Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 16, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/42/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1101898490
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1101898490.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: R. V., U.. E. Č..XX, V. V., zastúpeného: JUDr.

Miroslavom Chrenkom, advokátom, so sídlom Blumentálska č.22, 811 07 Bratislava proti odporcovi:
Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta č.82, 826 58 Bratislava zastúpeného:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č.4, 815 74 Bratislava o náhradu škody
na zdraví vo výške 160.762,30€ (4.843.125,-Sk) takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 3 995,72 € /120 375,-Sk/ z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý navrhovateľovi zaplatiť titulom náhrady bolestného sumu 13.767,18€, titulom

sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 68.711,41 €, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku titulom nároku na vyplatenie bolestného v sume 25.592,50€ z a
m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa zvyšku titulom nároku na vyplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume

48.695,48 € z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 23.3.2001 žiadal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného
odporcu Slovenskú poisťovňu a.s. na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia /
ďalej SSÚ/ v sume 5 053 125,-Sk. Na pojednávaní konanom dňa 7.5.2002 súd pripustil zmenu
žalobného návrhu tak, že navrhovateľ po vecných námietkach odporcu voči matematickému vyčísleniu
bolestného a SSÚ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4 843 125,-Sk. Navrhovateľ

návrh odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 2.12.1999 na G. N. X. V. pred križovatkou pri
Vojenskej nemocnici v smere do centra mesta ktorú zapríčinil G. T., občan Maďarskej republiky ako vodič
nákladného motorového vozidla Š. U.: I.-XXX, ktorého prevádzkovateľom bola firma LaL KFT Szávala,
utrpel ako vodič motorového vozidla Š. :U. XXX R. závažné poškodenie zdravia s trvalými následkami.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že bol bezprostredne po nehode s početnými ranami na hrudníku a
predkolení hospitalizovaný na Klinike úrazovej chirurgie FNsP v Bratislave. Navrhovateľ uviedol, že pri
nehode utrpel trieštivú dislokovanú zlomeninu proximálnej časti predkolenia, ktorá vyžadovala operačný

zákrok, pomliaždenie brucha a hrudníka so zlomeninou hrudnej kosti, pomliaždenie srdca, tržné rany
na hlave oboch rukách a obidvoch kolenách, otras mozgu stredne ťažkého stupňa a šok ťažkého
stupňa .Navrhovateľ bol dlhodobo hospitalizovaný, pričom počas liečby v nemocničných zariadeniach
ale aj neskôr počas rehabilitácie, domáceho liečenia a rekonvalescencie trpel sinými bolesťami. Boldo konca novembra 2000 práceneschopný. Úraz zanechal u navrhovateľa trvalé následky, ktoré
spočívajú v obmedzení pohyblivosti ľavého kolena stredne ťažkého stupňa, nestabilitu ľavého kolena
s potrebou podporného aparátu, stav po pomliaždení srdcového svalu a zlomeninie hrudnej kosti,

sprevádzaný dušnosťou a občasnými arytmiami. Navrhovateľ uviedol, že boli u neho objavené ďalšie
zdravotné problémy, ktoré súvisia s následkami úrazu a to, že trpí poruchou funkcie zažívacích orgánov
- reaktívnym zápalom hrubého čreva ako dôsledok stresovej reakcie. Úraz spôsobil trvalé následky
u navrhovateľa aj psychickej oblasti a to závažnú psychickú poruchu, ktorá je následkom otrasného
ohrozujúceho zážitku a je sprevádzaná depresívnymi stavmi, navrhovateľ sa cíti byť ohrozený,

ustrašený, osamelý. Má strach zjazdy dopravnými prostriedkami, má problémy so spánkom, nevie sa
sústrediť, je spomalenejší, ľahostajnejší . V dôsledku trvalých následkov nemohol aktívne pracovať vo
svojej firme, musel sa vzdať svojich koníčkov a záujmov. Pravidelne v zime s rodinou lyžoval, v lete
absolvoval cyklistické túry, rekreačne hrával hádzanú a futbal, pestoval rybolov ,pracoval v záhrade
svojho rodinného domu. Všetky uvedené aktivity musel výrazne obmedziť a niektoré úplne zanechať.
Navrhovateľ vzhľadom na písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 12.6.2001 a zo dňa 19.6.2001 upravil

žalobný návrh tak, že odporca akceptoval za bolesť počet bodov 581,25 čo predstavuje sumu 34 875,-
Sk na základe lekárskeho posudku zo dňa 13.3.2000 vypracovaného U.. G. X., primárom úrazovej
chirurgie fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L. Dérera v Bratislave - Kramáre, ktorý pôvodne
ohodnotil bolestné na počet bodov 531,25 31 875 Sk /1 bodx60,-Sk/. Navrhovateľ upravil aj výšku
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku zo dňa 10.1.2001

vypracovaného U..G.: X. v zmysle podaní odporcu uvedených vyššie tak, že SSÚ predstavuje podľa
správneho súčtu počet bodov 1 425 bodov čo predstavuje sumu 85 500,-Sk a podľa posudku zo
dňa 19.2.2001 taktiež vypracovaným U..G.. X. za poruchu funkcie zažívacích orgánov 300 bodov, čo
predstavuje sumu 18 000,-Sk čo predstavuje spolu 2 306,25 bodov x 60,-Sk sumu 138 375,-Sk a pri
35 násobnom zvýšení sumu 4 843 125,-Sk. Navrhovateľ 35 násobné navýšenie základného nároku

