Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113205839
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113205839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: U. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. X, D. P., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária KZ partners, s.r.o.,
so sídlom Slnečná 4, Senec, IČO: 47 236 477, proti odporcovi: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX,
S., o zaplatenie 3.700,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava, č.k. 18C/120/2014-107 zo dňa 25.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 251,09 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 3.700,- Eur so zmluvným úrokom vo výške 1,5% mesačne zo
sumy 700,- Eur od 05.04.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
700,- Eur od 06.08.2010 do zaplatenia, so zmluvným úrokom vo výške 2% mesačne zo sumy 3.000,-
Eur od 07.09.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000,- Eur
od 08.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcu

tiež zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 22,20 Eur za zaplatený súdny
poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.707,37 Eur, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia a zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 199,80
Eur v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 657,
§ 658 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka vecne tým, že za základe
uzatvorených zmlúv o pôžičke a to zmluvy uzavretej dňa 07.09.2010 požičal navrhovateľ odporcovi
sumu 3.000,- Eur do 07.09.2010 s dohodnutým úrokom 2% mesačne zo sumy 3.000,- Eur a na

základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 05.04.2010 požičal navrhovateľ odporcovi sumu 700,- Eur
do 05.08.2010 s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 1,5% mesačne. Vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ na
základe riadne uzatvorených zmlúv o pôžičke požičal odporcovi finančné prostriedky spolu v sume
3.700,- Eur s dohodnutým zmluvným úrokom, tieto finančné prostriedky však odporca navrhovateľovi
v dohodnutej lehote nevrátil. Jednoznačne tieto skutočnosti potvrdzuje aj svedkyňa p. N., ktorá

potvrdila to, že navrhovateľ odporcovi požičal peniaze ako aj skutočnosť, že k vráteniu žiadnej sumy
odporcom navrhovateľovi nedošlo. Tvrdenia odporcu súd nepovažoval za vierohodné, jeho tvrdenia sú
nelogické, rovnako ako aj predložené listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že navrhovateľovi vrátil
finančné prostriedky. Z vyjadrení odporcu, predložených dokladov a tvrdení navrhovateľa vyplýva, žeuvedené splátky sa týkajú predchádzajúcich vzťahov medzi účastníkmi, na základe ktorých odporca
mal nejaké finančné podlžnosti voči navrhovateľovi, jednalo sa ešte o vzťahy z roku 2008. Odporca
žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia navrhovateľa o poskytnutých pôžičkách. Súd mal ďalej

preukázanú skutočnosť, že odporca požičané sumy navrhovateľovi v dohodnutom termíne nevrátil a
to napriek opakovaným výzvam zo strany navrhovateľa, ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Beáta
Zárubová, ktorá bola osobne s navrhovateľom v byte odporcu za tým účelom, aby odporca pôžičku
navrhovateľovi vrátil, avšak bezvýsledne. K vráteniu požičanej sumy zo strany odporcu nedošlo ani ku
dňu pojednávania. Odporca nepredložil žiaden doklad preukazujúci skutočnosť, že navrhovateľovi vrátil

aspoň časť žalovanej sumy - sumy 250,- Eur, keď sám odporca uvádza, že o vrátení tejto sumy nebol
vystavený žiaden doklad.
Tvrdenia odporcu v tom smere, že podpísal zmluvu o pôžičke zo dňa 07.09.2010 avšak s tým, že
v zmluve mala byť uvedená suma 300,- Eur a nie 3.000,- Eur je vzhľadom na všetky okolnosti
predmetnej veci ako aj na tvrdenia odporcu sa javia súdu byť veľmi nelogické a nevieryhodné. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žiadnym spôsobom nebola preukázaná ani skutočnosť, že by

bol zo strany navrhovateľa na odporcu robený akýkoľvek nátlak, nebolo preukázané, že by zmluvy o
pôžičke odporca podpísal pod nátlakom v časovej tiesni. Aj dôkaz - výpoveď svedkyne bezdomovkyne,
ktorý dôkaz navrhol vykonať odporca sa javí byť nevieryhodný, keď na pojednávanie sa uvedená
svedkyňa - bezdomovkyňa podľa vyjadrenia odporcu nedostavila iba z toho dôvodu, že nemá občiansky
preukaz.Súd nemal pochybnosti o tom, že zo strany navrhovateľa bola poskytnutá pôžička odporcovi

