Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311214131
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8311214131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874, proti žalovanému: WOOD - HOLZ ŠTENKO SK, s.r.o.,
SNP 36, Humenné, IČO: 36514781, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, Mierová 87,
Humenné, o zaplatenie 3420,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 12C/42/2012-127 zo dňa 21.9.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.420,94 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.12.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil
ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého
Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú starostlivosť, ak
sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu
aleboinejnávykovejlátkyalebovočitretejosobe,akkúrazualeboinémupoškodeniuzdraviaupoistenca

došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (č. 40/1964 Zb. - ďalej
OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a na životnom prostredí. Ďalej poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o bezpečnosti,
o ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať,
aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiál i pracovné postupy, výrobné postupy,
usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov

a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Nariadenia vlády č.
396/2006 zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade
s požiadavkami podľa § 6 písm. a), prijíma opatrenia, najmä pri plnení všeobecných zásad podľa §
7, v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe č. 3 a
podľa prílohy č. 3 oddiel II bod 4 - padajúce predmety, ak je to technicky možné, zamestnanci musia
byť chránení proti padaniu predmetov, predovšetkým kolektívnymi ochrannými prostriedkami. Materiály
a pracovné zariadenia musia byť uložené alebo navŕšené tak, aby nemohli skĺznuť alebo zrútiť sa.

V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že dňa 2.2.2011 pracovník - zamestnanec žalovaného
B. M. utrpel pracovný úraz na pracovisku žalovaného EKO MAJER - POD PODSKALKOU, pričom
z rozhodnutia Inšpektorátu práce v Prešove, k pracovnému úrazu došlo z dôvodu, že zamestnávateľporušil predpisy na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že na drevenom
prístrešku po prerušení predchádzajúcich prác neboli zabezpečené vhodným a bezpečným spôsobom
prvky strešnej konštrukcie, t. j. krokvy a dosky proti neželateľnému pohybu. Zamestnanec žalovaného

utrpel úraz v dôsledku toho, že stál pod drevenou konštrukciou prístreška a z konštrukcie sa zošmykol
jeden z vrchných hranolov, ktorý nebol dostatočne zabezpečený. Úraz utrpel zamestnanec žalovaného
B. M., lebo zo strany žalovaného došlo k porušeniu predpisov bezpečnosti na ochranu zdravia pri
práci, pričom zo strany iných osôb nebolo zistené porušenie predpisov, čo aj vyplýva z obsahu spisu
Inšpektorátu práce Prešov. O opodstatnenosti žalobného návrhu svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove č. k. 3S/41/2012-40 zo dňa 29.10.201, že žalovaný ako zamestnávateľ nezabezpečil krokvy a
doskynastrešnejkonštrukciiprotineželanémupáduažalovanýporušilpredpisynaochranubezpečnosti
a zdravia pri práci. Poškodenému zamestnancovi žalovaného bola poskytnutá zdravotná starostlivosť
v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 2.2.2011. Keďže došlo k porušeniu povinnosti zo
strany žalovaného a protiprávnemu konaniu, žalobca má nárok na úhradu vynaložených nákladov za
poskytnutú starostlivosť tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) Zákona č. 577/2004 Z.

z.. Preto súd priznal žalobcovi sumu 3.420,94 eur, ktorú predstavujú náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poškodenému B. M., ktorý bol v čase úrazu poistencom žalobcu.

Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania
so splnením svojho peňažného záväzku. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3

Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z.. Začiatok omeškania
súd stanovil tak, ako to požadoval žalobca, na deň 14.12.2011 a to s poukázaním na skutočnosť, že
výzva na úhradu sumy 3.420,94 eur bola doručená žalovanému dňa 28.11.2011. Vo výzve bol žalovaný
vyzvaný na úhradu tejto sumy v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi, náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil
skutkový stav veci, keď vydal takéto rozhodnutie. Nesprávne sa vysporiadal so zásadným problémom,

