Náklady na úpravu informačného systému
- Náklady na telekomunikačné služby a poštovné
1. Výpočet zvýšených nákladov: zistenie pracovného času jedného pracovníka, jeho priemernej
hodinovej mzdy, časová náročnosť a porovnanie - zadané množstvo tabuliek. Celkové mzdové náklady
na jednu hodinu práce sú 9,052 €. Mzdová náročnosť na 1 žalobu /NZP a NP/ je 4,151 € a mzdová

náročnosť na 1 žalobu /ZE/ 5,076 €.
2. Náklady na poštovné - 85.676,94 €, pričom za jeden úkon je vo výške 3,01 € a v priemere menej ako
doporučené zásielky a jednu žalobu.
3. Náklady na telekomunikačné služby - priemerná cena na jednu žalobu 4,43 €
4. Prepočet nákladov na tlač - na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu pripadá 5,31 € nákladov vynaložených na správu tlače.
5. Prepočet nákladov na úpravu informačného systému - na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pripadá 13,86 € nákladov vynaložených na úpravu informačného
systému.
Žaloby NZP a NP sú v celkovej výške 30,76 € a žaloby ZE - 31,68 €.

Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:Žaloby NZP a NP spolu 30,76 € (mzdové nálady 4,15 €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 €, náklady na poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43 €).
Žaloby ZE spolu 31,68 € (mzdové nálady 5,07,- €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu

informačného systému 13,86 €, náklady na poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43 €).

Žalovaný v písomne podanom vyjadrení zo dňa 22.04.2014 uviedol, že znalecký posudok predložený
žalobcom považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu
majetkovej škody navrhovateľa a navrhujú naň neprihliadať z nasledujúcich dôvodov :

1. Na strane 3. znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že je vypracovaný na základe objednávky
žalobcu, je jednostranný, následkom čoho ho odporca spochybňuje ako nevieryhodný, nakoľko
tento nezadával súd, žalovaný nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, náklady na poštovné, tlač,
posudzovanie ktorých je predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočností,
na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Pri vypracovaní posudku
sa vychádzalo len z podkladov žalobcu, ktoré sú nepresné. I napriek skutočnosti, že predmetom

znaleckéhoposudkunebolourčiť,čivkonkrétnomkonanídošlo,resp.nedošlokpochybeniuexekučného
súdu, nakoľko táto otázka je predmetom konania vo veci samej. I napriek tomu znalecký ústav
konštatoval, že k nesprávnemu úradnému potup súdu došlo, a to bez bližšieho odôvodnenia, s
tým, že časť žalôb bola súdmi zamietnutá už na prvom stupni, pričom tieto odôvodnili predmetné
rozsudky nenaplnením skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu zo strany súdov tak, ako

to predpokladá zč. 514/2003 Z.z. Najzávažnejším nedostatkom posudku je, že tento by mal byť
vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom úradný postup exekučného súdu,
ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Znalecký posudok je len
prepočtom nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je
neprípustné. Skutočnosť, že znalecký ústav operoval pri vypracovávaní posudku so štatistickými údajmi,

vedie tiež k záveru o jeho nedôveryhodnosti. Výpočty pripomínajú voľnú úvahu. Rovnako namietal
posudzované obdobie rokov 2009-2012, keď väčšina konaní neprebiehala v tomto období. Znalecký
posudok nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu zamestnancov nedošlo napr. v dôsledku prirodzeného
hospodárskeho rastu žalobcu. Namieta, že vo výpočtoch sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie
a pracovníci pre styk s verejnosťou. Jednoznačne spochybňuje závery znaleckého posudku ako i

jeho relevanciu a spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom preukázať prípadnú majetkovú škodu vzniknutú v
príčinnej súvislosti s navrhovateľom namietaným postupom súd v exekučnom konaní.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 8.11.2013, 14.11.2013 a na deň
30.12.2013. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na

hospodárnosť konania, o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca a jeho právny zástupca sa na
nariadené pojednávanie taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec
v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a
vykonané dôkazy, k čomu je potrebné uviesť, že právnym zástupcom žalobcu elektronickou poštou,
vždy v neskorých popoludňajších hodinách po skončení denného prevádzkového času súdu v deň

bezprostredne predchádzajúci pojednávaniu (dňa 7.11.2013 o 18.09 hod. a dňa 20.11.2013) boli
doručené ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré súd už vzhľadom na čas ich
doručenia nepovažoval za včasné ani za riadne ospravedlnenie a žiadosti o odročenie pojednávania
nepovažoval za dôvodné. Okrem toho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
14.11.2013 bolo súdu doručené až následne dňa 20.11.2013. Ani uvádzané dôvody na odročenie

pojednávania nemožno považovať za dôležité dôvody ako ich má na mysli ustanovenie § 119 O.s.p.
(predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň 8.11.2013 bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi
doručené 16.9.2013, predvolanie na pojednávanie na deň 14.11.2013 bolo žalobcovi a jeho právnemu
zástupcovi doručené dňa 16.9.2013 a predvolanie na pojednávanie na deň 30.12.2014 bolo žalobcovi
a jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 15.10.2014), pričom ospravedlnenie a žiadosť o odročenie

