Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114240206
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114240206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľa:

AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 56 007
043, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25,
911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: Ľ. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. L. XXX, XXX XX B., Š.
T. M., o zaplatenie 120,28 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 120,28 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške
12,08 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 120,28 eur od 04.12.2014 do zaplatenia
zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v ust. Hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. - DUO, platných od 21.09.2012 ITS212, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit
Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 ako Spoločnosťou a

odporcom ako klientom, dňa 19.12.2012, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či
splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania
uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v
prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy,
nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi
poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku
zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.“,
je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

Určuje, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v ust. Hlavy 18 § 2 Úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. - DUO platných od 21.09.2012 ITS212, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit
Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 ako Spoločnosťou a
odporcomakoklientom,dňa19.12.2012,vznení:„VprípadeomeškaniaklientajeSpoločnosťoprávnená
klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu

vo výške 17,- eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania
zmluvy.“, je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 03.12.2014, podaným na Okresnom súde Žilina dňa
15.12.2014, domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 120,28 eurspolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 12,08 eur a úrokmi z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 120,28 eur od 04.12.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške
16,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a 59,14 eur titulom náhrady

trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že v súlade s ust. § 526 Občianskeho zákonníka boli
pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
IČO: 36 234 176 (ďalej len „HCS“) vzniknuté z úverovej zmluvy č. 4212117428 zo dňa 19.12.2012,
na základe zmluvy zo dňa 16.01.2014 postúpené na neho. Jeho právny predchodca tak uzavrel ako

veriteľ s odporcom ako dlžníkom dňa 19.12.2012 Úverovú zmluvu č. 4212117428 (ďalej len „ÚZ"),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a. s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 289,00 eur
zo strany jeho právneho predchodcu odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 12
pravidelných mesačných splátkach po 29,82 eur, splatných v zmysle ÚZ. Odporca bol v omeškaní s
úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého

vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom
Ukončenieúverovejzmluvyoposkytnutíúverubolodporcavyzvanýlistomzodňa16.01.2014ksplateniu
celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej
pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou ÚZ. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si navrhovateľ v návrhu uplatňuje vo výške 8,25 % ročne
bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t. j. ku dňu 04.02.2014 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru)
+ 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 8,46 eur z čiastky 220,28 eur
od 04.02.2014 do 23.07.2014 a vo výške 3,62 eur z čiastky 120,28 eur od 24.07.2014 do 03.12.2014.

Napokon navrhovateľ uviedol, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, že eviduje voči odporcovi dlh
vo výške 120,28 eur v členení: 83,65 eur istina, 5,81 eur úrok, a 30,82 eur upomienka II.
Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené, v súdom určenej lehote písomne
nevyjadril.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 26.05.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli súdu dňa 20.05.2015.
Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom

vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Dňa 19.12.2012 uzavrel HCS ako veriteľ a odporca ako klient úverovú zmluvu č. 4212117428 (dôkaz
predložený navrhovateľom na č. l. 22 spisu), ktorou sa zaviazal HCS poskytnúť odporcovi účelový úver
na nákup tovaru (práčka) vo výške 289,00 eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v 12 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 29,82 eur, a to so splatnosťou prvej splátky dňa 19.01.2013 s úhradou

nasledujúcich splátok vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci s lehotou splatnosti do 20.12.2013.
Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 40,58 %, RPMN 50,00 %, priemernej
hodnote RPMN 26,70 %. Odporca svojím podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s Úverovými
zmluvnými podmienkami HCS s kódom ITS212 (ďalej len „ÚZP“, dôkaz predložený navrhovateľom na
č. l. 23 spisu), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy a tieto obdržal.

