Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/651/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219779
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114219779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX, proti odporcovi: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., ul. A. XC, o určenie výživného na plnoleté
dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. januára 2015, č.k.
17C/206/2014-75, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I. a IV. mení takto:

Odporca je povinný platiť navrhovateľovi výživné 30 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014, a to do

15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

Odporca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil výživné zo strany odporcu ako otca na navrhovateľa ako
dospelé dieťa vo výške 80 eur mesačne počnúc 1.9.2014 (výrok I.), povolil splácať zročné výživné
480 eur po 80 eur mesačne (výrok II.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorý
sa domáhal výživného 150 eur mesačne, pretože je študentom vysokej školy a odporca mu na výživu

nijako neprispieva. Okresný súd zistil, že navrhovateľ je študentom 1. ročníka vysokej školy vo Zvolene,
s čím sú spojené výdavky cca 126 eur mesačne, navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s bratom a
matkou, ktorá zo svojho príjmu 420 eur mesačne hradí potreby navrhovateľa. Na strane odporcu mal
okresný súd za preukázané, že pracuje ako drevorubač a túto prácu vykonáva na živnosť s priemerným
čistým príjmom 563 eur mesačne. Odporca je ženatý, jeho manželka je nezamestnaná a majú spoločné
4 ročné dieťa. Bývajú vo vlastnom 1 izbovom byte kúpenom v roku 2008 na hypotéku so splátkou 247
eur na ďalších 23 rokov. Odporca má ďalšie 4 nebankové úvery, jeden na úhradu dlhov sociálneho a

zdravotného poistenia a tri na úhradu výdavkov, ktoré prevyšovali jeho príjmy. Za použitia ust. § 62 a
75 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd konštatoval, že plnoleté dieťa, ktoré sa štúdiom pripravuje na
budúce povolanie nie je schopné sa samostatne živiť a vyživovacia povinnosť rodiča voči nemu preto
trvá. Životnú úroveň odporcu nepovažoval za vysokú, zohľadnil však, že pri žiadosti o úver uviedol
príjem 1.300 eur mesačne a úvery odporcu považoval za neprimerané majetkové riziká. Okresný súd
prihliadol na vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému štvorročnému synovi ako na spoločensky a
rodičovsky významnejšiu a tiež na možnosť vlastného príjmu u študenta vysokej školy. Sumu výživného

80 eur mesačne považoval za zodpovedajúcu možnostiam odporcu a vychádzal z toho, že predstavuje
cca polovicu výdavkov navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal zmeniť
napadnutý rozsudok a výživné určiť vo výške 30 eur mesačne a zročné výživné povoliť splácať
počas jedného roka. Určené výživné 80 eur mesačne so splátkou zročného výživného v rovnakej

výške považoval za likvidačné. Príjem 1300 eur mesačne do žiadosti o úver uviedol preto, aby
úver dostal, pretože ho nevyhnutne potreboval na úhradu svojich záväzkov najmä na zdravotnom a
sociálnom poistení, hypotéke a potreboval ho aj na chod domácnosti. Takýto príjem v skutočnosti
nedosahoval. Určeným výživným je odporca vystavený hrozbe trestného stíhania pre neplnenie
vyživovacej povinnosti, čo pri jeho pozícii jediného živiteľa rodiny ohrozuje bývanie rodiny a starostlivosť

o maloleté dieťa. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ bol už prijatý na externé štúdium na
Trenčiansku univerzitu, kde štúdium nenastúpil a bol už aj zamestnaný. Uviedol, že navrhovateľovi a
jeho matke prenechal byt, ktorý bol v minulosti pridelený jemu. Odporca uviedol tiež okolnosti súvisiace
s náročnosťou jeho povolania a s jeho nepriaznivým dopadom na odporcov zdravotný stav. Pri svojich
pomeroch nie je schopný zaplatiť doporučené liečenie pre maloletého syna. Za významné odporca
považoval, že jeho majetkové riziká vyplývajúce z úverov sú len dôsledkom zhoršovania jeho finančnej

situácie. Určené výživné žiadal prehodnotiť, najmä s ohľadom na svoje reálne majetkové pomery,
starostlivosť o maloletého syna a možnosť vlastného príjmu navrhovateľa.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie potvrdiť. Aj určené výživné považoval za nižšie,
ako by s matkou potrebovali na úhradu jeho štúdia a výdavkov. Vzhľadom na príjmy a schopnosť zarobiť

je v možnostiach odporcu platiť určené výživné a je jeho povinnosťou upraviť si svoje výdavky tak, aby
predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, a to aj k plnoletému. Navrhovateľ poukázal
na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a nemalo by sa preto prihliadať na dlhy
odporcu, ktoré si zapríčinil sám. Tiež uviedol, že jeho skutočné výdavky sú vyššie ako prezentoval v
konaní. Za nevhodné považoval úverovanie odporcu prostredníctvom odporcovej matky, keď rodičia

odporcovej manželky sú na tom isto finančne lepšie.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné
rozsudok okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky na jeho
zrušenie ani potvrdenie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa

ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine (ZoR), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je určujúca rovnaká životná úroveň dieťaťa
a rodiča. Dieťa sa podieľa na životnej úrovni rodiča nielen v prípade jej dobrej úrovne, ale aj naopak,
keď je životná úroveň rodiča nižšia. Aj vo fungujúcej rodine môže rodič materiálne podporiť dieťa
len do tej miery, pokiaľ mu to dovoľujú jeho možnosti. Pokiaľ v rodine nie je dosť prostriedkov pre
ďalšiu podporu dieťaťa počas jeho vysokoškolského štúdia, nie je možné toto štúdium o materiálne

zabezpečenie zo strany rodičov opierať a buď musí dieťa od tohto zámeru upustiť, alebo samo si
zabezpečiť aspoň časť prostriedkov na jeho realizáciu. To napokon v dnešnej dobe nie je nič výnimočné
a mnohí študenti popri škole vykonávajú aj zárobkovú činnosť. Vysokoškolské štúdium dieťaťa nemožno
ako výdavok uprednostniť pred zabezpečením základných životných potrieb ako napr. bývanie, alebo
pred zabezpečením základných potrieb neplnoletého súrodenca.

Pomery odporcu preto neumožňujú uložiť výživné v takej výške, aby došlo k ohrozeniu uspokojovania
základných potrieb jeho a jeho maloletého syna. Neobstojí názor súdu prvého stupňa, ktorý neprihliadol
na úverové zaťaženie odporcu a vyhodnotil ho v podstatnej miere ako neprimerané majetkové riziká.
Povinnosť splácať viaceré úvery zo strany odporcu, vrátane úveru na bývanie, tu existuje a jej neplnenie

by mohlo ohroziť aj bývanie odporcu a jeho maloletého syna. Pritom z ničoho nevyplýva, že by úvermi
čerpané prostriedky odporca spotrebovával neúčelne či nehospodárne. Ako pri viacero obdobných
profesiách, aj u odporcu možno mať za to, že svoje povolanie vykonáva formou živnosti z dôvodu
situácie na trhu práce, kde je práve táto forma hojne preferovaná pred pracovným pomerom, ako formou
výhodnejšou pre pracovníka, no menej výhodnou pre zadávateľa práce. Vykonávanie práce na živnosť

potom so sebou prináša viaceré úskalia ako napríklad nepravidelný príjem a odvodovú záťaž, ktoré
môžu so sebou ľahko prinášať potrebu čerpania úveru aj na krytie bežných nákladov živobytia. Úverové
zaťaženie odporcu je preto potrebné pri rozhodovaní o výživnom zohľadniť v plnej miere.Životnej úrovni odporcu potom nezodpovedá, aby svojmu plnoletému dieťaťu schopnému mať vlastný
príjem, prispieval viac ako minimálnym výživným, a preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zmenil a výživné určil sumou 30 eur mesačne, ktorou bol odporca sám ochotný prispievať. Zmenil

tiež výrok o splátkach zročného výživného. Ak aj pri zmenenom výživnom existuje dlh na zročnom
výživnom, zodpovedá možnostiam odporcu jeho splácanie nanajvýš po 10 eur mesačne. Napokon
krajský súd zmenil tiež výrok o trovách a pomerne úspešnejšiemu odporcovi (§ 142 ods. 2 O.s.p.) ich
náhradu nepriznal, pretože náhradu trov nežiadal.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že krajským súdom stanovená nízka výška výživného nepredstavuje
zvýšenie záťaže matky navrhovateľa, ktorá pri svojom príjme 400 eur mesačne a ďalšej vyživovacej
povinnosti je schopná navrhovateľovi prispievať tiež iba veľmi obmedzene. Úsilie o zabezpečenie
svojich potrieb musí v tejto situácii vyvinúť v prvom rade navrhovateľ. Pri plnom akceptovaní
významu vzdelania, nemožno zabezpečenie vysokoškolského štúdia uprednostniť pred uspokojovaním
základných životných potrieb rodičov a neplnoletých súrodencov. Ako bolo uvedené, to automaticky

neznamená nemožnosť štúdia, pretože jeho zabezpečenie súbežnou prácou študenta je možné.
Nepochybne náročné, no nie výnimočné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .