Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Miroslava Púchovská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/161/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708203570
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6708203570.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa BL Finance, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO:44 307 683, zastúpeného
advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO:36 862 711 proti odporcovi I. T., nar. XX. X. XXXX, bytom W., T. R. XXXX/X, zastúpenému JUDr.
Petrom Škondejom, advokátom so sídlom Kuzmányho 5, Banská Bystrica, o zaplatenie 12.123,43 eur
s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/67/2008-462
zo dňa 27. januára 2015 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/67/2008-462 zo dňa 27. januára 2015 v napadnutej
časti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.947,90 eur s 15 % ročným
úrokom z omeškania od 8. 9. 2005 do zaplatenia potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.947,90 eur s 15
% ročným úrokom z omeškania od 8. 9. 2005 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa
zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 31.
3. 2008 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 12.123,43 eur spolu s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že navrhovateľ dňa 5. 8. 2004 uzavrel ako leasingový prenajímateľ s odporcom ako
leasingovým nájomcom v zmysle ust. § 269 ods. 1 Obch. zákonníka leasingovú zmluvu č. XXXXX, ktorej
neoddeliteľnú súčasť tvoria všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu. Odporca sa zaviazal
navrhovateľovi uhradiť 48 mesačných splátok vo výške 508,94 eur vždy k 15. dňu v mesiaci s dátumom
1. mesačnej splátky dňa 15.8. 2004. Nakoľko došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy, navrhovateľ
vystavilodporcovivýslednúkalkuláciupredčasnéhoukončeniazmluvyvovýške12.123,43eur,ktorúmal
odporca navrhovateľovi zaplatiť do 7. 9. 2005. Písomným podaním zo dňa 14. 3. 2011 vzal navrhovateľ
svoj návrh späť v časti istiny vo výške 16,52 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo
sumy 16,52 eur za obdobie od 8. 9.2005 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním dospel okresný súd
k záveru, že navrhovateľ má voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 453.213,56 Sk (15.043,93 eur),
od ktorej je potrebné odpočítať poistné plnenie, ktoré bolo navrhovateľovi vyplatené v sume 93.271,--
Sk (3.096,03 eur). Rozdiel predstavuje sumu 359.942,56 Sk (11.947,90 eur). V prevyšujúcej časti súd
návrh navrhovateľa zamietol.
Okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 17Cb/87/2008-135 zo dňa 14. 1. 2010,
kde návrh navrhovateľa pre účinné vznesenie námietky premlčania zamietol a odporcovi priznal plnú
náhradu trov konania. Súd vzájomný vzťah účastníkov konania posudzoval podľa ust. Občianskeho
zákonníka, nakoľko odporca nie je podnikateľom a nemal ani za preukázané, že by bolo písomnedojednané, že sa predmetný záväzkovo-právny vzťah bude spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania navrhovateľa rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie, pričom odvolací súd posudzoval plynutie premlčacej lehoty podľa ust. §
397 Obchod. zákonníka, nakoľko z VZP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vyplýva, že v neupravených
otázkach sa riadi príslušnými právnymi predpismi, najmä všeobecnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka.
Súd vo veci rozhodol rozsudok č. k. 17Cb/67/2008-245 zo dňa 21. 7. 2011 s tým, že konanie čiastočne
zastavil o zaplatenie istiny 16,52 eur s 15 % ročným úrokom z omeškania od 8. 9.2005 do zaplatenia a
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.020,25 eur spolu s 15 % ročným úrokom z omeškania
od 8.9.2005 do zaplatenia a trovy konania a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Voči
rozsudkupodalodvolanieodporcaaKrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.41Cob/238/2011-269
zo dňa 1. 8.2012 rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zaplatenie 12.020,25 eur s
príslušenstvom a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd vo veci vydal rozsudok 17Cb/67/2008-404 zo dňa 26. 6. 2014 s tým, že odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.947,90 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Voči rozsudku podal odvolanie odporca a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
41Cob/447/2014-438 zo dňa 18.9.2014 rozsudok okresného súdu zrušil s odôvodnením , že okresný
súd konal s niekým, kto v čase vyhlásenia rozsudku nebol aktívne vecne legitimovaným účastníkom
konania na strane navrhovateľa, keďže dňa 12. 6.2014 bola uzatvorená Rámcová zmluva o postúpení
pohľadávok medzi pôvodným navrhovateľom GE Money, a. s. a terajším navrhovateľom BL Finance,
s. r. o. s tým, že postúpenie nadobudlo účinnosť 17. 6. 2014, hoci táto skutočnosť bola oznámená
okresnému súdu až potom, ako bolo vo veci podané odvolanie odporcu. Okresný súd ďalej uviedol, že
pôvodne si navrhovateľ uplatnil aj nárok vo výške 980,--Sk za odpredaj predmetu leasingu po ukončenie
leasingu, avšak dňa 19.8.2013 zobral návrh čiastočne späť a túto sumu si už ďalej neuplatňoval .
