Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203537
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614203537.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci navrhovateľa:

CD Constulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705,
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti odporkyni: X. L., W.. XX. X. XXXX, bytom v T., R.. F. Č.. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu
62,74 eur, zročný zmenkový úrok 1.883,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 17. 4. 2014 návrh podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, ktorým sa domáhal vydania rozsudku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť zmenkovú
sumu 62,74 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.088,74 eur od 19. 6. 2009 do 11. 5.
2011 vo výške 1.883,52 eur, zo sumy 993,14 eur od 12. 5. 2011 do 12. 6. 2011 vo výške 79,45 eur, zo
sumy 897,54 eur od 13. 6. 2011 do 11. 7. 2011 vo výške 65,07 eur, zo sumy 801,94 eur od 12. 7. 2011
do 11. 8. 2011 vo výške 62,15 eur, zo sumy 706,34 eur od 12. 8. 2011 do 11. 9. 2011 vo výške 54,74 eur,
zo sumy 610,74 eur od 12. 9. 2011 do 11. 10. 2011 vo výške 45,81 eur, zo sumy 515,14 eur od 12. 10.

2011 do 10. 11. 2011 vo výške 38,64 eur, zo sumy 419,54 eur od 11. 11. 2011 do 11. 12. 2011 vo výške
32,51 eur, zo sumy 323,94 eur od 12. 12. 2011 do 11. 1. 2012 vo výške 25,11 eur, zo sumy 228,34 eur
od 12. 1. 2012 do 10. 5. 2012 vo výške 68,50 eur, zo sumy 132,74 eur od 11. 5. 2012 do 21. 6. 2012 vo
výške 13,94 eur, zo sumy 82,74 eur od 22. 6. 2012 do 21. 10. 2012 vo výške 25,24 eur, zo sumy 62,74
eur od 22. 10. 2012 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.088,74 od 23. 10. 2009 do 11. 5.
2011 vo výške 101,48 eur, zo sumy 993,14 eur od 12. 5. 2011 do 12. 6. 2011 vo výške 5,22 eur, vo výške
897,54 eur od 13. 6. 2011 do 11. 7. 2011 vo výške 4,28 eur, vo výške 801,94 eur od 12. 7. 2011 do 11.

8. 2011 vo výške 4,09 eur, zo sumy 706,34 eur od 12. 8. 2011 do 11. 9. 2011 vo výške 3,60 eur, zo sumy
610,74 eur od 12. 9. 2011 do 11. 10. 2011 vo výške 3,01 eur, zo sumy 515,14 eur od 12. 10. 2011 do 10.
11. 2011 vo výške 2,54 eur, zo sumy 419,54 eur od 11. 11. 2011 do 11. 12. 2011 vo výške 2,14 eur, zo
sumy 323,94 eur od 12. 12. 2011 do 11. 1. 2012 vo výške 1,65 eur, zo sumy 228,34 eur od 12. 1. 2012
do 10. 5. 2012 vo výške 4,50 eur, zo sumy 132,74 eur od 11. 5. 2014 do 21. 6. 2012 vo výške 0,92 eur,
zo sumy 82,74 eur od 22. 6. 2012 do 21. 10. 2012 vo výške 1,66 eur, zo sumy 62,74 eur od 22. 10. 2012
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,63 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že

je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 26. 11. 2008 na zmenkovú
sumu 1.088,74 eur, zaviazala sa k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 19. 6. 2009.
Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov o dvystavenia“. Zmenka bola vystavená 26. 11. 2008 na sumu 1.088,74 eur. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1.026 eur na zmenkovú sumu.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vyzval navrhovateľa (tlačivo B), aby doplnil
skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená,
na základe akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol odporkyni záväzok,
ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej

časti.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu 11. 6. 2014
oznámil súdu, že návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplní. Uplatňuje si v konaní majetkové práva zo
zmenky a nie z pohľadávky. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Na zmenke je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych častí.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom spolu so žalobou bolo zistené, že vystaviteľka X. L., bytom N.
Q., R.. F. Č.. XX, zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, Bratislava, sumu 32.799,38 Sk, t.j. 1.088,74 eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 19. júna
2009, splatné: Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, bez protestu, na plnenie predložiť v lehote

štyroch rokov od vystavenia. Miesto vystavenia zmenky Liptovský Mikuláš, dátum vystavenia zmenky
26. novembra 2008 na 32.799,38 Sk, t.j. 1.088,74 eur (zmenková suma). Číslo zmluvy 5580840.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6Er/774/2010 bolo zistené,
že dňa 16. 7. 2010 podal na tunajší súd súdny exekútor návrh na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807
598, proti povinnej X. L., bytom T., R.. F. Č.. XX, na vymôženie sumy 1.088,74 eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne zo sumy 188,73 eur od 19. 6. 2009 do zaplatenia, zákonný ročný úrok 6%
zo zmenkovej sumy 1.088,74 eur od 23. 10. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, na základe
exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15. 12. 2009, sp. zn. SR21432/09.

Z Rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že Eve Sokolovej (odporkyni) bola uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi Pohotovosť, s.r.o., zmenkovú sumu vo výške 1.088,74 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25% denne zo sumy 1.088,74 eur od 19. 6. 2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo
sumy 1.088,74 eur od 23. 10. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Rozhodcovský súd zdôvodnil
rozsudok tým, že účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluva o úvere) neúplnou

zmenkou (blankozmenkou) vystavenou 26. 11. 2008, kde odporkyňa vystupovala ako vystaviteľ, pričom
si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, čím sa stal dlh splatným. Podľa
dohody vo vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky,
vystavil vystaviteľ zmenku. Z dôvodu nesplnenia povinnosti odporkyne zaplatiť, veriteľovi vzniklo právo
na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo zmluvy o úvere zo dňa 26. 11. 2008 bolo zistené,

že X. L. uzavrela zmluvu č. 5580840 ako dlžníčka s veriteľom Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške
16.000,- Sk, t.j. 531,10 eur. Podľa všeobecných podmienok v zmysle čl. 17 zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný. Uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, zo dňa 21. 2. 2010, č. k. 6Er/774/2010 bola exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 17. 2. 2011. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu bolo zistené, že exekúcia je vedená na
základe exekučného titulu, ktorý priznával zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s
dobrými mravmi a spotrebiteľským právom.

