Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5C/200/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215876
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712215876.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 27.9.2012 domáhal proti žalovanej náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku
exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 9031622 s dlžníkom
W. Č., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 10217/2008. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom návrh bol spísaný vo forme zápisnice u súdneho exekútora. Exekučný súd
napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu návrhu,
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.12.2008,
a to vydaním poverenia, teda po viac ako 173 dňoch omeškania. Tvrdil, že nedisponuje príslušným
exekučným titulom ani návrhom na vykonanie exekúcie, pretože tieto podklady sú u súdneho exekútora,
u ktorého sa spisoval aj návrh na vykonanie exekúcie a dokazovanie odkázal na príslušný exekučný spis
súdu. Uviedol, že postup exekučného súdu bol nesprávny, v rozpore so zákonom, pretože neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o žiadosti
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nesprávny úradný postup je
charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok.

Ďalej tvrdil, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu realizoval úplný judiciálny proces
zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu neprináleží a teda
prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a
porušil tak zásadu právneho štátu - zásadu legality zakotvenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Exekučný súd
nie je súdom, ktorý môže meritórne rozhodovať o veci, pretože táto právomoc všeobecného súdu je
daná iba za podmienok definovaných v ustanovení § 40 ZoRK. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym

postupom vykonal opätovne posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a časti istiny, a to bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku medzi rozhodnutej
v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Takýto postup exekučného súdu je nesprávny, v
rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v tomto
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia a žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie
exekúcie pristúpil až v pomerne dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatnil náhradu majetkovej škody, a tak isto aj
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochrany zaručeného článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
článku VI. ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup Okresného súdu je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti, ktorá má za
následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. V prípade skorého rozhodnutia
exekučného súdu v zákonnej lehote mohol efektívne a účinne uskutočniť rád iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstvom,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy v spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný
zákonom stratu dôvery práva na spravodlivé riešenie veci, a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou
exekúcie si uplatnil nemajetkovú ujmu.

Majetkovú škodu vyčíslil na 125 eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu
založeného Zmluvou o úvere. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 319 eur.

Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 15 zák. č. 514/2003
Z. z. uplatnil písomnou žiadosťou u žalovaného, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť
pozitívne nereagoval. Dokazovanie v tomto smere odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR a súd.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že v žalobe
sa vyskytuje viacero nedostatkov, a to napríklad uvedený odlišný dátum narodenia povinných v žalobách
ako je dátum narodenia v petite, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré
sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia žiadostí o udelenie poverenia
podaných na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátum kedy sa žalobca dozvedel
o vzniku škody v jednotlivých prípadoch, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a iné. Žalobca
síce uviedol časť dôkazov, najmä však odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalobca tvrdí, že
nemá vedomosť o spisových značkách uvádzaných v exekučnom konaní, čo sa nezakladá na pravde,
pretože tieto mu museli byť známe v rámci doručovania, napr. uznesenia o zmene súdneho exekútora.
Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu je jedným z dôvodov pre ktoré ústavný súd odmietol sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho
ústavného práva pre nečinnosť exekučného súdu. Žalovaná ďalej poukázala na to, že nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody, pretože žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe rozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora, ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.
Žalobca ďalej uvádza aj rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie,
čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných žalôb nie
je jednoznačné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly
prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu si nárok uplatňuje. Nie je zrejmé, či si žalobca
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Táto nejasnosť sa prejavuje najmä v žalobách, kde namietaným nesprávnym úradným postupom má
byť skutočnosť, že okresný súd o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nerozhodol v 15 dňovej lehote. Žalovaná ďalej poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27.9.2012 boli na súd doručené žaloby vo veci samej je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6