Podľa ust. Hlavy 5 § 7 ÚZP zmluvné strany sa dohodli, že úhrady klienta budú započítané na pohľadávky
HCS podľa termínu ich platnosti, a to od najstaršej pohľadávky. V prípade viacej pohľadávok rovnakého
dátumu splatnosti bude úhrada použitá v tomto poradí: istina, úroky, ďalšie príslušenstvo pohľadávky
vrátane sankcií.
Podľa ust. Hlavy 7 § 3 písm. a) ÚZP klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie HCS v

prípade, že a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace.Podľa ust. Hlavy 7 § 5 veta posledná ÚZP predčasná splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených nemá
vplyv na trvanie ÚZ, ÚZ naďalej trvá, a to až do okamihu jej zániku spôsobom stanoveným v ÚZ, v ÚZP
alebo v právnych predpisoch.

Podľa ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je HCS
oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť HCS poplatok za
upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky.
V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku
účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný

maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po
zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.
Podľa ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP v prípade omeškania klienta je HCS oprávnená klientovi vyúčtovať a klient
je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť HCS zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur. Táto pokuta
bude HCS vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.
Podľa ust. Hlavy 20 § 11 ÚZP následkami nesplácania úveru podľa ÚZ je najmä povinnosť platiť sankcie

podľa Hlavy 18, splatenie úveru na požiadanie za podmienok uvedených v Hlave 7 § 3, zmena výšky
dohodnutého obchodného úroku, vymáhanie záväzkov klienta v rozhodcovskom alebo súdnom konaní
(podľa toho, či bola alebo nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva) a postúpenie údajov klienta do
evidencie dlžníkov podľa pravidiel uvedených v Hlave 17 § 3 a 6.
Zo svojej činnosti (napr. z konania vedeného pod spis. zn. 6C 268/2014) má súd vedomosť, že podľa

zápisu v obchodnom registri Okresného súdu Trnava oddiel: Sa, vložka č. 10130/T má HCS zapísaný v
obchodnom registri medzi iným aj predmet činnosti: poskytovanie úverov a pôžičiek a spotrebiteľských
úverov nebankovým spôsobom (tento mal zapísaný v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy).
Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 16.01.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 32 spisu)
vyzýval HCS odporcu v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy

č. 4212117428 k splateniu celého úveru, čerpaného na základe tejto zmluvy, t. j. na zaplatenie sumy
220,28eurnajneskôrdo15dníododňaodoslaniavýzvy.Podľahromadnéhopoštovéhopodaciehohárku
č. EPH001763657 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 33 spisu) HCS podal výzvu na odoslanie
poštovému doručovateľovi s uvedením adresy odporcu na doručovanie, zhodnou s adresou odporcu,
uvedenou v záhlaví tohto rozsudku.

Podľa listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ (dôkaz predložený
navrhovateľom na č. l. 34 spisu) bol úver vo výške 289,- eur čerpaný dňa 19.12.2012. Odporcovi bolo
predpísaných do zosplatnenia na úhradu 12 splátok vo výške 29,82 eur so splatnosťou prvej splátky
19.01.2013 a nasledujúcich splátok do 20. dňa nasledujúceho mesiaca (20.02.2013 až 20.12.2013).
Odporca vykonal nasledovné úhrady: dňa 22.01.2013 v sume 29,82 eur, dňa 20.02.2013 v sume 29,82

eur, dňa 20.03.2013 v sume 29,82 eur, dňa 10.05.2013 v sume 29,82 eur, dňa 22.05.2013 v sume
29,82 eur, dňa 22.07.2013 v sume 34,82 eur, dňa 23.09.2013 v sume 59,64 eur a dňa 23.07.2014 v
sume 100,00 eur, t. j. celkovo uhradil sumu 343,56,- eur. Odporcovi boli súčasne účtované poplatky za
upomienku I. v sume 5,- eur dňa 25.06.2013, poplatky za upomienku II. každý v sume 12,- eur v dňoch:
06.08.2013, 05.09.2013, 15.09.2013, 05.10.2013, 15.10.2013, 10.11.2013 a 25.11.2013 (celkovo tak

