Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212215625
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212215625.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci

navrhovateľky J. G., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom J. XX, B., bytom Z. I. D.. Č.. X/C, B., zastúpenej
JUDr. Gabrielou Igazovou, advokátkou, so sídlom Mýtna ul. 11, Bratislava, proti odporcovi P. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom Ž. R.. X, B., zastúpenému Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s.r.o., so
sídlom Česká ul. 7, Bratislava, IČO: 45 235 929, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu X.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, B., zastúpeného Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s.r.o.,
so sídlom Česká ul. 7, Bratislava, IČO: 45 235 929, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že právny úkon vrátenia daru - rodinného domu súp. č. 16168, postaveného na pozemku
parc. č. XXXX/X k. ú. J. na ul. Z. I. D.. Č.. X/C, zapísaného Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu na LV č. XXXX pre okres Bratislava II, obec BA - m. č. J., k. ú. J., darovaného darovacou
zmluvou zo dňa 21. 12. 2005, urobený odporcom voči navrhovateľke listom odporcu zo dňa 08. 02.
2012, j e n e p l a t n ý .

Súd konanie vo zvyšku návrhu o určenie, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti -

rodinného domu súp. č. XXXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. J. na ul. Z. I. D.. Č..
X/C, zapísaného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX pre okres Bratislava
II, obec BA - m. č. J., k. ú. J., z a s t a v u j e .

Navrhovateľke sa vracia krátený súdny poplatok zo späťvzatia zvyšku návrhu na začatie konania 92,80
€ prostredníctvom Daňového úradu Bratislava v Bratislave, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov a vedľajší účastník na strane odporcu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 20.6.2012, podaným na súd dňa 20.6.2012, domáhala proti odporcovi
vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že právny úkon - vrátenie daru zo dňa 08.02.2012, ktorým žiadal
odporca, aby mu navrhovateľka vrátila nehnuteľnosť - rodinný dom so súp. č. XXXXX, postavený na
pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. J. na ul. Z. I. D.. Č.. X/C, vedený Správou katastra pre hl. m. SR Bratislava
na LV č. XXXX pre okres Bratislava II, obec BA - m. č. J., k. ú. J., darovaný darovacou zmluvou zo dňa
21.12.2005, je neplatný, určí za výlučnú vlastníčku tejto nehnuteľnosti navrhovateľku a odporcu zaviaže
povinnosťou zaplatiť navrhovateľke trovy konania.

Podaný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca ako výlučný vlastník daroval darovacou
zmluvou zo dňa 21.12.2005 navrhovateľke do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - rodinný dom sosúpisným číslom XXXXX, postavený na pozemku, parc. č. XXXX/X, k. ú. J. na ulici Z. I. D.. Č.. X/C, v
súčasnosti vedený Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX, k. ú. J. (ďalej len „dar“).

Navrhovateľka dňa 9.2.2012 prevzala od odporcu žiadosť o vrátenie daru zo dňa 8.2.2012 z dôvodu,
že podľa odporcu v poslednom období voči jeho blízkemu priateľovi X. A. a jeho maloletému synovi Z.
G. vykonala viacero opakovaných úkonov, ktoré sú podľa neho v rozpore s pravidlami spolunažívania
a toto správanie je hrubým porušením dobrých mravov, ktoré odporca pociťuje ako hrubú nevďačnosť
a súčasne i ako vlastnú ujmu.

Listom zo dňa 21.3.2012 bola navrhovateľka Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu vyzvaná na
doplnenie podania z dôvodu, že správe katastra bol dňa 22.2.2012 doručený návrh, ktorý je vedený pod
č. I.-XXXX/XX, na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, z dôvodu vrátenia daru na základe
darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2005. Navrhovateľka mala doplniť podanie o svoj súhlas alebo nesúhlas
s vrátením daru na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2005.

Navrhovateľka podaním zo dňa 13.4.2012 oznámila správe katastra, že nesúhlasí s odstúpením od
darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2005 a uviedla aj dôvody svojho nesúhlasu.

Správa katastra následne listom zo dňa 16.5.2012, ktorý právna zástupkyňa navrhovateľky prevzala dňa

7.6.2012, vyzvala navrhovateľku, aby v 60 dňovej lehote podala príslušnú žalobu na súd, inak správa
katastra vykoná zápis práv z predloženej záznamovej listiny I.-XXXX/XX.

Z uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80
písm. c) O.s.p. na určení, že právny úkon vykonaný odporcom je neplatný z dôvodu, že bez daného

výroku súdu je právne postavenie navrhovateľky neisté a bez požadovaného určenia by jej vlastnícke
právo bolo aj ohrozené.

