Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/732/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112210714
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112210714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek

senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcov: 1) Ing. A. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, C., 2) R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, C., žalobcovia 1) a 2) zastúpení:
JUDr. Viliam Vadňal, advokát, so sídlom Lubinská 18, Bratislava, proti žalovanému: PENZIÓN OÁZA,
s.r.o., so sídlom Hajdóczyho 19, Trnava, zastúpený: VRANOVIČ/HALADA s.r.o., so sídlom Kapitulská
21, Trnava, o zaplatenie 6.591,09 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 26C/42/2012-269 zo dňa 25. septembra 2014 v časti, v ktorej súd žalobe
vyhovel a na odvolanie žalobcu v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa sav napadnutejčasti,vktorejsúdžalobu zamietolvčastiozaplatenie
610,09 eura r u š í a vec sa mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 5.170 eur so zákonným ročným úrokom z omeškania, s 9,5% zo sumy 700 eur od 06.10.2011

do 18.10.2011, s 9,5% zo sumy 200 eur od 19.10.2011 do 28.11.2011, s 9,5% zo sumy 400 eur od
01.11.2011 do 29.11.2011, s 9,25% zo sumy 200 eur od 30.11.2011 do 30.11.2011, s 9,5% zo sumy 700
eur od 06.11.2011 do 12.01.2012, s 9% zo sumy 600 eur od 13.01.2012 do 23.01.2012, s 9,25% zo sumy
400 eur od 01.12.2011 do 23.01.2012, s 9% zo sumy 100 eur od 24.01.2012 do 07.02.2012, 9,25% zo
sumy 400 eur od 06.12.2011 do 07.02.2012, 9% zo sumy 570 eur od 08.02.2012 do zaplatenia, s 9% zo
sumy 400 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, s 9% zo sumy 700 eur od 06.01.2012 do zaplatenia, s 9% zo
sumy 400 eur od 01.02.2012 do zaplatenia, s 9% zo sumy 700 eur od 06.02.2012 do zaplatenia, s 9% zo

sumy 400 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, s 9% zo sumy 400 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, s 9% zo
sumy 400 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, s 9% zo sumy 400 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, s 9% zo
sumy400eurod01.07.2012dozaplatenia,s8,75%zosumy400eurod01.08.2012dozaplateniavšetko
do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd vo zvyšku žalobu zamietol.
Súd vo výroku III. zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 451 ods. 1, 2, § 516 ods. 1, § 521, § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 ods. 1 a §7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a

podnájme nebytových priestorov.
Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcami
1) a 2) a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého žalobcovia 1) a 2) ako
prenajímatelia dali žalovanému ako nájomcovi do nájmu nebytový priestor na prízemí poschodovéhoobytného domu na Z. ulici č. XX v C., súpisné číslo X/XXXX zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. C. -
K. Z., pričom žalovaný sa zaviazal žalobcom 1) a 2) platiť mesačne dohodnuté nájomné v sume 800
eur. Zároveň sa žalovaný v zmysle zmluvy o nájme nebytového priestoru (ďalej len nájomná zmluva)

zo dňa 01.09.2010 zaviazal uhrádzať správcovi domu H-PROBYT, s.r.o. so sídlom Povraznícka č. 4,
Bratislava, náklady za dodávku tepla, teplej a studenej vody zálohovo v sume 170 eur, pričom spotrebu
plynu a elektrickej energie sa žalovaný zaviazal uhrádzať priamo ich dodávateľom. Žalovaný neplatil
dohodnuté nájomné v pravidelných mesačných platbách tak, ako to bolo dohodnuté zmluvou o nájme
nebytového priestoru zo dňa 01.09.2010 ako aj dodatkom č. 1 k predmetnej zmluve zo dňa 18.10.2011,

ktorým bolo dohodou zmluvných strán znížené nájomné na sumu 700 eur mesačne od 1.10.2011 za
každý mesiac a ktorým zároveň došlo k zmene záväzku žalovaného, pokiaľ ide o splatnosť existujúceho
dlhu na nájomnom v celkovej výške 4.000 eur. Žalovaný sa tento zmenený záväzok zaviazal splácať
do 31.07.2012 za mesiace máj 2011 v sume 800 eur, jún 2011 v sume 800 eur, júl 2011 v sume 800
eur, august 2011 v sume 800 eur, september 2011 v sume 800 eur a to v mesačných splátkach po
400 eur vždy do konca mesiaca spolu s bežným nájomným vo výške 700 eur vždy do 5. dňa v mesiaci

vopred za každý mesiac nájmu. Nájomný vzťah medzi žalobcami a žalovaným, ktorý vznikol na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2010 v znení jej dodatku, bol ukončený 29.2.2012, čo nebolo v konaní
sporné. Žalovaný uhradil žalobcom 1) a 2) dňa 18.10.2011 sumu 500 eur, dňa 28.11.2011 sumu 200
eur, dňa 29.11.2011 sumu 200 eur, dňa 30.11.2011 sumu 200 eur, dňa 12.01.2012 sumu 100 eur, dňa
23.01.2012 sumu 900 eur a dňa 07.02.2012 sumu 230 eur.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania vyplýva, že jednotlivé platby žalovaného uhradené žalobcom
v období po uzavretí dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, okrem platby dňa 07.02.2012 v sume 230 eur
sa započítali na platby nájomného na najskôr splatné nedoplatky na nájomnom v zmysle dodatku č. 1
k nájomnej zmluve. Z uvedeného teda vyplýva, že suma vo výške 500 eur zaplatená dňa 18.10.2011
a suma 200 eur zaplatená žalovaným dňa 28.11.2011 sa započítala na nájomné vo výške 700 eur

za mesiac október 2011, ktoré sa stalo splatným 05.10.2011, suma vo výške 200 eur zaplatená dňa
29.11.2011 a suma vo výške 200 eur zaplatená dňa 30.11.2011 na splátku dlhu na nájomnom vo výške
400 eur, ktorý sa stal splatným dňa 31.10.2011. Suma vo výške 100 eur zaplatená dňa 12.01.2012 ako
aj časť sumy vo výške 900 eur zaplatená dňa 23.01.2012 (konkrétne 600 eur) sa započítala na nájomné
vo výške 700 eur za mesiac november 2011 splatné dňa 05.11.2011. Zvyšná suma vo výške 300 eur