84,- eur) a zmluvná pokuta vo výške 17,- eur dňa 21.08.2013. Napokon boli v listine vyčíslené: dlh na
istine vo výške 83,65 eur (predpis 289,00 eur - úhrada 205,35 eur), dlh na úroku vo výške 5,81 eur
(predpis 68,84 eur - úhrada 63,03 eur), dlh na poplatku za upomienku II. vo výške 30,82 eur (predpis 72,-
eur - úhrada 41,18,- eur), dlh na kapitalizovaných úrokoch z omeškania vo výške 12,08 eur (4,50 eur ako
úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 117,07 eur od 04.02.2014 do 23.07.2014 + 0,65 eur

ako úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 17,00 eur od 04.02.2014 do 23.07.2014 + 0,55
eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 14,21 eur od 04.02.2014 do 23.07.2014 +
2,77eurakoúrokovzomeškaniavovýške8,25%ročnezosumy72,00eurod04.02.2014do23.07.2014
+ 2,52 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 83,65,- eur od 24.07.2014 do
03.12.2014 + 0,18 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 5,81 eur od 24.07.2014

do 03.12.2014 + 0,93 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30,82,- eur od
24.07.2014 do 03.12.2014), t. j. spolu dlh vo výške 132,36 eur.
Právny zástupca navrhovateľa (aj ako splnomocnený zástupca HCS (podľa predloženej plnej moci zo
dňa 31.05.2014 na č. l. 16 spisu) listom zo dňa 19.11.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 18
spisu) oznamoval odporcovi, že pohľadávky HCS vzniknuté z úverovej zmluvy č. 4212117428 zo dňa

19.12.2012 boli postúpené na navrhovateľa.
Keďže nevyšlo v konaní najavo, že by odporca uhradil navrhovateľovi vyššiu sumu, ako vyplýva táto z
výpisu čerpania, splátok a úhrad, t. j. sumu 343,56,- eur, súd vychádzal z toho, že odporca doposiaľ na
predmetný úverový prípad vykonal úhrady v celkovej výške 343,56,- eur.Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v

rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].
Podľa ust. § 2 písm. b), d), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky

náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou

čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková
sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky

čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto
náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a

identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu

osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere

vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetkypredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného

alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti

mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za

predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo
z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatného obsahu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku
Podľaust.§53ods.5OZvznenízákonač.568/2007Z.z.účinnomkudňuuzavretiazmluvy,neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 10 OZ v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011 do 31.05.2014,
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré

bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy medzi ST a odporcom, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ
môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, s

postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.
Podľa ust. § 545a OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej

povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na
ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla,
a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchtopredpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto

časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji
podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591),
zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom
spoločenstve(§673),zmluvyootvoreníakreditívu(§682),zmluvyoinkase(§692),zmluvyobankovom
uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa ust. § 340 ods. 2 ObZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľaust.§768kods.3ObZ,ustanoveniaočaseplneniapeňažnéhozáväzkudlžníka(§340a),osobitné
ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b),

ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej
obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred
1. februárom 2013.
Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§
53a OZ) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo

zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzavretímzmluvy,vdobeuzavretiazmluvyanavšetkyostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.
Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do

31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ObZ bez
ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj
faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
HCS a odporcom vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 19.12.2012.

Aj s poukazom na to, že zo strany HCS išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany odporcu
pri uzatváraní zmluvy nešlo o konanie v rámci predmetu jeho podnikania alebo povolania, pričom išlo o
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov HCS odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi
vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§
25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ.

Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť
dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o
pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal
otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v
danom prípade HCS s odporcom uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ.

Súd tak vychádzal z toho, že HCS tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ splnil poskytnutím peňažnej
sumy 289,- eur odporcovi prevodom na účet predajcu (v súlade s ust. Hlavy 3 § 2 ÚZP) dňa 19.12.2012 s
tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť HCS túto sumu zvýšenú o celkové náklady spotrebiteľa vo výške
68,84 eur, t. j., že odporca sa mal zaviazať zaplatiť navrhovateľovi celkovo sumu 357,84 eur, a to v 12
mesačných splátkach vo výške 29,82 eur (12 x 29,82 eur = 357,84 eur).

Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti
podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré mal
odporca HCS zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky
v sume 29,82 eur a aj celkové náklady spotrebiteľa v sume 68,84 eur, nikde však nebola uvedená
výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 29,82 eur, ktorá mala

zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol nepochybne odporcovi
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 289,- eur, je však v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva aj napriek chýbajúcim podstatným
náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou odporcu bolo HCS vrátiť

len poskytnutú peňažnú sumu 289,- eur, t. j. celkovo zaplatiť navrhovateľovi sumu 289,00 eur v 12
mesačných splátkach vo výške 24,0833 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 19.01.2013 a poslednej
12. splátky dňa 20.12.2013. Preto pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 120,28 eur
s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 120,28 eur od 04.12.2014 do
zaplatenia a v kapitalizovanej sume 12,08 eur, súd pre neexistenciu právneho základu vzniku takéhoto

nároku navrhovateľa návrh v tejto časti zamietol.
Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi HCS a odporcom
založený predmetnou úverovou zmluvou sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje tiež právna úprava
spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.) inkorporovaná

novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,

C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže
dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnejpovinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť
vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť
spotrebiteľapredzáväzkomvočinečestnejpodmienkeadosiahnuťzámerčl.7Smernice.Tietoopatrenia

môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Súd tak vedomý si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti dvoch zmluvných
podmienok, a to zmluvných podmienok podľa vyššie uvedených ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP, na základe
ktorých požadoval HCS od odporcu zaplatenie poplatkov za upomienky I. a II. v súhrnnej výške 89,- eur
a zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur (v tomto prípade aj napriek tomu, že navrhovateľ si návrhom nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur neuplatňoval, keďže na úhradu tejto svojej pohľadávky
už započítal časť z úhrad odporcu, ako to vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad na č. l. 34; v prípade
konštatovania neplatnosti zmluvnej podmienky podľa cit. ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP by musela byť časť
úhrady odporcu vo výške 17,- eur započítaná na splatenie iných nárokov navrhovateľa zo zmluvy, ktoré
si však navrhovateľ návrhom uplatňoval).
V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania oboch

zmluvných podmienok uvedených v dotknutých ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP ako neoddeliteľnej súčasti
úverovej zmluvy uzavretej medzi HCS ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Za individuálne
so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej
obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo
napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami

povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi
účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom
pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či
už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím
podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť

jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku
prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon
aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie oboch dotknutých
zmluvných podmienok nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v

spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné
dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú
právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).
(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba v ďalšom hodnotiť v zmysle výkladového pravidla
obsiahnutého v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy platného cit. ust. § 53 ods. 10 Občianskeho

zákonníka. Toto ustanovenie zásadne transponuje cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993. Z tohto výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky
sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky,
nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky,
t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom

prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na
konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného
spotrebiteľskouzmluvouanazákladektorýchnastanianáslednedôjdeknaplneniuhypotézypredmetnej
zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti
(možnosti), na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej

podmienky. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať
následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností a jeho rozsah) účastníkov akýkoľvek
vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver
podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a

hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012)
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v cit. ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku
kreujúcu vznik práva HCS na poplatok za upomienku I. vo výške 5,- eur, resp. za upomienku II.

vo výške 12,- eur, nemožno podľa názoru súdu bez najmenších pochybností chápať nárok HCS
na zaplatenie poplatku za upomienku z hľadiska jeho ekonomickej kauzy, za nárok na poplatok za
službu poskytnutú HCS spotrebiteľovi (odporcovi), t. j. ako cenu určitého spotrebiteľom (odporcom)
vymieneného plnenia. Je zrejmé, že odporca nežiadal navrhovateľa o zaslanie upomienky a rovnakoje možné vyvodiť nepochybný záver, že upomienka neslúžila ani záujmom odporcu. Zo samotného
znenia dotknutého ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP explicitne nevyplýva ekonomická kauzalita tohto nároku
HCS. Možno len predpokladať, resp. na prvý pohľad sa javí, že tento poplatok by mal asi pokrývať