Odporca darovacou zmluvou zo dňa 21.12.2005 dobrovoľne a bezodplatne prenechal navrhovateľke
dar. Darovacia zmluva vznikla súhlasným prejavom darcu a obdarovanej. V darovacej zmluve nie

je uvedený žiadny účel darovania tak, ako to uvádza odporca vo svojej žiadosti o vrátenie daru
zo dňa 8.2.2012. Ak chcel odporca, aby bol s darovaním spojený nejaký záväzok obdarovanej na
protislužbuvprospechdarcu,ktorýalenemámajetkovúpovahu,alebosplnenienejakejodkladacejalebo
rozväzovacej podmienky, mal to odporca uviesť v darovacej zmluve, inak je jeho tvrdenie len účelové a
právne irelevantné, aby mohol mať aspoň teoretický dôvod na vrátenie daru.

Navrhovateľka sa nikdy voči darcovi (odporcovi) a dokonca ani k členom jeho rodiny nesprávala tak,
aby bola naplnená skutková podstata § 630 OZ, čo ani odporca nepopiera, keď vo svojej žiadosti o
vrátenie daru zo dňa 8.2.2012 spomína nie seba a svoju rodinu, ale X. A. a syna navrhovateľky Z. G..
Navrhovateľka udržiavala s X. A. niekoľkoročný intímny vzťah, z ktorého sa narodil aj ich spoločný syn

Z. G.. Začiatkom roka sa navrhovateľka rozhodla tento intímny vzťah ukončiť z dôvodu, že X. A. je stále
ženatý a svoje manželstvo nemienil ukončiť, ako aj z iných dôvodov. Navrhovateľka a ani X. A.D. nie sú
s odporcom v príbuzenskom vzťahu, dokonca ani v obdobnom vzťahu. Z ust. § 630 OZ jasne vyplýva,
že darca sa môže vrátenia daru domáhať, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Za členov rodiny na účely ust. § 630 OZ rozhodne nemožno

považovať kamarátov a priateľov darcu.

Tvrdenia odporcu o negatívnom správaní sa navrhovateľky voči X. A. a Z. G.U. považuje navrhovateľka
za právne irelevantné, lebo sa netýkajú rozhodujúceho vzťahu medzi darcom a obdarovaným (odporcom
a navrhovateľkou). Navrhovateľka sa okrem toho nikdy nedopustila žiadneho negatívneho správania

voči darcovi alebo členom jeho rodiny, na ktoré by mohol byť aplikovaný § 630 OZ.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky na začatie konania, napriek výzve súdu, písomne nevyjadril.

Pred začatím pojednávania o veci vzala navrhovateľka pred súdom dňa 14.11.2012 späť návrh na

začatie konania v časti o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, z dôvodu, že je stále
v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka. Súd preto konanie v uvedenej časti návrhu zastavil
podľa § 96 O. s. p.Právny zástupca odporcu pred súdom na pojednávaní dňa 14.11.2012 žiadal návrh navrhovateľky
vo zvyšku, po jeho čiastočnom späťvzatí, zamietnuť z dôvodu presvedčenia odporcu, že jeho postup
podľa § 630 OZ bol oprávnený a opodstatnený. Odporca je navyše oproti skutočnosti podľa § 630

OZ presvedčený o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 39 v spojení s ust. § 41a ods.
2 OZ. Odporca je presvedčený o tom, že právny úkon, ktorý bol vykonaný t. j. podpísanie darovacej
zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom, nemá právny význam. Týmto úkonom vlastne zastieral iný
právny úkon medzi účastníkmi tejto zmluvy. V danom prípade sa jednalo o záväzkový zmluvný vzťah
medzi odporcom a X. A., ktorý bol v iných zmluvných vzťahoch s odporcom a ktorý týmto právnym

úkonom sa snažil vysporiadať iné právne vzťahy, ktoré medzi nimi vznikli. Medzi odporcom a X. A. boli
zmluvné vzťahy pozostávajúce v poskytnutí finančných prostriedkov, za ktoré bola realizovaná výstavba
rodinného domu, ktorý bol predmetom daru. Jednalo sa o vrátenie, resp. započítanie pôžičky medzi
odporcom a X. A. s tým, že X. A. v rozhodnom čase žil vo vzťahu druh a družka s navrhovateľkou
a takýmto právnym úkonom, t. j. prevodom nehnuteľnosti na navrhovateľku sa snažil usporiadať svoj
záväzkový vzťah s odporcom.