pojednávania neobsahuje deň kedy sa právny zástupca žalobcu, resp. samotný žalobca, dozvedel o
dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie, neboli k nemu pripojené žiadne doklady preukazujúce
skutočnosti v ňom uvádzané, k uvedenému podaniu neboli pripojené žiadne doklady o tom, že by
na pojednávania uvádzané v danom podaní bol žalobca a jeho právny zástupca predvolaný skôr než
na pojednávanie v tejto právnej veci. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 v zmysle ktorého kolízia dvoch pojednávaní
toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom
uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávaniaSúd sa oboznámil s obsahom žalôb, konanie o ktorých tu je spojené do spoločného konania, s obsahom
písomných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópií listín
Okresného súdu Svidník zo spisov sp.zn. 2Er/558/2009, 7Er/301/2009, 3Er/7343/209, 7Er/428/2010,

6Er/94/2010, 4Er/108/2011 nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu sp.zn. 4C/223/2012, obsahom
spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 2Er/497/2009, ktorý sa nachádza v spise tunajšieho súdu sp.zn.
4C/216/2012, znaleckým posudkom, oboznámením sa s obsahom ďalších v spise pripojených listín a
zistil tento skutkový stav:

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Er/558/2009 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej A. Č. o vymoženie sumy 199,01 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 7C/396/2012)
bola dňa 10.8.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 25.9.2009, dňa 18.11.2009 oprávnený požiadal

súd o informáciu o stave konania, dňa 14.12.2009 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na
predloženie úverovej zmluvy č. 8402093, oprávnený predložil túto zmluvu dňa 25.1.2010, dňa 19.2.2010
súd vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekučného konania, dňa 26.2.2010 exekútor predložil
súdu špecifikáciu svojich trov, uznesením zo dňa 15.10.2010 exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti

exekučného titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. Dňa 8.11.2010 podal oprávnený odvolanie
proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.3.2011 odvolacie konanie zastavil,
nakoľko oprávnený vzal späť svoje odvolanie.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er/301/2009 súd zistil, že v

uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému C. M. o vymoženie sumy 390,37 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 7C/397/2012)
bola dňa 25.6.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 24.7.2009, dňa 2.11.2009 súd vyzval

oprávneného (žalobcu) predložiť príslušnú zmluvu o úvere č. 8402090, oprávnený podaním doručeným
súdu dňa 18.11.2009 žiadal informáciu o stave konania, súd podaním zo dňa 19.1.2010 vyzval právneho
zástupcuoprávnenéhonapredloženiezmluvyoúvereadňa29.7.2011ajsúdnehoexekútora,oprávnený
zmluvu predložil dňa 23.8.2011, uznesením zo dňa 8.9.2011 exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti

exekučného titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z..

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er/743/2009 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej O. M. o vymoženie sumy 274,82 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 7C/400/2012)

bola dňa 7.11.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 23.11.2009, dňa 8.12.2009 súd vyzval súdneho
exekútora vyčísliť trovy exekučného konania, dňa 1.1.2010 súdny exekútor predložil súdu vyúčtovanie
trov exekučného konania, uznesením zo dňa 15.2.2010 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného
titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. Proti tomuto uzneseniu oprávnený (žalobca) podal dňa
12.3.2010 odvolanie, avšak Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 17CoE/31/2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.10.2010, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie.
V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/94/2010 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému D. B. o vymoženie sumy 527,75 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 7C/404/2012)
bola dňa 1.2.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 19.2.2010, dňa 25.2.2010 súd vyzval súdneho
exekútora na vyčíslenie trov exekučného konania, súdny exekútor dňa 18.3.2010 predložil súdu
vyúčtovanie týchto trov, dňa 2.9.2010 bola súdu doručená sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní,uznesením zo dňa 29.10.2010 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu podľa §
45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktoré následne

vzal späť. Krajský súd v Prešove uznesením, sp.zn. 5CoE/55/2011, odvolacie konanie zastavil a tak
uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2012.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/497/2009 pripojeného v spise
tunajšieho súdu sp.zn. 4C/217/2012 súd zistil, že v uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu)

proti povinnému Q. U. o vymoženie sumy 866,38 € s príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa
týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 7C/398/2012) bola dňa 18.7.2009 pred súdnym
exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol
rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému
súdu doručená dňa 26.8.2009, dňa 9.9.2009 vyzval súd exekútora na vyčíslenie trov exekučného
konaniaaexekútorpredložilvyúčtovaniedňa8.10.2009.Dňa18.11.2009oprávnenýdoručilsúdužiadosť