zaplatená dňa 23.01.2012 sa započítala do splátky dlhu na nájomnom vo výške 400 eur, ktorý sa stal
splatným dňa 30.11.2011.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj platba žalovaného v sume 230 eur
zaplatená dňa 07.02.2012, ktorú žalovaný v konaní označil ako platbu nájomného, je potrebné započítať
do splátky dlhu na nájomnom vo výške 400 eur, ktorý sa stal splatným dňa 30.11.2011 a zvyšnú sumu vo

výške 130 eur, ktorá bola žalovaným uhradená dňa 07.02.2012 sa čiastočne započítala do nájomného
vo výške 700 eur splatného dňa 05.12.2011, nakoľko v konaní nebolo sporné, že sumu 230 eur uhradil
žalovaný žalobcom dňa 07.02.2012 a žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by
sa jednalo o inú platbu, než splátku nájomného, resp. uznaného dlhu na nájomnom, a preto súd túto
sumu v zmysle vyššie uvedeného započítal do najskôr splatného nedoplatku na nájomnom.

Žalovaný nesporoval dlh na nájomnom spolu vo výške 5.170 eur, ale žiadal, aby bola z nedoplatku na
nájomnom odrátaná suma 4.565 eur, ktorú dňa 22.09.2010 zaplatil žalobcom ako nájomné a predložil
súdu príjmový pokladničný doklad vystavený na sumu 4.565 eur, na ktorom je v kolónke prijaté od:
perom písané „p. O.“ a cez meno p. O. odtlačok pečiatky Penzión Oáza, PENZION OAZA, s.r.o.. s
označením účelu: „doplatok nájomného“. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného, že žalovaný

im uhradil dňa 22.09.2010 doplatok nájomného v sume 4.565 eur s odôvodnením, že išlo o plnenie za
p. O., ktorá mala nedoplatok na nájomnom, s ktorou boli žalobcovia v nájomnom vzťahu tesne pred
vznikom nájomného vzťahu so žalovaným a predložili súdu príjmový pokladničný doklad na sumu 4.565
eur, na ktorom je dátum vystavenia 22.09.2010, na ktorom je v kolónke prijaté od: perom písané „p.
O.“ s označením účelu: „doplatok nájomného“. Súd porovnal príjmový pokladničný doklad predložený

žalobcami a príjmový pokladničný doklad predložený žalovaným a zistil, že na obidvoch príjmových
pokladničných dokladoch je text písaný rukou totožný a že z predložených príjmových dokladov vyplýva,
že na príjmovom pokladničnom doklade predloženom žalovaným bol dodatočne v kolónke prijaté od:
urobený odtlačok pečiatky spoločnosti PENZION OAZA, s.r.o. cez rukou písané meno p. O..
V sporovom konaní je jednou z elementárnych zásad zásada prejednacia, s ktorými úzko súvisia

procesné inštitúty povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej a im zodpovedajúce koreláty bremena
tvrdenia a bremena dôkazného. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej
fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh, prednesený súdu.
Súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že dňa 22.09.2010 zaplatilžalobcom nájomné v sume 4.565 eur, čo bolo v konaní sporné, keď suma 4.565 eur na pokladničnom
doklade zo dňa 22.09.2010 bola označená ako doplatok nájomného, pretože zmluva o nájme
nebytového priestoru bola medzi žalobcami a žalovanými uzavretá dňa 01.09.2010, ktorou sa zmluvné

strany dohodli na nájomnom vo výške 800 eur mesačne, z čoho vyplýva, že v mesiaci september
2010 nemohol žalovanému titulom predmetnej nájomnej zmluvy vzniknúť nedoplatok na nájomnom vo
výške 4.565 eur. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že predmetnú sumu zaplatil žalobcom
ako preddavok nájomného na výmenu okien a dverí na predmete nájmu, ktoré tvrdenia žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, tvrdenia žalobcov, že žalovaný fyzicky odovzdal žalobcovi

1) dňa 22.09.2010 sumu 4.565 eur ako nedoplatok na nájomnom za p. O., ktorá mala nedoplatok
na nájomnom, potvrdila svedkyňa p. O. a taktiež to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu
predloženého žalobcami zo dňa 22.09.2010, kde je na príjmovom pokladničnom doklade uvedené,
že suma 4.565 eur bola prijatá ako doplatok nájomného od p. O., ktorý príjmový pokladničný doklad
písomne vyhotovil žalovaný, čo nebolo v konaní sporné.
Súd považoval za potrebné uviesť, že ani v dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa

01.09.2010, uzavretého dňa 18.10.2011, v ktorom účastníci konania zhodne konštatovali dlh žalovaného
na nájomnom k októbru 2011 v sume 4.000 eur, nie je uvedené, že žalovaný zaplatil žalobcom dňa
22.09.2010 preddavok na nájomnom v sume 4.565 eur, ktorá suma mala byť podľa tvrdení žalovaného
odrátaná od nájomného ako to tvrdil žalovaný.
Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že suma 4.565 eur, ktorú žalovaný odovzdal