Podaním zo dňa 21.01.2013, podaným na súd dňa 22.01.2013, oznámil X. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, B. vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Uviedol, že podľa §
630 Občianskeho zákonníka účinky odstúpenia od darovacej zmluvy nastávajú momentom doručenia
písomného prejavu vôle darcu do rúk obdarovaného a týmto momentom sa obdarovaný stáva

neoprávneným držiteľom daru. Na základe tejto skutočnosti sa odporcovi obnovilo vlastnícke právo
darcu a dňa 21.02.2012 odporca previedol predmetnú nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve darom
na Petra Klúčika. V ten istý deň podali účastníci tejto darovacej zmluvy na Správu katastra pre hl. m.
SR Bratislavu návrh na povolenie jej vkladu do katastra nehnuteľností, ktorý je vedený pod V.-XXXX/XX.
Vzhľadom k následným úkonom navrhovateľky vo vzťahu ku Správe katastra pre hl. m. SR Bratislavu

dotýkajúcich sa vrátenia daru, vklad darovacej zmluvy z odporcu na X. A. nebol povolený, avšak plomba
na LV č. 3680 vedenom pre okres: Bratislava II, obec BA - m. č. J., k. ú. J., je pod V.-XXXX/XXXX
naďalej zapísaná. X. A. ako účastník predmetnej darovacej zmluvy - obdarovaný má právny záujem na
výsledku tohto sporu, nakoľko tento bude mať vplyv na to, či vklad darovacej zmluvy, ktorou mu odporca
daroval nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX v k. ú. J. bude povolený, t.j. či sa stane tak vlastníkom

tejto nehnuteľnosti.

Na návrh navrhovateľky, podaný podľa § 93 ods. 3 veta posledná O.s.p., ktorá nesúhlasila so vstupom
X. A. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, súd uznesením zo dňa 03.4.2013 č.k.
15C/127/2012-82 pripustil vstup X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, B. do konania ako vedľajšieho

účastníka na strane odporcu. Dôvodom bola skutočnosť, že pokiaľ v danom prípade navrhovateľka, ako
pôvodne obdarovaná, spochybnila platnosť jednostranného právneho úkonu odporcu ako darcu, ktorým
sa domáhal vrátenia daru, tak voči príslušnej správe katastra a následne podaným návrhom na súd
o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu, na základe čoho príslušná správa katastra ponechala na
dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho

zákona) a zapísala plombu o začatom vkladovom konaní darovacej zmluvy na rovnaký predmet
darovania, uzavretej medzi odporcom a X. A., má X. A.D. ako účastník predmetnej darovacej zmluvy
- obdarovaný právny záujem na výsledku tohto sporu, nakoľko tento bude mať vplyv na to, či vklad
darovacej zmluvy, ktorou mu odporca daroval nehnuteľnosť, vedenú na LV č. XXXX v k. ú. J., bude
povolený, t.j. či sa stane vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

Vykonaným dokazovaním výpoveďami navrhovateľky, odporcu, vedľajšieho účastníka na strane
odporcu, svedka A. G., oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a
zadovážených súdom, zistil súd tento skutkový stav veci:

Dňa03.5.2005uzavreliodporcaakoobjednávateľaF.Ž.akozhotoviteľZmluvuodielo,predmetomktorej
bol záväzok zhotoviteľa vykonať dielo - Dodávku a montáž všetkých potrebných dodávok stavebných
prác, konštrukcií a technologických celkov a zariadení na stavbe „Dvoch rodinných domov“, ulica Z. I.
D.., katastrálne územie J., B., na pozemku parcelné číslo XXXX/X; parcelné číslo XXXX/X; parcelné
číslo XXXX/X, t.j. jeden rodinný dom na parcele č. XXXX/X, druhý rodinný dom na parcele č. XXXX/X T.

XXXX/X, v termíne do 31.12.2005, za dohodnutú zmluvnú cenu 1.154.000,-Sk.Mestská časť Bratislava - Ružinov v Bratislave vydala dňa 11.11.2005 pod č. j.: RSP-18827-3/2005/
Šin-31 kolaudačné rozhodnutie na stavbu „Dva rodinné domy - typ AKTUAL 27“ stavebníkovi P. B.Č., s
miestom stavby ulica Z. I. D.. parc. č. XXXX/X T. XXXX/X.

Mestská časť Bratislava - Ružinov v Bratislave rozhodnutím zo dňa 29.11.2005 č. j.: RSP-2005/22334-3/
KUB určila pre stavbu „Rodinný dom - typ AKTUAL 27“, na ulici: Z. I. D.., postavenú na pozemku parc.
č. XXXX/X, katastrálne územie: J., súpisné číslo D.. XX XXX, orientačné číslo X/C stavebníkovi stavby
P. B..

Dňa 30.11.2005 podal odporca P. B. návrh na záznam Správe katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ktorým
žiadal zápis stavby „Rodinný dom - typ AKTUAL 27“, na ulici: Z. I.Á. D.., postavenú na pozemku parc.
č. XXXX/X, katastrálne územie J., súpisné číslo D.. XX XXX, orientačné číslo X/C.