odôvodnil závažnosťou poškodenia zdravia s trvalými následkami s poukazom na ustanovenie §7
ods.3 vyhlášky č. 32/1965 v platnom znení a platnou v rozhodnom období, podľa ktorého v prípadoch
hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
primerane zvýšiť a to aj nad najvyššie stanovené výmery náhrad odškodnenia stanoveného touto
vyhláškou. Navrhovateľ pasívnu vecnú legitimáciu odporcu založil v zmysle platnej právnej úpravy

platnej v rozhodnom období s poukazom na ustanovenia vyhlášky č.423/1991 Zb. platnej v čase vzniku
poškodeniazdravianavrhovateľavdôsledkuvyššieopísanejdopravnejnehody.Akoajvzmyslesystému
Zelenej karty, ktorý bol zavedený na území Slovenskej republiky 1.1.1994 a bola zriadená kancelária
Zelenej karty, vedením ktorej bol poverený odporca. Navrhovateľ poukázal aj na tú skutočnosť, že
odporca mu poskytol čiastočné plnenie náhrady škody na zdraví .

Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť na základe nedostatku
jeho pasívnej vecnej legitimácie a to z toho dôvodu, že navrhovateľovi ako poškodenému nevznikol
priamy nárok na náhradu uplatnenej škody na zdraví. Poukázal na Dohovor o práve použiteľnom na
dopravné nehody uverejnený vo vyhláške č.130/1976 Zb. podľa článku 9 Dohovoru majú poškodené

osoby právo žalovať poisťovateľa zodpovednej osoby ak im toto právo patrí podľa práva rozhodného
podľa článkov 3, 4, alebo 5. V súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 2.12.1999 odporca uviedol, že
je potrebné aplikovať článok 3 dohovoru podľa ktorého je rozhodným právom - právo miesta nehody
a to právny poriadok Slovenskej republiky, pričom podľa ustanovenia § 7 ods.1 vyhlášky č.423/1991
Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla poškodený nemá právo na plnenie proti poisťovni s výnimkou prípadov
uvedených v §3 ods. 4, §8 a§9 ods. 2. V prípade, že by súd mal za to, že odporca je vecne pasívne
legitimovaný, žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko požadované zvýšenie v
zmysle ustanovenia §7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení považuje odporca za neprimerané
a zároveň poukázal na skutočnosť, že predložené listinné dôkazy o ktoré navrhovateľ opiera svoje

nároky nedostatočne preukazujú oprávnenosť a výšku uplatneného nároku. Odporca vo svojom
písomnom vyjadrení k návrh ďalej skonštatoval, že navrhovateľovi vyplatil titulom bolestného sumu 34
875.-Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 85 500,-Sk.

Navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 3 995,72€ /120 375,-Sk/ zobral späť písomným podaním

doručený súdu dňa 8.11.2010. So späťvzatím časti návrhu odporca udelil súhlas na pojednávaní
konanom dňa 14.2.2011. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3 995,72€ /120 375,-Sk/ zastavil s
poukazom na ustanovenia §96 ods.1veta prvá, tretia O.s.p. a s poukazom na ustanovenie §96 ods.2
O.s.p.Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
účastníkov konania, svedkov Y. V.D., F. C.. R. E.,, U.. R. F., súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie

za účelom psychiatrického vyšetrenia navrhovateľa a vyhodnotenia psychického stavu navrhovateľa,
vypracovaním písomného znaleckého posudku súd poveril Psychiatrickú nemocnicu P. Pinela Pezinok,
ktorásúdudoručilapísomnýposudok,súdvovecinariadilznaleckédokazovaniezaúčelomobjektívneho
zistenie zdravotného stavu navrhovateľa, vypracovaním písomného znaleckého posudku súd poveril
znalca U.. P. T., ktorý súdu doručil písomný znalecký posudok číslo 17/2008, súd nariadil výsluch znalca,

výsluch znalca bol súdom uskutočnený dňa 28.6.2010, súd sa oboznámil s obsahom vyšetrovacieho
spisu číslo: OÚV949/30BA-99My, taktiež s obsahom listinných dokladov založených v spise a to
lekárskymi správami U.. M., pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ).
Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnostiaoznačiťdôkazy,ktorýchsadovolávaaďalejprispieťkdosiahnutiuúčelukonaniapravdivým
a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101

ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými
odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Súd predovšetkým si ustáli pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného odporcu v konaní. Súd má za to, že
odporca ako právny nástupca pôvodne žalovaného subjektu je pasívne vecne legitimovaný subjekt,

nakoľko jeho právny predchodca navrhovateľovi poskytol čiastočné plnenie náhrady škody, čím je daná
jeho pasívna legitimácia podľa ustanovenia §9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje
rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla §28 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na nižšie

citovanú právnu úpravu platnú v rozhodnom období.

Podľa článku 3 o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody č.130/1976 Zb. /ďalej Dohovor/
rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.

Podľa článku 9 Dohovoru poškodené osoby majú právo žalovať priamo poistiteľa zodpovednej osoby,
ak im toto právo patrí podľa práva rozhodného podľa článku 3, 4 alebo 5.

Podľa ustanovenia § 7 ods.1 vyhlášky č.423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platnou v

rozhodnom období náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na plnenie
proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. Ak poistený nesúhlasí,
aby sa plnilo poškodenému, môže zložiť poisťovňa plnenie do úschovy na súde. Ak poistený ani po
výzve a v lehote určenej poisťovňou jej neoznámi námietky proti výplate náhrady škody, poisťovňa ju
poškodenému vyplatí.

Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. vyhlášky poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia
nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške
náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným
schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody.

Podľaustanovenia§9ods.2cit.vyhláškydňom,keďpoisťovňapísomneodmietlapoškodenémunahradiť
škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.