Okresný súd svojim uznesením č. k. 17Cb/67/2008-357 zo dňa 4. 9. 2013 konanie v tejto časti zastavil.
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že prejednávaný vzťah medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bol založený leasingovou zmluvou č. XXXXX zo dňa 5. 8.2004 s tým, že
tento posúdil ako obchodný záväzkový vzťah na základe tzv. nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods.
2 Obchod. zákonníka, mal za to, že predmetná zmluva je aj spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je
potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený touto zmluvou je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Preskúmaním predmetnej
leasingovej zmluvy a tiež VZP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd zistil, že tieto skutočne obsahujú
niektoré ustanovenia (napr. čl. II. bod 5 VZP, čl. V bod 2 VZP), ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
postavenia dodávateľa (navrhovateľa) voči spotrebiteľovi (odporcovi), pričom podľa § 53 ods. 5 Obč.
zákonníka sú tieto ustanovenia neplatné. Nakoľko však každé z týchto ustanovení, ktorých neplatnosť
bola súdom zistená, je svojim obsahom oddeliteľné od zvyšku LZ a VZP súd konštatoval, že napriek
skutočnosti, že spotrebiteľ nie je týmito ustanoveniami viazaný, je záväzkovo-právny vzťah založený LZ
platný a neplatné sú výlučne ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v postavení dodávateľa
a spotrebiteľa. Podľa názoru súdu právo na plnenie v splátkach, vrátane splátok splatných až po
predčasnomukončenízmluvytakvznikloskôrakodošlokpredčasnémuukončeniuzmluvy.Zuvedených
dôvodov súd nepovažoval čl. IX. bod 9 VZP za neplatný z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Zo všeobecných zmluvných podmienok, a to z čl. IX. bod 9 vyplýva, že v prípade poistnej udalosti,
preukázaného odcudzenia alebo úplného zničenia predmetu leasingu (totálna havária) končí LZ dňom
odcudzenia alebo úplného zničenia predmetu leasingu. Užívateľ je povinný platiť dohodnuté leasingové
splátky podľa splátkového kalendára až do dňa, kedy bolo spoločnosti doručené potvrdenie príslušnej
poisťovnealebosúdnehoznalcaoúplnomzničenípredmetuleasingu.Súdzistil,žeoznámenie poistenia
bolo doručené navrhovateľovi dňa 2. 8. 2005. V tomto prípade mal odporca podľa uvedeného článku
VZP platiť leasingové splátky do 2. 8. 2005. Podľa názoru súdu navrhovateľ správne vo svojom
vyúčtovaní žiadal od odporcu zaplatiť pravidelné splátky len za 2 mesiace, a to splátku č. 5 splatnú
15. 12. 2004 a splátku č. 6 splatnú dňa 15. 1. 2005 v celkovej čiastke 1.017,88 eur (30.664,40 Sk).
Navrhovateľ si v tejto súvislosti uplatnil sumu 142,--eur (4.277,86 Sk) ako doúčtovaný úrok, ktorý
predstavuje nesplatený úrok bez DPH za obdobie od 15. 1. 2005 do 1. 2. 2005 (dátum predčasného
ukončenia zmluvy). Podľa názoru súdu ku dňu 1. 2. 2006, teda ku dňu predčasného ukončenialeasingovej zmluvy, keď došlo k totálnej havárii má navrhovateľ nárok na zaplatenie dvoch mesačných
splátok v celkovej výške 1.017,88 eur aj doúčtovaného úroku za siedmu mesačnú splátku za obdobie od
15. 1. 2005 do 1. 2. 2005 vo výške 142,--eur. Súd mal za to, že tento nárok navrhovateľa je daný s tým, že
sa jedná o nároky navrhovateľa voči odporcovi do predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Súd ďalej
priznal navrhovateľovi sumu 8.697,27 eur (262.014,--Sk) čo predstavuje nesplatnú istinu (nadobúdaciu
cenu) predmetu leasingu ku dňu 1. 2. 2005, čo je súčet platieb na istinu bez DPH od dátumu 15. 2.