Dňa 21.12.2005 uzavreli odporca ako darca a navrhovateľka ako obdarovaná písomnú darovaciu

zmluvu, ktorou darca daroval obdarovanej rodinný dom súpisné číslo 16168 postavený na pozemku
parcelné číslo XXXX/X, na ul. Z. I. Č.. X/C, nachádzajúci sa v k. ú. J., vedený príslušnou správou katastra
na LV č. XXXX, ktorý dar obdarovaná prijala. Príslušná správa katastra povolila vklad darovacej zmluvy
dňa 22.12.2005 po č. V.-XXXX/XX.

Listom zo dňa 08.02.2012, doručeným navrhovateľke dňa 09.02.2012, vyzval odporca navrhovateľku
na vrátenie daru s poukazom na skutočnosti, že v poslednom období navrhovateľka voči jeho blízkemu
priateľovi X. A. a jeho maloletému synovi Z. G. vykonala viacero opakovaných úkonov, ktoré sú v rozpore
s pravidlami spolunažívania, ktoré spočívali v hrubých verbálnych útokoch a hrozbách smerujúcich
proti životu a zdraviu oboch osôb. Toto správanie je hrubým porušením dobrých mravov, ktoré odporca

pociťuje ako hrubú nevďačnosť a súčasne i ako vlastnú ujmu.

Listom zo dňa 21.3.2012 Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu vyzvala navrhovateľku „Výzvou
na doplnenie podania“ o vyjadrenie k odstúpeniu od darovacej zmluvy (súhlas alebo nesúhlas
navrhovateľky s vrátením daru na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2005) z dôvodu, že

správe katastra bola dňa 22.2.2012 doručená žiadosť odporcu na vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľností, ktorá je evidovaná pod č. I.-XXXX/XX, z dôvodu vrátenia daru na základe darovacej
zmluvy zo dňa 21.12.2005.

Navrhovateľka podaním zo dňa 13.4.2012 oznámila Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu svoj

nesúhlas s odstúpením od darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2005 aj s uvedením dôvodov.

Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu listom zo dňa 16.5.2012 vyzvala navrhovateľku, aby ako
obdarovaná, ktorá spochybnila platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy, v lehote 60 dní predložila
správe katastra kópiu príslušnej žaloby o neplatnosť vykonaného jednostranného úkonu darcu vo veci

vrátenia daru zo dňa 08.02.2012.

Dňa 22.02.2012 podal právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu na Správu
katastra pre hl. m. SR Bratislavu návrh na povolenie vkladu darovacej zmluvy zo dňa 21.02.2012, ktorou
odporca previedol predmetnú nehnuteľnosť darom na X. A.. Konanie je vedené pod V.-XXXX/XX. Vklad

darovacej zmluvy z odporcu na X. A. nebol povolený.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností, na LV č. XXXX vedenom pre okres: B. D., obec BA - m. č. J., k. ú.
J., je pod I.-XXXX/XXXX ďalej vyznačená plomba o začatom záznamovom konaní na základe žiadosti
odporcu - vrátenie daru a pod V-3755/2012 plomba o začatom vkladovom konaní darovacej zmluvy na

rovnaký predmet darovania, uzavretej medzi odporcom a X. A..

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s X. A. sa zoznámili v roku 1993 alebo 1994, kedy bol ženatý,
stále je ženatý s tou istou manželkou a s touto aj žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome na T.
X V. B.. S X. A.D. mali intímny vzťah, z tohto sa im narodil syn Z. G. dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľka

žila so synom v byte na J. XX V. B., ktorý byt jej po narodení syna kúpili rodičia a v súčasnosti je
vlastníkom tohto bytu matka navrhovateľky, ktorej navrhovateľka byt darovala v roku 2012. V byte na
J.M. XX V. B. navrhovateľka neviedla spoločnú domácnosť ani nežila s X. A.. Navrhovateľka pôvodne
stavala rodinný dom vo V. B.. Po jeho postavení ho predala aj s pozemkom a kúpila si pozemok V. Z.I.C. V. B.. Navrhovateľku s odporcom zoznámil X. A. z dôvodu kúpy pozemku v Z. I. V. B.. Odporcu
navrhovateľka videla prvýkrát pri podpise kúpnopredajnej zmluvy na pozemok na Z. I.C. V. B.. Odporca
bol zamestnancom X. V., ktorý vykonával realitné služby pre X. A. ako realitný maklér. Odporca X. A.