v žalovanej výške na základe uzatvorených písomných zmlúv o pôžičke, nebolo preukázané, že by pri
podpise týchto zmlúv bol použitý nátlak zo strany navrhovateľa voči odporcovi, čo by podľa názoru súdu
za danej situácie bolo nezmyselné a nedôvodné. Tvrdenie navrhovateľa v tom smere, že s odporcom
boli v priateľskom vzťahu sa javí byť vieryhodné aj s poukazom na to, že bol ochotný odpustiť odporcovi
úrok ak by došlo k vráteniu sumy 3.000,- Eur zo strany odporcu v dohodnutej lehote. Naopak z postoja

a tvrdení odporcu sa súdu javí, že tento koná voči navrhovateľovi špekulatívne a nezodpovedne.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a zo žalovanej sumy priznal súd navrhovateľovi jednak
dohodnutý zmluvný úrok vo výške 1,5% mesačne, resp. 2% mesačne ako aj úrok z omeškania platný v
čase vzniku predmetného vzťahu vo výške 9% ročne zo sumy 700,- Eur od 06.08.2010 do zaplatenia,
teda deň nasledujúci po dni splatnosti dlhu a rovnako 9%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 3.000,-

Eur od 08.12.2010 do zaplatenia, kedy sa odporca s plnením dlhu dostal do omeškania.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania
v sume 22,20 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia spolu v sume 1.707,37
Eur, ktorá suma pozostáva: 6 úkonov právnej služby á 200,85 Eur bez DPH - príprava a prevzatie
zastupovania, písomné podanie na súd - žaloba, vyjadrenie k odporu zo dňa 27.06.2014, pojednávanie

dňa 22.10.2014 a 15.12.2014, písomné podanie na súd zo dňa 02.02.2015, pojednávanie dňa
25.02.2015; paušálna náhrada vo výške 67,61 Eur: 1 x 7,63 Eur, 1 x 7,81 Eur, 3 x 8,04 Eur, 2 x 8,39
Eur; cestovné náhrady celkom vo výške 36,91 Eur; strata času vo výške 96,48 Eur: pojednávanie dňa
25.10.2014 Senec - Trnava a späť - 13,40 Eur za každú pol hodinu cesty, t.j. 2 x 13,40 = 26,80 Eur bez
DPH, t.j. 32,16 Eur s DPH, pojednávanie dňa 15.12.2014 Senec - Trnava a späť - 13,40 Eur za každú

pol hodinu cesty, t.j. 2 x 13,40 = 26,80 Eur bez DPH, t.j. 32,16 Eur s DPH, pojednávanie dňa 25.02.2015
Senec - Trnava a späť - 13,40 Eur za každú pol hodinu cesty, t.j. 2 x 13,40 = 26,80 Eur bez DPH, t.j.
32,16 Eur s DPH.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a namietal, že súd nebral na vedomie splatenie pôžičky z

05.04.2008 na kúpu motorového vozidla Renault Laguna, ktorú splatil a doklady ohľadom toho ako získal
finančné prostriedky, ktoré predložil súdu. Ďalej tvrdenie o tom, že používal vozidlo Peugeot Partner,
ktorého splátky splatil z časti on a z časti navrhovateľ sa tiež nezakladajú na pravde. Navrhovateľ by
mal súdu vysvetliť, prečo boli jeho automobily prepísané na iné osoby a teda aj na neho. Je nelogické,
aby mu navrhovateľ požičiaval 700,- Eur, ak mu podľa neho nevrátil časť pôžičky z 05.04.2008, toto

však nespochybňuje. Pripadá mu však ešte viac nepochopiteľné, že navrhovateľ napriek tomu tvrdí,
že mu nevrátil časť pôžičky z 05.04.2008 a celú pôžičku zo dňa 05.04.2009 v sume 700,- Eur mu ako
neplatičovipožičalďalších3.000,-Eur.Pravdajetaká,žemupožičal300,-Eurakobolosprávneuvedené
na pojednávaní, na opravu auta, ktorého poruchu čiastočne zapríčinil aj navrhovateľ. V čase uvedenej
pôžičky bola cena jazdeného vozidla značky Renault Laguna v roku 2011 na úrovni 3.000,- Eur, takže o

