Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241459
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112241459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BuBy reality,
s.r.o., so sídlom Hlboká cesta 8375/20A, 010 01 Žilina, IČO: 44 366 817, zastúpeného právnou
zástupkyňou JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom J. M. M. XXX/XX, XXX XX N., proti
žalovanému: ŠK-STAV, s.r.o., so sídlom Hronská 1357/9, 010 01 Žilina, IČO: 36 405 019, zastúpenému
právnym zástupcom Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom X. X. X, XXX XX N., v konaní
o zaplatenie 6.600 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 20Cb/39/2013-180 zo dňa 10. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/39/2013-180 zo dňa 10. marca 2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia
vo výške 417,76 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu
JUDr. Genovévy Hlásnikovej, advokátky, so sídlom v N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.600
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne, zo sumy 6.600 Eur od 10.11.2012 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 6.600 Eur od 10.11.2012 do zaplatenia, všetko

v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy konania vo výške 468 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 2.196,58 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Na
základevykonanéhodokazovaniadospel okresnýsúdkzáveru,žemedzižalobcomažalovanýmdošlok
vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu uzavretím Zmluvy o sprostredkovaní nájmu nehnuteľností
č. ZA001300300 dňa 26.6.2012 (ďalej len ,,zmluva“), ktorú posúdil ako zmluvu o sprostredkovaní
uzatvorenú podľa § 642 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Podľa okresného súdu predmet zmluvy

bol jednoznačne, určito a zrozumiteľne definovaný v čl. II. zmluvy ako záväzok sprostredkovateľa
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca možnosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu,
predmetom ktorej bude nájom nehnuteľností opísaných v bode 1. čl. I. zmluvy, vrátane dojednania
o cene nájmu v sprostredkúvanej zmluve. Predmetom sprostredkúvanej nájomnej zmluvy mali byť
okrem iného nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, definované v čl. I. bod 1. písm. a), b) a c)
zmluvy. Pokiaľ žalovaný namietal neplatnosť zmluvy podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z
dôvodu jej nezrozumiteľnosti pre rozpor ustanovení čl. II. ods. 1. a čl. IV. ods. 1. a 5. zmluvy, okresný

súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Predmet zmluvy, a teda obsah záväzku žalobcu ako
sprostredkovateľa z tejto zmluvy bol jednoznačne, určito a zrozumiteľne definovaný v čl. II. zmluvy, z
obsahu ktorého vyplýva, že sprostredkúvanou zmluvou mala byť zmluva nájomná. Sprostredkovanie
uzavretia nájomnej zmluvy, podľa okresného súdu bezpochyby zodpovedalo vôli zmluvných strán,kedy konateľ žalovaného samotnú skutočnosť, že mal záujem sprostredkovať nájom predmetných
nehnuteľností, nerozporoval, uzavretie zmluvy v súvislosti s jeho záujmom o prenájom predmetných
nehnuteľností vyplývalo priamo z jeho výpovede na pojednávaní dňa 13.01.2015 a rovnako aj z

predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným (č.l. 34 - 48 spisu).

Za činnosť podľa čl. II. bod 1. zmluvy sa žalovaný ako záujemca zaviazal zaplatiť žalobcovi ako
sprostredkovateľovi províziu za podmienok a spôsobom dojednaným v čl. III. zmluvy. Výška provízie
za sprostredkovateľskú činnosť bola zmluvnými stranami dojednaná vo výške 1-mesačného nájmu

vrátane poplatkov za služby spojené s nájmom nehnuteľností, ktorý bude dojednaný v sprostredkovanej
zmluve s treťou osobou, najmenej vo výške 4.500 Eur za nehnuteľnosti uvedené v čl. I. bod 1. písm.
a) a b) zmluvy a najmenej vo výške 1.000 Eur za nehnuteľnosť uvedené v čl. I. bod 1. písm. c )
zmluvy s tým, že k provízii bude účtovaná DPH v príslušnej výške. Zmluvné strany dojednali, že nárok
žalobcu ako sprostredkovateľa na províziu vzniká momentom uzavretia sprostredkúvanej zmluvy medzi
žalovaným ako záujemcom a treťou osobou a provízia je splatná bezodkladne po zaplatení prvého

nájmu treťou osobou na základe faktúry vystavenej sprostredkovateľom. Z obsahu dojednaní zmluvných
strán v spojení so zákonnou úpravou zmluvy o sprostredkovaní vyplývalo, že nárok žalobcu na províziu
na základe zmluvy vzniká, ak je uzavretá zmluva, ktorá bola predmetom sprostredkovania (§ 644
Obchodného zákonníka) a sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou
bola uzavretá bez jeho súčinnosti (§ 647 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Podľa okresného súdu námietka žalovaného uvedená v odpore proti platobnému rozkazu, že k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy so spoločnosťou Phil., s.r.o. nedošlo pričinením žalobcu, bola vyvrátená
obsahom vykonaných dôkazov, a to výpoveďou samotného konateľa žalobcu v spojení s výpoveďou
svedkyne P. P., rod. O., ktorá vo výpovedi uviedla, že z dôvodu, že spoločnosť Phil., s.r.o., v ktorej

pracovala, potrebovala nejaký sklad, cez inzerát na internete oslovila žalobcu a zúčastnila sa na
obhliadke, na ktorej bol prítomný zástupca žalobcu aj žalovaného a následne došlo k dohode o
nájme. O tom, že k získaniu spoločnosti Phil., s.r.o. pre uzavretie nájomnej zmluvy so žalovaným
došlo činnosťou žalobcu ako sprostredkovateľa na základe zmluvy, svedčil samotný obsah Záznamu
o oboznámení/obhliadke nehnuteľností konanej dňa 25.06.2012, v ktorom sú jasne identifikovaní

sprostredkovateľ, záujemca, potenciálna zmluvná strana pre záujemcu (tretia osoba), ako aj predmet
obhliadky, a rovnako aj obsah elektronickej komunikácie z obdobia júna a júla 2012 (č.l. 34 - 484
spisu), z ktorej vyplýva záujem žalovaného uzavrieť nájomnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom sprostredkovania v zmysle zmluvy, informovanie žalobcu o charaktere a vlastnostiach týchto
nehnuteľnostíanáslednékonzultovanieobsahunájomnejzmluvysožalobcom.Rovnakozpredložených