Podľa ustanovenia § 28 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne
vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa ustanovenia §28 ods.3 cit. vyhlášky práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo

zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje
a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská
poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.V zmysle Jednotnej dohody medzi kanceláriami podľa Článku 3 písm. f/ poistné plnenie znamená
poistné plnenie alebo sériu poistných plnení, na ktoré pri jednej dopravnej nehode vznikne nárok
tretej strane /poškodenému/, a to voči poistenému alebo jeho poisťovni alebo Jednajúcej kancelárii

a pre ktoré, na základe zákonov krajiny, v ktorej sa nehoda udiala, sa vyžaduje krytie poistením
zodpovednosti za škodu. Toto poistné plnenie podlieha podmienkam a obmedzeniam ako sú uvedené
v poistnej zmluve a ktoré umožňuje daný zákon. Podľa písm. g/ Článku 3 Jednotnej dohody medzi
kanceláriami "kancelária" znamená organizáciu v príslušnom štáte, ktorú tvoria poisťovne zaoberajúce
sa poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Kancelária musí byť

uznaná vládou štátu ako organizácia, ktorá spĺňa požiadavky a ustanovenia uvedené v Ženevských
odporúčaniach. Podľa písm. h Článku 3 Jednotnej dohody medzi kanceláriami "jednajúca kancelária"
znamená kanceláriu, ktoré je vo svojej krajine zodpovedná za prerokovanie a vysporiadanie nároku
na poistné plnenie podľa ustanovení tejto dohody a práva svojej krajiny. Podľa písmena i / Článku
3 Jednotnej dohody medzi kanceláriami "platiaca kancelária" znamená kanceláriu (a / alebo člena
kancelárie) na základe poverenia ktorou bolo vydané potvrdenie o poistení ( zelené karty) a ktorá

je zodpovedná za splnenie záväzkov voči jednajúcej kancelárii podľa ustanovení tejto dohody. Podľa
článku 5 Jednotnej dohody medzi kanceláriami bez ohľadu na akékoľvek ustanovenie tejto dohody,
každá kancelária považuje pre účely tejto dohody za platné akékoľvek potvrdenie o poistení, ktorého
obsah vedia k záveru, že bolo vydané z poverenia tejto kancelária a že bolo vydané za účelom
použitia v navštívenej krajine druhej strany aj v prípade, že potvrdenie je falošné, neoprávnene vydané

alebo zmenené za predpokladu, že vláda navštívenej krajiny zachováva systém, ktorý vyžaduje, aby
motoristi inej krajiny predkladali potvrdenie o poistení. Podľa Článku 6,písm a/ Jednotnej dohody
medzi kanceláriami ako náhle sa jednajúce kancelária dozvie o tom, že došlo k nehode, na ktorej
mal účasť poistení ihneď a bez čakania na formálne uplatnenie nárokov na poistné plnenie, vyšetrí
okolnosti nehody tak, aby sa nárok mohol prerokovať. Jednajúca kancelária ihneď oznámi každý

nárok Platiacej kancelárii alebo jej členovi, ktorý vydal potvrdenie o poistení. Podľa Článku 6 písm.
b/ Jednotnej dohody medzi kanceláriami Platiaca kancelária týmto poveruje Jednajúcu kanceláriu aby
urobila akýkoľvek právny úkon súvisiaci s výplatou náhrady škody vzniknutej pri nehode a vybavila
akúkoľvek poistnú udalosť. Podľa Článku 7 Jednotnej dohody medzi kanceláriami Jednajúca kancelária
koná v najlepšom záujme Platiacej kancelárie tak, ako keby sama vydala poistku a to v súlade s

právnymi predpismi platnými v krajine Jednajúcej kancelárie. Podľa Článku 8 veta prvá Jednotnej
dohody medzi kanceláriami za podmienok ustanovených v článku 7 je Jednajúca kancelária výlučne
kompetentná vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa výkladu ustanovení právnych predpisov platných
na jej území a na vybavenie poistnej udalosti. Podľa Článku 11 Jednotnej dohody medzi kanceláriami
súd poukazuje na tú skutočnosť, že Jednajúca kancelária - v tomto prípade odporca - po vybavení

poistnej udalosti má právo aby na požiadanie a po preukázaní platby dostala od Platiacej kancelárie
alebo jej člena, ktorý vydal potvrdenie o poistení, celú sumu vyplatenú Jednajúcou kanceláriou z titulu
náhrady škody alebo odškodnenia ako aj náklady a výdavky oprávneného prisúdené mu v rozsudku
alebo ak došlo k mimosúdnej dohode s oprávneným súhrnnú sumu stanovenú dohodou vrátane
dohodnutých nákladov a výdavkov. Taktiež má odporca nárok na ďalšie sumy v zmysle článku 11 v

tomto článku špecifikované. Súd poukazuje na dohodu o spracovaní a vyporiadaní škody z poistného
poistenia u motorových vozidiel a o inom plnení škodových udalostiach uzatvorenú medzi pôvodne
žalovaným odporcom a to Slovenskou poisťovňou, a.s. a Hungária Biztosító, konkrétne na článok 1
predmetnej dohody, že Slovenská poisťovňa, a.s. preberá na území Slovenskej republiky spracovanie a
vysporiadanie škodových udalostí poistencov spoločnosti Hungária Biztosító. Podľa článku 2 uzavretej

dohody zmluvné strany majú po zúčtovaní škodovej udalosti právo na solidárny regres alebo kasko
regres proti spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s. alebo Hungária Biztosító. podľa článku 3 ods. 2 pre
všetky iné práva a povinnosti z tejto dohody platí zmluvný text londýnskej dohody.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 7.6.2002 mal sú preukázaný skutkový stav

navrhovateľom opísaný v návrhu a zároveň potvrdil, že jeho zdravotný stav sa nezlepšuje .Dôsledky
poškodenia zdravia pociťuje negatívne v každodennom živote. Cíti bolesti v kolene, na
hrudníku ,prichádza mu zle od žalúdka, fyzicky sa unaví ,taktiež psychicky je veľmi labilný . Pred
vznikom poistnej udalosti nikdy netrpel psychickými problémami. Navrhovateľ uviedol ,že v dôsledku
poškodenia zdravia musel obmedziť výkon podnikateľskej činnosti. Musel začať spolupracovať s Ing.