o informáciu o stave konania. Súd podaním zo dňa 22.12.2009 vyzval exekútora na predloženie zmluvy
o úvere na čo exekútor doručil vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že oprávnený nepredloží požadovanú
zmluvu. Uznesením zo dňa 16.2.2010 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu podľa
§ 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. V danej veci žalobca podľa obsahu spisu nepodával žiadne sťažnosti.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er/428/2010 súd zistil, že
v uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému H. C. - C. o vymoženie sumy
652,-€ s príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.
4C/373/2012) bola dňa 14.4.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh

na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 24.6.2010, dňa 2.9.2010 bola súdu
doručená sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní, exekučný súd podaním doručenom exekútorovi
dňa 20.7.2011 vyzval na predloženie zmenky, oprávnený dňa 17.8.2011 predložil súdu zmenku, dňa
9.9.2011 bolo exekučnému súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a

dňa 10.11.2011 jeho návrh na zastavenie exekúcie a vylúčenie súdneho exekútora, uznesením zo
dňa 12.7.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že
túto zamietol z dôvodu, že oprávnený nedisponuje spôsobilým, vykonateľným exekučným titulom na
vymoženie požadovanej sumy, pretože rozhodcovská doložka, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju
právomoc je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatná. Proti

tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie dňa 2.8.2012, avšak Krajský súd v Prešove uznesením
sp.zn. 6CoE/36/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2013, potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er/108/2011 súd zistil, že

v uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej Q. B. o vymoženie sumy 101,-€ s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/374/2012)
bola dňa 3.2.2011 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 21.2.2011, exekučný súd uznesením zo dňa

29.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2011, zastavil exekučné konania v časti týkajúcej sa
vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 101,-€ od 25.6.2010 do zaplatenia. Dňa
9.9.2011 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka konania na strene povinného,
ktorý podaním doručenom súdu dňa 10.11.2011 navrhol exekúciu zastaviť a vylúčiť súdneho exekútora
z konania. Dňa 18.5.2012 bola súdu doručená sťažnosť oprávneného na postup súdu. Uznesením zo

dňa 8.6.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že
túto zamietol z dôvodu, že oprávnený nedisponuje spôsobilým, vykonateľným exekučným titulom na
vymoženie požadovanej sumy, pretože rozhodcovská doložka, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju
právomoc je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatná. Proti
uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie, avšak Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa

30.8.2013 potvrdil uznesenie súdu Okresného súdu Svidník.

Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd rozhodol
v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách, ožiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie resp. zastavení exekučného konania, a to po uplynutí zákonom
stanovenej doby : náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

866,68 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 7C/396/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník
pod sp. zn. 2Er/558/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 1.537,90 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 7C/397/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS
Svidník pod sp. zn. 7Er/397/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 520,01 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 7C/400/2012, príslušné exekučné konanie vedené

na OS Svidník pod sp. zn. 3Er/743/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 1.547,12 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/373/2012, príslušné exekučné
konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 7Er/428/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€
a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 669,37 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 7C/404/2012, príslušné
exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 6Er/94/2010), náhrady majetkovej škody vo výške
125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.003,14 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník 4C/374/2012,

príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 7Er/108/2011), náhrady majetkovej
škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 726,54 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník
7C/398/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 4Er/497/2009).

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.

1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene

štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011), exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu

s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011), exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení žaloby žalobcu, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie

považuje za nedôvodné v celom rozsahu a preto všetky žaloby z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto
odôvodnenia zamietol.

Vo vzťahu k všetkým zamietnutým žalobám v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní
žalobcanijakonepreukázalsamotnúžalovateľnosťtoho-ktoréhonimiuplatňovaného nároku-vžiadnom

jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie postupu
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie
podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej- ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť
príslušné nároky na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných žalôb došlo v priebehu

tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ teda skutočne
požiadal o predbežné prerokovanie toho-ktorého žalovaného nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003Z.z.).Dôkazyotýchtoskutočnostiach(najmäpotvrdenieoprijatítej-ktorejžiadostiopredbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodyvsúvislostistým-ktorýmpríslušnýmexekučnýmkonaním)pritom
žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej dotknutej

žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. Vo všetkých žalobách bolo
žalobcom zhodne uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca bližšie špecifikoval tak, že v príslušnom
konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy

zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone
exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnému D. E., nar. XX.X.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora
EX 6221/2009. Takéto tvrdenie však nie je preukázaním vyššie uvedených skutočností a vyvstáva tu
otázka prečo by mal žalobca pripojiť príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto vecik žalobe o úplne inej veci a nepripojil ich priamo k žalobám, o ktorých rozhodoval súd v tomto konaní,
a ktorých sa mali týkať. Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom
zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie týchto žalôb

(samotnú žalovateľnosť nimi uplatnených jednotlivých nárokov na súde) a toto nie je možné vyvodiť
ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že
23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho,
aby explicitne potvrdila, že išlo o žiadosti týkajúce sa nárokov uplatňovaných práve v tomto konaní
tunajšieho súdu - teda ani z tohto nemal súd preukázané, že v konkrétnych prípadoch týkajúcich sa

uplatnených nárokov v tomto konaní došlo pred podaním tej-ktorej žaloby skutočne k predbežnému
prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia
zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli
prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi.

Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v príslušných exekučných konaniach, ktoré
tvrdil vo všetkých týmto rozsudkom zamietnutých žalobách, súd poukazuje na to, že tunajší súd nemôže
relevantne posudzovať a neprináleží mu už vôbec rozhodnúť o tom, či v príslušných exekučných
konaniach v dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo v tom-ktorom exekučnom konaní rozhodnuté
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o neudelení poverenia a

zastavení exekučného konania bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba Ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný preskúmavať tunajší

súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z obsahu exekučného spisu sp.zn.
7Er/428/2010 (žaloba pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/373/2012), spisu sp.zn. 6Er/94/2010 (žaloba
pôvodne vedená pod sp.zn. 7C/404/2012), spisu sp.zn. 7Er/108/2011 (žaloba pôvodne vedená pod
sp.zn.4C/374/2012)sícevyplýva,žežalobcavtýchtoexekučnýchkonaniachpodalsťažnosťnaprieťahy

predsedovi exekučného súdu, avšak o výsledku jej vybavenia ale žalobca nepredložil tunajšiemu súdu
žiadny dôkaz a ani z uvedených spisov tento výsledok zistiť nemožno. Opačný výklad ako výklad o
nemožnosti posudzovať prieťahy v konaní všeobecným súdom by pritom znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň, pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol

hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahovaodtohtoodvodzovaťnesprávny
úradný postup, malo by to za následok absurdný záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a
právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa

čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený
jedine Ústavný súd SR (správnosť týchto záverov pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /
konkrétne od 1.1.2013/ ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už
výslovne upravuje).

O konštatovaní zbytočných prieťahov vyššie uvedenými orgánmi však žalobca súdu nepredložil žiadne
dôkazy. Keďže žalobca v žalobách argumentoval aj svojim „enormným“ úsilím smerujúcim k včasnému
vydaniu rozhodnutí v jednotlivých exekučných konaniach v ktorých malo dôjsť k porušeniu jeho práv
realizovaným formou jeho opakovaných žiadostí, podnetov a sťažností (ktoré čo do dátumu a obsahu
špecifikoval na strane 3 a 4 svojich žalôb) tak tu súd uvádza, že z obsahu príslušných exekučných

spisov nevyplýva, žeby v nich uvedené podania žalobcom učinené boli (v spisoch zn. 2Er/558/2009,
zn. 7Er/301/2009 je podaná jedna žiadosť o informáciu o stave konania zo dňa 13.11.2009, v spisoch
7Er/743/2009, 6Er/94/2010 je podaná jedna sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 30.8.2010 a v
spise 7Er/108/2011 je podaná jedna sťažnosť na postup súdu zo dňa 14.5.2012). Táto formulárová,
šablónovitá argumentácia žalobcu použitá vo všetkých jeho žalobách bez ohľadu na dátum začatia,

priebeh exekučného konania a konkrétne jeho okolnosti je tu teda zjavne nedôvodná (podľa žalobcovho
tvrdenia napríklad prvá „žiadosť o informáciu o stave konania“ bola podaná už dňa 2.7.2009, pričom
ani jedno z exekučných konaní, ktoré sú tu prejednávané ešte v tom čase nebolo vôbec začaté).
Pokiaľ takéto podania žalobca predkladal exekučnému súdu v iných exekučných konaniach, sú prerozhodovanie v tejto veci z toho dôvodu irelevantné, nakoľko sa netýkajú vyššie uvedených exekučných
konaní, v súvislosti s ktorými boli podané žaloby, ktoré boli týmto rozsudkom zamietnuté.

Vo vzťahu k relevancii tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho žalobách treba tiež poukázať na to, že v
texte týmto rozsudkom zamietnutých žalôb žalobca uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného
súdu o zamietnutí tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a
oboznámených exekučných spisov (podľa tvrdenia žalobcu napríklad o žiadosti o udelenie poverenia
v exekučnej veci proti povinnej A. Č. /sp.zn. OS Svidník 2Er/558/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa

23.11.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia hoci v skutočnosti bolo o
tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 15.10.2010 a to rozhodnutím o zastavení exekučného konania; podľa
tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému C. M. /sp.zn. OS
Svidník 7Er/301/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa 7.10.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 8.9.2011 a to rozhodnutím
o zastavení exekučného konania; podľa tvrdenia žalobcu napríklad o žiadosti o udelenie poverenia

v exekučnej veci proti povinnej O. M. /sp.zn. OS Svidník 3Er/743/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa
16.8.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia hoci v skutočnosti bolo o tejto
žiadosti rozhodnuté už dňa 15.2.2010 a to rozhodnutím o zastavení exekučného konania; podľa tvrdenia
žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému H. C. /sp.zn. OS Svidník
7Er/428/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa 31.7.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 12.7.2012; podľa tvrdenia žalobcu
o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému D. B. /sp.zn. OS Svidník 6Er/94/2010/
malobyťrozhodnutéaždňa30.1.2011atorozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepovereniahociv
skutočnostibolootejtožiadostirozhodnutéuždňa29.10.2010atorozhodnutímozastaveníexekučného
konania; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnej Q. B. /

sp.zn. OS Svidník 4Er/108/2011/ malo byť rozhodnuté až dňa 31.7.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 8.6.2012; podľa
tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému Q. U. /sp.zn. OS
Svidník 4Er/497/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa 16.8.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 16.2.2010 a to rozhodnutím

o zastavení exekučného konania).