bližšie neurčité náklady HCS spojené s týmto samotným úkonom - spísaním a odoslaním upomienky
(ako napr. poštovné). V takomto prípade by išlo o akúsi paušalizáciu takýchto nákladov. Súd však má
za to, a to aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci, kedy HCS vyúčtoval titulom
poplatkov za upomienky celkovo odporcovi na úhradu sumu 89,- eur (1 x za upomienku I. v celkovej
výške 5,- eur a 7 x za upomienku II. v celkovej sume 84,- eur; vyplýva to z navrhovateľom predloženého

výpisu čerpania, splátok a úhrad), že HCS ako dodávateľ sa uvedenou formou snaží dosahovať len
ďalší zisk bez poskytnutia jednak spotrebiteľom požadovaného (spotrebiteľ logicky nepožaduje, aby ho
dodávateľ opakovane upomínal za cenu 5,- eur, resp. 12,- eur, keďže si musí byť sám vedomý svojej
zmluvnej povinnosti uhrádzať splátky úveru riadne a včas, ktorá povinnosť mu vyplýva bez akýchkoľvek
rozumných pochybností priamo z úverovej zmluvy - výška splátky, splatnosť prvej až poslednej splátky,
spôsob úhrady) a jednak adekvátneho plnenia, čo bezpochybne možno považovať za neprijateľné -

spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 OZ). V danom prípade dosiahla výška týchto poplatkov sumu (89,- eur) zodpovedajúcu
až 30,80 %-tám poskytnutej sumy 289,- eur zo strany EHC odporcovi (89,- eur / 289,- eur = 0,30795;
0,30795x100%=30,80%). Keďževdanomprípadesúdvychádzalzprávnejdomnienky,žepredmetná
zmluvná podmienka podľa cit. Hlavy 18 § 1 ÚZP nebola individuálne dojednaná, súd dospel k záveru o

neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a z toho vyplývajúcej neplatnosti
tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však
v zmysle ust. § 41 OZ nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy.
Vzhľadom k tomu, že považoval zmluvný základ pre vznik navrhovateľom uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 89,- eur za neplatný, ako aj k tomu, že navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal zaslanie

ktorejkoľvek z upomienok v listinnej podobe (keďže podľa ust. Hlavy 18 § 1 predposledná veta ÚZP
mohol HCS účtovať poplatok za upomienku len v prípade, že bola klientovi zaslaná v listinnej podobe),
súd návrh v časti o zaplatenie sumy 89,- eur ako poplatku za upomienky I. a II. aj spolu s príslušnými
úrokmizomeškaniavkapitalizovanejsume12,08eurpotombezďalšiehozamietol.Súdsúčasneuviedol
túto podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ tak ide o zmluvnú podmienku uvedenú v cit. ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku
kreujúcu vznik práva HCS na zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 OZ vo výške 17,- eur, ktorej vznik sa
viazal na omeškanie klienta (odporcu) so splácaním úveru (ust. Hlavy 20 § 12 ÚZP), súd považuje túto
zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, a to z nasledovných dôvodov. Ako už
bolo vyššie uvedené, v konaní navrhovateľ nepreukázal, že táto zmluvná podmienka bola medzi HCS a

odporcom individuálne dojednaná, čím bola naplnená jedna z dvoch predpokladov podľa cit. ust. § 53
ods. 1 OZ na to, aby bolo možné zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú. Čo sa týka naplnenia
druhého predpokladu podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, a to otázky, či daná zmluvná podmienka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (odporcu),
súd dospel aj v tomto ku kladnému záveru.