Romanom /vypočutým svedkom/, ktorý mu pomáhal s vedením firmy. Navrhovateľ počas konania súdu
uviedol, že vo firme prestal pracovať úplne. Teraz pracuje u syna, ktorý ho zamestnal. Navrhovateľ
uviedol, že jeho firma ARSTAV s.r.o. je v likvidácii.Svedkyňa Y. V. na pojednávaní konanom dňa 13.11.2002 svojou výpoveďou potvrdila skutočnosti
uvádzané navrhovateľom v návrhu, dodala, že navrhovateľ sa po nehode povahovo zmenil, je
podráždený, je pod stálym psychiatrickým dohľadom, nezvláda bežné práce, nedokáže viesť motorové

vozidlo zo strachu z prežitej dopravnej nehody. Navrhovateľ vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné
problémy prestal viesť aktívny osobný, spoločenský a kultúrny život. Prestal športovať čo negatívne
vnímali ich deti. V práci navrhovateľ musel obmedziť pracovné aktivity, zamestnal pracovníka, ktorý
mu pri výkone podnikateľskej činnosti musí pomáhať.

Svedok C.. E. na pojednávaní konanom dňa 13.11.2002 uviedol, že navrhovateľa pozná asi desať
rokov, spolupracoval s navrhovateľom v oblasti stavebníctva. Navrhovateľ ho po úraze oslovil, aby s ním
spolupracoval s odôvodnením, aby firma navrhovateľa nezanikla. Uzavrel s navrhovateľom mandátnu
zmluvu, na základe ktorej firmu navrhovateľa zastupoval pri obchodných rokovaniach a realizácií
stavebných prác. Svedok vo výpovedi potvrdil, že navrhovateľ sa podieľa na riadiacej činnosti firmy asi
desiatimi percentami, na výrobnej činnosti sa nepodieľa vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav. Svedok

ďalej uviedol, že navrhovateľ sa povahovo zmenil, je apatický, zábudlivý, nedochvilný, je nervóznejší čo
sa prejavilo nielen v pracovných vzťahoch ale aj v jeho rodinnom živote.

Svedok U.. R. F. vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.11.2002 uviedol, že navrhovateľa
ako psychiater začal liečiť 12.11.2000. Navrhvoateľ sa dostavil do jeho ambulancie s psychickými

problémami, ktoré zhodnotil v písomnom znaleckom posudku /založeného v spise/. Svedok uviedol,
že navrhovateľ trpel pocitmi úzkosti depresiami, svedok mu nasadil liečbu na odstránenie uvedených
pocitov s cieľom zharmonizovať afektovú zložku psychiky navrhovateľa a v konečnom dôsledku jeho
osobnosť. Navrhovateľ po využívaní predpísaného množstva liekov opäť prišiel do ambulancie
svedka po troch mesiacoch, v marci roku 2001 svedok opäť nasadil navrhovateľovi liečbu, nakoľko

zdravotný stav navrhovateľa po miernom zlepšení bol opäť dekompenzovaný. Navrhovateľ prišiel do
ambulancie svedka v máji 2001, následne až 9.8.2001 kedy svedok skonštatoval, že zdravotný stav
navrhovateľa sa značne zhoršil v dôsledku nedodržania liečby. Od polovice decembra 2001 navrhovateľ
nedopatrením opäť vynechal liečbu čo sa opäť prejavilo na zhoršení zdravotného stav. V januári 2002
svedok navrhovateľovi nasadil liečbu ktorá trvala do konca júla roku 2002, kedy svedok mal za to,

že liečbu je možné ukončiť. Svedok vo výpovedi uviedol, že sa mýlil ,nakoľko navrhovateľ prišiel v
októbri 2002 do jeho ambulancie opäť v zlom zdravotnom stave, v takom ako bol na začiatku liečby.
Svedok uviedol, že liečba navrhovateľ pokračuje. Liečba však neodstránila všetky poruchy psychiky
navrhovateľa. Navrhovateľ má stále strach zo šoférovania, liečbou sa neodstránili niektoré afektózne
stránky správania sa navrhovateľa. Ide o oblasť psychiky navrhovateľa, ktorá zodpovedá za citové

prežívanie nálady, prežívanie afektov. V tejto oblasti ide o dominujúcu poruchu pacienta. Táto porucha
ovplyvňuje aj správanie sa navrhovateľa, jeho myslenie, prežívanie životného optima. Navrhovateľ
nevie relaxovať bez toho, aby sa úplne odpútal od stavu psychiky, ktoré sú vyvolané touto poruchou.
Navrhovateľ nie je schopný postarať sa o bežné veci, aj keď je pod vplyvom liečby. Svedok uviedol,
že navrhovateľovi by vzhľadom na jeho zdravotný tav mohol byť priznaný invalidný dôchodok. Svedok

v čase výpovede sa nemohol s presnosťou vyjadriť, či psychické ochorenie navrhovateľa je trvalé.
Uviedol, že bez systematickej liečby navrhovateľa nie je možná jeho kompenzácia v živote.