výpisovtelefonickýchhovorovzaobdobieod08.05.2012do07.08.2012(č.l.49-62spisu)vyplývalo,žev
uvedenom období došlo k telefonickej komunikácii medzi konateľom žalobcu a p. O., ako aj s konateľom
žalovaného. Okresný súd uzavrel, že z vykonaných dôkazov vyplývalo, že žalobca ako sprostredkovateľ
splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. II. bod 1. zmluvy vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal
záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou (spoločnosť Phil., s.r.o.) zmluvu, predmetom ktorej bude

nájom nehnuteľností uvedených v čl. I. bod 1. zmluvy.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že dňa 01.07.2012 bola uzatvorená Zmluva o nájme
(č.l. 123 - 129 spisu) medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou Phil., s.r.o. ako nájomcom.
Žalovaný obsah zmluvy o nájme nespochybnil, resp. konateľ žalovaného nespochybnil podpis zmluvy

o nájme za zmluvnú stranu prenajímateľa, kedy vo výpovedi na pojednávaní 13.01.2015 uviedol, že
Zmluvu o nájme zo dňa 01.07.2012 podpísal. Predmetom zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalovaným
a spoločnosťou Phil., s.r.o. boli o.i. tri nehnuteľnosti, ktoré boli zároveň predmetom sprostredkovania
na základe zmluvy, a to sklad, súpisné číslo XXXX, postavený na parc. č. 1327/159, o výmere 944
m2, zapísaný na LV č. XXXX, ktorý je predmetom sprostredkovania v zmysle čl. I. bod 1. písm. a)

zmluvy a predmetom zmluvy o nájme v zmysle čl. I. bod 1.4, ďalej sklad PHM bez súpisného čísla
postavený na parc. č. 1327/30 o výmere 163 m2, ktorý je predmetom sprostredkovania v zmysle čl. I.
bod 1. písm. b) Zmluvy a predmetom zmluvy o nájme podľa čl. I. bod 1.5 a sklad bez súpisného čísla
postavený na parc. č. 1327/160, neevidovaný na žiadnom LV s podlahovou plochou 349 m2, ktorý je
predmetom sprostredkovania podľa čl. I. bod 1 písm. c) Zmluvy a predmetom zmluvy o nájme podľa čl.

I bod 4.1. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na sklad uvedený v čl. I. bod 3.1 zmluvy o
nájme, zapísaný na LV č. XXXX, okresný súd konštatoval, že tento nebol predmetom sprostredkovania
v zmysle zmluvy. Označené tri nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sprostredkovania a zároveň nájmu,
boli v zmysle čl. II. bod 1. zmluvy o nájme prenechané nájomcovi Phil., s.r.o. do dočasného užívania nadobu určitú od 01.09.2012 do 31.08.2016 a nájomné za nehnuteľnosti bolo podľa čl. II. bod 2 zmluvy o
nájme dohodnuté vo výške 4.700 Eur mesačne + DPH 20% (5.640 Eur mesačne s DPH) s tým, že prvé
nájomné za obdobie od 01.09.2012 do 30.09.2012 malo byť nájomcom podľa čl. II. bod 4 zmluvy o nájme

uhradené pri prevzatí nehnuteľností dňa 31.08.2012. Vzhľadom na uvedené dojednania žalovaného a
spoločnostiPhil.,s.r.o.vzmluveonájme,nároknaprovíziuvznikolžalobcovivminimálnejvýškepodľačl.
III. bod 2. zmluvy, t.j. v sume 5.500 Eur bez DPH (6.600 Eur s DPH). Nárok na províziu vznikol žalobcovi
podľa čl. III. bod 1. zmluvy momentom uzavretia zmluvy o nájme medzi žalovaným a spoločnosťou Phil.,
s.r.o.,t.j.dňa01.07.2012apodľačl.III.bod3zmluvyprovíziasastalasplatnoubezodkladnepozaplatení

prvého nájmu treťou osobou.

Žalobcapredložilvkonanífaktúruč.2012029,ktoroužalovanývyúčtovalspoločnostiPhil.,s.r.o.nájomné
za september 2012 v sume 5.640 Eur a príjmový pokladničný doklad č. P P-0010 preukazujúci úhradu
tejto faktúry dňa 01.09.2012. Splatnosť provízie tak nastala dňa 01.09.2012, pričom žalovaný relevantne
nespochybnil,ženájomcaPhil.,s.r.o.prvénájomnépodľazmluvyonájmevovýške5.640Eurnazáklade

predložených listinných dôkazných prostriedkov dňa 01.09.2012 zaplatil.

Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil a preukazoval, že prvé nájomné bolo vyúčtované faktúrou č. 2012/026
v sume 1.000 Eur bez DPH (1.200 Eur s DPH), ktorá bola uhradená dňa 02.08.2012, tieto skutočnosti
okresný súd nepovažoval za relevantné vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko nájomné vo výške 1.000

Eur bez DPH bolo podľa čl. II. bod 2. zmluvy o nájme dojednané za predmet nájmu uvedený v čl. I. ods.
5.1 zmluvy o nájme, ktorý bol v podľa čl. II. bod 1. zmluvy o nájme prenechaný nájomcovi do nájmu
na dobu určitú od 01.07.2012 do 31.08.2012, ktorý však nebol predmetom sprostredkovania v zmysle
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci rovnako okresný
súd nepovažoval za relevantné, či nehnuteľnosti podľa zmluvy o nájme boli zo strany spoločnosti Phil.,

s.r.o. aj reálne užívané. Za určujúci považoval obsah samotnej zmluvy o nájme, nie faktický rozsah
užívania prenajatých nehnuteľností, kedy nájom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy podľa čl. I.
písm.a),b)ac)bolvzmluveonájmedojednanýod01.09.2012sprvýmnájomnýmsplatným31.08.2012.

Žalobca províziu vo výške 6.600 Eur s DPH vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 08/2012, o ktorej nevznikla

pochybnosť o tom, že sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca v tejto faktúre prejavil vôľu,
aby mu žalovaný províziu uhradil v lehote splatnosti faktúry, t.j. do 09.11.2012, pričom ide o dátum
neskorší, než nastala splatnosť provízie podľa čl. III. bod 3. zmluvy. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od
10.11.2012 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi a žalobca
má nárok na zákonný úrok z omeškania až do dňa zaplatenia dojednanej provízie. Uvedeným dňom

zároveň žalovaný porušil povinnosť zaplatiť žalobcovi províziu riadne a včas, splnenie ktorej bolo platne
zabezpečené podľa čl. III. bod 5. zmluvy o sprostredkovaní zmluvnou pokutou vo výške 0,05% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania.

Žalovaný v priebehu konania rozšíril svoju obranu o argumentáciu, že nehnuteľnosti, ktoré boli

predmetom sprostredkovania podľa čl. I. ods. 1. písm. b) a c) zmluvy, neboli v čase uzatvorenia zmluvy
skolaudované a rovnako neboli skolaudované v čase uzatvorenia zmluvy o nájme so spoločnosťou Phil.,
s.r.o., v dôsledku čoho zmluva o nájme je vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam absolútne neplatným
právnym úkonom pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona a zmluva je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 37 ods.

2 Občianskeho zákonníka v dôsledku počiatočnej nemožnosti plnenia, v ktorej súvislosti žalovaný
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2010, sp. zn. 4Cdo 319/2008 a rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.11.2009, sp. zn. 26Cdo 3714/2008. S uvedenou argumentáciou sa
okresný súd nestotožnil. Uviedol, že skutočnosť, že časť nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca
ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť v zmysle zmluvy, nebola v čase uzatvorenia zmluvy

skolaudovaná, nespôsobuje neplatnosť zmluvy z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia, nakoľko
záväzok sprostredkovateľa podľa čl. II. bod 1. zmluvy vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal
záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu, predmetom ktorej bude nájom označených
nehnuteľností, nie je v dôsledku tejto skutočnosti od počiatku nemožný. Táto skutočnosť môže mať v
súlade s predloženou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR za následok neplatnosť

nájomnej zmluvy (nie však z dôvodu nemožnosti plnenia, ale z dôvodu rozporu so zákonom), nie
však neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní, uzavretím ktorej žalovaný, súc si vedomý právneho stavu
predmetných nehnuteľností, prejavil vôľu, aby mu žalobca sprostredkoval uzavretie nájomnej zmluvy
k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca svoj záväzok zo zmluvy splnil a následne už bolo plne nazodpovednosti žalovaného, aby nájomcovi prenechal do užívania nehnuteľnosti spôsobilé fakticky aj
právne na dojednané užívanie. Okresný súd uviedol, že predmetom zmluvy o sprostredkovaní môžu
byť aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú spôsobilé na užívanie podľa ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona,

nakoľko pre obsah záväzku sprostredkovateľa táto skutočnosť nie je významná a nie je vylúčené,
že následne spôsobilosť na užívanie rozhodnutím stavebného úradu získajú. Skutočnosť, že niektoré
z dotknutých nehnuteľností neboli v čase uzavretia zmluvy a jej plnenia skolaudované, tak podľa
okresného súdu nespôsobuje neplatnosť zmluvy pre nemožnosť plnenia, ani pre rozpor so zákonom.
Záväzkom žalobcu v zmysle zmluvy bolo nájsť vhodného záujemcu pre nájom nehnuteľností vo

vlastníctve žalovaného, ktorú povinnosť žalobca splnil. Prípadná neplatnosť následne uzavretej zmluvy
o nájme medzi žalovaným a treťou osobou, ktorá navyše nebola spôsobená žalobcom, resp. porušením
povinností žalobcu z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu so žalovaným, nemá vplyv na vznik
nároku žalobcu na províziu podľa čl. III. bod 1. zmluvy. Za tohto záveru okresný súd nepovažoval za
relevantný návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie oceňovanie nehnuteľností, ako bol tento špecifikovaný v písomnom podaní žalovaného zo dňa

13.02.2015 (č.l. 158 - 159 spisu).

K vznesenej námietke žalovaného, že žalobca v rozpore s čl. IV. bod 5. zmluvy neposkytol žalovanému
právne služby a nevypracoval zmluvu o nájme uzavretú so spoločnosťou Phil, s.r.o., okresný súd
uviedol, že nárok na províziu podľa čl. III. bod 1. zmluvy o sprostredkovaní vzniká sprostredkovateľovi

momentom uzavretia sprostredkúvanej zmluvy s dohodnutým predmetom plnenia medzi záujemcom
a treťou osobou. Podmienkou vzniku nároku na províziu za činnosť vymedzenú v čl. II. zmluvy nie je
vypracovanie sprostredkúvanej zmluvy žalobcom ako sprostredkovateľom. Zároveň v konaní nebolo
preukázané, že by zo strany žalovaného boli žalobcovi dané pokyny na vypracovanie samotnej zmluvy o
nájme. Naopak, z predloženej e-mailovej komunikácie (č.l. 34 - 40 spisu) v spojení s výpoveďou konateľa

žalobcu vyplývalo, že žalovaný mu zaslal na konzultáciu návrh zmluvy o nájme, nepožadoval však
priamo jej vypracovanie. Pripomienkovaním obsahu zmluvy o nájme žalobca zároveň splnil povinnosť
v zmysle čl. IV. bod. 5. zmluvy poskytnúť žalovanému „právne služby“. Z uvedeného dôvodu okresný
súd nepovažoval za relevantné vykonanie dokazovania k otázke, kto vypracoval text zmluvy o nájme
uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Phil., s.r.o. a z tohto dôvodu zamietol návrh žalovaného

na výsluch svedka Mgr. G. W.. Okresný súd dospel k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom
uplatneného nároku a návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi
priznal plnú náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 468

Eur a titulom trov právneho zastúpenia podľa písomnej špecifikácie doručenej okresnému súdu dňa
13.03.2015 v sume 2.196,58 Eur za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 20.11.2012,
žaloba 23.11.2012, vyjadrenie k odporu zo dňa 24.06.2013, zastupovanie na pojednávaní 19.06.2014,
14.10.2014, 13.01.2015 a 10.03.2015 a vyjadrenie vo veci samej 03.03.2015, pri základnej sadzbe
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 220,77 Eur + 2x režijný paušál 7,63 Eur + 1 x režijný paušál

7,81 Eur + 2 x režijný paušál 8,04 Eur + 3 x režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH. Okresný súd nepriznal
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby označený ako návrh na doplnenie
dokazovania - vyjadrenie vo veci zo dňa 10.12.2014, pretože obsahom tohto podania bolo predloženie
listinného dôkazného prostriedku, a to Zmluvy o nájme a podnájme zo dňa 01.07.2012, uzavretej medzi
žalovaným a spoločnosťou Phil., s.r.o. a uvedenie skutočností, ktoré tento listinný dôkaz preukazuje.

