Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Mikulaj

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200890
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715200890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa C. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, zast. JUDr. Jiřím Machalom, advokátom, Tulská 35,
960 01 Zvolen, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o iné, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 14C/33/2015 - 65, zo dňa 14. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn.

RK-PC-1217/14-LP vydaný dňa 15.12.2014 Stálym rozhodcovským súdom Victoria, so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
238,22 eur titulom bezdôvodného obohatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 81,77 eur na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Jiřího Machalu vedený v Q., a.s. pobočka W. číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1217/14-LP vydaný
dňa 15.12.2014 Stálym rozhodcovským súdom Victoria, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010
01 Žilina. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 238,22 eur titulom bezdôvodného
obohatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že predmetom konania (po pripustení zmeny návrhu v zmysle
uznesenia súdu zo dňa 18.06.2015) bol návrh navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ďalej
o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná (eventuálne, že zmluvné podmienky označené
navrhovateľom v zmluve sú neprijateľné a neplatné) a o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatný právny úkon
pre nedodržanie písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej „Žiadosť/Zmluva“) s vyplneným bodom 5.navrhovateľpodpísaldňa07.03.2012,avšakodporcapodstatnénáležitostivyplývajúcezrevolvingového
úveru dopísal do bodu 6. Žiadosti/Zmluvy až následne, a Žiadosť/Zmluvu prijal jej podpísaním dňa
19.03.2012. Údaje dopísané odporcom do bodu 6. nie sú ani totožné s tými, aké boli uvedené v bode

5. Žiadosti/Zmluvy navrhovateľa, potom ide o nový návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý navrhovateľ
neprijal, resp. nebolo v konaní preukázané že by tento návrh akceptoval (podpísal). Napriek tomu, že
súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, súd
návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol, pretože otázku platnosti zmluvy o revolvingovom úvere súd
posudzoval ako prejudiciálnu (predbežnú) otázku k návrhu navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, ktorým je navrhovateľovi poskytnutá dostatočná ochrana ako spotrebiteľovi a je nadbytočné
rozhodovať aj o určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere (podľa § 80 písm. c) O. s. p.
navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy). Nakoľko súd dospel k záveru,
že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná ako celok, čo vyriešil ako predbežnú otázku, potom
neprichádzalo do úvahy skúmanie, či zmluva ne/obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli
neplatné vzhľadom na ochranu navrhovateľa ako spotrebiteľa, a keď určenia neprijateľnosti zmluvných

podmienok sa navrhovateľ domáhal len eventuálnym petitom.

K spotrebiteľskej zmluve bola na formulárovom tlačive odporcu medzi účastníkmi uzatvorená
rozhodcovská zmluva č. 8200042673, ktorej číslo je totožné s číslom Žiadosti/Zmluvy a aj rozhodcovskú
zmluvu navrhovateľ podpísal dňa 07.03.2012 a odporca podpísal dňa 19.03.2012. Keďže táto

rozhodcovská zmluva bola uzatvorená k zmluve o revolvingovom úvere, ktorú súd posúdil ako absolútne
neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy, potom absolútne neplatným právnym úkonom
je aj táto rozhodcovská zmluva ako celok, pretože rozhodcovská zmluva má význam len v spojení so
zmluvou o revolvingovom úvere. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemohlo zákonne začať
rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok a ktorý navrhovateľ žiadal žalobou

zrušiť.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva je neplatná aj preto, že rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje,
aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, o čo ide aj vtedy ak by podľa nej
rozhodcovské konanie začalo na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu ako to bolo v tomto prípade, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá nepožíva
právnu ochranu a je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd zastáva aj názor, že
rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, odporca súdu nepreukázal,
že spotrebiteľ si z vlastnej vôle (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V
rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd nerešpektoval práva spotrebiteľa. Preto súd návrhu v časti o

zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol
vydaný pred týmto dňom.