mesačnej lehoty, ale skôr. Poukázala na ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. podľa ktorého
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom podľa § 4 a
§ 11. Ďalej poukázala na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., a to že ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba uspokojí jeho časť do šesť mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok na
náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde. Z uvedeného dôvodu žalovaná považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený. Ďalej uviedla,
že žalobca napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel
o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom
povinného, resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. Žalobca neposkytol absolútne
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť
tento nárok predbežne prerokovať. Žalovaná ďalej poukázala na podmienky úspešného uplatnenia
nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. pre ktoré je potrebné nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
tieto podmienky súčasne. Prieťahom týkajúcim sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutia o návrhu
o žiadosti o udelenie poverenia v 15 dňovej lehote žalovaná uviedla, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného od 1.6.2011 súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhoduje do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí, ak
ide o exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ a písm. d/, pričom ide o exekučné
tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho
úradného postupu v podobe rozhodnutia v 15 dňovej lehote v exekučných konaniach začatých po
1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. K rozhodovaniu, ktorým súd zamietal žiadosti o udelenie
poverenia žalovaná uviedla, že tento postup je možno chápať dvoma spôsobmi, jednak namietaným
postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia, a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia ako i
skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote. Uviedla, že zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Pojem nesprávny úradný
postup nemá legálnu definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov možno ho vymedziť
ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenia
účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou
nesúvisí nenašiel svoj bezprostredný vzťah vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom
nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo platí iba v prípade, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu, preto je nevyhnuté, aby pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bola nezákonnosť
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nepochybne nie je v
prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. K nedodržaniu
lehoty na rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote uviedla,
že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku určuje lehotu 15 dní na vydanie poverenia a túto
lehotu nemožno automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
Žalovaná odkázala v tejto časti na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS/16/0 podľa § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, spočívajúcej v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti v ktorej Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy
alebo žiadosť o prešetrenie sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní alebo vydané rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, ktorými
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná ďalej
namietala vyčíslenú náhradu škody v jednotlivých konaniach. Uviedla, že žalobca na preukázanie vzniku
škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si
vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušálnych nákladov spočívajúcich v administratívnych výdavkoch,
funkčných výdavkoch, mzdových výdavkoch a výdavkoch spojených so stratou času zamestnanca, a
to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uviedla, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalovaná
poukázala na to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi pri svojej činnosti
nepochybne potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov, pričom takýto
systém využíva nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, a to
nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých v ktorých žiadne exekučné
konanie neprebieha. Takisto udržiavanie systému žalobca musí vykonávať na každodennej báze, najmä
pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti
daného druhu.

Žalobca sa pojednávania konaného 23.9.2014 nezúčastnil a požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Zároveň navrhol dokazovanie, resp. jeho
doplnenie, pretože zadal objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku škody,
za ktorú zodpovedá žalovaná.

Súd návrh na odročenie pojednávania neakceptoval, pretože návrh nespĺňal náležitosti ustanovenia
§ 119 ods. 2 O.s.p. a dôvody v návrhu uvádzané nepovažoval za dôležité dôvody na odročenie
pojednávania. Žalobca o tom, že pojednávajúci sudca nie je vylúčený z prejednávania veci má
vedomosť viac ako rok, pretože o tom rozhodol nadriadený súd. Návrh na doplnenie dokazovania
znaleckým posudkom o výške spôsobenej škody súd považoval vzhľadom na dôvody uvádzané nižšie
za nadbytočné. Súd poukazuje na to, že konanie začalo 27.9.2012, preto mal žalobca dostatočný časový
priestor a predloženie relevantného výpočtu tvrdenej škody, ako aj iných dôkazov v konaní.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného exekučného spisu 16Er 673/2008 tunajšieho súdu bolo zistené, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnej W. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX,
pre vymoženie 24.520 Sk s príslušenstvom bola doručená súdu 1.12.2008. Exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava zo dňa 29.7.2008 sp. zn. SR 06963/08, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.9.2008. Poverenie
pre súdneho exekútora bolo súdom vydané 10.12.2008.

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z. z. (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu
škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania,
konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1,2 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1,2 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1,2,3 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z. z. dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Zákon 514/2003 Z. z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá sa škodu, ktorá bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu
škody musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v citovanom zákone.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom základe, že exekučný súd
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote,
teda uplatnil si voči štátu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a
zároveň nesprávny úradný postup žalobca videl vo vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok. Žalobca mal pravdepodobne na mysli postup súdu, ktorého výsledkom bolo vydanie
uznesenia o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Na tomto mieste súd poznamenáva,
že o nesprávny úradný postup nejde, ak výsledkom postupu orgánu štátu je vydanie rozhodnutia.

Z kontextu žaloby preto vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok z nesprávneho úradného postupu
(nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote) a z nezákonného rozhodnutia (zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia).