ktorý je predmetom tohto konania. Neakceptoval výsledky vykonaného dokazovania, dokonca ani
nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a návrhy na vykonanie dokazovania zamietol. Nesprávne
právne posúdil merito veci, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel. Meritom veci, na ktorom odôvodňuje
svoj nárok žalobca a k čomu sa priklonil aj prvostupňový súd, je rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov,
protokol a spis o pracovnom úraze B. M., zamestnanca žalovaného a následne rozhodnutie Krajského

súdu Prešov. Takéto odôvodnenie prvostupňového súdu považuje za nedostatočné a nemajúce oporu
v zákone. Je porušením hmotného práva, nakoľko žalovaný odôvodňuje svoje stanovisko všeobecným
zavinením pána M.. Rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov a následne rozhodnutie Krajského súdu
Prešov o preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu, sa týka len pracovnoprávnych predpisov a ich
dodržiavania, resp. zanedbania, nie všeobecného zavinenia podľa OZ. So záverom a stanoviskom

Inšpektorátu práce a jeho potvrdení prvostupňovým súdom nemôže súhlasiť, nakoľko je v rozpore
so skutočným stavom veci. Inšpektorát práce nedostatočne preveril udalosť a nevykonal dostatočné
preverenie jednotlivých pracovníkov, ktorí sa nachádzali na pracovisku a ktorí zabezpečili prístrešok
pred prerušením prác na ňom. Súd dospel k chybnému záveru, že žalovaný je vinný podľa záverov
Inšpektorátu, v čom pochybil aj prvostupňový súd. K úrazu viedlo konanie pána M.Č. porušením

predpisov z jeho strany s následkom závažného pracovného úrazu. Ak by prvostupňový súd bral do
úvahy všeobecné zavinenia podľa Občianskeho zákonníka a vykonal potrebné dokazovanie, nemohol
by vydať napadnuté rozhodnutie. Žalovaný tvrdí, že zabezpečil vhodným spôsobom prvky krokvy a
dosky, aby sa neporušili predpisy o BOZP. Poukázal na aplikáciu ustanovenia § 420 ods. 2 OZ, v
zmysle ktorého konanie osoby, ktorá spôsobila škodu, nemožno považovať za činnosť právnickej osoby

vtedy, ak konajúca osoba z medzi činnosti právnickej osoby vybočila, tzv. exces konajúcej osoby. Vtedy
za škodu zodpovedá priamo konajúca osoba. Prvostupňový súd sa opieral o rozhodnutie Krajského
súdu Prešov potvrdené rozhodnutie NS SR, čo je pochybením a účelovým konaním súdu, pretože na
všetky vyššie uvedené skutočnosti ním tvrdené, Krajský súd Prešov jednoducho neprihliadal. Vôbec sa
nezaoberal týmito dôkazmi, čím dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Prvostupňový súd pochybil, ak bral

a akceptoval takéto rozhodnutia, ohľadne rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu,
pretože sa v nich riešila otázka zanedbania pracovnoprávnych predpisov žalovaným, ktorá nemá vplyv
na rozhodnutie vo veci, v ktorom sa rieši otázka zodpovednosti za škodu a jej náhrady. Podľa názoru
žalovaného, súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že nepostupoval podľa všeobecného zavinenia podľaOZ. Žiadal krajský súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, v ktorom
konštatuje, že návrh žalobcu nemá oporu v zákone a je v rozpore so skutkovým stavom. Žalobca si
svoj nárok uplatnil v súlade s § 42 ods. 4 písm. a) zákona č.
577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení,

podľa ktorého má zdravotná poisťovňa právo uplatniť si voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu
alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo
inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Opodstatnenosť
návrhu bola podložená protokolom Inšpektorátu práce Prešov, č. R.-XX-XX-X.X/P-V.-XX, O. ktorom je
jasne uvedené, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu predpisov BOZP a síce v tom, že žalovaný

po prerušení predchádzajúcich prác na drevenom prístrešku nezabezpečil vhodným a bezpečným
spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neželateľnému pohybu, čím došlo k
porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách na stavenisku. Zo strany iných osôb nebolo zistené porušenie predpisov.
Následne rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 3S/41/2012 zo dňa 29.10.2013 bola žaloba o

