Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2P/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714213464
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Uhrínová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714213464.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci mal. Q. Q., nar. XX.X.XXXX,

bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce, dieťa rodičov: matka Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.A.S. XXXX/XX, Q., zast.: X.. U. H.,
advokát, K.. R. XX, Q., otec Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.A.S. XXXX/XX, Q., toho času bytom
B. Y. XXX, zast.: X.. X. Kizivat, advokát, kpt. K. 8, Q., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Q. sp. zn.: XXC/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v časti týkajúcej
sa výživného na maloletého Q. Q., nar. XX. XX. XXXX tak, že zvyšuje výživné zo sumy XXX,- € na
sumu 230,- €, ktoré je otec povinný platiť, a to od 15. 08. 2014, k rukám matky, vždy do 15-teho dňa

kalendárneho mesiaca vopred.

Dlžné výživné vo výške 840,- € za mesiac august 2014 až jún 2015, pričom dlžné výživného za mesiac
august je vo výške 40,- € povoľuje splácať otcovi v mesačných splátkach vo výške 30,- € mesačne spolu
s bežným výživným, s tým, že nezaplatením jednej splátky dôjde k splatnosti celého dlžného výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.8.2014 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo

strany otca na mal. Q. zo sumy 150 € mesačne na sumu 300 € mesačne, a to od podania návrhu. Návrh
odôvodnila tým, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému upravené rozsudkom R.
súdu Q. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 30.4.2009 tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
matke a otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 150 €. Matka uviedla, že od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatným zmenám na strane maloletého. Maloletý je aktívny športovec - futbalista,
s čím má matka spojené zvýšené výdavky na zakúpenie športového oblečenia, športových potrieb a
nákladov na turnaje.

Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2014 (čl. 39 - 41 spisu) nesúhlasil so zvýšením výživného a to
vzhľadom na výšku svojich príjmov a výdavkov a tiež vzhľadom na to, že mu pribudla nová vyživovacia
povinnosť na maloletú G. Q., nar. XX.XX.XXXX a tiež poukázal na to, že jeho priateľka nepracuje, keďže
sa stará o maloletú, pričom do veku troch rokov maloletej G. nie je predpoklad, že sa zamestná.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine matky, o ktorom podal správu zo dňa 29.9.2014 (čl.

34 spisu) navrhol návrhu matky vyhovieť, pretože od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynula
doba viac ako štyri roky, náklady na maloletého sú neporovnateľne vyššie, úhradu nákladov maloletého
matka zvláda na hranici svojich možností.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca, vyjadrením
kolízneho opatrovníka, s predloženými listinnými dôkazmi, oboznámením sa s rozsudkom Okresného
súdu Q. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a výsluchom účastníkov konania a zistil tento

skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo rozvedené
manželstvo rodičov maloletého, maloletý bol zverený do starostlivosti matky, styk otca s maloletým
bol upravený bez obmedzenia a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 150 €.

V odôvodnení rozsudku je uvedené, že matka mala v čase rozhodovania súdu o rozvode a úprave
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuzárobokokolo350-370€aotecmalpríjemokolo800libier.

Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že matka má priemernú čistú mesačnú
mzdu 579 € (mzdové listy na čl. 16b - 20 spisu). Matka poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 e a
výživné na maloletého vo výške 150 €.

Ďalej súd zistil, že matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom, priemerné mesačné náklady
spojené s bývaním má vo výške v priemere 209.- € mesačne (doklady SIPO na čl. 31 - 32 spisu), ďalej
platí za internet sumu 28,94 € a spláca spotrebný úver vo výške 174,36 €.

Ohľadne priemerných mesačných nákladov na maloletého Mateja matka uviedla, že sú nasledovné:
obedy v škole - 16 - 21.- €, strava v domácom prostredí - 160.- €, lieky - 10.- € (maloletý trpí kožnou
alergiou), úrazové poistenie - 18.- €, stavebné sporenie - 20 e, mobil - 10-20 €, vreckové - 15 € na týždeň.

Náklady spojené so športovou činnosťou (futbal) maloletého: kopačky - 60 € raz za 4 mesiace (15 €

na mesiac), rukavice - 60 € raz za 4 mesiace (15 € na mesiac), dres - 60 e raz za rok, halová obuv -
80 € za rok, turnaje 240 € na rok.