Okresný súd vo vzťahu k tomuto podaniu konštatoval, že ide len o podanie, ktorým žalobca predkladal
okresnému súdu listinný dôkazný prostriedok, a nie o písomné podanie na súd, týkajúce sa veci samej
v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., predstavujúce samostatný úkon právnej
služby, za ktorý by právnemu zástupcovi patrila odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny.
Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je žalovaný povinný podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Bol názoru, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.
1 O.s.p.. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom na str. 13, podľa ktorého
okresný súd nepovažoval za relevantné, ...„či nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o nájme boli zo stranyspoločnosti Phil., s.r.o. aj reálne užívané. Za určujúci považoval obsah samotnej zmluvy o nájme, nie
faktický rozsah užívania prenajatých nehnuteľností, kedy nájom nehnuteľností, ktoré boli predmetom
zmluvy v zmysle čl. I. písm. a), b), c) bol v Zmluve o nájme dojednaný od 1.9.2012 s prvým nájomným

splatným 31.8.2012“. Žalovaný uviedol, že dňa 1.7.2012 uzavrel s nájomcom -spoločnosťou Phil., s.r.o.
písomnú Zmluvu o nájme a podnájme podľa § 663 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti opísané v čl. I., ods. 1 až 5 tejto zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na čl. III. ods. 1.
zmluvy o sprostredkovaní nájmu, čl. II. ods. 1. veta druhá zmluvy o nájme, čl. II. ods. 2. veta druhá
zmluvy o nájme, výpoveď P. P., rod. O., výpoveď konateľa žalovanej spoločnosti - Karola Šugára,

z ktorej vyplynulo, že od 1.7.2012 do 31.8.2012 spoločnosť Phil., s.r.o. ako nájomca užívala okrem
nehnuteľnosti podľa čl. I. ods. 5. zmluvy o nájme tiež plechový sklad podľa čl. I. ods. 4. zmluvy o nájme,
ktorý je totožný s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom sprostredkovania podľa čl. I. ods. 1. písm.
c) zmluvy o sprostredkovaní (s dohodnutou províziou za sprostredkovanie vo výške 1.000 Eur bez
DPH), pričom p. Šugár tiež uvádzal, že za nehnuteľnosti bol účtovaný nájom vo výške 1.000 Eur bez
DPH mesačne. V období od 1.7.2012 do 31.8.2012 spoločnosť Phil, s.r.o. teda preukázateľne užívala

aj nehnuteľnosť, označenú svedkyňou P. podľa situačného plániku ako 349 m2 neza. haly, ktorá je
totožná s predmetom sprostredkovania podľa čl. I. ods. 1. písm. c) zmluvy o sprostredkovaní. Aj keď
citovaná nehnuteľnosť nebola pre označené časové obdobie ako predmet nájmu výslovne uvedená
v čl. II. ods. 1. veta druhá zmluvy o nájme, táto skutočnosť neznamená, že by nebola predmetom
nájomného vzťahu medzi žalovaným a nájomcom. S odkazom na ust. § 663 Občianskeho zákonníka

žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie výslovne neupravuje, že nájomný vzťah vzniká výlučne na
základe nájomnej zmluvy v písomnej forme, z čoho možno logicky vyvodiť, že na vznik nájomnej zmluvy
postačí,pokiaľsazmluvnéstranyústnouformoudohodnúnajejpodstatnýchnáležitostiach.Pokiaľsama
svedkyňa navrhnutá žalobcom potvrdila, že už v období júl 2012 okrem inej nehnuteľnosti užívali aj
plechový sklad (podľa čl. I. ods. 4. zmluvy o nájme, totožný s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom

sprostredkovania podľa čl. I. ods. 1. písm. c) zmluvy o sprostredkovaní) a tieto skutočnosti nezávisle
vyplynuli aj z vyjadrení konateľa žalovaného p. Šugára, je zrejmé, že medzi žalovaným a spoločnosťou
Phil., s.r.o. došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy ústnou formou, na predmet nájmu (plechový
sklad, ktorý bol súčasne podľa skôr uvedeného aj predmetom zmluvy o sprostredkovaní, s dohodnutou
dobou nájmu od 1.7.2012 do 31.8.2012 a dohodnutým nájomným vo výške 1.000 Eur bez DPH, úhradu

ktorého (ako prvého nájomného fakturovaného žalovaným ako prenajímateľom nájomcovi Phil., s.r.o.)
konateľ žalovaného preukázal v konaní faktúrou č. 2012/026. Vznik nároku na províziu žalobcu bol
naviazaný na moment uzavretia nájomnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou a jej splatnosť
na úhradu prvého nájomného. Podľa žalovaného medzi žalovaným a nájomcom došlo dňa 1.7.2012 k
uzavretiu ako písomnej zmluvy o nájme (podľa ktorej sa malo prvé nájomné plniť od septembra 2012)

a rovnako aj nájomnej zmluvy ústnou formou na predmet nájmu plechový sklad, ktorý bol predmetom
zmluvy o sprostredkovaní s dojednanou províziou vo výške najmenej 1.000 Eur bez DPH podľa jej čl. III.
ods. 2 a uvedená čiastka bola preukázateľne uhradená ako prvé nájomné dňa 2.8.2012 v sume 1.200
Eur s DPH. Podľa názoru žalovaného by tak patrila žalobcovi provízia podľa čl. III. ods. 3. zmluvy o
sprostredkovaní práve v uvedenej výške. Ak okresný súd vyhodnotil vznik nároku žalobcu na províziu