Odporca vzhľadom na výpoveď svedka U.. F. navrhol, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z
odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria s tým, aby znalec zhodnotil psychický stav navrhovateľa a

jeho vplyv na ďalšie možné pracovné uplatnenie, najmä jeho schopnosti podieľať sa na riadení firmy a
rozhodovacích procesoch s tým súvisiacich. Znalec sa mal vyjadriť k možnej invalidizácií navrhovateľa v
súvislosti s psychickými problémami navrhovateľa. Znalec mal zhodnotiť, či ochorenie navrhovateľa ma
trvalý charakter alebo sa jedná u navrhovateľa len o prechodný stav. Ak by sa u navrhovateľa v súvislosti
s jeho ochorením jednalo o prechodný stav, ako dlho bude trvať liečba, aby sa navrhovateľ mohol vrátiť

do normálneho života respektíve kedy má navštevovať odborného lekára a prestane užívať lieky.

Navrhovateľ považoval skutkový stav ohľadne psychického zdravotného stavu na základe výpovede
svedka za U.. F. za dostatočne zistený. Súd vzhľadom ku skutočnosti, že svedok U.. F. uviedol, že
navrhovateľ sa liečbe psychického stavu pravidelne nepodroboval, a že do jeho ambulancie prišiel

prvýkrát až takmer po utrpenom úraze nepovažoval navrhnuté dokazovanie odporcom za nadbytočné.

Súd vo veci uznesením č.k. 10C 42/01-45 zo dňa 6.8.2003 nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatrie. Vypracovaním písomného znaleckého posudku súdpo viacerých dôvodných zmenách znalcov poveril Psychiatrickú nemocnicu Philipa Phinela, so
sídlom Malacká cesta Pezinok. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že podrobné psychiatrické a
psychologické vyšetrenie navrhovateľa pre potreby znaleckého posúdenia bolo vykonané konzíliom

znalcov psychiatrických i psychologických odborníkov v znaleckom ústave. Závery vyšetrenia
preukázali, že u navrhovateľa neboli objektívne zistené poruchy takého charakteru, rozsahu a intenzity
ako uvádza navrhovateľ v žalobe.. Všetky ťažkosti ktoré navrhovateľ uvádza sú subjektívneho
charakteru . Znaleckým vyšetrením nebola preukázaná prítomnosť depresie či úzkosti alebo inej
vážnejšejpsychiatrickejporuchytakéhocharakteru,abyobmedzovalanavrhovateľavnormálnejživotnej

činnosti. Nebola potvrdená prítomnosť poruchy koncentrácie , či výdrže pozornosti, navrhovateľ bol
podrobený výkonovo i časovo náročným vyšetrovacím metódam, ktoré zvládol s primeranou energiou
a spoľahlivosťou. Nálada a afektivita bola dráždivá, miestami s ťažším ovládnutím afektu zlosti avšak
projektívnymi psychologickými metódami bolo zistené, že tieto charakteristiky osobnosti a emotivity sa
u navrhovateľa prejavovali už pred úrazom, teda jeho dráždivosť, výbušnosť a nervozitu nemožno
považovať jednoznačne za následok prekonaného úrazu. Znalec však uviedol, že nemožno so

stopercentnou istotou vylúčiť, že situácia po úraze mohla tieto charakteristiky mierne zvýšiť. Znalec v
posudku uviedol, že navrhovateľ je schopný riadiť motorové vozidlo, vedie naďalej firmu, Schopnosť
koncentrácie a výkonová zložka psychiky je podľa vyšetrenia na dobrej úrovni, teda nie je prekážkou,
aby mohol navrhovateľ pracovať, prípadne venovať sa svojim koníčkom a záľubám. Úlohou znalca bolo

1.Zhodnotiť psychickýstav navrhovateľaajehovplyvnaďalšiemožnépracovnéuplatnenie, najmäjeho
schopnosti podieľať sa na riadení firmy a rozhodovacích procesoch s tým súvisiacich. Znalec uviedol,
že závery podrobného psychiatrického a psychologického vyšetrenia pre potreby znaleckého posúdenia
nepotvrdili psychiatrický nález takého charakteru, ktorý by podmieňoval zmenu pracovného uplatnenia
navrhovateľa. Vyšetrením bolo zistené, že ani riadiace a rozhodovacie procesy u navrhovateľa nie súd

narušené.
2. Znalec mal zhodnotiť či sa u navrhovateľa jedná len o prechodný stav, alebo či má ochorenie
trvalý charakter. V prípade, ak sa u navrhovateľa jedná o prechodný stav mal znalec určiť ako dlho
bude trvať liečba, aby sa navrhovateľ vrátiť do normálneho režimu, resp. aby prestal navštevovať
odborného lekára a prestal brať lieky. Znalec uviedol, že nemožno vylúčiť, že u navrhovateľa mohlo

dôjsť k prechodnej krátkodobej reakcii na stres, ktorá sa mohla prejaviť krátko po prežitej udalosti.
Diagnostikovaná posttraumatologická porucha, pre ktorú je navrhovateľ do vypracovania znaleckého
posudku v ambulantnom liečení, by vyžadovala, aby sa maximum ťažkostí vyskytlo a teda i liečba bola
zahájená najneskôr do pol roka po prekonanom traumatickom zážitku. Podľa lekárskej dokumentácie
je zrejmé, že navrhovateľ navštívil psychiatra takmer rok po prekonanej nehode, teda až po tom, ako

podalžalobunamimoriadnezvýšeniebolestnéhoaSSÚ.Liečbesanavrhovateľpodrobovalnedôsledne,
svojvoľne vynechával lieky. Z priebehu liečby u U.. X. znalec uviedol, že je možné dedukovať, že
ťažkostineboliprenavrhovateľatakénaliehavéaobťažujúce.Znalecuviedol,ževyšetrenímbolazistená
diskrepancia medzi tým, aké subjektívne ťažkosti uvádza navrhovateľ a tým, aký nález zistil znalec pri
objektivizácií jeho psychického stavu. Navrhovateľ zo subjektívnych ťažkostí zdôrazňuje hlavne fakt,

že sa mu stále sníva o nehode, bojí sa riadiť motorové vozidlo, je nervózny, utiahnutý, nechodí do
spoločnosti a nemôže sa venovať svojim koníčkom. Znalec uviedol, že i keď nemôže vylúčiť, že sa
navrhovateľovi opakovane o dopravnej nehode sníva, tento fakt nemôže ovplyvňovať dôležité psychické
funkcie potrebné pre jeho normálny súkromný a profesionálny život. Priebeh vyšetrení preukázal, že
navrhovateľ je schopný ďalej riadne pracovať. Subjektívny údaj navrhovateľa o tom, že je utiahnutý a

nechodí do spoločnosti nemajú v objektívnom psychiatrickom a psychologickom náleze opodstatnenie.
Navrhovateľ nejaví objektívne známky depresie a lebo úzkosti, strach z ľudí alebo zo spoločnosti.
Nervozita a výbušnosť sú vlastnosti, ktorými disponovala osobnosť navrhovateľa už pred prekonaným
zážitkom. Znalec uviedol, že v čase vypracovania znaleckého posudku nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa musel navrhovateľ podrobovať psychiatrickej liečbe.

3. Poslednou úlohou znalca bolo zhodnotiť či u navrhovateľa v súvislosti s psychickými problémami je
možná jeho invalidizácia. Znalec mal taktiež zhodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa
vzhľadom zistený zdravotný stav navrhovateľa v čase vypracovania znaleckého posudku. Znalec
jednoznačne uviedol, že v čase vypracovania znaleckého posudku nenachádza dôvod na priznanie
invalidného dôchodku navrhovateľovi a ani dôvody pre priznanie ťaženia spoločenského uplatnenia.

Znalec vo svojim znaleckom posudku okrem vyšetrenia psychického stavu navrhovateľa upozornil súd,
že v písomnom znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný G. X. dňa 13.3.2000, ktorým určil výšku
bodového ohodnotenia bolestného zahrnul aj také zranenie, ktoré sa nikde v zdravotnej dokumentáciínavrhovateľa nedajú zistiť respektíve neboli pozorované a popísané a to pomliaždenie srdca vyšetrením
ECHO bolo vylúčené, zlomenina sterna - hrudnej kosti nebola RTG vyšetrením zistená, pomliaždenie
brucha nebolo v zdravotnej dokumentácií uvedené a nikde v zdravotnej dokumentácií navrhovateľa

sa nenachádza zadokumentovanie otrasu mozgu stredne ťažkého stupňa. Taktiež nie je potvrdený
konštatovaný zdravotný stav U.. X. v písomnom posudku o SSÚ zo dňa 10.1.01 a to stav po pomliaždení
srdcového svalu a zlomeniny strerna s následnou dušnosťou a občasnými arytmiami, ktoré neboli
objektívne zistené a dokumentované .

Súd na základe uvedených skutočnosti nariadil vo veci dokazovanie za účelom zistenia objektívneho
zdravotného stavu navrhovateľa ku dňu vypracovania písomného znaleckého posudku a ku dňu podania
žalobného návrhu znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia. Vypracovaním
písomného znaleckého posudku súd poveril U.. P. T., ktorému súd udelil súhlas s pribratím znalca z
odvetvia gastroentrológie.

Znalec súdu doručil písomný znalecký posudok č. 17/2008 .Úlohou znalca bolo
1. Vyjadriť sa k obsahu písomných posudkov o bolestnom a ťažení spoločenského uplatnenia
vypracovaných U.. G. X. zo dňa 13.3.200, 10.1.2001 a 19.2.2001. Znalec ako lekár nezúčastnený na
liečbe navrhovateľa vychádzal pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa z kompletnej zdravotnej
dokumentácie, ktorá je oficiálnym dokladom o úraze navrhovateľa a následnej jeho liečbe, preto z tohto

dôvodu nie je možné pochybovať o jej dôveryhodnosti. Znalec konštatoval, že zdravotná dokumentácia
neobsahuje záznam o zraneniach, ktoré uviedol U.. X. v posudku zo dňa 13.3.2000 a to otras mozgu,
tržnú ranu na oboch rukách a kolenách a taktiež nikde nie je uvedené pomliaždenie brucha. Nie
je diagnostikovaná zlomenina hrudnej kosti, je výslovne vylúčené pomliaždenie srdca a to na základe
opakovaných vyšetrení. Rovnako celkový zdravotný stav navrhovateľa tak ako je popísaný v zdravotnej

dokumentácii nemá charakter šoku ťažkého stupňa. Taktiež znalec po konzultácii s profesorom U.. B.
E., N.. prednostom II internej kliniky MFN v Martine viceprezidentom Slovenskej gastroentrologickej
spoločnosti vylúčil poruchu funkcie zažívacích orgánov navrhovateľa ako následok utrpeného úrazu na
základe zdravotnej dokumentácie.
2. Znalec v písomnom znaleckom posudku po kompletnom posúdení zdravotnej dokumentácie

navrhovateľa, vlastnom vyšetrení navrhovateľa a konzultácie s gastroentrológom bolestné za utrpený
úraz ustálil na 197,50 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia na 500 bodov.
3. Znalec uviedol, že navrhovateľ sa pred utrpeným úrazom liečil od detstva na opakované zápaly
obličiek, ktoré ale v dospelosti nemali recidívu a jeden krát je v zdravotnom zázname uvedené, že má
dlhodobé hnačky vyše pol. roka. Ostatný zdravotný stav navrhovateľa je v norme.

