Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/371/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213928
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213928.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa mV. F. R., akciová
spoločnosť, so sídlom F. XX, X., XX-XXX, P. republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky: mV. S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 819 638, P. XX, V.,
zastúpeného U. legal, s.r.o., IČO: 36 715 662, P. 2, V., proti odporcovi: P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
P., X. XX/XX, o zaplatenie 2.891,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. februára 2015, č.k. 5C/189/2014-36, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. v zamietavom výroku a výroku o trovách konania
potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom čiastočne zastavil konane (v špecifikovanom zmluvnom úroku)
a vo zvyšku zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu
navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny 2.891,75 eur s príslušným úrokom a úrokom z
omeškania, a to titulom dlhu z úveru poskytnutého odporcovi. Na základe zistenia, že navrhovateľ od
úverovej zmluvy uzavretej dňa 6.10.2008 odstúpil dňa 12.10.2011 a návrh podal až dňa 25.07.2014
nepriznal okresný súd uplatnené právo pre premlčanie v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 OZ, na
ktoré prihliadal na základe ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Úspešnému odporcovi
(§ 142 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal.

Proti rozsudku, a to v časti do zamietavého výroku a výroku o trovách konania podal včas odvolanie
navrhovateľ a žiadal rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Právne posúdenie odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka považoval za nesprávne pre povahu
úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu (§ 261 ods. 6 písm. d) Obch. zák.). Táto povaha je zachovaná
aj v prípade spotrebiteľských zmlúv, pretože tie možno uzavrieť tak podľa Občianskeho ako aj podľa
Obchodného zákonníka. Sám zákonodarca pripúšťa situácie, kedy sa spotrebiteľský vzťah spravuje
Obchodným zákonníkom (napr. § 369 ods. 3 Obch. zák.). Na povahe zmluvného vzťahu ako absolútneho
obchodu nemení nič ani postavenie účastníka zmluvy ako spotrebiteľa podľa Zák. č. 258/2001 Z.z. Preto
aj v danom prípade bolo potrebné odstúpenie od zmluvy a jeho následky posúdiť podľa § 344 a 506
Obch. zák. Účinky odstúpenia tak nastali ex nunc a povinnosť zaplatiť dlžnú sumu a úroky trvala aj po
odstúpení. Povinnosť zaplatiť dlžnú sumu a úroky vyplývajúca zo zmluvy odstúpením nezaniká, trvá
ako zmluvná povinnosť aj po odstúpení a nemení sa na bezdôvodné obohatenie. V danom prípade to
vyplýva tak zo zákona (§ 506 Obch. zák.) ako aj z dohody účastníkov obsiahnutej priamo v zmluve.

Záver okresného súdu o posudzovaní odstúpenia podľa OZ nemožno založiť ani na preferencii právneho
režimu výhodnejšieho pre spotrebiteľa, pretože aj podľa § 48 OZ nastávajú účinky odstúpenia tam
uvedené (zrušenie celej zmluvy ex tunc) iba v prípade, ak právny predpis nestanovuje inak, alebo
účastníkmi nie je inak dohodnuté. V posudzovanom prípade však odlišné účinky odstúpenia dohodnuté
boli a dokonca vyplývajú aj z právneho predpisu (§ 506 Obch. zák.).

I keď dňa 12.10.2011 došlo k odstúpeniu od zmluvy, nie je podľa vyššie uvedeného názoru navrhovateľa
uplatnený nárok bezdôvodným obohatením a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote,
ktorá do podania návrhu dňa 25.7.2014 neuplynula.

Navrhovateľ tiež poukázal, že v danom prípade došlo aj k uznaniu záväzku podľa § 323 ods. 2 Obch
zák., a to na základe platenia úrokov aj istiny, tak ako to predpokladá ust. § 407 ods. 2 a 3 Obch. zák.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dlh je ochotný splácať, no vzhľadom na svoje pomery iba
v splátkach po 100 eur mesačne.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je v napadnutých výrokoch vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia §
205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného
ustanovenia.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktorý uplatňuje navrhovateľ, je podľa súdnej
praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie
právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť citovaného dôvodu na odvolanie. Odvolanie
navrhovateľa je založené na právnom názore, že účinky odstúpenia od zmluvy sa aj v spotrebiteľských
vzťahoch spravujú ust. § 506 Obch. zák. prípadne dohodou zmluvných strán odlišnou od účinkov podľa §
48 ods. 2 prvá časť vety, teda zrušenie celej zmluvy ex tunc. Navrhovateľ z čiastočného plnenia odporcu
dovodzuje tiež účinky uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 veta prvá OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka predstavujú normy, ktoré ukladajú povinnosť
uprednostniť pre spotrebiteľa najvýhodnejšiu zákonnú úpravu, a to tak pred inou zákonnou úpravou, hoc
i absolútne obchodnou ( cit. ust. § 52) ako aj pred dohodou zmluvných strán obsiahnutou v zmluvných
podmienkach (cit. ust. § 54). I keď sú názory navrhovateľa o povahe úveru ako absolútneho obchodu, či
o účinkoch odstúpenia podľa § 506 Obch. zák., alebo podľa dohody účastníkov správne, a o bezdôvodné
obohatenie by tu inak skutočne nešlo, nemožno uvedené ustanovenie ani dohodu účastníkov v danom
prípade použiť a je potrebné účinky odstúpenia od zmluvy posúdiť iba podľa právnej úpravy § 48 ods.
2 prvá časť vety OZ (zrušenie celej zmluvy ex tunc). Tieto účinky sú totiž pri posudzovaní otázky
premlčania pre spotrebiteľa prospešnejšie ako účinky odstúpenia podľa § 506 Obch. zák., či podľa
dohody účastníkov, v ktorých prípadoch by uplatnené právo premlčané nebolo. Rovnaké platí aj o použití
navrhovateľom uvádzanej právnej úpravy uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka, ktorá nie je
pre spotrebiteľa prospešnejšia ako úprava podľa OZ, a preto sa danom prípade nepoužije.

Vzhľadom na uvedenú neopodstatnenosť odvolacích dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti potvrdil ako vecne správny vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, správne
založeného na neuplatnení náhrady trov zo strany odporcu.

Pokiaľ je zo strany odporcu záujem o splnenie dlhu napriek jeho premlčaniu, zamietavé rozhodnutie
súdu v tejto veci takémuto dobrovoľnému plneniu nebráni.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.)
krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ju nežiadal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .