Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115219182
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115219182.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova25,81109Bratislava,IČO:36865141,protipovinnému:R.M.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
L. XXXX/X, XXX XX F. F., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 231,21 eur a príslušenstva,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou EX 24378/15, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/2866/2015-13 zo dňa 28.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom, Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava,
IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 13510/09 zo dňa 07.10.2009.

Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z
titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 27.10.2008
(ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 331,94 eur,
ktorý mal byť splatený v 12 splátkach po 51,78 eur počnúc dňom 14.01.2009. Integrálnou súčasťou
zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v čl. 17 ktorých si zmluvné strany upravili
rozhodcovskú doložku o riešení ich vzájomných sporov.

Okresný súd posúdil zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako
zmluvu spotrebiteľskú, a to jednak vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej
činnosti veriteľa z úverového vzťahu, ako v konečnom dôsledku aj vzhľadom na jej obsah, keďže ide
o právny vzťah medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávnený), ktorej predmetom
podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom (povinným), ktorý

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej
činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ, označená menom, priezviskom a rodným
číslom. Z uvedeného dôvodu na právny vzťah medzi oprávneným a povinným aplikoval súd normy
spotrebiteľského práva (predovšetkým ustanovenia V. hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka).

V súlade s ust. § 243d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku súd na exekučné konanie aplikoval

ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku aj bez návrhu účastníka konania skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladnosti so zákonom. V
prípade exekučného titulu je právne významným posúdenie, či je formálne a materiálne spôsobilým
podkladom pre vedenie exekučného konania, čím je daná jeho legitimita. V dôsledku vyslovenia

záveru o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere súd skúmal rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou
všeobecných podmienok k zmluve o úvere a na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc nárok
oprávneného prejednať a vo veci rozhodnúť. Rozhodcovskú doložku skúmal najmä vzhľadom na § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či jej súčasťou nie je také zmluvné ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade rozhodcovských zmlúv a rozhodcovských doložiek sa v zmysle konštantnej judikatúry o
neprijateľnú zmluvnú podmienku jedná vtedy, ak rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne
a spotrebiteľ nemal reálny vplyv na jej obsah.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka
v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul,

nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Praktickým dôsledkom takto koncipovanej rozhodcovskej doložky
je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť relevantne sa brániť proti návrhu veriteľa. Alternatíva,
že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom
konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného
viesť spor. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu § 53 ods. 4, písm. r/
Občianskeho zákonníka, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané
nebolo, teda zákon obchádza. O uvedenom mal okresný súd vedomosť z množstva exekučných vecí
s obdobným skutkovým základom, v ktorých exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na

podklade exekučných titulov, ktorými sú takmer výhradne rozhodcovské rozsudky.

Súd v prejednávanej veci nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo má za následok jeho absolútnu neplatnosť
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, okresný súd dospel k záveru, že ním vydaný rozsudok nie je materiálne
vykonateľným exekučným titulom a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou
brániacou vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi),
súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa

takmalvrámcimateriálnehoprieskumuobmedziťlennaskúmanievýrokuexekučnéhotitulu.Oprávnený
sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval
tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami

neboladojednanážiadnarozhodcovskázmluva/rozhodcovskádoložka.Oprávnenýuzatváraspovinným
rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným

orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ
ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov,
v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne vyjadril. Uviedol, že nerozumie dôvodu, pre ktorý
oprávnený odvolanie uplatnil, keďže jeho dlh voči nemu bol splácaný formou mesačných splátok
uskutočňovaných zrážkami zo mzdy a v celom rozsahu bol splnený. O tejto skutočnosti bol zo strany
oprávneného telefonicky vyrozumený, hoci potvrdenie o splnení dlhu dodnes neobdržal a nevie ho súdu
predložiť.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a

postupompodľaust.§214ods.2,§219ods.1O.s.p.beznariadeniapojednávaniauznesenieokresného
súdu potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu pod spis.

značkou SR 13510/09 zo dňa 07.10.2009. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkombolnárokveriteľaztituluposkytnutiaúverudlžníkovinazákladezmluvyoúvereč.XXXXXXX,
uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 27.10.2008.

V článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o

úvere, si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
vBratislave,Karloveskéramenoč.8,IČO:35922761,zapísanouvObchodnomregistriOkresnéhosúdu

Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa zároveň dohodli, že podanie žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky je rozväzovacou
podmienkou rozhodcovskej doložky, s výnimkou prípadov podania žaloby na rozhodcovskom súde
vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý

by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,
pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť
rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal

neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie
Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených
dôvodov preto neobstoja odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročilrámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku so zákonom, a že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o
žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že zmluva
o úvere uzavretá dňa 27.10.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou, a to podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom

a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy

aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú
podmienku z hľadísk uvedených v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či nevyvoláva nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka koncipovaná v

takom znení, ako vyplýva z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľná,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ
celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré

zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka v zmluve o úvere uzavretá so spotrebiteľom, ak má

byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Ďalej odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne
alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil
výberpredpokladanývbode17Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru.Potomtovýbereužpovinný
nemalfaktickúmožnosťpodaťnávrhnazačatiekonaniapredvšeobecnýmsúdom,čímdošlokporušeniu

Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným
súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku,
navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny
jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy
rozhodnúť. Znaky neprijateľného dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú naplnené aj tou skutočnosťou,

že sa jedná o rozhodcovský súd v mieste sídla veriteľa. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky
bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby
spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v

tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je v rozpore s právnymi

normami,ktoréupravujúrežimspotrebiteľskýchzmlúv,vdôsledkučohookresnýsúddospelksprávnemu
záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovské rozhodnutie, ktoré oprávnený predložil ako exekučný titul. Preto bolo správne aj jeho
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené
ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie
§ 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňa,ktoréjevovýrokuozamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Ďalším dôvodom pre potvrdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa je úhrada

pohľadávky oprávneného spolu s jej príslušenstvom v štádiu exekučného konania. Skutočnosť, že dňa
14.07.2015 došlo k úhrade pohľadávky oznámil súdu súdny exekútor, ktorý ďalej na udelení poverenia
na výkon exekúcie netrval.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.