4. Znalec skonštatoval, že navrhovateľ pri úraze utrpel tupé poranenia v oblasti hlavy, rúk, kolien,
hrudníka a zlomeninu v oblasti ľavého kolena. Tieto poranenia však nemožno označiť za mimoriadne
ťažké poranenia. Trvalé následky po tomto úraze vznikli , ale len v lokalizácii ľavého kolena.
5. Trvalé následky z úrazu znalec okrem iného uviedol pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia. Týmito trvalými následkami u navrhovateľa sú kývavosť kolenného kĺbu s potrebou

ortopedického podporného prístroja, obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa,
poúrazová deformita kostí predkolenia s osovou alebo rotačnou úchyľkou celkove 25 stupňov.
6. Znalec uviedol, že trvalé následky v oblasti ľavého kolena možno považovať za trvalé a bežnou
operačnou liečbou nenapraviteľné. Do úvahy pri výraznom zhoršení prichádza totálna implantácia
kolena.

7. U navrhovateľa po úraze - od momentu kedy bol stav stabilizovaný, nedošlo k žiadnemu výraznému
zhoršeniu trvalých následkov uvedených v posudku.
8. Liečba poranení u navrhovateľa prebehla primeraných spôsobom bez komplikácií. V zdravotnej
dokumentácii v celom období liečby nie sú zaznamenané žiadne komplikácie.
9. znalec konštatoval, že zažívacie ťažkosti deklarované navrhovateľom nemajú bezprostrednú a

výlučnú príčinu v samotnej dopravnej nehode zo dňa 02.12.1999.
10. odpoveď na otázku č. 10 znalec neuviedol, nakoľko ju zodpovedal v otázke č. 9. dodal však, že
v bioptickom vyšetrení zo dňa 19.01.2001 nie je jednoznačne potvrdený nález, že sa u navrhovateľa
jedná o Crohnovú chorobu. Tento nález nebol potvrdený do vypracovania znaleckého posudku. Je však
zrejmé, že nech sa u navrhovateľa jedná o akúkoľvek diagnózu, ťažkosti v oblasti gastroentrologickej

jednoznačne nemajú súvislosť s následkami dopravnej nehody.
11. znalec tak ako v odpovedi na otázku č. 1, v odpovedi na otázku č. 11 konštatuje opäť, že v zdravotnej
dokumentácii navrhovateľa sa nenachádza žiaden záznam o tom, že by navrhovateľ pri dopravnejnehode dňa 02.12.1999 utrpel pomliaždenie srdca, zlomeninu stehna, pomliaždenie brucha a ani otras
mozgu.
12. Znalec uviedol, že jediným trvalým následkom, ktorý navrhovateľ z úrazu má je nález z oblasti

ľavého kolena. Ide o obmedzenie hybnosti stredného stupňa a kývavosť kolena. Navrhovateľ z hľadiska
sťaženia spoločenského uplatnenia je obmedzený vo všetkých činnostiach, ktoré vyžadujú záťaž
dolných končatín v zmysle statickej a dynamickej nad hranicu bežnej záťaže ako je šport, ťažšie práce,
tancovanie.
13. Perspektíva uvedeného trvalého následku v bode 12 je mierne zhoršovanie ,nakoľko vo všetkých

prípadoch vnútrokĺbnych zlomenín a zvlášť pri poškodení chrupaviek, obmedzení hybnosti a laxsnosti
kolena dochádza k postupnému vývoju posttraumatických artrotických zmien, ktoré sú na postihnutej
končatine vždy akcelerované. Ostatné poranenia u navrhovateľa nezanechali trvalé následky a tým ich
vývoj nie je žiadny.

Znalec závery svojho znaleckého posudku vzhľadom na námietky navrhovateľa potvrdil vo svojej

výpovedi na pojednávaní dňa 28.6.2010.

Z listinných dôkazov a to z lekárskych správ U.. K. M., psychiatričky vyplýva, že navrhovateľ je stále
v psychiatrickej liečbe. Z predloženého listinného dôkazu navrhovateľom a to z výpisu Obchodného
registra, vedeného Okresným súdom Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 13428/V spoločnosti ARSTAV,

s.r.o. vyplýva, že predmetná spoločnosť je v likvidácii odo dňa 31.10.2006. Z listinného dôkazu a
to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C 129/2006-17 zo dňa 06.12.2006 vyplýva, že
manželstvo navrhovateľa bolo rozvedené.

Z obsahu pripojeného spisu OÚV-949/30-BA99MY mal súd preukázaný dejový priebeh dopravnej

nehody dňa 2.12.1999. Z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že motorové vozidlo, ktoré riadil
navrhovateľ ostalo zakliesnené spolu s navrhovateľom pod kamiónom, ktorého vodič dopravnú nehodu
spôsobil.

Podľaustanovenia§444Občianskehozákonníka priškodenazdravísajednorazovoodškodňujúbolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 7 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60
Sk za jeden bod.