Pokiaľ navrhovateľ podal aj návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy o

revolvingovom úvere, súd mal za preukázané, že navrhovateľ prijal od odporcu plnenie vo výške 795,02
eur a na neplatnú zmluvu o revolvingovom úvere odporcovi plnil sumu 1.034,24 eur (tieto skutočnosti
neboli medzi účastníkmi sporné), potom rozdiel medzi plnením ktoré prijal navrhovateľ a plnením ktoré
poskytol odporcovi predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľa, tento rozdiel
- sumu 238,22 eur je odporca povinný vydať navrhovateľovi podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457

Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a keďže pomer úspechu a neúspechu
účastníkom vo veci nebolo možné vyčísliť súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Namietal, že nie je prípustné, aby spolu s konaním o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo
rozhodované aj o inom návrhu. V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku konanie pokračuje
o podanej žalobe, ktorou bolo začaté rozhodcovské konanie. Súd meritórne vec nerieši, teda
nerozhoduje o nároku uplatňovanom v rozhodcovskom konaní, nerozhoduje o vydaní bezdôvodnéhoobohatenia, náhrady škody a ani o samotnom ustanovení zmluvy (všeobecných podmienkach),
či v súvislosti s ktorým nárok v rozhodcovskom konaní vznikol. Ak k zrušeniu rozhodcovského
rozsudku nedôjde, existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Rozhodovanie o inom nároku

(hoci aj kauzálne súvisiacim s tým, čo bolo predmetom rozhodcovského konania) je preto vylúčené,
lebo pri zrušení rozhodcovského rozsudku sa vo veci ďalej koná a v prípade zamietnutia žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je vec definitívne rozhodnutá. Súd rozhodol v rozpore so zákonom
a predčasne, pokiaľ ide o výrok o vydaní bezdôvodného obohatenia.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v zákone č. 129/2010 Z. z. a ich neuvedenie
v zmluve nie sú podmienkou vzniku samotnej zmluvy a jej platnosti, ich nedostatok spôsobuje iba
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ak súd dospel k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN (nesúlad
bodu 5. a bodu 6. Žiadosti/Zmluvy), jeho záver, že zmluva nevznikla, nie je správny. Predmet zmluvy je
až obsahom bodu 6., kde sa okrem iných uvádza aj presný údaj RPMN. Vzhľadom na uvedené nemožno
hovoriť o tom, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou

RPMN a RPMN schváleného úveru vypláva výhrade z toho, že RPMN schváleného úveru je možné
určiť až po jeho schválení.

V zmysle § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijate dlhu
neplatného len pre nedostatok formy. Ak teda súd usúdil, že neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o

revolvingovom úvere bola spôsobená neplatnosťou, a to konkrétne nedostatkom písomnej formy, tak v
zmysle cit. ustanovenia sa o žiadne bezdôvodné obohatenie nemôže jednať. Súd dospel k nesprávnemu
záveru o existencii bezdôvodného obohatenia aj pokiaľ ide o nárok ako taký.

Odporca napáda závery súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, pretože podľa § 5 ods. 2 zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ak je súčasťou inak
neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, táto je plantá, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti
hlavnej zmluvy. Ak súd tvrdí že hlavná zmluva je neplatná pre nedostatok písomnej formy (čo odporca
vylučuje), tak rozhodcovská doložka je nepochybne uzavretá písomne. Nestotožňuje sa ani s názorom
súdu, že rozhodcovská zmluva má vyžadovať od spotrebiteľa riešenie vecí výlučne v rozhodcovskom

konaní. Odporuje platnej právnej úprave, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským
konaním (ako to predpokladá § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a všeobecným konaním
so situáciou, kedy spor začne na základe žaloby dodávateľ. Ak sa má prijateľnosť, či neprijateľnosť
spájať so začatím rozhodcovského konania podľa toho, kto je žalobca (a teda kto začne rozhodcovské
konanie), potom nemôže ísť o absolútnu neplatnosť. Ak okolnosťou, ktorá má spôsobovať neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy titulom neprijateľnosti je začatie rozhodcovského konania dodávateľom, tak táto
neexistovala v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy. Za individuálne dojednané možno mať predovšetkým
také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať,
odmietnuť či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku
zmluvy, jej neuzavretia a pod. V danom prípade rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by

spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí (táto informácia sa uvádza hneď v popredí textu
rozhodcovskej zmluvy), bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok a uzavretie
zmluvy mohol aj dodatočne prehodnotiť - mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy v lehote odstúpiť.