vykal, takže podľa navrhovateľky nemali žiaden priateľský vzťah, na ktorý sa odporca odvoláva. Rodinný
dom, ktorý stál na tomto pozemku, navrhovateľke daroval odporca, žiaden dôvod jej neuvádzal a
navrhovateľka sa nezaujímala o to, z akého dôvodu jej odporca ide darovať rodinný dom. Navrhovateľka
sa nestarala o to, ako nadobudol vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu odporca. Odporca
nemal voči navrhovateľke žiadne záväzky ani pred ani pri darovaní rodinného domu. Rodinný dom,

ktorý navrhovateľke daroval odporca, bola novostavba. Navrhovateľka mala vedomosť, že stavbu tohto
rodinného domu manažoval X. A., ale nemala vedomosť, kto rodinný dom staval a na akú osobu vydal
stavebný úrad stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Vzťahy s X. A. a navrhovateľkou sú zlé
od januára 2012, kedy s ním navrhovateľka ukončila intímny vzťah, čo odmietol X. A. akceptovať a
začal navrhovateľke robiť zle cez ich spoločného syna. Podľa navrhovateľky X. A. bol za odporcom
a donútil ho podpísať listinu - vrátenie daru z 08.02.2012. Navrhovateľka bola nútená podať na X. A.

niekoľko trestných oznámení z dôvodu vyhrážania sa smrťou jej a rodine navrhovateľky a za neustále
prenasledovanie navrhovateľky. Došlo to tak ďaleko, že X. A. proti navrhovateľke poštval ich syna, tento
navrhovateľku prestal rešpektovať, začal sa po nociach flákať, neučil sa, otec X. A. mu dával 1.000,- €
mesačne vreckové. Syn preto robil všetko, čo mu kázal otec. Nakoľko syn žil v spoločnej domácnosti
v rodinnom dome s navrhovateľkou, z dôvodu týchto vyhrotených vzťahov bola navrhovateľka nútená

podať návrh na pozastavenie výkonu jej rodičovských práv z dôvodu, aby X. A.Č. nezaťahoval do vojny
s ňou ich syna. Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol o pozastavení výkonu rodičovských práv
navrhovateľky k maloletému synovi Z. a zveril syna tretej osobe E. F., ktorý je synovec X. A., pretože
X. A. odmietol zverenie syna do jeho osobnej starostlivosti. Podľa navrhovateľky X. A. donútil odporcu
podpísať listinu - vrátenie daru, za čo sa odporca osobne ospravedlnil bratovi navrhovateľky A. G., na

stretnutí s ním asi v marci 2012.

Odporca vo svojej výpovedi účastníka konania uviedol, že s X. A. nie sú v príbuzenskom pomere,
resp. vzťahu, ale sa poznajú vyše 20 rokov, pochádzajú z tej istej mestskej časti Bratislava - Rača, kde
sa prvýkrát stretli v miestnej posilňovni. Neskôr spolu chodili cvičiť, jazdiť na bicykloch a hrať stolný

tenis. Boli kamaráti, rozumeli si, dôveroval si a pomáhali si. V roku 2001 odporca išiel do Austrálie, kde
pracoval a robil si certifikát z anglického jazyka. Po roku pôsobenia v Austrálii dostal ponuku pracovať
v realitnej kancelárii u D.. X. V. ako realitný maklér s tým, že jeho úlohou bolo, okrem klasickej práce
realitného makléra, vyhľadávať aj vhodné príležitosti na výstavbu rodinných alebo bytových domov,
teda vhodné pozemky, na ktorých sa dalo stavať tieto nehnuteľnosti. Tým, že X. A. staval rodinné a

bytové domy a odporca ich predával prostredníctvom realitnej kancelárie D.. V., táto ich spolupráca
bola výhodná. Vždy keď bolo treba si požičať nejaké peniaze na prefinancovanie nejakých projektov,
pozemkov, tak bez akýchkoľvek zmlúv alebo záruk si navzájom tieto prostriedky poskytli. V roku 2004
dostal tip na pekný pozemok, ktorý bol v J. a mal výmeru 850 m2. Ten pozemok bol ideálny na výstavbu
dvoch rodinných domov tým že mal tvar obdĺžnika, celým zámerom bolo vystavať dva rodinné domy s

následným predajom. Odporca požiadal X. A. o pôžičku na kúpu pozemku a výstavbu rodinných domov s
tým, že potom z predaja týchto rodinných domov s pozemkom si rozdelia zisk. X. A. financoval postupne
v závislosti od výstavby rodinných domov výstavbu rodinného domu. Jeden z týchto domov bol aj rodinný
dom, ktorý bol následne prevedený na navrhovateľku. Na výstavbu každého rodinného domu aj na
pozemok X. A.Č. prispel v sume asi 1,500.000,- Sk formou pôžičky peňazí, ktorú odporca vrátil X. A.

koncom roka 2005 a to formou darovacej zmluvy rodinného domu na navrhovateľku.

