Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 13, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/319/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226120
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114226120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti
odporcovi: S. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. U.. Y.. W. X/XX, XXX XX Ž., Š. K. Y., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa
2080, 022 01 Čadca, IČO: 42 388 911, o zaplatenie 388,79 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 151,16 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania
v sume 24,53 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 151,16 eur od 22.07.2014 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 237,63 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 38,57 eur a
úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 237,63 eur od 22.07.2014 do zaplatenia zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. Hlavy 14 § 3 Úverových zmluvných podmienok

spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. platných od 01.11.2009 - Kreditná karta Tesco, ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom ako
spoločnosťou a odporcom ako klientom dňa 03.06.2010, v znení: „Spoločnosť je oprávnená klientovi
vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku
vo výške 4,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku
je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms
správ a internetu.“ je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.07.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa

04.08.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 388,79 eur
spolu s úrokmi z omeškania v sume 63,10 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
388,79 eur od 22.07.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 23,- eur titulom náhrady
súdneho poplatku za návrh na začatie konania.
Navrhovateľ návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel s odporcom
ako dlžníkom dňa 03.06.2010 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ"), ktorej predmetom
bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú Úverové zmluvné podmienky

spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Odporca zároveň obdržal ako neoddeliteľnú
súčasť ÚZ aj Príručku pre držiteľa (ďalej len „Príručka“), ktorej súčasťou je sadzobní poplatkov (ďalej
len „Sadzobník“). Odporca podpisom ÚZ a ÚZP potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako
potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník. ÚZ nadobudlaplatnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 320,- eur zo strany
navrhovateľa odporcovi prostredníctvom úverovej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý odporca čerpal

prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je
uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z ÚZP,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ, konkrétne Hlava 3. Odporca sa zaviazal riadne a včas splatiť
navrhovateľovi poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo
výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol odporca povinný uhradiť až v mesiaci

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na
typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Odporca sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru
vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá
platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej
istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné
určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá

a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Odporca
bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z
ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s
názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca vyzvaný listom zo dňa 28.08.2012
k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky

a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Tento postup navrhovateľ považoval za súladný aj s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že si návrhom uplatňuje úroky z omeškania, ktoré si uplatňuje v sadzbe vo
výške 8,75 % ročne, ktorá bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 12.09.2012 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k

splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 63,10 eur
z čiastky 388,13 eur od 12.09.2012 do 21.07.2014, t. j. do dňa vyhotovenia návrhu na začatie konania.
Napokon navrhovateľ uviedol, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, že eviduje voči odporcovi
celkovo dlh vo výške 388,79 eur pozostávajúci: zo sumy 313,51 eur - istina, zo sumy 5,80 eur - úrok, zo
sumy 3,- eurá - poplatok za výber z bankomatu vo výške 3,- eurá, zo sumy 9,78 eur - poplatok za výpis

z účtu, zo sumy 0,07 eur opravné úroky - grace period, zo sumy 4,38 eur - zmluvná pokuta, zo sumy 8,-
eur poplatok za zaslanie upomienky a zo sumy 44,25 eur - úrok za hotovostné transkacie.
Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené podľa ust. § 47 ods.
2 O.s.p. dňa 05.02.2015, v súdom určenej lehote nevyjadril.
Podaním zo dňa 24.09.2014 zahlásilo svoj vstup do konania ako právnická osoba zriadená za účelom

ochrany práv spotrebiteľa Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080,
02201Čadca,IČO:42388911(ďalejlenvedľajšíúčastníknastraneodporcu,alebo„VÚO“),akovedľajší
účastník na strane odporcu.
Súd prípisom zo dňa 16.10.2014, ktorý bol doručený riadne navrhovateľovi a postupom podľa ust.
§ 47 ods. 2 O.s.p. dňa 05.02.2015 aj odporcovi, oznámil účastníkom, že vyššie uvedeným podaním

oznámil VÚO svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Odporca bol súčasne týmto
prípisom vyzvaný, aby sa v prípade, že s účasťou VÚO v spore nesúhlasí, svoj nesúhlas oznámil súdu
v súdom určenej lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
Ani jeden z účastníkov konania nepodali do rozhodnutia súdu vo veci dňa 13.11.2015 návrh na
rozhodnutie súdu o prípustnosti tohto vedľajšieho účastníctva. Súd tak nebol oprávnený s poukazom na

ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
VÚO, keďže takýto návrh podaný nebol. Vzhľadom k všeobecnej zásade časovej účinnosti procesno-
právnej normy uvedenej v ust. § 355 O.s.p., súd po 01.01.2015 nežiadal od VÚO predložiť súhlas
odporcu podľa ust. § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p. v platnom znení, a to vzhľadom k tomu, že mal
za to, že právne účinky vstupu VÚO do konania nastali v zmysle ust. § 93 ods. 3 veta prvá O.s.p.