Vznik práva HCS na zaplatenie zmluvnej pokuty tak v danom prípade bol viazaný, ako už bolo
uvedené, na omeškanie spotrebiteľa (odporcu) so splácaním úveru, t. j. na porušenie zmluvnej
(peňažnej) povinnosti spotrebiteľa (odporcu) uhrádzať splátky podľa úverovej zmluvy riadne a včas.
Dojednaná výška tejto sankcie bola určená pevne sumou 17,- eur a teda nezohľadňovala žiadnym
spôsobomintenzituporušeniazmluvnejpovinnostispotrebiteľom(odporcom),čojemožnépovažovaťza

neprijateľné. Ak by totiž konkrétne v danom prípade došlo k omeškaniu odporcu s plnením jeho zmluvnej
povinnosti zaplatiť jednu splátku vo výške 24,0833 eur [t. j. bez úrokov z dôvodu podľa cit. ust. § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.] výška zmluvnej pokuty 17,- eur by zodpovedala 71 % výšky
mesačnej splátky (17,- eur / 24,0833 eur = 0,71; 100 % x 0,71 = 71 %). Už v tomto prípade možno mať
dôvodné pochybnosti o primeranosti tejto zmluvnej sankcie vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku.

Tieto pochybnosti sa však znásobia a vedú k jednoznačnému záveru o neprimeranosti zmluvnej sankcie
v prípade, že by sa odporca dostal do omeškania s úhradou len časti splátky napr. vo výške 1,- euro. Aj v
takomto prípade by HCS vzniklo podľa dotknutého ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty v rovnakej výške 17,- eur, ktorá by tak zodpovedala 1700 % sumy omeškanej splátky (17,- eur /
1,- euro = 17; 17 x 100 % = 1700 %). Zovšeobecniac uvedené je možné vysloviť, že v čase uzavretia

zmluvy nie je možné logicky predpokladať, kedy, v akej intenzite a či vôbec dôjde k porušeniu povinnosti
spotrebiteľa, ktorej splnenie je zabezpečované práve zmluvnou pokutou, resp. ktoré porušenie je touto
zmluvnou pokutou sankcionované. Možno uzavrieť, že ak je výška zmluvnej pokuty neprimeraná v
pomere k akémukoľvek rozsahu porušenia povinnosti spotrebiteľom, ktoré môže v budúcnosti nastať, jepotrebné považovať zmluvné dojednanie, ktoré kreuje právo dodávateľa na zaplatenie takejto zmluvnej
pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj pre akýkoľvek iný prípad. Sumu zmluvnej sankcie podľa
cit. ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP tak možno považovať za neprimeranú vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti

[§ 53 ods. 4 písm. k) OZ a súčasne čl. 3 v spojení s ust. bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993] a tým spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (odporcu). Z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa cit. ust.
Hlavy 18 § 2 ÚZP (§ 53 ods. 1 OZ) je tak táto zmluvná podmienka absolútne neplatná (s účinkami ex
tunc)podľacit.ust.§53ods.5OZ.Konštatovanáneplatnosťtohtodojednaniavšakvzmysleust.§41OZ

nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy. Súd súčasne uviedol túto podmienku
vo výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.).
Súd považuje za potrebné v ďalšom poukázať na to, že ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ust. § 53a
Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť

súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“. Ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná

podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia
z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom (uvedená povinnosť sa vzťahuje aj
na právneho nástupcu dodávateľa - § 53a ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). Ak by súd
priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho

stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz
používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej
pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a

Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Zákaz ďalšieho používania
neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi
práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania
(v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude

právnupovinnosťrešpektovaťaodspotrebiteľovnebudepožadovaťplnenievrozporesdobrýmimravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je
nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale
osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade
s povinnosťou odbornej starostlivosti [§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.].