Z vyjadrenia otca a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca
1.137,22 €. Otec žije vo Veľkej Británii v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá poberá len

dávku v súvislosti s materstvom vo výške 106,99 € a ich maloletou dcérou G.

Priemerné mesačné náklady otca dosahujú výšku 1.565,03 e a pozostávajú z týchto súm: nájomné -
360 L, miestna daň - 80 L, telefón - 38,29 L, platba za vodu - 26,93 L, náklady na stravu, ošatenie,
hygienické potreby a lieky pre mal. Zuzanu - 150 L, platba za energie - 70 L, náklady na dochádzku

do práce - 80L, náklady na pracovné ošatenie - 12 L, náklady na pracovnú obuv -7 L, výživné na mal.
Mateja - 119,20 L, náklady na stravu - 120 L, náklady na ošatenie a obuv - 100 L, náklady na hygienické
potreby - 80L. -Na uvedené mesačné výdavky prispieva priateľka otca sumou 350 € mesačne, ktoré má
od svojich príbuzných. V rámci vyčíslenia výdavkov vyčíslil otec len nevyhnutné výdavky bez uvedenia
ostatných nepravidelných výdavkov napr. opravy domácich spotrebičov a pod.

Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
(ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu .

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, i keď nie v celom

rozsahu.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu

odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je

odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované

možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.

Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena
okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je
preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi

existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.

U matky došlo k zmene pomerov ohľadne zárobkových pomerov v tom, že jej priemerná čistá mesačná
mzda v roku 2009 bola 350 - 370 €, v súčasnosti dosahuje mzda matky výšku 579 € mesačne. Otec
v čase poslednej úpravy výživného teda v roku 2009 mal príjem vo výške okolo 800 L, v súčasnosti

dosahuje mzda otca výšku 903 v súčasnosti dosahuje mzda matky výšku 579 € mesačne (1.137 €
mesačne). U oboch rodičov teda došlo k zvýšeniu ich priemerného zárobku.

Otcovi pribudla nová vyživovacia povinnosť, avšak povinnosť vyživovať maloleté dieťa má aj druhý rodič
- teda matka maloletej. Súd však zobral do úvahy nárast nákladov otca v súvislosti so zabezpečovaním

výživy a odôvodnených potrieb maloletej Zuzany.

Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, ale predovšetkým na strane maloletého Mateja, s
poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 rokov, pričom náklady na maloleté dieťaa potreby v dôsledku jeho rastu a dospievania sa menia a rastú v priebehu každých troch rokov, navyše
u maloletého došlo k nárastu nákladov aj v súvislosti s jeho záujmovou činnosťou - maloletý hrá aktívne
futbal, bol súd toho názoru, že je potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na výšku

príjmov a výdavkov otca je súd toho názoru, že je v jeho možnostiach platiť výživné o 80 € vyššie.
Náklady maloletého vzrástli a matka maloletého zabezpečuje jeho odôvodnené potreby a výdavky na
hranici svojich možností. Na základe uvedených skutočností súd upravil otcovi výšku výživného na mal.
Mateja na sumu 230.- € mesačne, pretože uvedená čiastka sa mu javila primeraná predovšetkým k
príjmovým pomerom otca a k jeho nevyhnutným priemerným mesačným nákladom.

Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, náklady
na štúdium a záujmové aktivity, ale že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s
užívaním bytu, podiel na energiách u matky, kde dieťa žije.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej

povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť
k maloletému dieťaťu je otcovou prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jeho strany absentuje
iná realizácia jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému. Otec nie je so synom
v kontakte, neprispieva na jeho výživu nad rámec súdom určeného výživného, neobdarúva ho pri
príležitosti sviatkov.

Súd zvýšil výživné na sumu 230.- € od 15.8.2014, keďže matka podala návrh na zvýšenie výživného
15.8.2014 a zároveň súd povolil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie august 2014 až jún 2015,
pričom dlžné výživného za mesiac august je vo výške 40,- € v mesačných splátkach vo výške 30,- €
mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že nezaplatením jednej splátky dôjde k splatnosti celého

dlžného výživného.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom
poriadku.