dôjdením oznámenia VÚO súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, t. j.
doručením jeho podania zo dňa 24.09.2014 súdu a súčasne s poukazom na to, že ku dňu doručenia
oznámenia VÚO o jeho vstupe do konania súdu zákon súhlas účastníka, na strane ktorého vedľajší
účastník do konania vstúpil, nevyžadoval. Právne účinky vstupu VÚO do konania, ktoré nastali predo
dňom 01.01.2015 (doručením jeho oznámenia o vstupe do konania na strane odporcu súdu), tak zostali

zachované aj po 01.01.2015.
VÚO sa k doručenému návrhu na začatie konania a jeho prílohám písomne vyjadril podaním zo
dňa 12.03.2015, doručeným súdu dňa 16.03.2015, v ktorom uviedol, že v danom prípade ide o čisto
spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon ospotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná zmluva podľa jeho názoru nespĺňa
viacerépodmienkyzákonač.258/2001Z.z.vznenívčaseuzatvoreniazmluvy.Zákonospotrebiteľských
úveroch vyžaduje, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli súčasťou zmluvných

rokovaní účastníkov, boli presne uvedené v zmluve, ktorá musí mať písomnú formu. Uvedenie
týchto podstatných náležitostí zmluvy v obchodných podmienkach nemožno považovať za naplnenie
tejto zákonnej požiadavky. Podstatou tejto skutočnosti je, že predmetná zmluva je uzavretá medzi
podnikateľom a spotrebiteľom a že má navyše podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická
tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom

na formulárovú predtlač. Teda, spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v
predstihu, teda, zjavne v „kľude a bez časového stresu" podľa svojej predstavy naformuloval alebo
zmluvný vzťah nevznikne. V ďalšom VÚO odkázal na znenie ust. § 4 ods. 2 písm. h) a i) zákona č.
258/2001 Z. z., pričom uviedol, že v predmetnej úverovej zmluve v sú uvedené ohľadne výšky úrokovej
sadzby dva číselné údaje oddelené čiarkou, a to 26,28 % a 11,88 %, nad ktorým údajom je symbol
„*“. Odkaz na uvedený symbol je nad kolónkou č. 40 s textom „v závislosti na vyčerpanej čiastky

viď Sadzobník“. Z navrhovateľom predloženého sadzobníka vyplýva, že úroková sadzba pri nevyužití
bezúročného obdobia pre čiastku nižšiu ako 1.000,- eur je 2,19 % p. m. a úroková sadzba pri nevyužití
bezúročného obdobia pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1.000,- eur je 0,99 p. m. Údaj o úrokovej sadzbe
je takto vymedzený neurčitým a pre spotrebiteľa aj nezrozumiteľným spôsobom, čo má tie isté následky,
ako keby vôbec nebol uvedený. Ak navrhovateľ používa rozdielne úrokové sadzby v závislosti od výšky

čerpaného revolvingu, v zmluve by malo vyť jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrené, kedy sa
ktorá úroková sadzba použije. Teda ak navrhovateľ uviedol v zmluve ročnú úrokovú sadzbu 26,28 %
a túto uplatňuje pri prostriedkoch čerpaných do sumy 1.000,- eur, mal to takto jednoznačne vyjadriť
aj v zmluve, teda že pri čerpaní do 1.000,- eur bude úroková sadzba 26,28 % ročne a pri čerpaní
nad 1.000,- eur bude úroková sadzba 11,88 % ročne. Údaj o tom, že výška úrokovej sadzby závisí od

vyčerpanej čiastky, pritom navrhovateľ neuviedol v zmluve pri úrokovej sadzbe, ale uviedol len odkaz
na túto skutočnosť, ktorú umiestnil na samý koniec textovej časti zmluvy bez akéhokoľvek rozlíšenia
s ostatným textom. Zistiť akú úrokovú sadzbu v skutočnosti mohol navrhovateľ podľa zmluvy uplatniť
robilo problém aj vedľajšiemu účastníkovi, takže predpoklad, že by priemerný spotrebiteľ, akým je v
tomto prípade odporca, pri uzavieraní zmluvy vedel, aký bude platiť úrok za úver, je výrazne nízky. Ak

bola úplným spôsobom úroková sadzba úveru uvedená v sadzobníku, takéto umiestnenie podstatnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespĺňa požiadavku zákona č. 258/2001 Z. z., a preto je
nutné dôjsť k záveru, že v zmluve nebol uvedený údaj o úrokovej sadzbe úveru tak, aby bolo možné
konštatovať, že spĺňa úmysel zákonodarcu vymedzený v ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákonom č. 258/2001
Z. z., ktorým je nepochybne to, aby v čase uzavretia úverovej zmluvy bol spotrebiteľovi poskytnutý

jednoznačný údaj o úrokovej sadzbe úveru, ktorý je práve pri revolvingovom úvere navyše jediným
údajom, na základe ktorého si spotrebiteľ daný úver môže porovnať s inými úvermi, resp. sa podľa neho
rozhodnúť, či si daný úver zoberie alebo nie, keďže údaj o RPMN sa v priebehu čerpania revolvingu
konkrétnou veličinou uviesť nedá. Nedostatok ohľadne údaja o úrokovej sadzbe je potrebné vyhodnotiť
za taký, že je na rovnakej úrovni ako by tento údaj úplne absentoval, čo spôsobuje bezúročnosť a

bezpoplatkovosť daného úveru. VÚO tiež uviedol, že v ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákon č. 258/2001 Z. z.
uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy navrhovateľa a odporcu bolo aj výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže

ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným
poplatkom. Teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov
a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade úverová zmluva, ktorá bola
uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom obsahuje len výšku mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky
so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Čo sa však týka počtu splátok istiny, výšky, počtu a termínu splátok

úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Absenciu tejto náležitosti v zmluve zákon postihuje tým,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. VÚO tak v ďalšom poukázal na znenie ust. § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z. a v kontexte s týmto uviedol, že vzhľadom na to, že zo strany navrhovateľa pri
podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na istine úveru má preto navrhovateľ právo len na vrátenie

rozdielu medzi poskytnutým úverom a odporcom uhradenú sumu. Podľa tvrdení navrhovateľa odporca
čerpal sumu 801,46 eur a doposiaľ uhradil 650,30 eur, z čoho vyplýva, že odporca doposiaľ neuhradil
151,16 eur. VÚO tak žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej odporcom neuhradenúistinu (prevyšujúcom sumu 151,16 eur) poskytnutého úveru zamietol a nepriznal navrhovateľovi náhradu
trov konania.
Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,

kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4

O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 13.11.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli dňa 06.11.2015.
Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Dňa 03.06.2010 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako klient zajavne na predtlači navrhovateľa
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“; dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 7 spisu),
ktorou sa zaviazal navrhovateľ poskytnúť odporcovi bezúčelový revolvingový úver vo výške kreditného
limitu (úverového rámca) 320,- eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v mesačných splátkach vo výške
4 % z dlžnej sumy s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Úver bol ďalej

poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 26,28 %, 11,88 % s poznámkou „*“ (táto poznámka bola
následne objasnená na samotnom konci zmluvy textom s veľmi malou výškou, a to „v závislosti na výške
čerpanejčiastkyviďSadzobník“), priemernejhodnoteúrokovejmieryprekreditnékarty19,5%.Odporca
svojím podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s Úverovými podmienkami navrhovateľa, ktoré
tvorili neoddeliteľnú súčasť ÚZ a súčasne potvrdil ako neoddeliteľné časti ÚZ Sadzobník poplatkov a

odmien a Pravidlá programu odmien pre kreditnú kartu Tesco a prejavil súhlas byť nimi viazaný.
Podľaust.Hlavy1§2ÚverovýchzmluvnýchpodmienokspoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.platných
od 01.11.2009 - Kreditná karta Tesco (ďalej len „ÚZP“, dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 8
spisu) uzatvorením ÚZ sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient
sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a odmien

(ďalej iba „Sadzobník“).
Podľa ust. Hlavy 2 § 2 ÚZP ÚZ sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy.
Podľa ust. Hlavy 2 § 3 ÚZP po uzatvorení ÚZ zriadi spoločnosť (navrhovateľ) klientovi úverový účet
pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie
účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu

zodpovedajúce záväzky klienta. Klient je povinný hradiť po uvedenú dobu všetky poplatky a odmeny
s úverovým účtom súvisiace. Úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je klient
oprávnený čerpať. Celková výška poskytnutého úverového rámca je uvedená v ÚZ alebo stanovená za
podmienok uvedených v ÚZP hlava 3, § 7 či 8.
Podľa ust. Hlavy 3 § 1 ÚZP RÚ umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné

prostriedky prostredníctvom kreditnej karty (ďalej iba „KK“). KK má funkciu identifikačnú a platobnú.
Podľa ust. Hlavy 5 § 1 ÚZP je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných
mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ. Prvú splátku hradí
klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V
jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky

a zmluvné sankcie (ďalej iba „splátka“). Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva.
Podľa ust. Hlavy 5 § 2 ÚZP výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť
nesplatenej dlžnej čiastky (t. j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami
a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu účtovného obdobia. Za účtovné obdobie sa

považuje jeden kalendárny mesiac. Pre určenie konkrétnej výšky mesačnej splátky RÚ je rozhodný
pôsledný deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom je táto splátka
RÚ splatná. Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky.
V prípade, že takto vypočítaná výška splátky RÚ by bola nižšia ako 12,- eur (tzv. splátkové minimum),platí že splátka RÚ je vo výške splátkového minima. Ak klient plní svoju povinnosť splácať poskytnutý
úver riadne, minimálna splátka sa rovná výške pravidelnej mesačnej splátky.
Podľa ust. Hlavy 5 § 9 ÚZP celkový počet splátok, ktorými bude poskytnutý RÚ splatený, sa rovná počtu

mesiacov nutných pre splatenie čerpaného RÚ spolu s polatkami a úrokmi a je závislý na celkovej výške
dlžnej čiastky a na výške jednotlivých splátok, ktoré sú ovplyvniteľné klientom.
Podľa ust. Hlavy 7 § 2 písm. a) ÚZP je klient povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči
spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa ust. Hlavy 7 § 4 veta druhá ÚZP predčasná splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených nemá
vplyv na trvanie ÚZ, ÚZ naďalej trvá, a to až do okamihu jej zániku spôsobom stanoveným v ÚZ, v ÚZP
alebo v právnych predpisoch.
Podľa ust. Hlavy 7 § 5 ÚZP v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b) a c) §
2 tejto hlavy, ak jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti cely poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na

ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Podľa ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP v prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo zmluvných pokút alebo
platieb podľa Hlavy 7, § 5 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške. V
prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti
zmluvnúpokutuvovýške8%zčiastky,sktorejúhradoujevomeškaní.Spoločnosťjeoprávnenáklientovi

vyúčtovať a klient je povinný uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- eurá v prípade
prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená
poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.
Podľa Sadzobníka poplatkov a odmien TESCO karta (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 14 spisu)
nebol stanovený poplatok za výpis z účtu. Ďalej bol stanovený ako základný poplatok: poplatok za výber

z bankomatu v SR vo výške 1 % z vybranej čiastky, min. 3,- eurá.
Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel: Sa, vložka č. 10130/T zo dňa
09.07.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 3 spisu) má navrhovateľ zapísaný v obchodnom
registri medzi iným aj predmet činnosti: poskytovanie úverov a pôžičiek a spotrebiteľských úverov
nebankovým spôsobom.

Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.08.2012 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 15
spisu) vyzýval navrhovateľ odporcu v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX k splateniu celého úveru, čerpaného na základe tejto zmluvy, t. j.
na zaplatenie sumy 389,94 eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Súd nemal závažné a
dôvodné pochybnosti o tom, že táto výzva bola odporcovi doručená v lehote do 12.09.2012 (15 dní od

datovania výzvy).
Podľa listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ (dôkaz predložený
navrhovateľom na č. l. 16 spisu) odporca v období od 29.06.2010 (prvé čerpanie v sume 100,- eur) do
01.03.2012 (posledné čerpanie v sume 10,- eur) čerpal úver celkovo do umy 801,46 eur. Odporcovi
bolo predpísaných do zosplatnenia (dňa 28.08.2012) na úhradu 47 splátok splatných od 20.07.2010

(splatnosť splátky č. 1) do 20.08.2012 (splatnosť splátky č. 47). Odporca vykonal v období od 20.07.2010
(1. úhrada) do 24.02.2012 (posledná úhrada) úhrady v celkovej výške 650,30 eur. Súčasne boli v listine
vyčíslené: dlh na istine vo výške 313,51 eur (predpis 801,46 eur - úhrady započítané na istinu 487,95
eur), dlh na úroku vo výške 5,80 eur (predpis 113,08 eur - úhrady započítané na úrok 107,28 eur), dlh na
poplatku za upomienku vo výške 8,- eur (predpis 12,- eur - úhrady započítané na poplatky za upomienku

4,- eur), dlh na poplatku za výber z bankomatu vo výške 3,- eurá (predpis 30,- eur - úhrady započítané
na poplatok za výber z bankomatu 27,- eur), dlh na poplatku za výpis z účtu 9,78 eur (predpis 22,82 eur
- úhrady započítané na poplatok za výpis z účtu 13,04 eur), dlh na opravných úrokoch vo výške 0,07
eur (predpis 4,95 eur - úhrady započítané na opravný úrok 4,88 eur), dlh na zmluvnej pokute vo výške
4,38 eur (predpis 4,38 eur - úhrady započítané na zmluvnú pokutu 0,- eur), dlh na úroku za hotovostné

transakcie vo výške 44,25 eur (predpis 50,40 eur - úhrady započítané na opravný úrok 6,15 eur) a dlh na
kapitalizovaných úrokoch z omeškania vo výške 63,10 eur (50,88 eur ako úroky z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 313,51 eur /istina/ od 12.09.2012 do 21.07.2014 /677 dní/ + 0,94 eur ako úroky
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5,80 eur /úrok/ od 12.09.2012 do 21.07.2014 + 0,49 eur
ako úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3,- eurá /poplatok za výber z bankomatu/ od

12.09.2012 do 21.07.2014 + 1,59 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9,78 eur /
poplatok za výpis z účtu/ od 12.09.2012 do 21.07.2014 + 0,01 eur ako úroky z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 0,07 eur /opravné úroky/ od 12.09.2012 do 21.07.2014 + 0,71 eur ako úroky z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,38 eur /zmluvná pokuta/ od 12.09.2012 do 21.07.2014 +1,30 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8,- eur /poplatok za zaslanie upomienky/
od 12.09.2012 do 21.07.2014 + 7,18 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 44,25
eur /úrok za hotovostné transakcie/ od 12.09.2012 do 21.07.2014), t. j. spolu dlh vo výške 451,89 eur.

Keďže nevyšlo v konaní najavo, že by odporca uhradil navrhovateľovi vyššiu sumu, ako vyplýva táto z
výpisu čerpania, splátok a úhrad, t. j. sumu 650,30 eur, súd vychádzal z toho, že odporca doposiaľ na
predmetný úverový prípad vykonal úhrady v celkovej výške 650,30 eur.
Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 11.06.2010, právne

vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 účinnom od 01.01.2008 do
10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 10.06.2010, poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti
s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; [3)

§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka] v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. [4) § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z.]
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2006 Z. z. účinnom od 01.07.2006
do 10.06.2010, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne

informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom

spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 270/2008 Z. z. účinnom od 01.08.2008
do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí [6) § 43 Občianskeho
zákonníka] musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008

do 10.06.2010, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy

uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto

časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji
podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591),
zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom
spoločenstve(§673),zmluvyootvoreníakreditívu(§682),zmluvyoinkase(§692),zmluvyobankovom
uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa ust. § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.
Podľa ust. § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľaust.§768kods.3ObZ,ustanoveniaočaseplneniapeňažnéhozáväzkudlžníka(§340a),osobitné
ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b),
ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej

obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred
1. februárom 2013.
Podľa ust. § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo
z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatného obsahu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú

pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.