tak nákladnú opravu vozidla nešlo. Oprava bola vo výške 300,- Eur a túto sumu aj naozaj prevzal a nie
3.000,- Eur. Pri podpise bol v strese a v časovej tiesni, čo uviedol aj na pojednávaniach a aby sa zbavil
agresívneho vystupujúceho navrhovateľa zmluvu v rýchlosti podpísal. Okrem toho navrhovateľ v čase
jeho neprítomnosti na prevádzke, kde on bol zamestnaný tvrdil zamestnancom a vedeniu spoločnosti,že mu nechce vrátiť jeho automobily, aby si ich mohol prepísať na seba alebo na družku a týmto mu vo
firme spôsobil veľké nepríjemnosti. Všetky tieto udalosti priamo súvisia s priebehom udalosti ohľadom
pôžičiek. Rovnako bol nepríjemne prekvapený svedectvom W. N., ktorá poprela, že časť pôžičky vrátil,

pričom bola pri tom. Ako osoba žijúca v spoločnej domácnosti s navrhovateľom sa však zachovala
lojálne, nie však čestne. Záverom uviedol, že chce požiadať o vypočutie svedka U. M., ktorá bola
svedkom agresívneho správania sa navrhovateľa na prevádzke u jeho zamestnávateľa a kedy podpísal
bez podrobného prečítania zmluvu o pôžičke, kde je uvedená iná suma, teda namiesto 300,- Eur 3.000,-
Eur. Uvedená svedkyňa na pojednávanie nemohla prísť, nakoľko nemala občiansky preukaz a ani iný

doklad totožnosti a keď si osobne preveroval, či ju vypočujú aj bez tohto dokladu, bolo mu oznámené, že
nie. Preto napísal aj doručil žiadosť o odročenie, avšak pojednávanie odročené nebolo. Navrhol preto
doplniť odvolacie konanie svedeckou výpoveďou U. M. ako aj podrobnejšie preskúmanie pohnútok a
dobrých mravov navrhovateľa, pretože sú tu skutočnosti, ktoré dokazujú nečestné a podvodné pohnútky
navrhovateľa, ktoré vie súdu predložiť. Nakoľko od 01.11.2014 je nezamestnaný žiada o oslobodenie
od súdneho poplatku.

K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Poukázal na to, že sa žalobou zo dňa 01.03.2013 podanou na Okresnom súde Trnava
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.700,- Eur spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov
konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 22,20 Eur a trov právneho zastúpenia vo

výške 500,57 Eur, ktorému súd vyhovel vydaným platobným rozkazom, , proti ktorému odporca podal
odpor. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu vyhovel, pričom odporca aj proti rozsudku
podal odvolanie. K dôvodom uvedeným v odvolaní sa vyjadril tak, že dňa 05.04.2010 bola medzi ním
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok
navrhovateľa prenechať odporcovi peňažné prostriedky v sume 700,- Eur so zmluvným úrokom 1,5%

mesačne zo sumy poskytnutej odporcovi a záväzok odporcu vrátiť navrhovateľovi poskytnutú pôžičku
spolu so zmluvným úrokom najneskôr do 05.08.2010. Uvedenú pôžičku vrátane zmluvných úrokov
odporca doteraz navrhovateľovi nevrátil a to ani z časti. Jedná sa teda o zmluvu o pôžičke 1. Poskytnutie
predmetnej pôžičky potvrdil aj sám odporca. Aj dňa 07.09.2010 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom
aodporcomakodlžníkomuzavretáďalšiazmluvaopôžičke,predmetomktorejbolzáväzoknavrhovateľa

prenechať odporcovi peňažné prostriedky v sume 3.000,- Eur so zmluvným úrokom 2% mesačne
zo sumy poskytnutej odporcovi a záväzok odporcu vrátiť navrhovateľovi poskytnutú pôžičku spolu so
zmluvným úrokom najneskôr do 07.12.2010. Uvedenú pôžičku vrátane zmluvných úrokov odporca tiež
navrhovateľovi nevrátil a to ani z časti. Jedná sa o zmluvu o pôžičke 2.
Odporca v podanom odvolaní uvádza, že zmluvu o pôžičke 1 a zmluvu o pôžičke 2 podpísal pod