V prvom prípade je potrebné preukázať, že žalobca pred podaním žaloby na súd predbežne prerokoval
svoj nárok s príslušným orgánom (v tomto prípade s Ministerstvom spravodlivosti) a že jeho nároku
nebolo kladne vyhovené. Druhou podmienkou je preukázanie, že dotknutý orgán štátu nevykonal úkon
v zákonom stanovenej lehote a že nevykonanie úkonu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa
zák. č. 514/2003 Z. z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca
v návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou
požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku. Do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto

nárok si u žalovaného uplatnil a kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR.
Žalovaný síce nepoprel, že mu žalobcom bol návrh adresovaný, avšak vykazoval množstvo nedostatkov
spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa
výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a pod. Súd nevidí
akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať
súd alebo žalovaný. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup, alebo ktorý by mu nemohol
byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely
občianskoprávneho konania. Z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na
druhého účastníka konania.

Ani skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že o žiadosti o udelenie poverenia nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej lehote sa nezakladajú na pravde. Žalobca sa domáhal náhrady škody na tom základe,
že súd nerozhodol v 15. dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
konštatoval prieťahy súdu 173 dní. Z exekučného spisu bolo zistené, že žiadosť o udelenia poverenia
bola súdu doručená 1.12.2008 a rozhodnuté bolo 10.12.2008. Súd však poukazuje na znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, ktorým je rozhodcovský
rozsudok. Z exekučného spisu vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok (§41 ods. 2
písm. d), preto vydanie rozhodnutia nie je viazané na 15 - dňovú lehotu.

Žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil ani nepreukázal, čo ho viedlo ku konštatovaniu tvrdeného
prieťahu. Neuviedol, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a teda od
akého dátumu plynutie lehoty na vydanie poverenia počítal. Ako sám tvrdil v žalobe, touto informáciou
nedisponoval a odkázal na exekučný spis tunajšieho súdu, ktorého spisovú značku v návrhu ani
neuviedol a dokazovanie v tomto smere preniesol na súd. Lehota na vydanie poverenia podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku začína plynúť doručením žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súdu
a nie začatím exekučného konania. V kontexte odôvodnenia žaloby v časti dokazovania súd poukazuje
na to, že argumentácia žalobcu neobstojí v žiadnej rovine, pretože jeho tvrdenie o nevedomosti spisovej
značky, dátumu, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií
pre konanie, je zavadzajúce. Žalobca je účastníkom exekučných konaní ako oprávnený. Nič mu ako
účastníkovi nebránilo získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého má právo nahliadať.
Spisová značka súdu bola prvotne zistiteľná od súdneho exekútora, ktorému súd vydal poverenie.
Aj konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je sporovým konaním a je na žalobcovi
skutočnosti tvrdené v žalobe aj preukázať. Táto povinnosť zo strany žalobcu absolútne absentuje.
Dôkaznú povinnosť žalobca preniesol na súd resp. na žalovaného. Dôvody uvádzané v žalobe sú
všeobecné a bez znalosti skutkového stavu konkrétnej exekučnej veci.

Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorým
je oneskorené vydanie poverenia, pri tomto nároku je potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych
podmienok: 1. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2. vydanie
nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia a vznikom škody, 4. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom
a 5. podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala nezákonnosť týkať. Tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok na
náhradu škody priznať. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca nepreukázal, že nárok predbežne prerokoval
so žalovaným. Ďalšou podmienkou pri uplatnení nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia
je preukázanie zrušenia nezákonných rozhodnutí. Z exekučného spisu, ktorý bol pripojený ku konaniu
nevyplýva, že by uznesenie, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, bolo zrušené.
Žalobca o tom súdu žiadne dôkazy nepredložil, dokonca to v žalobe ani netvrdil. Zo spisu vyplýva, že
žalobca proti čiastočne zamietajúcemu uzneseniu nepodal opravný prostriedok. Súd v tomto konaní
posudzuje nárok žalobcu na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a iba v intenciách tohto zákona
o nároku žalobcu rozhoduje. Rozhodnutia, ktorých nezákonnosť žalobca namieta a ktoré sú základom
nároku na náhradu škody doposiaľ neboli príslušným orgánom štátu zrušené ani nebola príslušným
orgánom konštatovaná ich nezákonnosť. Z uvedeného dôvodu je návrh žalobcu nedôvodný a v rozpore
so zák. č. 514/2003 Z. z.

Nárok žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku
podľa zák. č. 514/2003 Z. z., preto nie je daný samotný základ nároku žalobcu. Súd sa z uvedeného

dôvodu nezoberal ani správnosťou vyčíslenia náhrady škody či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca
požadoval.

O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, lebo úspešná
žalovaná ( § 142 ods. 1 O.s.p. ) náhradu trov konania nežiadala a neúspešnému žalobcovi náhrada
trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho
súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.