2005 po predčasnom ukončení predmetu leasingu až do dátumu 15. 7. 2008, kedy mala byť zaplatená
posledná mesačná splátka a tiež mu priznal nárok vo výške 5.186,79 eur (156.257,30 Sk) ako odúročenú
finančnúslužbu,t.j.nesplatenýúrokododňapredčasnéhoukončenialeasingovejzmluvyaždoriadneho
ukončenia zmluvy, t. j. súčet platieb na úrok od 15.2.2005 do 15.7.2008 (čl. IX. bod 9 VZP) s tým, že
odporca mal uhradiť jednak skutočnú škodu a jednak ušlý zisk (čl. VII. bod 3 VZP). Z toho dôvodu má
súd za to, že aj v tejto časti je daný nárok navrhovateľa.
Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ si uplatnil sumu 3,95 eur (119,--Sk) ako kúpnu cenu vraku s
DPH s tým, že predmet leasingu bol totálne zničený a na odporcu malo prejsť vlastnícke právo k tejto
veci za dohodnutú cenu 100,--Sk. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodené motorové
vozidlo prevzala odťahová služba z parkoviska svedka D. G. na základe splnomocnenia navrhovateľa
a keďže navrhovateľ nepreukázal, že by bol toto motorové vozidlo odovzdal odporcovi, súd návrh
navrhovateľa na zaplatenie sumy 3,95 eur zamietol.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia sumy 56,02 eur (1.687,73 Sk) ako náklady, ktorému vznikli
v súvislosti s využitím platieb spoločnosti Maboro, teda náklady spojené s likvidáciou vraku a časť
poistnéhoplneniavovýške16,52eur(497,73Sk).Vtejtosúvislostisúdpoukázalnato,žeočiastke16,52
eur ako časti poistného plnenia bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľ zobral svoj návrh v tejto časti späť
a súd konanie zastavil rozsudkom č. k. 17Cb/67/2008-245 zo dňa 21.7.2011, preto o tejto časti súd už
nerozhodoval.Pokiaľsatýkasumy39,50eur(1.190,--Sk)prespoločnosťMaborozalikvidáciuvraku,súd
návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol, pretože podľa VZP sa mal stať vlastníkom predmetu leasingu,
teda havarovaného motorového vozidla odporca a pokiaľ tento nedal súhlas s likvidáciou takéhoto vraku,
navrhovateľ nemal právo tak urobiť a nemôže si uplatňovať náklady súvisiace s likvidáciou.
Spolu so zaplatením istiny súd priznal navrhovateľovi zaplatenie 15 % úroku z omeškania ročne od
8.9.2005 do zaplatenia .
Okresný súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že zotrváva
v celom rozsahu na dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní proti pôvodnému rozsudku prvostupňového
súdu zo dňa 21. júla 2011, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd a na základe ktorých tento rozsudok
prvostupňového súdu uznesením zo dňa 1. 8. 2012 pod sp. zn. 41Cob/283/2011 zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie. Poukázal na to, že okresný súd si osvojil tvrdenia a dôkazy produkované
navrhovateľom, aj keď tieto postrádajú vecnosť, určitosť a zrozumiteľnosť a v konečných dôsledkoch
aj logickosť. Tvrdí, že sa s jeho obranou, ktorú s ohľadom na všetky okolnosti nemožno považovať
za účelovú súd vôbec nevysporiadal. Mal preto aj s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu
skúmať samotnú platnosť leasingovej zmluvy, a to, či táto nie je v rozpore s príslušnými právnymi
predpismi pre jej nezrozumiteľnosť, jednostrannosť, resp. nevyváženosť v právach a povinnostiach jej
účastníkov. Neprihliadol ani na odporcove tvrdenia, že so samotnou leasingovou zmluvou, ako aj so
všeobecnými zmluvnými podmienkami nebol riadne oboznámený. Navrhovateľ ho účelovo na uzavretie
zmluvy navádzal bez toho, aby ho oboznámil so všetkými právami a povinnosťami. Nevyváženosť v
právach a v povinnostiach vidí najmä v tom, že má pokračovať v splácaní splátok nájomného aj keď
predmet leasingu by už nemal existovať, nebol mu odpredaný a navrhovateľovi bolo poskytnuté celé
poistné plnenie z titulu poistnej udalosti. Pokračovanie v splácaní splátok a zaplatenie aj zmluvnej