preskúmanie rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice zo dňa 22.3.2012 č. k. M.-X.X, T.-XX/
XXXX zamietnutá. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobcovi bola napadnutým
rozhodnutím uložená pokuta za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, a to podľa § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a § 8 ods. 1 písm. a)
podľa Prílohy č. 3 oddiel 2 bodu 4 Nariadenia vlády č. 396/2006 Z. z.. Krajský súd Prešov uvádza, že sa

jedná o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby, pri ktorej postačuje preukázať porušenie povinnosti
bez ohľadu na zavinenie. Porušenie povinnosti na úseku bezpečnosti a zdravia pri práci bolo žalobcovi
v predmetnom spore náležite preukázané tak, ako v rozhodnutiach uviedli správne orgány, pričom
rozhodujúce boli prvotné úkony, a to Rýchle hlásenie o závažnom pracovnom úraze zo dňa 4.2.2011,
Záznamoregistrovanompracovnomúrazezodňa9.2.2011,Záznamzošetreniazávažnéhopracovného

úrazu zamestnanca firmy zo dňa 3.2.2011. Tieto listinné dôkazy predložil sám zamestnávateľ a podpísal
ich aj bez akýchkoľvek pripomienok a námietok k ich obsahu. Následne vo vyjadrení k protokolu č. č.
R.-XX-XX-X.X/P-V.-XX uviedol, že porušenie predpisov BOZP, na ktoré mu bola správnym orgánom
uložená pokuta, už odstránil. Pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom dobrovoľne zaplatil
aj bez výzvy.

Z prvotných úkonov správneho orgánu a vyjadrení žalobcu nepochybne vyplýva, že žalobca
nezabezpečil krokvy a dosky na strešnej konštrukcii proti neželanému pádu a porušil predpisy BOZP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 4Sžo/13/2014 zo dňa 4.11.2014
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove. Žalobca je toho názoru, že zodpovednosť žalobcu, ako

i samotný skutok, bol pôvodne preukázaný vykonaným dokazovaním tak, ako to vyplýva z rozsudku
prvostupňového súdu a z predložených rozhodnutí. V dôsledku porušenia povinností žalovaného
(zamestnávateľa) utrpel jeho zamestnanec B. M. (poistenec VšZP) závažný pracovný úraz. V prípade
žalovaného sa jedná o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby, pri ktorej postačuje preukázanie
porušenia povinnosti bez ohľadu na zavinenie. Ak žalovaný v odvolaní tvrdí, že prvostupňový súd

pochybil aj tým, že konanie prerušil a po prerušení konania bral pri rozhodovaní do úvahy rozhodnutie o
preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu, pretože tie, podľa názoru žalovaného, nemajú vplyv
na rozhodnutie v prejednávanej veci, sám
žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.5.2012 požiadal Okresný súd Humenné o prerušenie konania
sp. zn. 12C/42/2012 podľa § 109 ods. 2 písm. c), až do právoplatného skončenia a rozhodnutia v

konaní. Rozhodnutie Krajského súdu Prešov o žalobe o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu má
podstatný význam na rozhodnutie v tomto konaní. Okresný súd preto dňa 15.11.2012 vydal uznesenie,
ktorým týmto konanie prerušil.

Podľa žalobcu prvostupňový súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil a žalovanému náhradu trov konania a právneho zastúpenia za úkony pred
prvostupňovým súdom a odvolacím súdom nepriznal.Odvolací súd doručil vyjadrenie k odvolaniu právnemu zástupcovi žalovaného. Ten sa k stanovisku
žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať
z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len

vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.).
Po preskúmaní rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si svoj nárok uplatnil v súlade s ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona
č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného

poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení,
v zmysle ktorého si zdravotná poisťovňa uplatnila voči poistencovi nárok za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť,aksamuposkytlapreukázateľnevdôsledkuporušenialiečebnéhorežimualebovdôsledku
užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu
zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Opodstatnenosť návrhu je podložená