Podľa ust. § 565 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008

Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o
zavedenímenyeurovSlovenskejrepublikeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§

53a OZ) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva

uzavretáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzavretímzmluvy,vdobeuzavretiazmluvyanavšetkyostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ bola v zmysle cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi
účastníkmi spravovala ObZ bez ohľadu na to, kto bol subjektom tohto právneho vzťahu (podnikateľ alebo
iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej
obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 03.06.2013. Aj s poukazom na to,
že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 ObZ a odporcovi bol poskytnutý
spotrebiteľský úver bezúčelovo, t. j. na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi, súd dospel k
záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (viď. ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) a rovnako v zmysle ust. §

52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský
úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497
ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak
v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené
skutkové zistenia a právny výklad, mal súd za to, že v danom prípade HCS s odporcom uzavreli zmluvu

o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorou sa zaviazal navrhovateľ odporcovi poskytnúť opakovane úver do
výšky 320,- eur (tzv. revolvingový úver) a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva o úvere bola v čase uzavretia ÚZ absolútnym
obchodom, pokiaľ sa týka možnej aplikovateľnosti OZ na zmluvný vzťah založený predmetnou ÚZ na
túto možno priamo aplikovať, len ako špeciálnu, právnu úpravu obsiahnutú v prvej časti piatej hlavy
OZ (ust. § 53 a nasl.) upravujúcu spotrebiteľské zmluvy. Iné ustanovenia OZ v danom prípade možno

aplikovať len za podmienok vymedzených v cit. ust. § 1 ods. 2 ObZ. K uvedenej problematike zaujal
nepriamo právne stanovisko aj NS SR v rozsudku spis. zn. 5 Obo 56/2007 zo dňa 04.06.2008, v ktorého
odôvodnení medzi iným uviedol, že: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd
prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto
zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“.

Súd tak vychádzal z toho, že navrhovateľ svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ splnil opakovaným
poskytnutím peňažnej sumy, a to v celkovej výške 801,46 eur odporcovi prostredníctvom platieb odporcu
navrhovateľom vydanou kartou, resp. výberom peňažných prostriedkov prostredníctvom bankomatov
v dňoch 29.06.2010 až 01.03.2012 s tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť navrhovateľovi túto
sumu zvýšenú o úrok vo výške 26,28 % ročne (vzhľadom k tomu, že úverový rámec bol stanovený

len do výšky 320,- eur, takže vyčerpaná čiastka nemohla presiahnuť nikdy 1.000,- eur) a poplatky
podľa Sadzobníka poplatkov ako neoddeliteľnej súčasti ÚZ, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 4 % (minimálne však 12,- eur, resp. vo výške celkovo nesplatenej čiastky) z dlžnej čiastky za
k poslednému dňu účtovného obdobia (kalendárny mesiac) so splatnosťou do 20. dňa nasledujúceho
mesiacapoúčtovnomobdobísosplatnosťou1.splátkydo20.dňakalendárnehomesiacanasledujúceho

po kalendárnom mesiaci, v ktorom odporca vykonal prvé čerpanie (v danom prípade do 20.07.2010).
Súd však poukazuje na to, že dotknutá ÚZ uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala riadne uvedenú
náležitosť podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. - ročnú úrokovú sadzbu; v
prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky
zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na

pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Aj keď bola v ÚZ explicitne uvedená ročná úroková sadzba,
táto bola však uvedená v dvoch výškach, a to 26,28 % a 11,88 %, a to podmienene v závislosti od
vyčerpanej čiastky s odkazom na Sadzobník. Sadzobník podmieňoval použitie dvoch úrokových sadzieb
v závislosti od využitia bezúročného obdobia (t. j. v prípade splatenia celej dlžnej sumy k poslednému
dňu príslušného kalendárneho mesiaca do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca za súčasného

naplnenia podmienky čerpania úveru výlučne bezhotovostne - viď ust. Hlavy 5 § 8 ÚZP): 0 % p. m., resp.
nevyužitia bezúročného obdobia: 2,19 % p. m./0,99 % p. m., pričom v prípade nevyužitia bezúročného
obdobia výšku úrokovej sadzby podmienil výškou vyčerpanej čiastky úveru, a to vo výške 2,19 % p.
m. pre vyčerpanú čiastku úveru nižšiu ako 1.000,- eur a vo výške 0,99 % p. m. pre vyčerpanú čiastku
úveru vyššiu ako 1.000,- eur (pozn. otázne je potom určenie výšky úrokovej sadzby pre vyčerpanú

čiastku úveru rovnajúcu sa presne sume 1.000,- eur). Súd z pohľadu uvedeného formálneho spôsobu
vymedzenia ročnej úrokovej sadzby konštatuje, že takýto spôsob formálneho vymedzenia náležitosti
podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. nie je možné považovať za súladný s dikciou,
ako aj účelom cit. ust. 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. Toto ustanovenie totižto jasne stanovuje
pre veriteľa uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere úrokovú sadzbu v ročnom vyjadrení, teda tak,

aby si spotrebiteľ hneď bez ďalšieho mohol spraviť obraz o podmienkach ním žiadaného úveru a tieto
podmienky pri prípadnom porovnaní s podmienkami iných veriteľov bezprostredne prijať, alebo neprijať.
Je zrejmé, že v danom prípade, keďže bol medzi účastníkmi dohodnutý úverový rámec len do sumy
320,- eur bolo uvedenie dvoch ročných úrokových sadzieb v samotnej ÚZ nelogické, a to vzhľadom,
že nižšia ročná úroková sadzba 11,88 % platila iba v prípade, že spotrebiteľ (odporca) bude čerpať

úver v čiastke vyššej ako 1.000,- eur, k čomu nemohlo vzhľadom k výške úverového rámca (320,- eur)
dôjsť. Týmto spôsobom mohol byť spotrebiteľ, pri jeho menšej ostražitosti pri uzatváraní zmluvného
vzťahu, do istej miery navrhovateľom zavádzaný, že mu môže byť úver poskytnutý aj pri ročnej úrokovej
sadzbe 11,88 %. Navrhovateľovi ako veriteľovi teda nič nebránilo v tom, aby priamo v zmluve uviedoljedinúmožnúročnúúrokovúsadzbupredanýúverovýprípadsosúčasnoušpecifikáciounulovejúrokovej
sadzby, resp. bezúročnosti úveru pri využití bezúročného obdobia. Navyše uvedenie úrokovej sadzby v
Sadzobníku nebolo v ročnom vyjadrení, ale vo vyjadrení p. m., to zn. per mensum, teda použitím výrazu

z cudzieho jazyka, čomu spotrebiteľ vôbec nemusí rozumieť. Per mensum znamená pritom vyjadrenie
mesačnej úrokovej sadzby, teda nie ročnej, ako to explicitne požaduje cit. ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona
č. 258/2001 Z. z. Uvedený nedostatok dotknutej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit.
ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. tak možno dať do roviny prípadu, ak by táto náležitosť
nebola uvedená vôbec, ako argumentoval aj VÚO.

Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 801,46 eur, je však
ÚZ v zmysle cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia ÚZ aj napriek
chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle cit. ustanovenia sa poskytnutý
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd tak z tohto dôvodu neexistencie
právneho základu už bez ďalšieho zamietol návrh v časti o zaplatenie úroku v celkovej výške 50,12
eur (ako ho navrhovateľ žaloval pod špecifikáciou: úrok vo výške 5,80 eur + opravné úroky - grace

period vo výške 0,07 eur + úrok za hotovostné transakcie vo výške 44,25 eur) spolu s príslušenstvom
tejto pohľadávky, a to s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 8,13 eur (0,94 eur + 0,01 eur + 7,18
eur) a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50,12 eur od 22.07.2014 do zaplatenia.
Keďže poplatok za výber z bankomatu je podľa názoru súdu potrebné považovať za poplatok podľa cit.
ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j. za platbu spojenú s poskytovaním úveru na základe

predmetnej ÚZ hotovostným spôsobom, súd dospel k záveru, že aj na tento poplatok dopadá vyššie
uvedená sankcia bezpoplatkovosti úveru podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Z tohto
dôvodu súd taktiež bez ďalšieho pre nedostatok základu navrhovateľom uplatneného nároku, zamietol
aj návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 3,- eurá spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky, a
to s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 0,49 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 3,- eurá od 22.07.2014 do zaplatenia. Sankcia bezpoplatkovosti dotknutého spotrebiteľského
úveru podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. napokon rovnako dopadá aj na poplatok za
výpis z účtu, ktorý je taktiež nevyhnutné považovať za poplatok podľa cit. ust. § 2 písm. e) zákona č.
258/2001 Z. z., keďže aj tento poplatok je nevyhnutne spojený s poskytovaním úveru a jeho účtovaním.
Navyše je možné konštatovať, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by bola medzi účastníkmi konania

dojednaná takáto povinnosť odporcu, teda, že odporca prevzal na seba peňažný záväzok zaplatiť
navrhovateľovi poplatok za výpis z účtu. V kontexte tohto je treba poukázať na Sadzobník poplatkov
a odmien predložený samotným navrhovateľom, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou predmetnej ÚZ,
pričom v tomto Sadzobníku sa nenachádza poplatok za výpis z účtu. Napokon navrhovateľ ani len
nepreukázal, že by nejaký výpis z účtu odporcovi vôbec poskytol (resp. to ani netvrdil v návrhu na

začatie konania). Súd tak z dôvodu nedostatku právneho základu nároku zamietol návrh navrhovateľa
aj v časti o zaplatenie sumy 9,78 eur spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky, a to s vyčíslenými úrokmi
z omeškania v sume 1,59 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9,78 eur od
22.07.2014 do zaplatenia. Súd považuje v tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku za potrebné ešte
dodať, že pokiaľ navrhovateľ vykonal zápočet akejkoľvek úhrady odporcu na uvedené nároky, teda na

nárokynazaplatenieúroku(vcelkovejsume118,31eur=107,28eur+4,88eur+6,15eur),nazaplatenie
poplatku za výber z bankomatu (v celkovej sume 27,- eur) a na zaplatenie poplatku za výpis z účtu (v
celkovej sume 13,04 eur), t. j. započítal úhrady v súhrnnej výške 158,35 eur, urobil tak neoprávnene
a súd tieto úhrady odporcu započítal na úhradu nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru (t. j.
poskytnutých peňažných prostriedkov, či už hotovostne, alebo bezhotovostne), ako je to nižšie uvedené.

Na tomto mieste v súvislosti s ďalšou časťou návrhu, ktorou si uplatnil navrhovateľ nárok na zaplatenie
sumy 8,- eur ako poplatku za zaslanie upomienky, súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený predmetnou ÚZ sa, ako už bolo uvedené, bez
akýchkoľvek pochybností vzťahuje tiež právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom
poriadku SR v ust. § 52 a nasl. OZ. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do OZ (ust. § 52 a

nasl.) inkorporovaná novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.06.2000 v

spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial
SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José
Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná
ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiťneprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný
čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť

zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam.
Súd tak vedomý si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky,
a to podľa vyššie uvedeného ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP, na základe ktorého požadoval navrhovateľ od
odporcu zaplatenie poplatkov za zaslanie upomienky v súhrnnej výške 12,- eur, z ktorej si po započítaní