Úlohou odporcu v tomto prípade bolo zabezpečiť výstavbu dvoch rodinných domov a následne ich
skolaudovať. V novembri 2005 odporca domy skolaudoval. Tesne pred kolaudáciou mu X. A. oznámil,
že by mal záujem o jeden z tých dvoch rodinných domov pre svojho syna Z., ktorého mal spolu s

navrhovateľkou. Keďže v tom čase bol ich syn maloletý, mal 7 alebo 8 rokov, na to, aby sa na neho
previedol dom ako na vlastníka, bolo treba, aby tam prebehol nejaký poručenský súd a to sa im v tom
čase zdalo komplikované a zdĺhavé. Zámer od začiatku bol, aby bol dom písaný na Z., syna X. A.. Nejaký
odborník im v tom čase poradil, že je vhodné, aby rodinný dom previedli na matku Z., pani G., formou
darovacej zmluvy. X. A. s tým súhlasil a rodinný dom odporca previedol darovacou zmluvou na pani

G., pozemok pod rodinným domom kúpnou zmluvou. Pani G. vlastne nepoznal, prvýkrát ju stretol pri
podpise darovacej zmluvy. Pani G. osobne nikoho z členov rodiny odporcu nepoznala, k odporcovi ani
k členom jeho rodiny sa nikdy nechovala urážlivo, hrubo alebo neslušne.Odporca vedel, že X. A.Č. žil akýsi dvojitý rodinný život. Mal rodinu v Rači, kde býval s jeho manželkou
aj s dvomi dcérami v rodinnom dome na T. R., v ktorom nebol na rodinnej návšteve, ale v suteréne
tohto rodinného domu bol stolnotenisový stôl, tak si tam asi dva až trikrát bol zahrať stolný tenis. X.

A. mal súčasne priateľku alebo družku pani G., s ktorou vychovával syna Nicolasa, ktorý sa narodil
niekedy v r. 1995. X. A. sa o nich staral, zabezpečoval im pohodlný život, kupoval nábytok do toho domu,
finančne podporoval rodinu a kupoval dovolenky. Svedok bol šokovaný a psychicky zdeptaný, keď mu X.
A. oznámil, že z rodinného domu, ktorý svedok daroval, a ktorý prakticky patrí X. A., ho pani G. vyhodila
na ulicu a takisto maloletého syna. Považoval to aj za krivdu voči nemu. Oslovil preto ich právnika JUDr.

Dobrovodského, ktorého mu odporučil X. A. a s ktorým sa poznajú už dlho, aby mu poradil, ako v danej
veci postupovať. Pán doktor vyslovil názor, že vzhľadom na to, že s X. A. sa poznajú už veľmi dlho a ich
priateľstvo pokračovalo aj v oblasti biznisu - spolupráce, je ich možné považovať za osoby spriaznené
a blízke a teda vyslovil názor, že je možné, aby požadoval o vrátenie daru. Odporca potvrdil, že sa
pozná s bratom navrhovateľky A. G., s ktorým sa náhodne stretávali v reštaurácii na obede u spoločného
známeho. Odporca považoval za slušné ísť za ním a povedať mu, že celá situácia mu nie je veľmi

príjemná, že proti nemu osobne nič nemá a že je šokovaný z toho, že jeho sestra pani G.Á. vyhodila
z rodinného domu jeho kamaráta aj so synom. Keďže odporca nemá na pani G. žiadny kontakt, ani sa
nepoznajú, videli sa možno dva-trikrát, odkázal po bratovi pani G., že v prípade, ak rodinný dom vráti,
tak sa nemusia stretávať na súde.

Z výpovede svedka A. G., brata navrhovateľky, súd zistil, že sa pozná s odporcom roky, stretávali sa
väčšinou v jednej reštaurácii, majú spoločných známych. Od navrhovateľky sa svedok koncom roka
2011 alebo 2012 dozvedel, že odporca žiada od nej, aby mu vrátila dom. Asi po dvoch týždňoch na to sa
náhodu stretol s odporcom v jednej reštaurácii ATP v Bratislave. Odporca ho zavolal nabok a povedal
mu, že nemá nič proti nemu alebo jeho sestre, ale musel to robiť, nakoľko A. prišiel za ním s nejakými

chlapmi a donútil ho podpísať nejaké papiere, aby ho chápal, že má ženu a dcéru a že sa vlastne bojí
o život. Svedok vedel od navrhovateľky iba to, že odporca od nej žiada vrátiť dom. Pri tomto rozhovore
nikto iný prítomný nebol ani ho nemohla počuť iná osoba.