rozhodnutiami Inšpektorátu práce Prešov, a to Protokolom č. R.-XX-XX-X.X/P-V.-XX, z ktorého vyplýva,
že zo strany žalovaného došlo k porušeniu predpisov BOZP. Žalovaný po prerušení prác na drevenom
prístrešku nezabezpečil vhodným a bezpečným spôsobom prvky strešnej konštrukcie krokvy a dosky
proti neželanému pohybu. Došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č.396/2006 Z. z. o
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku. V rozhodnutí bolo súčasne

konštatované, že zo strany iných osôb nebolo zistené porušenie predpisov.

Rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 3S/41/2012 zo dňa 29.10.2013 (WOOD -
HOLZ ŠTENKO SK, s.r.o. proti Národnému inšpektorátu práce Košice) bola podaná žaloba o
preskúmanie rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice zo dňa 22.3.2012 č. M.-X.X, T.-XX/

XXXX. Žaloba bola zamietnutá. Krajský súd v Prešove v odôvodnení
rozsudku konštatoval, že žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie predpisov na zaistenie
bezpečnosti pri práci. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby, pri ktorej postačuje
preukázať porušenie povinnosti bez ohľadu na zavinenie. Porušenie povinnosti na úseku bezpečnosti
a zdravia pri práci bolo žalovanému v spore náležite preukázané tak, ako to vo svojich rozhodnutiach

uviedli správne orgány.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 4Sžo/13/2014 zo dňa 4.11.2014 potvrdil rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/41/2012 zo dňa 29.10.2013. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.11.2014.

Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že je daná zodpovednosť žalovaného. Ide o objektívnu zodpovednosť
právnickej osoby.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p., v zmysle ktorého je súd viazaný

rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.

Znamená to, že ak bola škoda spôsobená v konaní, ktorá napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu,
prečinu alebo priestupku, súd je v občianskoprávnom konaní o náhrade škody viazaný podľa § 135

ods.1 O.s.p. rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný zločin, prečin alebo priestupok a
ktohospáchal.Pokiaľideozavinenieprotiprávnehokonaniaškodcu,akbolsúčasťouskutkovejpodstaty
tiež vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou je aj viazaný, aj
pokiaľ ide o tieto otázky. Ide teda o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby, t. j. žalovaného.

Odvolací súd poukazuje, že súd prvého stupňa je týmto vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím
viazaný. Nie je oprávnený vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie, pretože zodpovednosť je právoplatne
vyriešená.Ak odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom svedka M., ako
zamestnancažalovaného,odvolacísúdpoukazuje,žepodľaust.§120ods.1O.s.p.,účastnícisúpovinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná.

Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedenú aplikáciu § 135 ods. 1 O.s.p., odvolací súd poukazuje,
že nebol daný dôvod na realizáciu navrhovaného dôkazu a preto takýto návrh odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodný.

Ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného o nedôvodnom prerušení konania súdom prvého stupňa
nemôže byť akceptovaná, pretože z obsahu podania žalovaného doručeného súdu dňa 23.5.2012
vyplýva, že práve žalovaný požiadal prvostupňový súd o prerušenie konania z dôvodu, že na KS
Prešov sa vedie konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré má podstatný význam
pre rozhodnutie v tomto konaní. Súd prvého stupňa konanie prerušil až do právoplatného skončenia
konania vedeného na KS v Prešove pod sp. zn

3S/41/2012 uznesením zo dňa 15. Novembra 2012, odvolanie proti tomuto uzneseniu nikto z účastníkov
nenamietal, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2012.Tvrdenie žalovaného v odvolaní
je preto zavadzajúce.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecné správne aj v ďalších jeho častiach. Na základe uvedeného

odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že
prvostupňový súd náležite a správne zhodnotil skutkový stav, vyvodil z neho správne závery. Stotožňujúc
sa s jeho dôvodmi podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,

podľa ktorého žalobca mal ako úspešný účastník, právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto mu
však nevznikli. Preto o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznáva.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.