úhrady odporcu v sume 4,- eurá uplatňoval v konaní nárok na zaplatenie zvyšku v sume 8,- eur.
V nastolenej problematike sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania
dotknutej zmluvnej podmienky. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú
zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi
zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných
strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka

považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby
spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť
svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom
formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom
procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok

sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu
korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods.
2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto
spôsobkontraktáciedotknutejzmluvnejpodmienkynepreukázal(neuniesoldôkaznébremenopodľaust.
§ 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku

o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne
dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).
(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba v ďalšom hodnotiť v zmysle výkladového pravidla
obsiahnutého v cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z tohto výkladového
pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní

okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli
v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy.
Už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom,
že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na

základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp.
sajavíprijateľná,aksazoberúdoúvahyvšetkymožnéskutkovéokolnosti(možnosti),nazákladektorých
nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Ak teda súd hodnotí
prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné správanie sa (plnenie
alebo neplnenie si povinností a jeho rozsah) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej

podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto
neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010

zo dňa 30.07.2012)
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku podľa cit. ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku
kreujúcu vznik práva navrhovateľa na poplatok za prvú upomienku vo výške 4,- eurá, resp. za druhú
a ďalšiu upomienku vo výške 12,- eur, nemožno podľa názoru súdu bez najmenších pochybností
chápať nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku za upomienku z hľadiska jeho ekonomickej kauzy

za nárok na poplatok za službu poskytnutú navrhovateľom spotrebiteľovi (odporcovi), t. j. ako cenu
určitéhospotrebiteľom(odporcom)vymienenéhoplnenia.Jezrejmé,žeodporcanežiadalnavrhovateľao
zaslanieupomienkyarovnakojemožnévyvodiťnepochybnýzáver,žeupomienkaneslúžilaanizáujmom
odporcu. Zo samotného znenia dotknutého ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP explicitne nevyplýva ekonomická
kauzalita tohto nároku navrhovateľa. Možno len predpokladať, resp. na prvý pohľad sa javí, že tento

poplatok by mal asi pokrývať bližšie neurčité náklady navrhovateľa spojené s týmto samotným úkonom
- spísaním a odoslaním upomienky (ako napr. poštovné). V takomto prípade by išlo o akúsi paušalizáciu
takýchtonákladov.Súdvšakmázato,atoajsprihliadnutímnaskutkovéokolnostiprejednávanejveci,že
navrhovateľ ako dodávateľ sa uvedenou formou snaží dosahovať len ďalší zisk bez poskytnutia jednakspotrebiteľom požadovaného (spotrebiteľ logicky nepožaduje, aby ho dodávateľ opakovane upomínal za
cenu 4,- eur, resp. 12,- eur, keďže si musí byť sám vedomý svojej zmluvnej povinnosti uhrádzať splátky
úveru riadne a včas, ktorá povinnosť mu vyplýva bez akýchkoľvek rozumných pochybností priamo z

ÚZ - výška splátky, splatnosť splátky, spôsob úhrady) a jednak adekvátneho plnenia, čo bezpochybne
možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Keďže v danom prípade súd vychádzal z
právnej domnienky, že predmetná zmluvná podmienka podľa cit. Hlavy 14 § 3 ÚZP nebola individuálne
dojednaná, dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a

z toho vyplývajúcej neplatnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná
neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. § 41 OZ nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej
úverovej zmluvy, keďže túto časť je možné oddeliť od jej ostatného obsahu.
Z uvedených dôvodov potom považoval súd zmluvný základ pre vznik navrhovateľom uplatneného
nároku na zaplatenie sumy 8,- eur za neplatný, ako aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní
nijako nepreukázal zaslanie akejkoľvek upomienky odporcovi, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 8,-

eur ako poplatku za zaslanie upomienky spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky, a to s vyčíslenými
úrokmi z omeškania v sume 1,30 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8,- eur
od 22.07.2014 do zaplatenia potom, bez ďalšieho zamietol. Súd súčasne uviedol túto podmienku vo
výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.). Napokon súd, pokiaľ ide o navrhovateľom vykonaný zápočet
úhrady odporcu v rozsahu sumy 4,- eurá na časť nároku na zaplatenie poplatku za zaslanie upomienky,

považoval tento za neoprávnený a úhradu odporcu v rozsahu tejto sumy 4,- eurá opätovne započítal,
ako je nižšie uvedené na úhradu nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru (t. j. poskytnutých
peňažných prostriedkov, či už hotovostne, alebo bezhotovostne).
Pokiaľ ide o ďalšiu časť návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 4,38 eur ako zmluvnej pokuty, súd
konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že by bola medzi účastníkmi konania dojednaná priamo v

samotnej ÚZ (teda nie v jej prílohách, t. j. v ÚZP) akákoľvek povinnosť odporcu podľa ust. § 544
OZ zaplatiť v prípade porušenia jeho zmluvných záväzkov navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Ak aj v
ÚZP boli v cit. ust. Hlavy 7 § 5 a Hlavy 14 § 13 dojednané zmluvné pokuty, súd považuje uplatnenie
takéhoto nároku za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ), a
to vzhľadom k tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo obsiahnuté v samotnej zmluve o úvere

uzavretej medzi účastníkmi, ale v ÚZP. Súd v tomto smere (obdobne ako Ústavný súd ČR v náleze
spis. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktoré rozhodnutie je z hľadiska eurokomformného výkladu
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa použiteľné) zdôrazňuje, že obchodné podmienky (v danom
prípade ÚZP) v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a
malým písmom písanej forme (tomu bola tak aj v danom prípade, napr. veľkosť písma ÚZP je cca
1,5 mm) skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovskej
doložke a pod.). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ takto urobí, nepočína si v právnom vzťahu so

spotrebiteľom poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd tak z tohto dôvodu
zamietol návrh navrhovateľa aj v ďalšej jeho časti o zaplatenie sumy 4,38 eur spolu s príslušenstvom
tejto pohľadávky, a to s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 0,71 eur a úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 4,38 eur od 22.07.2014 do zaplatenia.
V spojení s vyššie uvedeným a na základe zisteného skutkového stavu, je možné konštatovať, že ku dňu