výlučne na základe písomnej zmluvy o nájme, a to z prvého nájomného uhradeného od septembra 2012
vo výške 5.640 Eur a nezobral do úvahy súčasnú existenciu ústnej nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa
reálne plnilo prvé nájomné už v auguste 2012, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rovnako vec nesprávne právne posúdil.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že sa v konaní bránil i argumentáciou, že žalobcovi nevznikol podľa
čl. III. ods. 1. zmluvy o sprostredkovaní nárok na províziu, nakoľko medzi žalovaným a treťou osobou
došlokzavretiuzmluvyonájme,predmetomktorejboliviaceréneskolaudovanéstavby,ktoráskutočnosť
jednoznačnezakladalavčasejejuzavretiaichprávnunespôsobilosťbyťpredmetomnájomnýchvzťahov
sdôsledkomabsolútnejneplatnostiuvedenéhoprávnehoúkonupodľaust.§39Občianskehozákonníka,

v spojení s ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona, vo vzťahu k čomu podporne poukázal i na judikatúru
Najvyšších súdov SR a ČR. Podľa žalovaného okresný súd v otázke skúmania absolútnej neplatnosti
zmluvy o nájme ex officio nezaujal k tejto námietke žalovaného jednoznačné stanovisko, keď na jednej
strane pripustil možnosť, že ak predmetom zmluvy o nájme boli neskolaudované stavby, môže takáto
skutočnosť zakladať jej neplatnosť pre rozpor so zákonom, na druhej strane však dôvodil, že aj keby

bola zmluva absolútne neplatná, nijako táto skutočnosť nevplýva na vznik nároku žalobcu na províziu,
s ktorým záverom sa nestotožnil. Podľa žalovaného u žalobcu ako realitnej kancelárie sa prezumuje
odborná spôsobilosť pri sprostredkovaní predaja alebo nájmu nehnuteľností, ktorá nepochybne zahŕňa
taký stupeň odborných znalostí žalobcu, ktoré majú byť dostatočné aj k posúdeniu spôsobilostikonkrétnej nehnuteľnosti byť predmetom nájmu, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Žalobca
mal ako odborne spôsobilá osoba zistiť pri plnení svojho záväzku zo zmluvy o sprostredkovaní všetky
relevantné skutočnosti o nehnuteľnosti a neumožniť tak vznik stavu, za ktorého by sprostredkovaná

zmluva o nájme bola v rozpore so zákonom. Pokiaľ okresný súd pripustil možnosť absolútnej neplatnosti
zmluvy o nájme, mal rovnako zaujať stanovisko k platbám poukázaným žalovanému nájomcom titulom
nájomného, ako plneniu, od ktorého sa má odvíjať vznik nároku na províziu pre žalobcu. Tejto otázke
sa však okresný súd nevenoval. Žalovaný bol názoru, že platby jemu poukázané nájomcom Phil.,
s.r.o. v uvedenom neplatnom rozsahu zmluvy o nájme nemožno posudzovať za nájomné, ale ako jeho

bezdôvodné obohatenie sa na úkor nájomcu. Nakoľko provízia za sprostredkovanie pre žalobcu sa
odvíjala od zaplateného nájomného, v rozsahu sumy bezdôvodného obohatenia žalovaného nemohla
žalobcovi prináležať provízia za sprostredkovanie. Vzhľadom na vznesenú námietku sa mal podľa
názoru žalovaného okresný súd primárne prejudiciálne zaoberať a posúdiť (ne)platnosť zmluvy o nájme
a zaujať stanovisko. Ak tak neučinil, vec nesprávne právne posúdil a súčasne svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil, čím porušil základné právo účastníka konania na spravodlivý proces.

Žalovaný ďalej namietal že žalobcovi nemal vzniknúť nárok na vyplatenie provízie, nakoľko nesplnil
riadne a včas svoje povinnosti podľa čl. IV. ods. 5. zmluvy o sprostredkovaní, t.j. že neposkytol
potrebný právny servis a nevypracoval zmluvu o nájme. Vo vzťahu k preukázaniu tejto skutočnosti
žalovaný navrhol vykonať výsluch svedka Mgr. G. W., ktorý na osvedčenie skutočnosti predchádzajúcich

vypracovaniu a uzavretiu zmluvy o nájme, pričom okresný súd tento dôkaz nepripustil, čím nedošlo
k úplnému zisteniu skutkového stavu. Podľa žalovaného vyvstáva otázka, aký mohol mať žalovaný
záujem na tom, aby vynakladal ďalšie finančné prostriedky na právne služby súvisiace s vypracovaním
znenia textu novej nájomnej zmluvy ním osloveným právnikom Mgr. W., pokiaľ mal mať túto možnosť
obsiahnutú v nemalej cene za sprostredkovanie. Žalobca v termíne, keď bol o vypracovanie textu zmluvy

požiadaný, zaslal žalovanému len pripomienky k jej návrhu, avšak bez akéhokoľvek finálneho riešenia,
ktoré by umožňovalo jej včasné uzavretie. Porovnaním textu žalobcom priloženého návrhu zmluvy so
zapracovanými pripomienkami, ktoré mal tento elektronickou formou zaslať konateľovi žalovaného a
zmluvy o nájme, ktorá bola skutočne uzavretá, vyplýva, že ide o úplne iný text zmluvy, pričom obsahom
ani pripomienky žalobcu nie sú. Táto skutočnosť nepriamo potvrdzuje vyjadrenia konateľa žalovaného

o porušení povinností žalobcu.