nátlakom a v časovej tiesni, s čím nemožno súhlasiť a stotožniť sa. Odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by zmluvy o pôžičke mali byť podpísané pod nátlakom alebo v tiesni a taktiež neoznačil
žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali. Odporca tak v kontexte neuniesol dôkazné
bremeno. Ide len o účelové tvrdenia odporcu, ktorými sa snaží vyhnúť dohodnutému plneniu. Potvrdenie
uvedenej skutočnosti mala svedecká výpoveď U. M., ktorej účasť na pojednávaní odporca nakoniec

nezabezpečil a ani neposkytol súdu žiadne údaje, ktorými by súdu dokázal bližšie špecifikovať tohto
svedka. Ďalej poukázal na to, že zmluvné strany pri pôžičke 2 uzavreli aj dodatok, v zmysle ktorého, ak
dlžník vráti veriteľovi požičané peniaze v dohodnutom termíne, t.j. do 07.12.2010, tak navrhovateľ ako
veriteľ je ochotný dlžníkovi odpustiť ako kamarátovi úroky z pôžičky, ktorú si požičal v sume 3.000,- Eur.
Navrhovateľ tak v žiadnom prípade nenútil odporcu k podpísaniu zmluvy o pôžičke, naopak ako dobrý

priateľ mu poskytol chýbajúce peniaze, o ktoré ho odporca požiadal za veľmi výhodných podmienok.
Odporca sa tak mohol slobodne rozhodnúť, či právny úkon urobí alebo nie. Odporca však ku dňu začatia
konania žiadnym spôsobom nespochybňoval platnosť zmlúv o pôžičkách a netvrdil, že ich podpísal pod
nátlakom a v časovej tiesni. Faktom ostáva, že odporca finančné prostriedky od navrhovateľa prijal,
no napriek dohodnutej splatnosti ich navrhovateľovi ani po niekoľkých urgenciách a žiadostiach do

dňa podaného vyjadrenia nevrátil a to ani z časti. Navrhovateľ ako prejav vôle bol ochotný dokonca
akceptovať aj plnenie v splátkach, no odporca nesúhlasil ani s takýmto návrhom. Čo sa týka pôžičky z
roku2008tátonijakonesúvisísožalovanýmnárokom.Prípadnúsúvislosťodporcavkonanínepreukázal.
Taktiež nepreukázal ani údajné uhradenie časti pôžičky vo výške 250,- Eur poskytnutej na základe
zmluvy o pôžičke 1. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a zároveň si uplatnil náhradu trov konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 251,09 Eur s
DPH a to za jeden úkon právnej pomoci á 200,85 Eur + 1x režijný paušál vo výške 8,39 Eur + DPH a
to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných skutočným
rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.),adospelkzáveru,žeodvolanieodporcuniejedôvodné,vdôsledkučohobolisplnenépodmienky
pre potvrdenie rozsudku v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným obsahom odvolania odporcu bolo v podstate
posúdiť, či prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje /ne/pravdivosť tvrdení účastníkov.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že podľa zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa
05.04.2010podľa§657anasl.Občianskehozákonníkamedzinavrhovateľomakoveriteľomaodporcom
ako dlžníkom, na základe tejto zmluvy požičal navrhovateľ odporcovi sumu 700,- Eur do 05.08.2010 s
mesačným úročením 1,5%.

Z predloženej zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 07.09.2010 podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka
medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom vyplýva, že na základe tejto zmluvy
požičal navrhovateľ odporcovi sumu 3.000,- Eur do 07.12.2010 s mesačným úročením 2%. Odporca sa
bránil tým, že zmluvy o pôžičke podpísal pod nátlakom v časovej tiesni.

Pokiaľ ide o obranu odporcu ,podľa navrhovateľa ide len o jeho účelové tvrdenia ktorými sa snaží vyhnúť
dohodnutému plneniu. Poukázal na to, že v článku VI zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 05.04.2010 sa
uvádza, že dohoda bola uzavretá slobodne a vážne, nie v tiesni a ani nie za nápadne nevýhodných
podmienok. V ďalšej zmluve o pôžičke zo dňa 07.09.2010 sa ako účastníci sa v článku II zmluvy dohodli

tak, že ak dlžník vráti veriteľovi požičané peniaze v dohodnutom termíne, t.j. do 07.12.2010, navrhovateľ
ako veriteľ je ochotný dlžníkovi - odporcovi odpustiť ako kamarátovi úroky z pôžičky, ktorú si požičal v
sume 3.000,- Eur.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1

veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 3 M

Cdo 6/2010, podľa ktorého okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v
konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy ako i v danom prípade, má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno

tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému
určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný

(dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje
tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

Ak teda navrhovateľ tvrdil, že odporca mu má vrátiť žalovanú sumu z titulu splatnej pôžičky, mal označiť
a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti a žalovaný mal preukázať, že
požičané pôžičky vrátil, resp. splatil a tiež ho zaťažovalo bremeno preukázania jeho tvrdení. Úlohou
súdu bolo označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy
vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak,

ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O.s.p.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti s dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda

zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu ale nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať
zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť
ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých
dôkazov.