28.08.2012 (deň, kedy došlo zo strany navrhovateľa k uplatneniu práva veriteľa podľa cit. ust. § 565 OZ)
odporca navrhovateľovi nevrátil zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov - úveru - sumu 151,16
eur,t.j.sumurovnajúcusarozdielucelkovejsumynavrhovateľomodporcovinazákladeÚZposkytnutých
peňažných prostriedkov vo výške 801,46 eur a celkovej sumy úhrad odporcu vo výške 650,30 eur. Ďalej
vzhľadom k dojednanej forme splácania úveru formou splátok vo výške 4 % z dlžnej sumy (resp. vo

výške splátkového minima 12,- eur), ako aj vzhľadom k tomu, že odporca vykonal poslednú úhradu
na daný úverový prípad dňa 24.02.2012, je možné konštatovať, že odporca ku dňu uplatnenia práva
veriteľa podľa cit. ust. § 565 OZ neuhradil ani čiastočne splátky splatné dňa 20.03.2012, dňa 20.04.2012,
dňa 20.05.2012, dňa 20.06.2012, dňa 20.07.2012 a dňa 20.08.2012, t. j. bol v omeškaní so zaplatením
jednej splátky viac ako tri mesiace. Navrhovateľovi tak v súlade s cit. ust. § 53 ods. 9 OZ a ust. Hlavy 7

§ 2 písm. a) ÚZP vzniklo právo podľa ust. § 565 OZ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Navrhovateľ
takéto právo aj voči odporcovi uplatnil, a to výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.08.2012 s tým,
že odporcu vyzval k úhrade jeho peňažných záväzkov z predmetnej ÚZ najneskôr do uplynutia lehoty
15 dní od odoslania výzvy. Keďže súd nemal dôvodné a závažné pochybnosti o tom, že odporcovi bolavýzva navrhovateľa doručená na adresu uvedenú aj v záhlaví tohto rozsudku najneskôr dňa 12.09.2012
(t. j. deň uvedený navrhovateľom ako deň splatnosti celej jeho pohľadávky), vychádzal z toho, že týmto
dňom sa stali všetky peňažné záväzky odporcu z predmetnej ÚZ splatnými a dňom nasledujúcim sa

odporca dostal s úhradou svojich peňažných záväzkov do omeškania (§ 365 ods. 1 ObZ).
Možno tak konštatovať, že odporca si nesplnil do rozhodnutia súdu svoj zmluvný záväzok vrátiť
navrhovateľovi poskytnuté peňažné prostriedky v rozsahu sumy 151,16 eur (úverová istina) a s plnením
tohto záväzku je od 13.09.2012 v omeškaní. Z tohto dôvodu súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie
sumy 151,16 eur (ako úverovej istiny) ako dôvodnému vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie tejto

sumy. Vo zvyšnej časti návrh o zaplatenie sumy 162,35 eur (ako úverovej istiny; celkovo žalovaná istina
v sume 313,51 eur - priznaná istina v sume 151,16 = 162,35 eur) potom súd zamietol.
Čo sa týka návrhu vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 50,88
eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 313,51 eur (uplatnená istina) za obdobie
od 12.09.2012 do 21.07.2014 a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 313,51 eur, súd
návrh v tejto časti posúdil nasledovne. Ako už bolo vyššie uvedené odporca sa dostal do omeškania

so zaplatením sumy 151,16 eur dňom 13.09.2012 a z tohto dôvodu tak navrhovateľovi vzniklo podľa
ust. § 369 ods. 1 ObZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania v dojednanej výške, ktorá
zodpovedala zákonnej výške (ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP), t. j. vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ,
teda podľa predpisov občianskeho práva. Občianske právo upravovalo výšku úrokov z omeškania pre
daný záväzkový vzťah v ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia Vlády SR č.

87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako bola základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Súd má zo
svojej činnosti vedomosť (§ 121 O.s.p.), že základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 13.09.2012 vo
výške 0,75 % ročne. Navrhovateľovi tak v zmysle vyššie uvedeného vzniklo právo požadovať od odporcu
úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 151,16 eur od 13.09.2012 do zaplatenia, pričom

za obdobie od 13.09.2012 do 21.07.2014 v kapitalizovanej sume 24,53 eur (8,75 % ročne x 677 dní
obdobia / 365 dní kalendárneho roka x 151,16 eur). Súd tak návrhu v uvedenej časti vyhovel v rozsahu
o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 24,53 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 151,16 eur od 22.07.2014 do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie vyčíslených
úrokov z omeškania v sume 26,35 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 162,35

eur od 22.07.2014 do zaplatenia návrh v tejto časti zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z ust. § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p. Odporca bol nepochybne v konaní úspešný v pomerne väčšom rozsahu, pričom mu tak vzniklo
(a obdobne aj VÚO) právo požadovať od navrhovateľa pomernú náhradu trov, ktoré vynaložil na účelné
bránenie svojho práva. Keďže si však odporca (rovnako aj VÚO) toto právo návrhom v súlade s ust. §

151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, súd mu (ako aj VÚO) náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.