Žalovaný osobitne napadol výrok o priznanej náhrade trov konania žalobcovi, a to v rovine nesprávne
priznaného úkonu právnej služby pod položkou „vyjadrenie vo veci samej zo dňa 3.3.2015“. Podľa
žalovaného, predmetné vyjadrenie bolo okresnému súdu žalobcom doručené dňa 9.3.2015, právnemu

zástupcovi žalovaného krátkou cestou až na pojednávaní dňa 10.3.2015, čím žalovanému nebola
zachovaná zákonná procesná lehota na prípravu vo vzťahu k zaujatiu relevantného stanoviska k
tvrdeniam v ňom obsiahnutých. Z obsahu vyjadrenia možno skonštatovať, že z neho nevyplývali
žiadne nové skutočnosti a dôkazy a išlo len o zhrnutie názorov žalobcu na predchádzajúcu procesnú
obranu žalovaného v konaní. Podľa žalovaného nič nebránilo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho

zástupcu tieto právne názory prezentovať priamo na pojednávaní dňa 10.3.2015, preto považoval
vykonanie tohto úkonu za neúčelné. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný zároveň vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne.

Navrhol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. prvostupňový rozsudok v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdiť. Podľa žalobcu prvostupňový súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, riadne zistil
skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny záver a jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalobca poukázal na to, že listinnými dôkazmi bolo nesporne
preukázané, že žalobca ako sprostredkovateľ uzavrel so žalovaným ako záujemcom dňa 18.06.2012

v písomnej forme Zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa vyvíjať
činnosť pre záujemcu smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu,
predmetom ktorej bude nájom nehnuteľností uvedených v bode 1. Článku I. zmluvy a záujemca sa
zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi za jeho činnosť províziu podľa čl. III. bodu 1., 2., 3. zmluvy. Podľa
Zmluvy o nájme a podnájme, ktorá bola uzavretá 01.07.2012 medzi žalovaným a nájomcom Phil.,

s.r.o., predmetom nájmu boli sklad so súpisným číslo XXXX na C KN parc. č. 1327/159, nachádzajúci
sa v k.ú. W., zapísaný na LV č. XXXX, sklad PHM bez súpisného čísla na C KN parc. č. 1327/30
nachádzajúci sa v k.ú. W., zapísaný na LV č. XXXX a plechový sklad bez súpisného čísla na C KN
parc. č. 1327/156, neevidovaný na žiadnom LV s podlahovou plochou 349 m2 nachádzajúci sa v k.ú.W.. Žalobca jednoznačne nesúhlasil s obsahom odvolania žalovaného, ktorý argumentoval uzavretím
nájomnej zmluvy medzi žalovaným a nájomcom Phil., s.r.o. v ústnej forme v období od 1.07.2012
do 31.08.2012 na predmetný sklad bez súpisného čísla na C KN parc. č. 1327/156 neevidovaný na

žiadnom LV s podlahovou plochou 349 m2, nachádzajúci sa v k.ú. W. a z tohto svojho záveru vyvodzoval
dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie provízie len vo výške 1.200 Eur ako prvého nájomného podľa
článku III. ods. 2. zmluvy, ktorú časť odvolania považoval za účelovú. Podľa žalobcu výška provízie
za sprostredkovateľskú činnosť bola zmluvnými stranami dojednaná jednoznačne. Nárok na províziu
žalobcovi vznikol v zmysle čl. III. bodu 1. zmluvy momentom uzavretia zmluvy o nájme medzi žalovaným

a nájomcom Phil., s.r.o.. Žalobcom bol preukázaný vznik nároku na zaplatenie provízie a jej splatnosť.
Žalovaný potvrdil, že tretia osoba - spoločnosť Phil., s.r.o. mu vyplatila pri uzavretí zmluvy o nájme zo
dňa 01.07.2012 sumu 1.000 Eur, teda nárok žalobcu na zaplatenie provízie v tejto časti nespochybnil.
Ďalšími dôkazmi predloženými na pojednávaní konanom dňa 13.01.2015, ktoré boli založené do spisu,
bola preukázaná dôvodnosť aj zostávajúcej časti, nakoľko prvé nájomné za september 2012 vo výške
5.640 Eur fakturované faktúrou č. 2012029 bolo spoločnosťou Phil., s.r.o. zaplatené žalovanému hneď

dňa 01.09.2012. Žalobca mal za to, že okresný súd vec správne právne posúdil, vysporiadal sa s
argumentáciou žalovaného, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sprostredkovania, neboli v čase jej
uzavretia skolaudované a neboli skolaudované v čase uzavretia zmluvy o nájme medzi žalovaným a
nájomcom, v dôsledku čoho je zmluva o nájme vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam absolútne neplatná,
ako aj s ďalšou argumentáciou, že zmluva o nájme je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 37

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca zdôraznil, že sprostredkovanie uzavretia nájomnej zmluvy
jednoznačne zodpovedalo vôli zmluvných strán, ktorú skutočnosť potvrdil konateľ žalovaného. Okresný
súd v tejto súvislosti vec správne posúdil, keď konštatoval, že predmetom zmluvy o sprostredkovaní
môžu byť aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú spôsobilé na užívanie podľa ust. § 76 ods. 1 Stavebného
zákona a zdôraznil, že záväzkom žalobcu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní bolo nájsť vhodného

záujemcu pre nájom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný mal plné oprávnenie disponovať
s nebytovými priestormi, ktoré boli predmetom nájmu. Žalobca mal za to, že predmet nájmu, tak ako
bol špecifikovaný v zmluve o sprostredkovaní a následne v zmluve o nájme, je plne spôsobilý, a teda,
že žalovaný bol oprávnený reálne disponovať s nebytovými priestormi. 0 inej podstatnej skutočnosti,
ktorá by mala vplyv na obsah záväzkov, žalovaný ako záujemca žalobcu v rámci notifikačnej povinnosti

podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka a čl. V. bodu 1. zmluvy o sprostredkovaní neposkytol.
Žalobca ako sprostredkovateľ pri získavaní tretej osoby, s ktorou mal mať žalovaný príležitosť uzavrieť
sprostredkúvanú zmluvu, konal v dobrej viere, že informácie, ktoré mu poskytol žalovaný ako záujemca,
sú úplné. Okrem toho žalovaný prenajímal predmetné priestory už predtým, než ich prenechal do nájmu
spoločnosti Phil., s.r.o., teda vedome prenajímal neskolaudované stavby. Samotný nájomca - spoločnosť