Zároveň súd poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala iba na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od
doručenia tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu.
Uvedená 15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviť pre
rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie15dňovúaleboinúlehotu,
zaiste by to bol v § 44 ods.2 Exekučného poriadku priamo a výslovne uviedol. Ak ale zákonodarca
v § 44 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku výslovne uviedol, že „ak súd nezistí rozpor...do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ a potom v samostatnej

tretej vete tohto ustanovenia osobitne uviedol, že „ak súd zistí rozpor...žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne“beztoho,žebytamzakotvilakýmkoľvekspôsobomvyjadrenie
akejkoľvek lehoty, potom je absolútne zrejmé, že neprichádza do úvahy iný výklad ako ten, že pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota
stanovená nebola a nie je.

Keďže žalobca tvrdené prieťahy v postupe exekučného súdu vyvodzuje z času uplynutého od dátumu
začatia exekučného konania (t.j. odo dňa keď bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice
súdneho u exekútora) do dňa rozhodnutia súdu, treba tiež uviesť to, že tento čas pre posudzovanie
prípadných prieťahov súdu nemôže byť smerodatný, lebo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzniká, a čas jej realizácie preto možno posudzovať až odo
dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Tu potom súd pripomína žalobcovi, že súdny exekútor,
ktorého si žalobca sám a dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie, doručoval žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdu až po uplynutí zákonnej lehoty 15-dňovej lehoty, v ktorej tak bolv zmysle § 44 ods.1 Exekučného poriadku učiniť (napr. v prípade exekučného konania proti povinnej A.
Č. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 10.8.2009, ale žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená

až dňa 25.9.2009, teda po cca mesiaci a pol; v prípade exekučného konania proti povinnému C. M.
toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 25.6.2009, ale žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
až dňa 24.7.2009, teda po viac ako mesiaci; v prípade exekučného konania proti povinnému H. C.
toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 14.4.2010, ale žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až
dňa 24.9.2010, teda po viac ako dvoch mesiacoch; v prípade exekučného konania proti povinnému Q.W.
U. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 18.7.2009, ale žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až
dňa 26.8.2009, teda po viac ako mesiaci), preto nečinnosť exekučného súdu nemožno posudzovať, ako
to robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od momentu začatia exekučného konania podľa § 36 ods. 1

Exekučného poriadku - spísania toho- ktorého návrhu pred exekútorom).

Okrem toho tunajší súd doby, v ktorých o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia, resp. o zastavení
exekučného konania exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol, nepovažuje
vzhľadom na konkrétne okolnosti týchto vecí vôbec za neprimerane dlhé jednak vzhľadom na obsah

posudzovaných exekučných titulov, súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako vyplývajú
z jednotlivých spisov), ako ani vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované
žalobcovi či súdnemu exekútorovi v súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov ako sú vyššie
pri jednotlivých exekučných konaniach popísané. Ak žalobca argumentuje prieťahmi spôsobenými
nerozhodnutím v zákonnej lehote, súd nad rámec už uvedených dôvodov vo vzťahu k neexistencii

zákonnej lehoty pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pripomína, že aj v
zmysle judikatúry Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní, viď napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02 v ktorom Ústavný
súd judikoval, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú

uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenévzákone.Sohľadomnakonkrétneokolnostivecisatotižaniv
týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Súdu je z obsahu
exekučnýchspisovOkresnéhosúduSvidníksktorýmisaoboznámilvrámcidokazovaniavtejtoveci,ako
aj z jeho vlastnej činnosti (§ 121 O.s.p.) a z ďalších u neho vedených vecí žalobcu proti žalovanej známe,
že žalobca inicioval obrovské množstvo exekučných konaní na podklade nespôsobilých exekučných
titulov - rozhodcovských rozsudkov, preto vyvodzovať právo z tvrdených prieťahov v týchto konaniach,

ktoré boli od začiatku nedôvodné a neopodstatnené, lebo na ich iniciovanie žalobca nemal spôsobilý
podklad (exekučný titul) nie je podľa súdu vzhľadom na množstvo týchto konaní a predovšetkým
konkrétne okolnosti prejednávaných vecí namieste. Aj opakovane tvrdené legitímne očakávania žalobcu
totiž treba posudzovať s prihliadnutím na to, že žalobca sa dobrovoľne a sám rozhodol iniciovať tieto
exekučné konania práve na podklade rozhodcovských rozsudkov, kde bolo vzhľadom na platnú právnu