žalobcovi 1) dňa 22.09.2010 nie je platbou nájomného, že si proti nároku žalobcov na zaplatenie
nájomného uplatňuje kompenzačnú námietku, pretože mal za to, že plnenie zo dňa 22.09.2010 vo výške
4.565 eur je bezdôvodným obohatením na strane žalobcov, keď nešlo o plnenie za iného, ale o plnenie
bez právneho dôvodu.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

tvrdenia, že suma 4.565 eur, ktorú dňa 22.09.2010 odovzdal žalobcovi 1) rade bola vlastníctvom
žalovaného, a preto ani nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov, ktorého
vydania sa žalovaný domáhal kompenzačnou námietkou, keď vzhľadom aj na vyššie uvedené, išlo o
zaplatenie nedoplatku na nájomnom od p. O., ktorý nedoplatok žalovaný len fyzicky odovzdal žalobcovi
1). Vzhľadom na vyššie uvedené súd už neskúmal žalobcami uplatnenú námietku premlčania vo vzťahu

ku kompenzačnej námietke žalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nedoplatku na nájomnom spolu v
sume 5.170 eur, ktorú sumu žalovaný doteraz žalobcom neuhradil, čo nebolo v konaní sporné, zároveň
priznal žalobcom 1)a 2) okrem istiny v sume 5.170 eur nárok na zákonný ročný úrok z omeškania vo
vzťahu k jednotlivým platbám nájomného, vo vzťahu ku ktorým sa žalovaný dostal do omeškania, pričom

bolo potrebné vychádzať z konkrétnych dátumov, od kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu a kedy konkrétne nájomné, resp. dlh na nájomnom uhradil a rozhodol v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu
v časti istiny a príslušenstva titulom nájomného ako nedôvodnú zamietol.
Žalobcovia 1) a 2) okrem nedoplatku na nájomnom žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcom sumu 610,09 eura s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať platby za odber elektrickej
energie za tri mesiace január 2012 až marec 2012 vrátane vo výške 207,03 eura mesačne, ktorú sumu
žalobcovia zaplatili za žalovaného Západoslovenskej energetike Bratislava dňa 05.03.2012 v sume
414,06 eura a dňa 21.03.2012 v sume 207,03 eura, s čím žalovaný nesúhlasil.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcov v tejto časti nie je

dôvodný, nakoľko žalobcovia plnili dodávateľovi elektrickej energie bez právneho dôvodu, pretože podľa
článku V bod. IV. predmetnej nájomnej zmluvy, sa účastníci konania ako zmluvné strany dohodli, že
žalovaný ako nájomca bude uhrádzať spotrebu plynu a elektrickej energie priamo ich dodávateľom.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo vzniknúť na strane
žalovaného bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný neprijal predmetné plnenie od žalobcov, ale

na strane dodávateľa elektrickej energie, ktorý prijal plnenie od žalobcov bez právneho dôvodu, keď
žalobcovia plnili dlh za iného bez súhlasu dlžníka a bez právneho dôvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 621,09 eura s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
Žalobcovia 1) a 2) ďalej žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 170 eur s
príslušenstvom, ktorú sumu žalobcovia zaplatili dňa 07.03.2012 spoločnosti H-PROBYT s.r.o. tvrdiac, že

za žalovaného ako zálohovú platbu za mesiac február 2012, s čím žalovaný nesúhlasil s odôvodnením,
že žalovaný nemal žiadny nedoplatok voči spoločnosti H-PROBYT s.r.o., nakoľko nedoplatok voči
spoločnosti H-PROBYT, s.r.o. za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2012 v sume 850,50 eura žalovaný
zaplatil, čo nebolo v konaní sporné a že počet mesačných zálohových platieb spoločnosti H-PROBYTU,s.r.o sa zhoduje s počtom mesiacov nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, keď platba žalovaného H-
PROBYTU, s.r.o. v mesiaci august 2010 v sume 170 eur mala byť zarátaná za platbu v mesiaci február
2012. Súd z predmetnej nájomnej zmluvy zistil, že žalovaný sa zaviazal uhrádzať správcovi H-PROBYT,

s.r.o. zálohovo náklady za dodávku tepla, teplej a studenej vody, služby vo výške 170 eur mesačne. Súd
zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2012 spoločnosti H-PROBYT, spol.
s r.o. zistil nedoplatok vo výške 850,50 eur, ktorý žalovaný zaplatil dňa 31.2012, čo nebolo v konaní
sporné.Súdzosumárnejanalýzyplatiebzaobdobieod01.01.2011do31.01.2012azosumárnejanalýzy
platieb za obdobie od 01.01.2010 zistil, že žalovaný uhradil spoločnosti H-PROBYT, spol. s r.o. v zmysle

nájomnej zmluvy zálohové platby a to v mesiaci november 2010 sumu 209,49 eura, v mesiaci marec
2011 sumu 309,76 eura, v mesiaci apríl 2011 sumu 240,10 eura, v mesiaci jún 2011sume 2 x 190 eur,
v mesiaci november sumu 300 eur a sumu 406,83 eura, ktoré spolu s preplatkom v mesiaci máj 2011
v sume 363,77 eur a s nedoplatkom v sume 850,50 eura zaplateným žalovaným dňa 31.01.2012 spolu
predstavujú sumu 3.060,45 eura. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalovaný, ktorý užíval
predmet nájmu 18 mesiacov, uhradil 18 zálohových platieb v sume 170,025 eur (3.060,45 Eur : 18

mesiacov), a preto súd návrh žalobcov na zaplatenie zálohovej platby za mesiac február 2012 v sume
170 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v
rozsahu výroku I., ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.170 eur s príslušenstvom
podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd dospel k záveru, že žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o skutočnosť, že úhrada sumy 4.565 eur zo dňa 22.09.2010
predstavovala platbu doplatku nájomného (čo bolo ako účel platby uvedené na príjmovom pokladničnom
doklade), keď podľa súdu v čase úrady nemohol žalovanému vzniknúť voči žalobcom žiaden nedoplatok
na nájomnom. Súd rovnako dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
tvrdenie,žeúhradauvedenejsumypredstavovalaplatbupreddavkunájomnéhonavýmenuokienadverí

na predmete nájmu, keď podľa súdu žalovaný tieto tvrdenia nijako nepreukázal. Kompenzačnú námietku
žalovaného, ktorú si žalovaný uplatnil proti nároku žalobcov v prípade, ak platba zo dňa 22.09.2010 nie
je platbou nájomného, zároveň súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom uviedol, že žalovaný neuniesol
dôkaznébremenotvrdenia,žeuvedenásuma,ktorúodovzdalžalobcovi1)bolavlastníctvomžalovaného
a preto ani nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov a išlo o zaplatenie

nedoplatku na nájomnom od svedkyne P. O., ktorý nedoplatok žalovaný len fyzicky odovzdal žalobcovi
1).
Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedená suma bola vlastníctvom
žalovaného. Žalobca 1), ktorý na najskôr (na pojednávaní 28.05.2013) tvrdil, že predmetnú sumu prijal
osobne od O., neskôr tvrdil, že predmetnú sumu prijal od žalovaného. Žalobkyňa 2) (na pojednávaní