Phil., s.r.o. v čl. I. bode 7. zmluvy potvrdil, že predmet nájmu je užívaniaschopný na dojednaný účel, a
preto sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalovaného, týkajúcou sa absolútnej neplatnosti zmluvy
o nájme. V nadväznosti na obranu žalovaného, spočívajúcu v namietaní absolútnej neplatnosti zmluvy
o nájme a dodatočnej nemožnosti plnenia a v nadväznosti na predložené listinné dôkazy - kolaudačné
rozhodnutie, ktoré bolo predložené právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 13.05.2015,

považoval žalobca za potrebné sa aj k týmto skutočnostiam vyjadriť a učinil tak písomne. Vzhľadom na
obranu žalovaného, uskutočnil vyjadrenie zo dňa 03.03.2015 v písomnej forme. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.a verejnýmvyhlásenímrozsudkukrajským
súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods.
2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného a žalovaného bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu
vŽilineč.k.13Cob/210/2015-215zodňa01.02.2016adoručovanieupovedomeniaoverejnomvyhlásení
rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods.
1,3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu

v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 16.02.2016
a internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Žalovaný podaným odvolaním zo dňa 4.5.2015 vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody v rozsahu

posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu odvolacím súdom, t.j. v akom rozsahu a z
akej stránky sa má posudzovať rozhodnutie okresného súdu. Krajský súd uvádza, že predmetnými
odvolacími dôvodmi bol ako súd odvolací viazaný podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., a to len tými
odvolacími dôvodmi, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred prvostupňovým súdom, za
dodržania procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom, obsiahnutej v predvolaní na nariadené

pojednávanie. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol
viazaný podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol preukázaný žiaden z dôvodov výnimiek v odsekoch
2 až 7 ust. § 213 O.s.p..

K námietke týkajúcej sa porušenia základného práva účastníka na súdne konanie, na spravodlivý súdny
proces vo vzťahu k tvrdenému nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého

rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 135 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že predovšetkým Nálezy Ústavného
súdu SR riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a
striktnému dodržiavaniu ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Je však potrebné komplexne

vyhodnotiť judikatúru Ústavného súdu SR a prijaté rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 75/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa
ktorého ....„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa § 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v
§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie, ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“ Podľa Nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS
209/2004 zo dňa 23. júna 2004 ...„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
je podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.z. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces.“

Podľa Nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 ...„všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

V danom prípade okresný súd vychádzajúc z dikcie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. jasným a zrozumiteľným
spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu a obrany
žalovaného. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril
svoje skutkové závery, tieto podradil pod uvedenú právnu normu, a to rozhodné, v citácii uvedené

zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka ako hmotného práva, a preto sa nebolo možné stotožniť
s odvolacou argumentáciou žalovaného o nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Za
konštatovania,ženapadnutýrozsudokokresnéhosúdumávšetkynáležitostivyžadovanéust.§157ods.
2 O.s.p., mal krajský súd spôsobilý predmet posudzovania, t.j. riadne odôvodnený rozsudok okresného
súdu, napadnutý odvolaním žalovaného.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže
sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z dôvodu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nieje potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie
skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v dôvodoch rozhodnutia okresného súdu. Je postačujúce
na ne odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.

IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ....„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak
prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané

v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
170/05 ...„v prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, sa v zásade odvolací súd môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

V súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p., k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, k
rozsahu relevantných odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol

dôvodný, t.j. aby založil zmenu rozsudku okresného súdu, prípadne jeho zrušenie a vrátenie okresnému
súdu na ďalšie konanie. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, na jeho základe vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil.

K odvolacej námietke nesprávneho skutkového zistenia, ak okresný súd vyhodnotil vznik nároku žalobcu

na províziu výlučne na základe písomnej zmluvy o nájme, a to z prvého nájomného uhradeného od
septembra 2012 vo výške 5.640 Eur a nezobral do úvahy súčasnú existenciu ústnej nájomnej zmluvy,
na základe ktorej sa plnilo už prvé nájomné v sume 1.000 Eur v auguste 2012, čím i vec nesprávne
právne posúdil, tak v zhode s prvostupňovým súdom i odvolací súd považoval za potrebné prihliadnuť
v celom obsahovom znení k uzavretej Zmluve o sprostredkovaní nájmu nehnuteľnosti uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným dňa 18.06.2012, osobitne k rozhodným článkom, na ktoré poukazoval žalobca
a v konečnom dôsledku v rámci obrany i žalovaný, a to čl. I. bod 1. v spojení s čl. II. bod 1. a čl.
III. tejto zmluvy. Bolo zrejmé, ako vyplynulo z čl. II. bod 1. zmluvy, že záväzkom sprostredkovateľa
bolo pre záujemcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou
osobou zmluvu, predmetom ktorej bude nájom nehnuteľností, opísanej v čl. I. bod 1. predmetnej zmluvy,

za ktorú činnosť sa podľa čl. II. bod 4. zmluvy žalovaný ako záujemca zaviazal zaplatiť províziu za
podmienok a spôsobom dojednaným v zmluve. Vznik nároku na províziu zmluvné strany v čl. III. bod
1. zmluvy viazali na moment uzavretia sprostredkovanej zmluvy s dohodnutým predmetom plnenia
medzi záujemcom a treťou osobou s výškou provízie určenou spôsobom v podľa čl. II bod. 2. zmluvy
so stanovením jej splatnosti podľa čl. III. bod 3. zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že dňa 01.07.2012 (č.l. 123 spisu) došlo k uzavretiu písomnej Zmluvy o nájme a podnájme medzi
žalovaným ako prenajímateľom a Nájomcom Phil, s.r.o., so sídlom toho času Štefánikova 21, 917 01
Trnava, IČO: 44 116 233, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, popísané v čl. I. bod 1. písm. a), b), c)
zmluvy o sprostredkovaní. V zmysle čl. II. zmluvy o nájme, predmetné nehnuteľnosti boli prenechané
žalovanému do nájmu na dobu určitú od 01.09.2012 do 31.08.2016, s dohodnutým nájomným vo

výške 4.700 Eur + DPH s dohodnutou dobou splatnosti s prvým nájomným za obdobie 01.09.2012
do 30.09.2012 dňa 31.08.2012. Bola tak naplnená podmienka vzniku nároku žalobcu na dohodnutú
províziu, a to uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy, t.j. zmluvy o nájme zo dňa 01.07.2012. s tým, že
splatnosťtejtoprovízienastalabezodkladnepozaplateníprvéhonájmutreťouosobou,ktorébolosplatné
dňa 31.8.2012 a ktoré nájomca vo výške 5.640 Eur uhradil dňa 01.09.2012 tak, ako to správne uzavrel

prvostupňový súd.