Aj ústavný súd Slovenskej republiky, skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania

sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok).

Opierajúc sa o vyššie uvedené zásady dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, odvolací súd
je toho názoru, že prvostupňový súd sa nimi v danom konaní dôsledne riadil, keď vykonal dôkazy
navrhnuté účastníkmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, vykonané dôkazy jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom, s

ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatňovaného nároku, keď prvostupňový súd
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, jeho výsledky správne jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože
odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktoré na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vo vzťahu k danej veci
vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne presvedčivé
a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na

odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd po oboznámení sa s celým obsahom spisu včítane vykonaných dôkazov dospel k
rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že navrhovateľ v danej veci uniesol svoje dôkazné bremeno

a dostatočným spôsobom, poskytnutými dôkazmi preukázal svoje tvrdenie, že medzi účastníkmi došlo
k uzavretiu zmlúv o pôžičke na žalovanú peňažnú čiastku, naopak odporca svoju obranu nepodoprel
dostatočnými tvrdeniami a dôkazmi aby vyvrátil jemu plynúcu povinnosť zo zmlúv o pôžičkách s
navrhovateľom, prípade preukázal vrátenie požičaných peňazí.Prvostupňovýsúdsprávnepoukázalnato,ženavrhovateľvpriebehukonaniapredložilrelevantnýdôkaz,
ktorým preukázal dohody - zmluvy o pôžičkách a ich existenciu odporca nespochybňoval.

S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade dôkazná povinnosť preukázať, že odporca nemá voči
navrhovateľovipovinnosťsplneniadlhuzozmlúvopôžičkáchspočívalanaodporcovi.Privyhodnocovaní
unesenia dôkazného bremena v danom prípade nebolo možné opomenúť situáciu, za ktorej bola
predmetná pôžička poskytnutá, keď účastníci v rozhodnom období boli kamarátmi, dôverovali si, no i

napriek tomu boli vyhotovené písomne zmluvy o pôžičke, a je nepreukázané a málo pravdepodobné,
že by odporca tieto zmluvy podpisoval v časovej tiesni a že by zmluva obsahovala mylný údaj o pôžičke
namiesto 300,- Eur oveľa vyššiu sumu, t.j. 3.000,- Eur. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa, že v danom prípade z ničoho nevyplýva, tzn. nebol produkovaný dôkaz, z ktorého
by vyplynuli skutočnosti, ktoré odporca použil na obranu proti žalobnému návrhu.

Súd prvého stupňa túto svoju povinnosť vykonať dokazovanie podľa návrhu účastníkov splnil,
nevykonanie výsluch svedkyne U. M. riadne odôvodnil. Výsledky vykonaného dokazovania súd prvého
stupňa riadne vyhodnotil a na výsledku dokazovania odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd
stotožňuje.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu vyhovel, rozhodol vecne
správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý
osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý nebol, potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému odporcovi. Trovy konania
v odvolacom konaní predstavujú odmenu za 1 úkon, t.j. vyjadrenie k odvolaniu vo výške 200,85 Eur
+ režijný paušál 8,39 Eur + 20% DPH, t.j. spolu 251,09 Eur, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť k
rukám advokáta navrhovateľa do 3 dní (§ 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p.).

Čo sa týka žiadosti odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, obsiahnutej v jeho odvolaní, táto
žiadosť nebola doložená popisom jeho pomerom a vyplnením tlačivom, ktorého vzor je k dispozícii na
webovom sídle ministerstva spravodlivosti ani prípadným rozhodnutím o hmotnej núdzi odporcu, tzn. tak
ako to vyžaduje § 138 ods. 2 písm. a) a písm. b) O.s.p., preto o nej odvolací súd nemohol rozhodnúť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.