10.09.2013) potvrdila, že sumu prijali žalobcovia od žalovaného, pričom pani O. pri odovzdávaní sumy
prítomná nebola. Podľa tvrdenia žalobkyne 2 malo ísť o peniaze, ktoré mal žalovaný zaplatiť O. a z
týchto (t. j. z jeho vlastných peňazí) mal za ňu vyrovnať dlh na nájomnom. Svedkyňa O. (na pojednávaní
10.09.2013) uviedla, že nebola prítomná pri odovzdávaní predmetnej sumy žalobcom od žalovaného.
PodľatvrdeniasvedkyneP.O.sasňoumalžalovanýdohodnúť,žezaplatí(zvlastnýchpeňazí)žalobcom

sumu 5.600 eur, ktorú jej mal (podľa jej tvrdenia) zaplatiť ako tretiu splátku odplaty za odstúpenie
prevádzky. Žalovaný (na pojednávaní 05.11.2013 uviedol, že text na príjmovom pokladničnom doklade
vypísal na základe toho, že to požadovali žalobcovia, ale išlo o jeho peniaze. Z výpovedí účastníkov
konania a svedka vyplýva, že suma 4.565 eura, ktorú dňa 22.09.2010 odovzdal žalovaný žalobcovi 1)
bola vlastníctvom žalovaného. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by predmetná peňažná suma patrila

komukoľvek inému, ani takúto skutočnosť nikto v konaní netvrdil. Vyššie uvedené skutočnosti priamo
vylučujú záver súdu, že žalovaný nepreukázal tvrdenie, že suma 4.565 eur ktorú dňa 22.09.2010
odovzdal žalobcovi 1) bola vlastníctvom žalovaného. Bez ohľadu na to, či išlo alebo nešlo o úhradu
dlhu za P. O., žalovaný uviedol, že išlo o jeho peniaze a táto skutočnosť nebola v konaní nijako
spochybnená ani výpoveďou žalobcov, ani svedeckou výpoveďou P. O.. Z dôvodu, že súd dospel k

nesprávnemu skutkovému zisteniu, pokiaľ ide o skutočnosť, koho vlastníctvom bola uvedená suma
peňazí, je nesprávne aj zistenie súdu, že nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalobcov, ktorého vydania sa žalovaný domáhal kompenzačnou námietkou. Keďže bolo preukázané,
že uvedenú sumu odovzdal žalobcovi 1) žalovaný a že predmetná peňažná suma bola vlastníctvom
žalovaného, záver súdu o tom, že k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov nedošlo, je

dôsledkom nesprávneho skutkového zistenia. Prvostupňový súd síce na jednej strane ustálil, že plnenie
nebolo platbou nájomného podľa nájomnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným a tieto svoje závery
súd náležite zdôvodnil, avšak ďalej sa nezaoberal tým, o aké plnenie teda išlo, či existoval na toto
plnenie právny dôvod a ak áno, aký. Súd pritom pri posudzovaní, či išlo o platbu nájomného uviedol,že tvrdenia žalobcov, že žalovaný fyzicky odovzdal žalobcovi 1) uvedenú sumu ako nedoplatok na
nájomnom za P. O., ktorá mala nedoplatok na nájomnom, potvrdila svedkyňa P. O. a taktiež to vyplýva z
príjmového pokladničného dokladu predloženého žalobcami, kde je uvedené, že suma bola prijatá ako

doplatok od P. O., ktorý príjmový pokladničný doklad písomne vyhotovil žalovaný, z čoho taktiež priamo
vyplýva nesprávnosť záveru o tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že uvedenú
suma 4.565 eur, ktorú dňa 22.09.2010 odovzdal žalobcovi 1) bola vlastníctvom žalovaného. Keďže je
nepochybné, že žalobcom plnil žalovaný, mal sa súd zaoberať právnym dôvodom plnenia dôsledne,
nielen posúdením, či ide alebo nejde o platbu nájomného (doplatku, resp. preplatku). Predpokladom

správneho rozhodnutia by bolo posúdenie, či išlo o plnenie na základe dohody medzi žalovaným a
svedkyňou P. O. (ako to tvrdila svedkyňa P. O.), alebo dohody medzi žalobcami a svedkyňou P. O. (ako
to tvrdili žalobcovia), či tvrdená dohoda bola skutočne uzavretá a či išlo o platný právny úkon, alebo či
išlo o plnenie bez právneho dôvodu. V tomto smere je napádaný rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko sa
súd uvedenými otázkami vôbec nezaoberal. K otázke posúdenia právneho dôvodu predmetného plnenia
žalovaný poukazuje na to, že v prvostupňovom konaní nebola preukázaná dohoda medzi žalovaným a

svedkyňou O. o tom, že by žalovaný prevzal dlh svedkyne P. O. voči žalobcom, alebo že by pristúpil
k tomuto dlhu (t. j. nie je preukázaná existencia záväzku žalovaného voči žalobcovi z titulu prevzatia
záväzku alebo pristúpenia k záväzku), ani existencia dohody o plnomocenstve (o ktorej sa žalobcovia
zmienili vo svojom záverečnom v písomnom vyjadrení zo dňa 02.09.2014). Nie je tiež preukázaná
vedomosť žalovaného o tom, že by plnením zo dňa 22.09.2010 plnil za iného. Samotná skutočnosť,

že z vyjadrení žalobcov a svedkyne P. O. vyplýva existencia hneď troch rôznych právnych titulov,
spochybňuje hodnovernosť ich tvrdení. Ako rozporné sa tiež javí tvrdenie svedkyne P. O. na pojednávaní
10.9.2013 o existencii dlhu voči žalobcom vo výške 5.600 eur, ktorý mal údajne za ňu splniť žalobcom
žalovaný, keď v písomnom prehlásení zo dňa 19.11.2013 prehlasuje, že dlh činil 4.565 eur. Rovnako v
predžalobnej upomienke, výzva na úhradu nedoplatku zo dňa 30.07.2010 žalobcovia uvádzajú, že dlh je