úpravunevyhnutnépreskúmavaťrozhodcovskédoložky,skúmaťčisavymáhaprávomdovolenéplnenie,
žiadať za tým účelom od žalobcu zmluvy o úvere, obchodné podmienky, pričom exekučné konania
boli vyhlásené za nedôvodné, neprípustné, tak ako v tu prejednávaných veciach. Základný právny
princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto sám právo
porušuje. Každý by mal ctiť zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a nárok na právnu ochranu

majú len práva, nadobudnuté v súlade so znením a účelom zákona. Tu uplatňované nároky žalobcu
je nemožné nehodnotiť aj v týchto intenciách. Na začiatku to bol totiž práve žalobca, ktorý inicioval
najskôr rozhodcovské, a potom následne tu prejednávané exekučné konania proti povinným, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky. Žalobcu pritom z takéhoto postupu nijako neospravedlňuje
prípadná existencia určitej pohľadávky proti povinným. Inými slovami povedané, nemôže sa zo zákonom

zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie len s poukazom na existenciu pohľadávky. Preto
ak sa žalobca snaží celú zodpovednosť preniesť na exekučný súd tvrdením, že ak by ten rozhodol
skôr, a teda žalobca by skôr vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude
zamietnutá, mohol uskutočniť náhradu exekučného titulu, čím údajne postup súdu zamedzil žalobcovisprávať sa so starostlivosťou riadneho hospodára, tak tu súd pripomína žalobcovi, že zodpovednosť
za „nevedomosť“ žalobcu o nespôsobilosti jeho exekučného titulu ani riziko jeho podnikania nemožno
prenášať na exekučný súd, resp. na žalovanú. Ak by sa žalobca skutočne správal ako riadny hospodár,

zaiste by ako oprávnený neinicioval množstvo nedôvodných, zbytočných exekučných konaní a ako
riadnemu hospodárovi mu už to, že v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nebolo udelené poverenie
na vykonanie exekúcie a následne mu preto nemohlo byť doručené ani upovedomenie o začatí exekúcie
mohlo signalizovať, že na vykonanie exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky.

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výške po 125,- €, ktorú žalobca požadoval
v každej zo svojich žalôb o ktorých sa tu koná, žalobca vznik takejto škody na jeho strane v
žiadnom z dotknutých prípadov nepreukázal, ako ani výšku uvedenej škody požadovanej ním v týchto
konaniach. Žalobca podľa svojich tvrdení v každom tomto prípade v období od doručenia príslušnej
žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu po 70,-€, na udržiavanie

a správu informačného systému sumu po 40,-€ a na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu po 15,-€. Z oboznámených súvisiacich exekučných spisov OS
Svidník pritom neboli zistené tvrdené urgencie zo strany žalobcu v daných exekučných konaniach -

nie sú teda preukázané ani náklady spojené s administratívnym spracovaním ich textov, publikačné
výdaje, poštovné a telekomunikačné. Žalobca tiež nepredložil jediný dôkaz o skutočnej výške nákladov
na správu tej-ktorej pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému ani výšku nákladov na udržiavanie a správu informačného systému, ako ani
tú skutočnosť, že by pracovné výkony jeho zamestnancov a udržiavanie a správa informačného

systému bolo potrebné výlučne v súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu v dotknutých konaniach
o podaných žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobcovi mala pritom v každom
tomto jednotlivom prípade vzniknúť majetková škoda v rovnakej výške (nielen celkovej, ale aj čo sa týka
jednotlivých ním proklamovaných „zložiek“ tejto škody) a to bez ohľadu na rôznu dĺžku ním uvádzanej
nečinnosti exekučného súdu v jednotlivých exekučných konaniach. V danom konaní teda žalobca

vo vyššie uvedených prípadoch iba tvrdil, že mu v tom- ktorom jednotlivom prípade majetková škoda
vznikla, avšak jej skutočný vznik a skutočnú výšku v žiadnom jednotlivom prípade nijako relevantne
nepreukázal, ako ani príčinnú súvislosť medzi činnosťou exekučného súdu a žalobcom proklamovanými
vyššie uvedenými nákladmi, ktoré žalobca považuje za vzniknutú škodu. K tomu treba poznamenať,
že žalobca nijako nepreukázal, že by mu ním uvádzané škody mali v celom rozsahu vzniknúť výlučne

v dôsledku postupu exekučného súdu (tu treba zvýrazniť, že ani samotný súdny exekútor, ktorého
si žalobca zvolil, nepredložil exekučnému súdu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom určenej lehote a súdu pritom zo strany žalobcu neboli predložené žiadne doklady ani o tom
v akom presnom časovom období a v akom presnom rozsahu v danom období mala škoda, resp. tá-
ktorá jej časť žalobcovi vzniknúť a teda či prípadne nebola spôsobená, a v akom rozsahu aj postupom

žalobcom zvoleného súdneho exekútora). Zároveň samotné tvrdenie žalobcu o paušalizácii reálnych
vecných nákladov preukazuje, že v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade nebola žalovaná
skutočná škoda a aj z uvedeného dôvodu nebolo možné dotknutým žalobám v danej časti vyhovieť (viď
k tomu vyššie citované ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ak žalobca v súvislosti so vznikom majetkovej škody vo výške 125,-€, ktorú súd má za nepreukázanú
poukazoval na to, že táto suma by ho nezaťažila „ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu“ nedá sa
mu nepripomenúť, že žiadna suma by s určitosťou a predovšetkým žalobcu nezaťažila v prípade, ak by
sa nedomáhal vymoženia pohľadávky na základe nespôsobilého exekučného titulu.