V kontexte znenia cit. ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd dodáva, že toto ustanovenie nie
je možné vykladať reštriktívne spôsobom, že sa vzťahuje na viaceré absolútne identické (z hľadiska
samotného znenia zmluvných podmienok) prípady záväzkovo-právneho vzťahu medzi dodávateľom
a viacerými spotrebiteľmi. Naopak toto cit. ustanovenie treba vykladať tak, že sa vzťahuje na všetky
podmienky, ktorých význam (resp. dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd už

pred tým právoplatne rozhodol, že je neplatná, resp. z dôvodu takejto podmienky nepriznal dodávateľovi
žalované plnenie. Vo väzbe na uvedený výklad súd poukazuje na to, že zo svojej činnosti má vedomosť
(§ 121 O.s.p.) o tom, že Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 6C/44/2015-49 zo dňa 31.03.2015 vyslovil vo
výroku tohto rozsudku neprijateľnosť zásadne totožných zmluvných podmienok (aj podmienky týkajúcej
sa upomienok, aj zmluvnej pokuty), a preto nebolo možné ani z tohto dôvodu či už priznať navrhovateľovi

akékoľvek uplatnené nároky, ktoré mali vzniknúť na základe týchto zmluvných podmienok, resp. mal súd
za to, že započítanie úhrad odporcu zo strany HCS, príp. navrhovateľa na uspokojenie týchto nárokov
bolo neoprávnené.
S poukazom na vyššie konštatovanú bezúročnosť predmetného úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z. a z toho vyplývajúcu výšku splátky 24,0833 eur, ďalej na absolútnu neplatnosť

cit. ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP, t. j. neexistenciu právneho základu pre vznik nárokov HCS na zaplatenie
poplatkov za upomienky v celkovej výške 89,- eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, súd
započítal úhrady odporcu v danom prípade v celkovej výške 343,56,- eur (vyplývajúce z navrhovateľom
produkovaného výpisu čerpania, splátok a úhrad) na nasledovné nároky HCS a vyčíslil dlh odporcu najeho záväzkoch z predmetnej úverovej zmluvy v nasledovnom rozsahu. Odporca celkovo uhradil HCS na
daný úverový prípad v období od 22.01.2013 (prvá úhrada) do 23.09.2013 (predposledná úhrada) sumu
243,56 eur a následne dňa 23.07.2014 (posledná úhrada) sumu 100,- eur. Sumu 243,56 eur uhradenú

do 23.09.2013 tak súd započítal na úhradu 1. splátky (splatnej dňa 19.01.2013) až 10. splátky (splatnej
dňa 20.10.2013) každej vo výške 24,0833 eur a časti 11. splátky (splatnej dňa 25.03.2013) vo výške
2,727 eur. V ďalšom mal súd za to, že ku dňu 04.02.2014 (od ktorého si navrhovateľ uplatňoval úroky z
omeškaniavkapitalizovanejsume),bolodporcavomeškanísúhradoucelkovosumy45,44eur,t.j.sumy
zodpovedajúcej rozdielu poskytnutej sumy úveru 289,- eur a uhradenej sumy do 04.02.2014 243,56

eur. V dôsledku omeškania odporcu s úhradou sumy 45,44 eur v období od 04.02.2014 do 23.07.2014
(deň úhrady sumy 100,- eur) tak navrhovateľovi vzniklo v zmysle cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ v spojení
s cit. ust. § 517 ods. 2 OZ a cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 8,25 %
ročne (súd má vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p., že základná úroková sadzba bola v období
od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25 %) zo sumy 45,44 eur od 04.02.2014 do 23.07.2014, a
to v kapitalizovanej sume 1,75 eur. Ak teda odporca uhradil celkovo v danom prípade sumu 343,56

eur, možno konštatovať, že touto celkovou úhradou splnil svoju peňažnú povinnosť vyplývajúcu mu z
úverovej sumy vrátiť poskytnutú sumu úveru vo výške 289,- eur a súčasne aj peňažnú povinnosť, ako
bola uplatnená navrhovateľom, t. j. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania za obdobie od
04.02.2014, a to už v uvedenej výške 1,75 eur.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že ku dňu rozhodnutia súdu všetky nároky uplatnené

navrhovateľom, ktoré súd považoval za dôvodné, boli odporcom uspokojené, a to ešte v čase pred
podaním návrhu na začatie konania.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca bol
bezpochybne v celom rozsahu úspešný. Z tohto dôvodu mu vzniklo proti navrhovateľovi právo na
náhradu trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. odporca neuplatnil,
a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.