4.565 eur a nie 5.600 eur, t. j. neevidujú žiadny údajný ďalší dlh na úhradách za služby. Tieto skutočnosti
nasvedčujú tomu, že výpovede žalobcov i svedkyne P. O. sú nehodnoverné, podávané i menené
účelovo, podľa potreby žalobcov. Z viacerých navzájom si protirečiacich dôkazov možno usudzovať,
že tvrdenia žalobcov nemožno považovať za hodnoverné. Žalovaný má za to, že v prvostupňovom
konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že by predmetné plnenie žalovaného bolo plnením

na základe právneho dôvodu tak, ako to uvádzajú žalobcovia. V prípade, ak neexistuje právny dôvod
predmetného plnenia, ide o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré sú žalobcovia povinní vydať ako
bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že napádané rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho súd vec súd vec nesprávne právne
posúdil, pričom sa kompenzačnou námietkou vôbec nezaoberal. Z vedeného dôvodu žalovaný navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd žalobu zamietol o zaplatenie 610,09 eura, podali
odvolanie žalobcovia 1) a 2) prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobcovia 1) a 2) okrem nedoplatku
na nájomnom žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 610,09 eura s príslušenstvom,
ktorá predstavovala platby za odber elektrickej energie za 3 mesiace (január, február a marec 2012),

ktorú žalobcovia zaplatili za žalovaného Západoslovenskej energetike a.s., Bratislava dňa 05.03.2012
v sume 414,06 eura a dňa 21.03.2012 v sume 207,03 eura. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh žalobcov 1) a 2) v tejto časti nie je dôvodný, pretože v danom prípade nemohlo
vzniknúť na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný neprijal plnenie od žalobcov,
ale na strane dodávateľa elektrickej energie, ktorý prijal plnenie od žalobcov bez právneho dôvodu, keď

žalobcovia plnili len za iného bez súhlasu dlžníka a bez právneho dôvodu. Žalobcovia sa nestotožňujú
so stanoviskom a záverom súdu, že návrh žalobcov na zaplatenie z 610,09 eura s príslušenstvom v tejto
veci nie je dôvodný. Súdu vytýkajú, že rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Podľa názoru žalobcov mal súd pri právnom posudzovaní veci vychádzať z § 454 OZ, pretože
bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Žalovaný mal právnu

povinnosťplniťsám,pričomneexistovalapovinnosťplniťzostranyžalobcov,ktorínapriekuvedenémuza
žalobcu plnili platby Západoslovenskej energetike, a.s. Bratislava v sume 610,09 eura. Právna povinnosť
žalovaného plniť vyplynula tak, ako konštatuje súd zo zmluvného záväzku, pričom ten kto plnil za iného
má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil a nie od toho
komu plnil. Časť výroku II., v ktorej súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 170 eur žalobcovia 1) a

2) svojím odvolaním nenapádajú.
Na základe vyššie uvedeného žalobcovia navrhujú, aby súd rozsudok v rozsahu výroku I. ako vecne
správny potvrdil a vo výroku II zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcom 1) a 2) istinu vo
výške 610,09 eura s 9% úrokom z omeškania zo sumy 414,06 eura od 05.03.2012 zo zaplatenia a zosumy 207,03 eura od 21.03.2012 do zaplatenia, alebo, aby odvolací súd v uvedenej časti rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu v zrušenej časti vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami, účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),

keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.
3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň
ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny v časti, v ktorej súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom dlžné nájomné vo výške 5.170 eur s
úrokom z omeškania, ktoré v rozsudku špecifikoval. Zároveň súd zistil, že odvolanie žalobcov 1) a 2) v

časti, v ktorej súd žalobu o zaplatenie 610,09 eura zamietol je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť a vec mu v zrušenej časti vrátiť na ďalšie
konanie.

Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku v časti uplatneného
nájomného vo výške 5.170 eur, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku o zaplatenie 5.170 eur s príslušenstvom. Odvolací súd v
celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne

hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd už iba
odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty žalovaného v odvolaní nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť v časti o zaplatenie 5.170 eur s príslušenstvom a nemôže preto dať za pravdu žalovanému.
Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Žalobcovia 1) a 2) sa žalobou domáhali zaplatenia 5.800 eur s príslušenstvom žalovanou ako dlžného
nájomného z uzavretej písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi 1.9.2010,
ďalej sa domáhali zaplatenia 610, 09 eura s príslušenstvom, ktoré platili žalobcovia za žalovaného
za dodávku elektriky Západoslovenskej energetike, a.s. Bratislava a zaplatenia 170 eur, ktoré platili

žalobcovia za správu správcovskej spoločnosti H-PROBYT s.r.o. za žalovaného, pričom platby žalobcov
za dodávku elektriky a za správu rovnako súviseli s uzavretou zmluvou o nájme nebytového priestoru.

Súd žalobe žalobcov 1) a 2) čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť 5.170 eur s príslušenstvom
(ktoré vo výroku presne špecifikoval). Vychádzal zo zistení, že žalobcovia so žalovaným uzavreli

platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov 01.09.2010, predmetom prenájmu bol nebytový priestor
nachádzajúci sa na prízemí domu na Z. ulici XX v C., v ktorom žalovaný prevádzkoval reštauráciu.
Podľa zmluvy a jej dodatku č. 1 bol žalovaný povinný platiť dohodnuté mesačné nájomné 800 eur
od 01.09.2010 a 700 eur od 01.10.2011. Nájomný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený 29.02.2012.
Žalovaný platil nájomné nepravidelne, počas konania uznal, že na nájomnom bol žalobcom dlžný