Vedľajší účastník na strane odporcu X. A. vypovedal v podstate v zhode s odporcom. Potvrdil, že s

odporcom nie sú v príbuzenskom vzťahu, ale majú veľmi dobrý kamarátsky vzťah. Naviac uviedol, že s
odporcom, synom Z. a navrhovateľkou bolo ústne dohodnuté, že keď syn Z. dospeje, tak sa dom prepíše
naňho. Preto poprosil pána B., aby dom prepísal na Z. G., ktoré podľa právnika nebolo v tom čase
jednoducho po právnej stránke možné urobiť, tak im daňový poradca poradil, že v rámci kompenzácie
finančnýchzáväzkovmedziodporcomanímprepíšudomnaJ.G.,ktoráhopodľaústnejdohodyodovzdá

synovi. Pri podpisovaní darovacej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom bol prítomný. Na kúpu
pozemku požičal odporcovi cca 2.000.000,- Sk a na výstavbu rodinných domov 3 až 4 milióny Sk, pričom
pôžičky resp. vzájomné pomáhanie finančnými prostriedkami riešili vždy ústnou dohodou. Požičané
peniaze mu boli vrátené tak, že časť pôžičky peňazí bola vrátená darovaním domu navrhovateľke a
druhú časť odporca vrátil, keď predal druhý dom. Odporcu nikdy nenútil, aby žiadal navrhovateľku o

vrátenie daru.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 3 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 2 OZ ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.Podľa § 628 Ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 OZ darovacia zmluva musí byt písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri
hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľky je vo zvyšku, po jeho čiastočnom späťvzatí, dôvodný.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) ako aj z vykonaného dokazovania oznámením
obsahu listinných dôkazov (§ 129 ods. 1 O.s.p.), mal súd za nesporne preukázane, že dňa 21.12.2005

uzavreli odporca ako darca a navrhovateľka ako obdarovaná písomnú darovaciu zmluvu, ktorou darca
daroval obdarovanej rodinný dom súpisné číslo XXXXX postavený na pozemku parcelné číslo XXXX/
X, na ul. Z. I. Č.. X/C, nachádzajúci sa v k. ú. J., vedený príslušnou správou katastra na LV č. XXXX,
ktorý dar obdarovaná prijala. Navrhovateľka sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti
na základe rozhodnutia príslušnej správy katastra zo dňa 22.12.2005, ktorým povolila vklad darovacej

zmluvy pod č. V.-XXXX/XX.

Rovnako mal súd za nesporne preukázané, že listom zo dňa 08.02.2012, doručeným navrhovateľke dňa
09.02.2012, vyzval odporca navrhovateľku na vrátenie daru s uvedením skutočnosti, že v poslednom
období navrhovateľka voči jeho blízkemu priateľovi X. A. a jeho maloletému synovi Z. G. vykonala

viacero opakovaných úkonov, ktoré sú v rozpore s pravidlami spolunažívania, ktoré spočívali v hrubých
verbálnych útokoch a hrozbách smerujúcich proti životu a zdraviu oboch osôb. Toto správanie je hrubým
porušením dobrých mravov, ktoré odporca pociťuje ako hrubú nevďačnosť a súčasne i ako vlastnú ujmu.

Napriek tomu, že v čl. VII. darovacej zmluvy jej účastníci zhodne vyhlásili, že si túto zmluvu pred jej

podpisom prečítali, a že bola uzavretá podľa pravej slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, a
nie v tiesni a zrejme nevýhodných podmienok, ako aj napriek tomu, že zákonné právo darcu domáhať
sa vrátenia daru je možné využiť darcom iba v prípade, že došlo k platne vzniknutému darovaciemu
vzťahu, ktoré právo darca (odporca) svojím jednostranným právnym úkonom aj využil, teda považoval
darovaciu zmluvu za platne uzavretú, inak by jeho jednostranný právny úkon vrátenia daru postrádal

elementárnu právnu logiku, právny zástupca odporcu v konaní tvrdil, že darovacia zmluva, uzavretá
medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 21.12.2005 je absolútne neplatná podľa § 41a ods. 2 OZ s
tým, že odporca je presvedčený o tom, že právny úkon, ktorý bol vykonaný t. j. podpísanie darovacej
zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom, nemá právny význam. Týmto úkonom vlastne zastieral iný
právny úkon medzi účastníkmi tejto zmluvy. V danom prípade sa jednalo o záväzkový zmluvný vzťah

medzi odporcom a X. A., ktorý bol v iných zmluvných vzťahoch s odporcom a ktorý týmto právnym
úkonom sa snažil vysporiadať iné právne vzťahy, ktoré medzi nimi vznikli. Medzi odporcom a X. A. boli
zmluvné vzťahy pozostávajúce v poskytnutí finančných prostriedkov, za ktoré bola realizovaná výstavba
rodinného domu, ktorý bol predmetom daru. Jednalo sa o vrátenie, resp. započítanie pôžičky medzi
odporcom a X. A..