Keď v priebehu konania žalobca podal znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa vyčíslenia majetkovej
škody žalobcovi, z obsahu tohto posudku je zrejmé, že vychádzal znalec len z podkladov poskytnutých
zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke, vecná stránka obsiahnutá v
ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácii. Z tohto dôvodu

znalecký ústav ustálil len výšku škody, no nevychádzal z tej skutočnosti, že žalobcovi skutočne
táto škoda majetkové, či už nemajetková vznikla. Súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda vo veci sp. zn. 10C 175/2014. ,,Ku skutkovým záverom ohľadom
zvýšených nákladov žalobkyne na mzdy zamestnancov, na poštovné, na tlač a na správu informačnéhosystému dospel súd zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorého faktickú správnosť v tomto smere súd
nespochybňuje. Z uvedeného znaleckého posudku však podľa súdu v žiadnom prípade nevyplýva,
že tieto zvýšené náklady sú v príčinnej súvislosti práve s exekučným konaním, v ktorom malo podľa

tvrdenia žalobkyne dôjsť k prieťahom". Celkovo tak možno v tejto časti skonštatovať, že až na tri úkony
(sťažnosť na prieťahy) nemožno zo znaleckého posudku nijakým spôsobom zistiť, prečo sú zvýšené
mzdové náklady dôsledkom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, a nie celkom jednoduchým a
logickým dôsledkom skutočnosti, že žalobkyňa sa jednoducho v rokoch 2009 až 2011 rozhodla uplatniť
a vymáhať obrovské množstvo nárokov voči svojím dlžníkom, čo si nevyhnutne vyžiadalo zvýšenú

administráciu a s ňou spojené náklady. Inak povedané, zo znaleckého posudku nemožno nijako zistiť,
či by k týmto zvýšeným nákladom nebolo došlo aj v prípade, že by súdy vydali všetky poverenia na
vykonanie exekúcie presne v zmysle žiadostí žalobkyne a v zákonnej 15 dňovej lehote. Predložený
znalecký posudok preukazuje nanajvýš tak fakty v ňom uvedené (skutočnosť, že u žalobkyne došlo v
rokoch2009až2011kzvýšeniumzdovýchnákladovanákladovnapoštovné,tlačasprávupočítačového
systému), no v žiadnom prípade nepredstavuje dôkaz príčinnej súvislosti týchto zvýšených nákladov s

tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Na základe toho odvolací súd podľa § 132 v spojení s § 120
ods. 1 O.s.p. (dôkazné bremeno žalobcu) dospel k záveru, že vznik škody v príčinnej súvislosti nebol
dokázaný“. Z uvedených dôvodov súd neprihliadal na tento znalecký posudok, ktorý má v tomto prípade
povahu listinného dôkazu za účelom preukázania tvrdení žalobcu.

K tvrdeniam žalobcu o nesprávnom úradnom postupe súd uvádza, že vo vyššie uvedených exekučných
konaniachexekučnýsúdnevykonalžiadenúradnýpostupbezsplneniazákonnýchpodmienok,neporušil
princíp právnej istoty rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
resp. zastavením exekučného konania v príslušných exekučných konaniach, ani nevyvolal stav
zakladajúci prekážku veci právoplatne rozhodnutej (k otázke namietaných zbytočných prieťahov sa súd

vyjadril už vyššie). Exekučný súd postupoval v každom z vyššie uvedených exekučných konaní plne v
súlade so zákonom, ak preskúmaval otázku samotnej vykonateľnosti toho- ktorého exekučného titulu
(rozsudku rozhodcovského súdu). Exekučný súd bol oprávnený a povinný skúmať či boli v dotknutých
exekučných konaniach splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie (či na návrh
účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej

alebo formálnej vykonateľnosti toho - ktorého exekučného titulu, musel na zistenie nezákonnosti
vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného bol povinný skúmať či exekučné
tituly, na základe ktorých súdny exekútor žiadal o udelenie poverení na vykonanie exekúcie, boli
spôsobilými exekučnými titulmi v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Keďže
exekučnými titulmi v dotknutých exekučných veciach boli rozsudky rozhodcovského súdu, musel

pritom exekučný súd Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej tiež iba „ZoRK). Podľa Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 3.3.2011 č. k.
IV. ÚS 60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v
prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov

vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré
z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný. Obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18.1.2012 sp. zn. 6 Cdo
143/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

I keď samotní povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach nevyužili oprávnenia v
zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať spôsobilosť žalobcom predložených

exekučných titulov na vymoženie ním požadovaných nárokov, a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor toho- ktorého rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť príslušného exekučného titulu. Exekučný súd teda v uvedených konaniach preskúmal
predložené rozhodcovské rozsudky a príslušné žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia navykonanie exekúcie uznesením zamietol, resp. exekučné konania zastavil, čo zároveň znamená, že
príslušné rozhodcovské rozsudku neboli vykonateľnými exekučnými titulmi, na základe ktorých by bolo
možné viesť exekúciu. V uvedených veciach postupy exekučného súdu boli plne opodstatnené a

zákonné.