Podľa ustanovenia § 7 ods.2 cit. vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa ustanovenia § 7 ods.3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Súd na základe vykonaného dokazovania priznal navrhovateľovi bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia v zmysle písomného znaleckého posudku U.. P. T., ktorý ustálil výšku bolestného na 197,50
bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia ustálil na 500 bodov. Súd priznal navrhovateľovi 35násobné
zvýšenie bolestného ustáleného na 197,50 bodov krát 60,-Sk čo predstavuje sumu 11.850,-Sk a 35
násobné zvýšenie uvedenej sumy predstavuje výslednú sumu náhrady bolestného vo výške 13.767,18€
(414.750,-Sk) a vo zvyšku uplatneného nároku titulom bolestného a to v sume 25.592,50€ (771.000,-

Sk) nárok navrhovateľa súd zamietol /priznaný nárok 197,50x60,-Skx35=414.750,-Sk; zamietnutá
časť uplatneného nároku 1.185.750,-Sk-414.750,-Sk=771.000,-Sk/. Titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia ustáleného znalcom U.. P. T. na 500 bodov súd priznal taktiež 35násobné zvýšenie tohto
nároku v celkovej sume 34.853,61€ (1.050.000,-Sk) /priznaný nárok 500x60,-Skx35=1.050.000,-Sk/.
Súd však k uplatnenému nároku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia priznal navrhovateľovi

titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 1000 bodov ustálených znalcom U.. G. X. v písomnom
vyhotovení znaleckého posudku zo dňa 10.01.2011,za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením
otrasných zážitkov ktoré súd však navýšil na základe záverov znaleckého dokazovania vykonaného
znalcom psychiatrickou nemocnicou P. Pinela Pezinok a na základe priložených lekárskych správošetrujúcim psychiatrom a na základe výpovedi navrhovateľa na výšku 17násobku bodového
ohodnotenia čo predstavuje sumu 33.857,80€ (1.020.000,-Sk) /1000x60,-Skx17=1.020.000,-Sk/.
Celkovo súd titulom sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľovi priznal sumu a to súčet sumy

34.853,61€ (1.050.000,-Sk) plus 33.857,80€ (1.020.000,-Sk), ktorá predstavuje sumu 68.711,41€
(2.070.000,-Sk) a vo zvyšku nároku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a to v sume 48.695,48€
(1.467.000,-Sk) súd návrh zamietol. Súd na základe vykonaného dokazovania priznal navrhovateľovi
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za duševné poruchy vzniknuté spôsobením otrasných
zážitkov vo výške 1000 bodov nie však zvýšených o 35 násobok ale súd priznal navýšenie len vo výške

17násobku vzhľadom ku skutočnosti, že znalec psychiatrická nemocnica P. Pinela Pezinok nevylúčil s
istotou, že dráždivosť, výbušnosť a nervozita navrhovateľa sa mohli po úraze zvýrazniť. Pre rozhodnutie
súdu bolo podstatné aj to, že navrhovateľ je naďalej liečený psychiatrom a taktiež chodí na konzultácie
k psychológovi. Súd pri zvýšení bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo záveru,
že u navrhovateľa v dôsledku utrpeného úrazu bol narušený jeho rodinný život, v dôsledku zmeny
jeho povahových vlastností aj keď jeho manželstvo nebolo rozvedené z tohto dôvodu. Súd má za to, že

zdravotný stav navrhovateľa poškodený v dôsledku prežitej dopravnej nehody mal vplyv aj keď nepriamo
na rozvod jeho manželstva. Taktiež navrhovateľ sa v dôsledku utrpeného úrazu nemôže už naplno
venovať svojmu povolaniu. Taktiež má obmedzený výber povolania v dôsledku trvalých následkov
opísanýchvyššie.Navrhovateľvdôsledkuutrpenéhoúrazuatrvalýchnásledkovsanemôžezúčastňovať
žiadnych športových aktivít, ktoré síce nevykonával na vrcholovej úrovni ale len rekreačne čo podľa

názoru súdu má negatívny dopad na jeho osobnostný život, nakoľko navrhovateľ už nikdy nemôže
využiť svoj voľný čas naplno a športové aktivity nemôže vykonávať na požadovanej čo aj rekreačnej
úrovni. Nemôže byť na ujmu navrhovateľa argumentácia odporcu, že v prípade navrhovateľa nejde o
prípad hodný osobitného zreteľa, že nebol aktívne politicky činný, spoločensky činný, že nezastával
žiadnu výnimočnú spoločenskú funkciu a že nebol aktívny športovec. Je potrebné skonštatovať, že v

dôsledku dopravnej nehody navrhovateľ jednoducho nemôže svoj osobný, rodinný, spoločenský život
žiť na úrovni, ktorú dosahoval pred dopravnou nehodou a taktiež navrhovateľ je obmedzený v dôsledku
trvalých následkov pri výbere povolania.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,

že navrhovateľ neutrpel všetky zranenia uvádzané U.. G. X. v posudku o bolestnom zo dňa 13.3.2000. V
tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citovaný písomný znalecký posudok U.. P. T.. Taktiež teda nie
je správny záver posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný U.. G. X. dňa 10.01.2001,
s poukazom na vyššie citované závery znalca U.. P. T. v jeho posudku a tak isto nie je správny záver
v posudku U.. X. zo dňa 19.02.2001 kde je konštatované, že navrhovateľ utrpel porušenie funkcie

zažívacích orgánov vzhľadom na taktiež citovaný posudok U.. T..

Podľa ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd o náhrade trov rozhodne až po právoplatnom skončení konania vo veci samej v zmysle citovaného
ustanovenia §151 ods3 O.s.p., nakoľko navrhovateľ si návrhom uplatňuje väčší počet nárokov.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doterazzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci /§205ods.2 O.s.p./