5.170 eur, ale tvrdil, že od uvedenej sumy je potrebné ešte odpočítať sumu 4.565 eur, ktorú odovzdal
žalobcom 22.09.2010 a o tejto platbe svedčí aj vystavený príjmový pokladničný doklad. Súd však po
výpovedi žalobcov a svedkyne P. O. uzavrel, že išlo o platbu, ktorú bola žalobcom dlžná svedkyňa
P. O. rovnako titulom nájomného, ktorá mala priestory prenajaté pred žalovaným a túto sumu peňazí
žalovaný len fyzicky odovzdal žalobcom. V prospech žalobcov svedčil aj príjmový pokladničný doklad,

na ktorom bolo uvedené, že ide o doplatok nájomného prijatý od p. O. a skutočnosť, že dňa 22.09.2010
žalovaný nemohol platiť nájomné v uvedenej výške, pretože v tom čase takáto výška nájomného nebola
splatná. Ak žalovaný tvrdil, že išlo o preddavok na výmenu okien a dverí v nebytových priestoroch (ktoré
sa žalobcovia zaviazali vymeniť potom, ako žalovaného vykradli) a so žalobcami sa dohodol, že táto
platba mu bude odpočítaná od nájomného, v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a svoje

tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal (tvrdený účel platby napokon nevyplýval ani z príjmového
pokladničného dokladu).Žalovaný v odvolaní namietal, že z výpovedí účastníkov konania a svedkyne P. O. vyplýva, že suma
4.565 eura, ktorú dňa 22.09.2010 odovzdal žalovaný žalobcovi 1) bola vlastníctvom žalovaného. Zo
žiadneho dôkazu nevyplýva, že by predmetná peňažná suma patrila komukoľvek inému, ani takúto

skutočnosť nikto v konaní netvrdil. Vyššie uvedené skutočnosti priamo vylučujú záver súdu, že žalovaný
nepreukázal tvrdenie, že suma 4.565 eur ktorú dňa 22.09.2010 odovzdal žalobcovi 1) bola vlastníctvom
žalovaného. Bez ohľadu na to, či išlo alebo nešlo o úhradu dlhu za P. O., žalovaný uviedol, že
išlo o jeho peniaze a táto skutočnosť nebola v konaní nijako spochybnená ani výpoveďou žalobcov,
ani svedeckou výpoveďou P. O.. Potom je nesprávne aj zistenie súdu, že nemohlo dôjsť k vzniku

bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov, ktorého vydania sa žalovaný domáhal kompenzačnou
námietkou. Prvostupňový súd síce na jednej strane ustálil, že plnenie nebolo platbou nájomného podľa
nájomnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným a tieto svoje závery súd náležite zdôvodnil, avšak
ďalej sa nezaoberal tým, o aké plnenie teda išlo, či existoval na toto plnenie právny dôvod a ak
áno, aký. Súd pritom pri posudzovaní, či išlo o platbu nájomného uviedol, že tvrdenia žalobcov, že
žalovaný fyzicky odovzdal žalobcovi 1) uvedenú sumu ako nedoplatok na nájomnom za P. O., ktorá mala

nedoplatok na nájomnom, potvrdila svedkyňa P. O. a taktiež to vyplýva z príjmového pokladničného
dokladu predloženého žalobcami, kde je uvedené, že suma bola prijatá ako doplatok od P. O., ktorý
príjmový pokladničný doklad písomne vyhotovil žalovaný. Keďže je nepochybné, že žalobcom plnil
žalovaný, mal sa súd zaoberať právnym dôvodom plnenia dôsledne, nielen posúdením, či ide alebo
nejde o platbu nájomného (doplatku, resp. preplatku). Predpokladom správneho rozhodnutia by bolo

posúdenie, či išlo o plnenie na základe dohody medzi žalovaným a svedkyňou P. O. (ako to tvrdila
svedkyňa P. O.), alebo dohody medzi žalobcami a svedkyňou P. O. (ako to tvrdili žalobcovia), či tvrdená
dohoda bola skutočne uzavretá a či išlo o platný právny úkon, alebo či išlo o plnenie bez právneho
dôvodu. V tomto smere je napádaný rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko sa súd uvedenými otázkami
vôbec nezaoberal. K otázke posúdenia právneho dôvodu predmetného plnenia žalovaný poukazuje

na to, že v prvostupňovom konaní nebola preukázaná dohoda medzi žalovaným a svedkyňou O. o
tom, že by žalovaný prevzal dlh svedkyne P. O. voči žalobcom, alebo že by pristúpil k tomuto dlhu
(t. j. nie je preukázaná existencia záväzku žalovaného voči žalobcovi z titulu prevzatia záväzku alebo
pristúpenia k záväzku), ani existencia dohody o plnomocenstve (o ktorej sa žalobcovia zmienili vo
svojom záverečnom v písomnom vyjadrení zo dňa 02.09.2014). Nie je tiež preukázaná vedomosť

žalovaného o tom, že by plnením zo dňa 22.09.2010 plnil za iného. Vzhľadom na uvedené má žalovaný
za to, že napádané rozhodnutie súdu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, pričom sa
kompenzačnou námietkou vôbec nezaoberal.

Súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1
O.s.p. ). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa §
120 ods. 1,4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom
konaní neprihliada. Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž
povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť

skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú
povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena bude mať pre účastníka za následok
pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak účastník konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jeho
povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať.

V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
svoje tvrdenie, na základe ktorého by mu nevznikol záväzok zaplatiť žalobcom 5.170 eur.

Tak, ako uviedol súd prvého stupňa, povinnosťou žalovaného bolo za prenajatý nebytový priestor (na
základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.09.2010 a jej dodatku č. 1), platiť dohodnuté mesačné nájomné 800

eur od 01.09.2010 a 700 eur od 01.10.2011. Nájomný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený 29.02.2012.
Žalovaný platil nájomné nepravidelne, počas konania uznal, že na nájomnom bol žalobcom dlžný 5.170
eur, ale tvrdil. Od uvedenej sumy súd nemohol odpočítať platbu 4.565 eur, ako to navrhoval žalovaný,
pretože žalovaný počas konania nepreukázal, že by išlo o jeho platbu nájomného z uzavretej zmluvy,ale naopak bolo počas konania preukázané, že išlo o zaplatenie dlhu svedkyne P. O. na nájomnom, za
prenájom tej istej nehnuteľnosti v dobe pred žalovaným aj keď peniaze odovzdal žalobcom žalovaný.