Navrhovateľ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, je vecne správny a je v súlade s už ustálenou

rozhodovacou praxou súdov. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.arozsudokokresnéhosúduvnapadnutejčasti podľa§219ods.
1, 2 O. s. p. potvrdil. Vo výroku, ktorým súd v zvyšujúcej časti návrh zamietol, rozsudok nie je dotknutý.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odvolacísúdpreskúmanímveci,oboznámenímsasobsahomspisu,sovšetkýmipodaniamidoručenými
účastníkmi konania do spisu aj v priebehu odvolacieho konania dospel k záveru, že okresný súd vo
veci správne rozhodol. Všetky skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako ajich právne posúdenie, okresný súd podrobne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia (ust.
§ 157 O. s. p.). Odvolací súd dodáva.

Nie je dôvodná námietka odporcu, že je neprípustné a vylúčené, aby spolu s konaním o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bolo rozhodované aj o inom nároku, keďže právna úprava predpokladá
konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako špecifický typ konania, ktorého predmet konania
určuje zákon.

Podľaust.§43ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníúčinnomod01.01.2015,
ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti
riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Rovnako aj ust. § 43 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom
do 31.12.2014 stanovovalo, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) -
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1

ods. 3) a písm. c) - jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Uvedené znamená, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov vymedzených v ust. § 43 ods. 1

zákona o rozhodcovskom konaní, pokračuje na návrh niektorej zo strán v konaní pod tou istou spisovou
značkou vo veci samej a túto vec rozhodne. Pre úplnosť možno dodať, že ďalší procesný postup
súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku sa odlišuje len v tom, že zatiaľ čo v prípade - v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v „žalobe“ súd pokračuje bez vyčkania právoplatnosti rozhodnutia o zrušení
rozhodcovského rozsudku, tak v prípade - v konaní vo veci v rozsahu uvedenom vo „vzájomnej žalobe“

súd spravidla vyčká na právoplatnosť rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku (o základe
predmetu konania) a až po potom bude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

V prejednávanom prípade, kedy navrhovateľ návrhom podaným na súd žaloval zrušenie

rozhodcovského rozsudku a zároveň aj jeho iné nároky súvisiace so zrušením tohto rozhodcovského
rozsudku, pre prípad jeho zrušenia, okresný súd zvolil správy procesný postup, keď rozhodol o všetkých
navrhovateľom v návrhu uplatnených nárokoch - rozhodol v rozsahu podanej žaloby.

Hoci v otázke uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy č. 82000422673 zo dňa 19.03.2012, o ktorej niet

pochýb, že bola uzatvorená ako samostatná zmluva, a aj technicky oddelená od inej písomnosti (nebola
včlenená napr. vo všeobecných obchodných podmienkach, ani v zmluve o úvere a pod.),
zastáva odvolacísúdinýnázornežokresnýsúdavzhľadomnaobsahustanovenírozhodcovskejzmluvy
odvolací súd považuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne vyjednanú, napriek tomu tento iný záver
odvolacieho súdu nemá vplyv na výsledok rozhodnutia okresného súdu o zrušení rozhodcovského

rozsudku.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd návrhu v časti o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vyhovel z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Teda rozhodcovský rozsudok zrušil nielen z

dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania (dlžník - v tomto konaní navrhovateľ)
popieral platnosť rozhodcovskej doložky (§ 40 písm. c)), ale rozhodcovský rozsudok zrušil aj z dôvodu,
že pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 písm. j)), keď rozhodca v rozhodcovskom konaní v konečnom dôsledku
priznal odporcovi nároky a plnenie, ktoré treba považovať za plnenie nemožné a právom nedovolené -

z absolútne neplatnej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere (z neplatného právneho úkonu).