Žalobcabolvtomtokonaníriadnepoučenýpodľa§120ods.4O.s.p.(vuzneseníč.k.4C/223/2012-17zo
dňa 12.8.2012, v uznesení č.k. 4C/226/2012-21 zo dňa 6.8.2013). Napriek uvedenej skutočnosti žalobca
taktiež v tomto konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi rozhodovania

OS Svidník vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto konaní nemal preukázané žiadne porušenie
základných práv a princípov právneho štátu v daných exekučných konaniach, ani porušenie práva na
súdnu ochranu či práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorým by došlo zo strany
OS Svidník. V príslušných exekučných konaniach bolo už od ich začiatku, vzhľadom na to, že
išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal
žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie

toho- ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby od podania tej- ktorej žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí. Nemožno sa tiež stotožniť
s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, resp. s údajnou absolútnou nemožnosťou

súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani
len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe

akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne
zanechalinásledkyapod.,nebolisúduzostranyžalobcupredloženéžiadnedôkazy(okremtohožalobca
v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca,
preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu
žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postupy exekučného súdu v

jednotlivých vyššie uvedených exekučných konaniach v súvislosti s tou-ktorou vymáhanou pohľadávkou
a jej príslušenstvom spôsobili zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec
nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - ide tu
iba o ničím nepreukázané, prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo

sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné
zásahy exekučného súdu neboli v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
V súvislosti s tvrdenou frustráciou treba pripomenúť, že žalobca v exekučných konaniach nevystupoval
ako povinný voči ktorému by sa viedlo nedôvodné exekučné konanie, ale ako oprávnený, ktorý sám

také nedôvodné konanie inicioval. Žalobca v žiadnom jednotlivom prípade, čo sa týka týmto rozsudkom
zamietnutých žalôb, nepreukázal nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani
nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní
výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť

odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
s poukazom na výšky Ústavným súdom SR v iných veciach priznávaných primeraných
zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej časti, druhej hlavy, šiesteho oddielu zákona
č. 38/1993 Z.z. (ako požadoval žalobca v žalobách s poukazom na v jednotlivých žalobách uvedené
nálezy Ústavného súdu SR), pričom treba opätovne zdôrazniť, že súd nemal nijako preukázané, že by

v dotknutých exekučných konaniach OS Svidník (ktorých sa jednotlivé uvedené žaloby dotýkali) došlo k
akémukoľvek nezákonnému či nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu a teda nebolo súdu
v žiadnom z týchto prípadov preukázané, že by žalobcovi vôbec vznikla akákoľvek nemajetková ujma,
ktorej náhradu v peniazoch by prípadne bolo možné žalobcovi priznať.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.V časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 4C/367/2012,
4C/368/2012, 4C/369/2012, 4C/370/2012, 4C/371/2012, 4C/372/2012, 4C/375/2012, 4C/376/2012,
7C/399/2012, 7C/401/2012, 7C/402/2012, 7C/403/2012, 7C/405/2012, vylúčil vec na samostatné

konanie, nakoľko pre aktuálnu nemožnosť zabezpečiť pre potreby dokazovania príslušné exekučné
spisy iný postup neprichádzal do úvahy.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to,
že je už nehospodárne a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým

žalobám obsiahnutými v jej vyjadrení doručenom súdu 25.3.2013 (osobitne tými, ktoré sa netýkali vyššie
uvedených dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania,
zmätočnosti žalôb, vnímania žalobcu a jeho činnosti verejnosťou a pod.).

Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v podaných
žalobách a sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisové značky

príslušných exekučných konaní na OS Svidník (spisové značky OS Svidník mu pritom boli, vychádzajúc
z obsahu vyššie uvedených exekučných spisov, známe minimálne z uznesení o zamietnutí žiadostí o
udelenie poverenia, resp. o zastavení exekučného konania).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa

týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej
veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval kto „za škodu“ zodpovedá.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak
účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní dňa 30.12.2014 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142

ods. 1 O.s.p.), že v celom rozsahu neúspešný „žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo
výške, ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila, pričom
z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne preukázateľné trovy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
nevyplývajú, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej

náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania vo veciach vylúčených na samostatné konanie bude rozhodnuté v konaní o vylúčenej
veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.