Nie je opodstatnená námietka žalovaného, že súd, keď dostatočne odôvodnil, prečo nepovažoval túto
platbu za platbu prijatú od žalovaného titulom nájomného, mal sa ďalej nezaoberať tým, o aké plnenie
teda išlo, či existoval na toto plnenie právny dôvod a ak áno, aký, t. j. či išlo o plnenie na základe dohody
medzi žalovaným a svedkyňou P. O. (ako to tvrdila svedkyňa P. O.), alebo dohody medzi žalobcami a
svedkyňou P. O. (ako to tvrdili žalobcovia), či tvrdená dohoda bola skutočne uzavretá a či išlo o platný

právnyúkon,alebočiišlooplneniebezprávnehodôvodu.Súdajkeďustálil,ženejdeoplatbunájomného
žalovaného mal správne prihliadnuť na kompenzačnú námietku žalovaného, t.j. že poskytnutím plnenia
od žalovaného sa žalobcovia bezdôvodne obohatili a sú povinní toto obohatenie vydať.
Na kompenzačnú námietku, ako to tvrdí žalovaný, je možné prihliadnuť len vtedy, ak sa žalovaný
domáha plnenia vzájomným návrhom v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 O.s.p. Ide o takú žalobu,
ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná

a aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. O kompenzačnú
námietku žalovaného ide vtedy, ak sa za konania domáha započítania svojej pohľadávky voči žalobcom
uplatnenej pohľadávke, ale len v prípade, ak pohľadávka žalovaného prevyšuje pohľadávku žalobcu
a len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do výšky
zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného v takomto prípade považuje len za

obranuprotinávrhu(žalobe).Rovnakosazaobranužalovanéhopovažujeajjehoprejav,ktorýmnavrhuje
započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto
obranou žalovaného sa súd musí v konaní zaoberať. Vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca
v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi (aj keď samotná kompenzačná
námietka je úkonom hmotnoprávnym). Procesným úkonom účastníka sa rozumie jeho prejav vôle

adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo
k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpisy spájajú. ( porovnaj uznesenie
NS SR sp. zn. 6 M Cdo 3/2010).
Počas konania žalovaný vzájomný návrh nepodal a súd sa s jeho obranou riadne vysporiadal. Je preto
názor žalovaného mylný, že išlo o kompenzačnú námietku. Nešlo o kompenzačnú námietku, išlo len o

obranu žalovaného. V dôkaznej situácii, keď žalobcovia 1) a 2), svedkyňa P. O. zhodne uviedli, že P. O.
bola žalobcom dlžná z nájomného vzťahu 4.565 eur a zároveň existovala dohoda o tom, že žalovaný
mal svedkyni P. O. zaplatiť niekoľko tisíc eur za hnuteľné veci, ktoré v prenajatých priestoroch nechala
žalovanému a svedkyňa P. O. súhlasila s tým, aby sumu 4.565 eur (za ponechané hnuteľné veci) dňa
22.09.2010 nezaplatil jej, ale žalobcom 1) a 2), ako jej dlh na nájomnom, mohol súd dospieť k záveru,

že touto platbou nebolo zaplatené nájomné žalovaného zo zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzavretej dňa 1.9.2010 medzi účastníkmi. Navyše v prospech žalobcov svedčí listinný dôkaz, príjmový
pokladničný doklad, ktorý vypisoval sám žalovaný a do ktorého sám uviedol, že ide o plnenie od p. O. ako
doplatok nájomného. Tiež je podstatným, že dňa 22.09.2010 nebolo nájomné, ktoré žalovaný odovzdal
žalobcom splatné, preto nemohlo ísť o inú platbu, ako platbu za svedkyňu P. O.. Ak chcel byť žalovaný v

konanívčastiozaplatenienájomnéhoúspešný,malsvojetvrdeniaotom,ženešlooplatbu(4.565eur)za
svedkyňuP.O.ažeišlooplatbužalovanéhotitulomnájomnéhoresp.preddavoknavýmenuokienadverí
v prenajatých priestoroch, aj preukázať. Žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie smerujúce
k vyvráteniu tvrdení žalobcov a vykonaných dôkazov výsluchom svedkyne P. O. a listinného dôkazu,
príjmovéhopokladničnéhodokladu.Zjednodušenepovedané,akchcelibyťvkonaníúspešnížalobcovia,

museli preukázať, že suma 4.565 eur nie je poskytnutá zo zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzavretej medzi účastníkmi 01.09.2010. Toto vykonaným dokazovaním žalobcovia preukázali a preto
súd ich žalobe v časti o zaplatenie 5170 eur s príslušenstvom vyhovel. Ak chcel byť v konaní úspešný
žalovaný, musel preukázať, že aj plnenie vo výške 4.565 eur poskytol žalobcom z uvedenej zmluvy, zo
záväzkového vzťahu existujúceho medzi účastníkmi. Toto sa žalovanému nepodarilo preukázať, preto

bol v konaní neúspešný. Nie je v konaní po právnej stránke relevantné, z akého právneho titulu poskytol
žalovaný žalobcom plnenie vo výške 4.565 eur, pretože predmetom konania nie je zaplatenie tejto sumy
a nejde o protinávrh ani kompenzačnú námietku (ako to bolo vyššie uvedené), ale o obranu žalovaného.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správnu časť rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorej zaviazal žalovaného zaplatiť 5.170 eur s úrokom z omeškania, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil.Žalobcovia 1) a 2) sa žalobou tiež domáhali zaplatenia 621,09 eura žalovaným z dôvodu, že za
žalovaného zaplatili dodávateľovi elektriky (Západoslovenskej energetike, a.s. Bratislava) preddavky za
odber elektrickej energie za obdobie január až marec 2012.

Súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalovaný so zaplatením tejto sumy nesúhlasil a na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia 1) a 2) plnili dodávateľovi elektrickej energie
bez právneho dôvodu, pretože podľa článku V bod. IV. nájomnej zmluvy zo dňa 01.09.2010, sa účastníci
(ako zmluvné strany) dohodli, že žalovaný ako nájomca bude uhrádzať spotrebu plynu a elektrickej

energie priamo ich dodávateľom. Súd dospel k záveru, že na strane žalovaného nemohlo vzniknúť
bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný neprijal plnenie od žalobcov 1) a 2), ale na strane dodávateľa
elektrickej energie, ktorý prijal plnenie od žalobcov 1) a 2) bez právneho dôvodu, keď žalobcovia plnili
dlh za iného bez súhlasu dlžníka a bez právneho dôvodu.
Žalobcovia 1) a 2) v odvolaní namietali, že súd mal v tejto časti žaloby aplikovať § 454 OZ, podľa
ktorého im nárok na zaplatenie sumy 610,09 eura, ktoré poskytli dodávateľovi elektriky za žalovaného,

vznikol.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.
Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa citovaného ustanovenia OZ je
na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa

plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného
treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo.
Medzi účastníkmi nebolo sporným, že v zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2010 sa
v článku V. bode 4 okrem iného dohodli, že žalovaný ako nájomca bude uhrádzať spotrebu elektrickej
energie priamo jej dodávateľovi.

Akžalobcoviatvrdia,žežalovanýuzavrelsdodávateľomelektrickejenergiezmluvuododávkeelektrickej
energie, bolo povinnosťou žalovaného počas doby nájmu, t. j. od 01.09.2010 do 29.02.2012 platiť
dodávku elektrickej energie jej dodávateľovi. Ak si žalovaný svoju povinnosť nesplnil a namiesto
žalovaného plnili žalobcovia, títo sa podľa citovaného § 454 mohli domáhať plnenia, zodpovedajúceho
takému plneniu, ktoré poskytli dodávateľovi elektriky za žalovaného a správne sa svojho nároku

domáhali od toho, za koho sa plnilo a nie od toho, komu sa plnilo. Záver súdu o tom, že žalobcovia sa
mali správne domáhať svojho nároku od Západoslovenskej energetiky, a.s. bol nesprávny.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti žalobcom o zaplatenie 610,09 eura s použitím § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa v zrušenej časti na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu (ktorým
je podľa § 226 O.s.p. viazaný) doplniť dokazovanie v tom smere, či žalobca skutočne dodávateľovi
elektrickej energie zaplatil žiadanú sumu 610,09 eura, prečo sa od žalovaného domáha plnenia aj za
marec 2012, keď sám tvrdí, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi zanikol 29.02.2012. Od žalovaného je
potrebné zisťovať, z akého dôvodu nesúhlasí so zaplatením tejto sumy. Podľa názoru odvolacieho súdu

je potrebné sa zaoberať aj vyúčtovaním dodávky elektrickej energie dodávateľom elektriky a zisťovať,
či dodávateľ za uvedené obdobie, kedy bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným nevyúčtoval žalovanému
preplatok, ktorý by poskytol žalobcom ako osobám, ktorí sa prihlásili na odber elektriky po žalovanom (ak
sa prihlásili). Ak súd zistí, že žalobcovia 1) a 2) plnili dodávateľovi elektriky za žalovaného (za obdobie
existencie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov

zo dňa 01.09.2010), žalobe žalobcov vyhovie (v rozsahu poskytnutého plnenia za žalovaného), ak zistí
že neplnili, žalobu v tejto časti zamietne. Po doplnení dokazovania súd opätovne vo veci o zaplatenie
610,09 eura s príslušenstvom rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 157 O.s.p. odôvodní.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobcovia 1) a 2) sa žalobou domáhali zaplatenia spolu sumy

6.519,09 eura, z toho sumy 5.800 eur titulom nájomného, sumy 621,09 eura titulom bezdôvodného
obohatenia,ktoréžalobcoviaplnilidodávateľovielektrikyzažalovanéhoasumy170eur,ktorúžalobcovia
mali plniť za žalovaného dodávateľovi služieb, spoločnosti H - Probyt s.r.o. Súd prvého stupňa žalobe
žalobcov v časti o zaplatenie 5.170 eur s príslušenstvom (titulom nájomného) vyhovel a vo zvyšku
súd žalobu zamietol. Žalovaný podal odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorej bolo žalobe vyhovené a

žalobcovia v odvolaní namietali výlučne len nepriznanú sumu 610, 09 eura (bezdôvodné obohatenie,
ktoré plnili za žalovaného dodávateľovi elektriky). Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.) viazaný, preto mohol odvolania žalobcov (a žalovaného) preskúmavať len z dôvodov
a v rozsahu uvádzaných v odvolaní. Ak odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa len v častipresne uvedenej sumy, predmetom konania pred súdom prvého stupňa už bude len uvedený konkrétny
nárok o zaplatenie 610,09 eura titulom bezdôvodného obohatenia a nemôže ním byť už iný uplatnený
nárok. Odvolací súd uvedené podotýka preto, lebo je možné, že v odôvodnení rozsudku prvého stupňa

chýba časť, pre ktorú súd zamietol (vo výroku) aj časť uplatneného nájomného. Žalobcovia však toto
nenapadli v podanom odvolaní a ani sa včas nedomáhali doplnenia odôvodnenia rozsudku podľa § 165
ods. 1 O.s.p. Výrok súdu o tom, že vo zvyšku návrh zamieta znamená, že súd návrh zamietol v časti
nájomného a bezdôvodného obohatenia a rozhodol tak o celom predmete konania. Ak žalobcovia v
odvolaní namietli len konkrétnu sumu 610,09 eura, len táto sa stala predmetom prieskumu odvolacieho

súdu, pretože ju bolo možné oddeliť od iných uplatnených nárokov a v ostatnej časti rozsudok súdu
prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Žalobcovia nenapadli odvolaním nepriznanú časť nájomného
a vyslovene uviedli, že nepodávajú odvolanie ani voči časti rozsudku, ktorým im nebola priznaná suma
170 eur (plnenie za žalovaného správcovi), preto v nenapadnutej časti odvolaním (vo zvyšku súd žalobu
zamieta) rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a táto uplatnená časť nároku žalobcu
už nemôže byť predmetom súdneho konania.

O trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa z dôvodu, že doposiaľ
o trovách konania nebolo rozhodnuté a súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozsudku.
Tento rozsudok bol odvolacím senátom prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.