pokuty považuje za neprimeraný a pritom bezdôvodný postih jeho osoby, čo len znásobuje značnú
nevyváženosť tejto zmluvy na prospech navrhovateľa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania.Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporca vo svojom odvolaní nedostatočne odôvodnil
podanie aj jednotlivé dôvody, nakoľko sa odvoláva na dôvody, ktoré uviedol v predchádzajúcom odvolaní
proti pôvodnému rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 21. 7. 2011 sp. zn. 17Cb/62/2008-248. Odporca
nedostatočne odôvodnil svoje podanie keďže neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli byť
podkladom na zmenu rozhodnutia. Poukázal na to, že odvolací súd v odvolacom konaní, ktoré bolo
vedené za účelom preskúmania napadnutého rozhodnutia č. k.17Cb/67/2008-404 zo dňa 26. 6. 2014
rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie len z dôvodov procesného
charakteru. V odôvodnení uviedol, že je potrebné sa vysporiadať pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia s aktívnou legitimáciou navrhovateľa. V konaní bolo potrebné najprv rozhodnúť o zmene
navrhovateľa na právneho nástupcu, ktorým je spoločnosť BL Finance, s. r. o. Bratislava. Vzhľadom na
to, že uvedená procesná prekážka bola už odstránená má navrhovateľ za to, že konanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa možno považovať za vecne ako aj procesne správne. Má za to, že okresný súd sa s
otázkami, ktoré nastolil odvolací súd v uznesení 41Cob/238/2011 zo dňa 1. 8. 2012 vysporiadal a úplne
zistil skutkový a právny stav v predmetnej veci v minulosti. Sám okresný súd preskúmaním nepovažoval
žiadne z ustanovení, od ktorých sa nárok navrhovateľa odvodzuje v prejednávanej veci za neplatné,
spôsobujúce značnú nerovnováhu v postavení zmluvných práv. Vzhľadom na skutočnosť, že opakovane
došlo k preskúmaniu rozhodnutí vydaných prvostupňovým súdom zo strany odvolacieho súdu možno
považovať rozhodnutie okresného súdu za konečné, správne a úplné. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy konania vo
výške 708,86 eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si návrhom doručeným okresnému súdu dňa 31.
3. 2008 uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 12.123,43 eur s príslušenstvom. Okresný
súd vyhlásil dňa 26. júna 2014 rozsudok, v ktorom za navrhovateľa označil GE Money, a. s. Bratislava,
ktorého právnemu zástupcovi predmetný rozsudok aj doručil, a to dňa 2. 7. 2014. Voči rozsudku
podal odvolanie odporca. Písomným podaním zo dňa 2. 9. 2014, doručeným okresnému súdu dňa 5.
9. 2014 podala spoločnosť BL Finance s. r. o. v zastúpení SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. návrh na
zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa v zmysle ust. § 92 ods. 2 O. s. p. na tom skutkovom
základe, že dňa 12. 6. 2014 navrhovateľ ako postupca na strane jednej a spoločnosť BL Finance,
s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 812 08 Bratislava, IČO:44 307 683 ako postupník na strane druhej
uzavreli Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok
navrhovateľa uvedených v prílohe č. 1 zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi zo zmluvy č. XXXXX;
pričom v zmysle článku 5.1 zmluvy postúpenie pohľadávok nadobudlo účinnosť dňa 17. 6. 2014, keď
BL Finance, s. r. o uhradila celkovú úhradu navrhovateľovi. Spoločnosť BL Finance, s. r. o. udelila
na zastupovanie plnomocenstvo advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Bratislava a s
poukazom na § 92 ods. 2 O. s. p. navrhla, aby vstúpila do uvedeného konania namiesto navrhovateľa
GE Money, a. s. a oznámila, že v zmysle ust. § 92 ods. 3 O. s . p. so vstupom do konania súhlasí.
Ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že po začatí konania prešli na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 12. 6. 2014 z navrhovateľa na spoločnosť BL Finance, s. r. o. všetky práva alebo
povinnosti, o ktorých sa v tejto veci konaná navrhuje, aby súd v zmysle ust. § 92 ods. 2 O. s. p. pripustil
uznesením, aby z konania na strane navrhovateľa vystúpila spoločnosť GE Money, a. s. Bratislava a na
jej miesto do konania vstúpila spoločnosť BL Finance, s. r. o., Bratislava.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 O. s. p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu bolo potrebné zrušiť, pretože konal s niekým,
kto nebol v čase vyhlásenia rozsudku aktívne vecne legitimovaným účastníkom konania na strane
navrhovateľa, táto skutočnosť bola oznámená okresnému súdu až potom, ako bolo vo veci podané
odvolanie zo strany odporcu.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu okresný súd uznesením č. k. 17Cb/67/2008-444 zo dňa 28. 10. 2014
pripustilzmenuúčastníkakonanianastranenavrhovateľa tak,ženavrhovateľGEMoney,a.s.Bratislava
z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje ako nový navrhovateľ spoločnosť BL Finance, s. r. o.,
Bratislava.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil.
Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predmetom odvolacieho skúmania je preskúmanie rozsudku súd prvého stupňa v časti výroku, ktorým
bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.947,90 eur s príslušenstvom. Základnou
odvolacou námietkou je tvrdenie odporcu, že okresný súd si osvojil tvrdenia a dôkazy produkované
navrhovateľom, aj keď postrádajú vecnosť, určitosť a zrozumiteľnosť a s obranou odporcu sa
prvostupňový súd vôbec nevysporiadal s tým, že mal podľa názoru odvolacieho súdu skúmať samotnú
platnosť leasingovej zmluvy, či táto nie je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.
k. 41 Cob 283/2011-269 zo dňa 1. augusta 2012 prvostupňový súd doplnil odvolanie v intenciách
uznesenia odvolacieho súdu, vysporiadal sa so všetkými právnymi skutočnosťami, ktoré mu boli zo
strany odvolacieho súdu vytknuté. Zistil, kedy bolo navrhovateľovi doručené potvrdenie poisťovne o
úplnom zničení predmetu leasingu, zistil, čo sa stalo s vrakom predmetného motorového vozidla, v
tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Zaoberal sa výkladom príslušných ustanovení VZP, pri
rozhodovaní dospel k záveru, že niektoré ustanovenia predmetnej leasingovej zmluvy a tiež VZP, ktoré
sú jej neoddeliteľnou súčasťou obsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu postavenia
navrhovateľa voči odporcovi, avšak zároveň zistil, že tým, že sú svojim obsahom oddeliteľné od zvyšku
leasingovej zmluvy a VZP spotrebiteľ - odporca nie je týmito ustanoveniami viazaný, preto dospel
k správnemu záveru, že záväzkovo-právny vzťah založený leasingovou zmluvou je platný. Správne
okresný súd na základe vykonaného dokazovania nepovažoval za neplatný ani čl. IX. bod 9 VZP.
Odvolací súd v neposlednom rade poukazuje aj na odpor odporcu, v ktorom namietal sumu 156.257,30
Sk, ktorú podľa jeho názoru navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ani nedokladoval a sumu
1.687,73 Sk ako dlhy ostatné a navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v časti 156.257,30 Sk a 1.687,73 Sk
zamietol. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ svoj nárok vo výške 5.186,79 eur (156.257,30
Skokresnémusúduriadnezdokladovalapreukázal,žetentopredstavujeodúročenúfinančnúslužbu,t.j.
nesplatený úrok odo dňa predčasného ukončenia leasingovej zmluvy do riadneho ukončenia leasingovej
zmluvy a teda mu túto sumu okresný súd oprávnene priznal. Čo sa týka sumy 56,02 eur (1.687,73 Sk),
vzal navrhovateľ žalobu späť vo výške 16,52 eur (497,73 Sk), v tejto časti súd konanie zastavil a vo
zvyšku sumy 39,50 eur (1.190,Sk) návrh navrhovateľa zamietol.
Súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu úpravu, vyporiadal sa so všetkými aspektmi
skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie
prvostupňového súdu je logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky
relevantné právne otázky v konaní vznesené, bolo vykonané aj podrobné dokazovanie v súlade s
procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku, čím súd prvého stupňa dospel k
zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.
Odvolací súd má za to, že odporca nepreukázal žiadny z dôvodov na podanie odvolania, ktoré by bolo
dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O. s. p.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.