Tvrdenie žalovaného o uzatvorení súčasne ústnej zmluvy o nájme, predmetom ktorej mal byť sklad bez
súp. č., postavený na parcele č. 1327/160, neevidovaný na LV s podlahovou plochou 349 m2 (čl. I. bod
1. písm. c) zmluvy o sprostredkovaní) a jeho užívanie treťou osobou už v mesiaci júl 2012 s úhradou

prvého nájomného vo výške 1.200 Eur s DPH, z ktorého vzťahu mal okresný súd pri výške a splatnosti
provízie vychádzať, nebolo zhodnotené ako dôvodné. I odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
čl. I. ods. 4.4.1 Zmluvy o nájme a podnájme zo dňa 01.07.2012 (č.l. 123 - 129 spisu), v ktorom bola
identifikovaná nehnuteľnosť „plechový sklad bez súpisného čísla, postavený na parcele č. 1327/160,
tohto času neevidovaný na žiadnom LV, s podlahovou plochou 349 m2..“ Z čl. II. bod 1. zmluvy o nájme

a podnájme vyplývalo, že „prenajímateľ prenecháva nájomcovi vyššie uvedené nehnuteľnosti v čl. I ods.
1, 2, 3 a 4 tejto zmluvy za odplatu do dočasného užívania na dobu určitú, a to na dobu od 01.09.2012 do
31.8.2016“, čomu korešpondovalo nielen dojednanie v čl. II. bod 2. tejto zmluvy o nájomnom „vo výške
4.700 Eur/mesačne + DPH za predmet nájmu uvedený v čl. I ods. 1, 2, 3 a 4“, ale aj zmluvne dohodnutásplatnosť prvého nájomného za obdobie od 1.9.2012 do 30.9.2012 v čl. II. bod 4. citovanej zmluvy dňa
31.8.2012, k úhrade ktorého došlo dňa 01.09.2012. Súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového
súdu, že pre posúdenie výšky provízie a jej splatnosti podľa článku III. zmluvy nebolo relevantným, či

žalovaný nehnuteľnosť opísanú v čl. I. ods. 1. písm. c) zmluvy užíval i pred dohodnutým obdobím podľa
zmluvy o nájme, pretože určujúcim bol obsah samotnej písomnej zmluvy o nájme, z ktorej bolo potrebné
vychádzať práve vo väzbe na rozhodné dojednania v zmluve o sprostredkovaní. Okresný súd preto
správne vyhodnotil vznik nároku na províziu, jeho výšku a splatnosť.

K námietke žalovaného, že nehnuteľnosti v čase uzatvárania zmluvy o nájme neboli skolaudované,
súhlasí odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že podstatným v danom prípade bolo, či došlo k
splneniu záväzku žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o sprostredkovaní, čomu zodpovedá vznik záväzku
žalovaného zaplatiť odplatu. V konaní bolo preukázané, že medzi žalovaným a treťou osobou bola
uzavretá zmluva, ktorá bola predmetom sprostredkovania, a tým i v zmysle zmluvných dojednaní a ust.
§ 644 Obchodného zákonníka došlo k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie provízie. Pokiaľ žalovaný

namietal, že žalobcovi v dôsledku porušenia čl. IV. bod 5. zmluvy nevznikol nárok na províziu, odvolací
súd zvýrazňuje, že vznik nároku žalobcu na províziu v zmysle ust. § 644 Obchodného zákonníka v
spojení s čl. III. bod 1. zmluvy o sprostredkovaní bol viazaný na moment uzavretia sprostredkovanej
zmluvy, k čomu došlo. Tak ako správne uzavrel okresný súd z obsahu Zmluvy nevyplývalo dojednanie,
v zmysle ktorého podmienkou vzniku nároku na províziu by bolo vypracovanie sprostredkúvanej zmluvy

žalobcom ako sprostredkovateľom. V tejto súvislosti i odvolací súd poukazuje na listinné dôkazy, a to
e-mailovú komunikáciu, v spojení s výpoveďou konateľa žalobcu, z ktorej vyplynulo zaslanie návrhu
zmluvy o nájme žalovaným žalobcovi na konzultáciu, avšak nevznesenie priamej požiadavky na jej
vypracovanie. Okresný súd preto správne zhodnotil, že pripomienkovaním obsahu zmluvy o nájme splnil
žalobca i povinnosť vyplývajúcu z čl. IV. bod 5. zmluvy.

Vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade trov prvostupňového konania, pokiaľ žalovaný namietal
nesprávne priznanie odmeny za úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa
03.03.2015, krajský súd má za to, že predmetným písomným vyjadrením zo strany žalobcu bolo
reagované na priebeh konania, a to vykonané dokazovanie, a preto vykonanie tohto nebolo možné

hodnotiť so záverom jeho neúčelnosti. Z tohto záveru preto bolo prvostupňové rozhodnutie i v
napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania potvrdené ako vecne správne.

Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalovaného nezistil, že by boli dané podmienky pre zrušenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, pričom vychádzal z presvedčivých a

logických záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo
vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.,
v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd ďalej uvádza, že okresný súd na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil a na záväzkový právny vzťah účastníkov
aplikoval správne hmotné právo, a to Obchodný zákonník.

O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§142ods.1O.s.p..Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalobca,ktorývpísomnomvyjadreníkodvolaniuzo
dňa 28.05.2015 a vo vyčíslení zo dňa 24.2.2016 uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania.
Priznaná náhrada trov odvolacieho konania spočívala v trovách právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1 x 220,77 Eur,
úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 24.2.2016 1 x 1 z 220,77 Eur = 110,39 Eur, režijný
paušál 1 x 8,39 Eur, 1 x 8,58 Eur = 16,97 Eur + 20% DPH = 69,63 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho
konania 417,76 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (ust. § 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.