Súd má za to, že táto argumentácia právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu je účelová a nemá zákonné opodstatnenie v ust. § 41a ods. 2 OZ. Ak by malo ísť v prípade
uzavretia predmetnej darovacej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom o právny úkon urobený
len „naoko“ (tzv. simulovaný právny úkon), musel by byť zastieraný, čiže tzv. disimulovaný právny

úkon vykonaný medzi navrhovateľkou a odporcom, teda subjektmi tohto právneho úkonu a nie medzi
odporcom a treťou osobou - vedľajším účastníkom konania na strane odporcu. Keďže sám odporca v
konanítvrdil,žesnavrhovateľkounemaluzavretýinýzáväzkovo-právnyvzťah,okremdarovacejzmluvy
na rodinný dom a kúpnej zmluvy na pozemok pod rodinným domom, pravej a slobodnej vôli odporcu a
navrhovateľky zodpovedalo darovanie, ku ktorému došlo darovacou zmluvou uzavretou medzi darcom

(odporcom) a obdarovanou (navrhovateľkou), ktorým dvojstranným právnym úkonom jeho účastníci
nezastierali medzi sebou iný právny úkon.Okamžikomkonaniaobdarovaného,ktorýsvojímsprávanímvočidarcovialebočlenomjehorodinyhrubo
porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, t.j. požadovať od obdarovaného
vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru je založené

zákonom (§ 630 OZ). K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich
právnych skutočností:

1. hrubého porušenia dobrých mravov správaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny,
2. jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.

V konaní bolo preukázané výpoveďami navrhovateľky a odporcu, že sa prakticky nepoznali, rovnako
navrhovateľka osobne nepoznala nikoho z členov rodiny odporcu, k odporcovi ani k členom jeho rodiny
sa nikdy nechovala urážlivo, hrubo alebo neslušne. Rovnako bolo preukázané zhodnými výpoveďami
odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že nie sú v žiadnom príbuzenskom pomere, tvrdiac,
že sú v dlhoročnými priateľmi a spolupracovníkmi v biznise.

Podľa ustálenej judikatúry, ktorá našla svoj výraz i v komentári k ustanoveniu § 630 Občanského
zákoníku (Občanský zákoník - komentář, 2. vydání, C. H. Beck, 2008, str. 1801) sa za členov rodiny
darcu považujú predovšetkým manžel - manželka, okrem rodičov a detí i ďalší príbuzní v priamom rade
(predkovia a potomkovia) a súrodenci, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere,

pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú. Vymedzenie pojmu „člen rodiny“ v zmysle §
630 OZ a pojmu „osoba blízka“ podľa
§ 116 OZ nie je totožné a nekryje sa ani s pojmom člen domácnosti v zmysle § 115 OZ. Zásadne teda
treba vychádzať z toho, že vymedzenie v § 630 OZ je užšie a okruh členov rodiny z hľadiska § 630 OZ
treba vykladať reštriktívne.

Na základe vyššie uvedeného k judikovanému výkladu koho možno považovať za „členov rodiny“ darcu,
pokaľ je odporcom vytýkané navrhovateľke jej chovanie voči vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
(bývalému intímnemu partnerovi navrhovateľky) a synovi navrhovateľky a vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Z. G., nemôže byť akékoľvek chovanie navrhovateľky k týmto osobám dôvodom na

vrátenie daru, pretože ani priateľa a súčasne obchodného partnera ani jeho syna nemožno považovať
za „členov rodiny“ darcu.

Vzhľadom na to, že v danom prípade nie je splnená jedna z dvoch právnych skutočností, na základe
ktorých dochádza k zániku darovacieho vzťahu, je jednostranný právny úkon odporcu, ktorým sa

domáhal vrátenia daru od navrhovateľky, absolútne neplatný podľa § 39 OZ pre jeho rozpor so zákonom
(§ 30 OZ), teda sa neobnovilo vlastnícke právo odporcu k predmetnej nehnuteľnosti. Súd sa už preto
nezaoberal a aj napriek vykonanému dokazovaniu nevyhodnocoval ako právne irelevantné, správanie
sa navrhovateľky k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a ich spoločnému synovi z akéhokoľvek
hľadiska.

Navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. na určení, že
právny úkon vrátenia daru vykonaný odporcom je neplatný z dôvodu, že bez daného výroku súdu
je právne postavenie navrhovateľky neisté a bez požadovaného určenia by jej vlastnícke právo bolo
aj ohrozené, súd preto návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu vyhovel a

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O vrátení kráteného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v časti určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti navrhovateľke bolo rozhodnuté v súlade s § 11 ods. 3), 4), 6) zák. č. 71/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia

podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 €.

Navrhovateľka procesne zavinila, že sa konanie v časti návrhu o určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti muselo zastaviť, čo je možné považovať za jej neúspech v tejto časti návrhu (§ 146 ods. 2
veta prvá O.s.p.). Vo zvyšku návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu mala navrhovateľka úspech,

súd preto v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu právo na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 2 vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.