Právnyvzťahúčastníkovmalbyťzaloženýnazákladedokumentu-Žiadosťoposkytnutierevolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú navrhovateľ (dlžník) podpísal dňa 07.03.2012 a odporca
(veriteľ) podpísal dňa 19.03.2012, kedy následne resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o

schválenomrevolvingovomúvere(bod6.),takútozmluvuorevolvingovomúverenemožnomaťzariadne
a platne uzavretú. Súd mal preukázané, že Údaje o schválenom úvere - bod 6., pri ktorom je uvedená
poznámka „nevypĺňajte“, v čase, kedy Zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval dlžník (navrhovateľ),
totiž vôbec neboli obsahom zmluvy a preto ich dlžník písomne akceptovať nemohol. Niet tak pochýb otom, že dlžník (navrhovateľ) dňa 07.03.2012 podpísal iba Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
(bod 5. Pri ktorom je poznámka „vyplňte“), teda návrh na uzavretie zmluvy (ako žiadosť vyhodnotil
okresný súd). Sám odporca v odvolaní zdôrazňuje, že „predmet zmluvy je až obsahom bodu 6.“. Nové

údaje, obsah bodu 6., alebo takéto vyjadrenie odporcu smerom k navrhovateľovi predstavuje vlastne
nový návrh na uzavretie zmluvy, kde nebolo preukázané, či navrhovateľ takýto nový návrh akceptoval.
Súhlasodporcusrevolvingovýmúverom(vyjadrenýpodpisomdňa19.03.2012)jelenjednostrannýúkon,
ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru, o splátkach, o výške úroku a ani iných
náležitostiach spotrebiteľského úveru.

Tieto skutočnosti boli rozhodujúce a aj postačujúce pre prijatie konečného záveru súdu, že účastníci
neuzavreli platne Zmluvu o revolvingovom úvere a nedostatok písomného prejavu vôle odporcu
byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru (daný prípad) zákon
sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu.

Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku potvrdil.

Nadväzne preskúmaval rozhodnutie okresného súdu v časti o priznanom nároku navrhovateľovi z titulu
bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne aj vo výroku
o priznaní sumy 238,22 eur navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia. Námietky odporcu, že

súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru o existencii bezdôvodného obohatenia aj pokiaľ ide o
nárok ako taký, vyvracia dikcia ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodným
obohatením je i majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. V prejednávanej
veci ide o takýto prípad, kedy medzi účastníkmi nedošlo vôbec k dohode o obsahu zmluvy o úvere,
zmluva o úvere vôbec nevznikla (ani inou formou - napr. ústne), ide o absolútne neplatný právny úkon.

Ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje
prijatie dlhu neplatného len pre nedostatok formy, na ktoré poukazuje odvolateľ, rieši situáciu, kedy
dlh nie je záväzný len „pre nedostatok predpísanej formy“. (napr. ak sa dlžníka v skutočnosti uspokojí
pohľadávku veriteľa ručiteľ, ktorý iba „ústne“ vyhlásil (t.j. v rozpore s ust. § 546), že uspokojí

pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Takýto ručiteľ by sa nemohol úspešne od veriteľa domáhať
vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo jeho ručiteľský záväzok bol neplatný len pre nedostatok formy).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. l a § 142 ods. 1 O. s. p., za
použitia ust. § 151 O. s. p (ide o návrhové konanie).

V odvolacom konaní bol úspešný odporca. Odporca v odvolacom konaní uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 81,77 eur v zložení: odmena za 1 úkon právnej služby zo dňa 13.01.2016 - za
vyjadrenie k odvolaniu podanému navrhovateľom vo výške 73,19 eur (66,- eur za určenie neplatnosti
rozhodcovského rozsudku + 7,19 eur - 1/3 tarifnej odmeny za vydanie bezdôvodného obohatenia) a

režijný paušál 8,58 eur, trovy sú vypočítané podľa ust. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov
v uplatnenej výške.

V súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť súdom priznané trovy advokátovi

zastupujúcemu účastníka, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O. s. p. ).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.