Odvolací súd Krajský súd v Žiline č. k. 1CoE50/2013 z dňa 28. 5. 2013 poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu SR I.US 151/2013 zo dňa 13. 3. 2013, pričom konštatoval, že považuje za viac
ako pozoruhodné, že oprávnený napriek svojmu dlhodobému pôsobeniu na tuzemskom trhu a
enormnému kvantu exekučných vecí, v ktorých vystupuje ako oprávnený a v ktorých exekučné súdy
zamietajú žiadosti ním zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
resp. zastavujú exekúciu pre jej neprípustnosť, pre rozpor exekučným titulom priznaného plnenia zo

zákonom, dobrými mravmi, zásadou poctivého obchodného styku, právnymi normami spotrebiteľského
práva a podobne, nie je schopný zosúladiť svoje konanie - podnikanie so zákonom a základnými
zásadami súkromnoprávnych vzťahov a neustále vyhľadáva nové spôsoby, ako zákon obchádzať.
Pokiaľ oprávnený chce docieliť absolútnu súdnu ochranu svojich nárokov, mal by sa predovšetkýmpostarať o to, aby ním uplatňované nároky neboli v rozpore s príslušnou právnou úpravou a všeobecne
akceptovanými právnymi zásadami.

Z dôvodu, že podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať len v drobných sporoch, v danom prípade sa žalobca domáhal peňažného plnenia
vyčísleného v petite žaloby v celkovej výške presahujúcej charakter drobného sporu, v snahe zachovať
a dodržať ustanovenia aj vnútroštátneho právneho poriadku, bolo z tohto procesného dôvodu nariadené
súdne pojednávanie, naďalej však postupujúc podľa Kapitoly II. článku 4 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (nie podľa článku 5 a nasl. uvedeného nariadenia). Žalovaná len
využilamožnosťformálnehovyjadrenianasúdnompojednávaní,pričomuviedla,žemalapožičanúsumu
12.000,- Sk od spoločnosti POHOTOVOSŤ, dlh splácala.

Podľa čl. 2 ods. 1, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez
ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek

úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo na nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa čl. 4 ods. 4, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Ak sa sú alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné
alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto orgánom určené

doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodov 10, 13, 14 úvodnej časti Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Na účely uľahčenia výpočtu hodnoty pohľadávky by sa nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a

náklady. To by nemalo mať vplyv na právomoc súdu alebo tribunálu prisúdiť ich vo svojom rozsudku ani
na vnútroštátne pravidlá výpočtu úrokov.

Pojmy„zjavneneopodstatnené“vkontextezamietnutiapohľadávkyaneprípustnévkontextezamietnutia
návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo byť písomné, pokiaľ súd alebo tribunál
nepovažuje za potrebné ústne pojednávanie, alebo ak o to nepožiada niektorá zo strán. Súd alebo
tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto
žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa

riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka:Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nákladov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jeho dôvodnosť. Navrhovateľ sa domáhal procesného
postupu podľa nariadenia komunitárneho práva, upravujúceho konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporov. Adekvátne tomu súd postupoval, aplikujúc osobitné ustanovenia pre európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporov a procesným právom SR, ako právom členského štátu, v ktorom

sa konanie vedie (čl. 19 Nariadenia). Podľa úvodných ustanovení Nariadenia európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporov malo zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj
náklady. Ide o alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, zníženie nákladov,
preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie,
ako primárny prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu

európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, na ochranu spotrebiteľa.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje, s poukazom na vyššie uvedené,
postup súdu (tribunálu). V prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti
nariadenia a súd sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočné (jasné

alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,
poskytne navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť (o určené doplňujúce
informácie) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup
súdu v prípade, ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil v rámci určenej lehoty,
a to tak, že súd návrh zamietne. V danom konaní súd tak učinil. Vychádzajúc z Nariadením preferovanej

zásady písomnosti konania, v súlade s vnútroštátnym právom (pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
len v drobných sporoch) súd na pojednávaní verejne vyhlásil rozsudok, keďže navrhovateľ tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky nedoplnil. Skutkové tvrdenia poskytnuté navrhovateľom boli nedostatočne
jasné, neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie, keďže vydanie
arbitrárneho rozhodnutia by bolo porušením právneho poriadku SR.

Navrhovateľ formálne preniesol zmenkové informácie do tlačiva návrhu a aj na výzvu súdu zdôraznil,
že si neuplatňuje akékoľvek iné majetkové právo, len právo zo zmenky a nie z pohľadávky. V zmysle
ústavnej zásady rovnosti strán v konaní, s poukazom na judikatúru vyšších súdov a Ústavného súduSR, nebolo možné v konaní vykonávať ďalšie dokazovanie, ale vec prejednať adekvátne návrhu
navrhovateľa (ktorého nemožno nútiť k takému postupu, aby bol v konaní úspešný, poskytovaním
ďalšieho priestoru pre uplatňovanie jeho nároku z iného dôvodu ako práva zo zmenky).

Navrhovateľ predložil spolu s návrhom zmenku, z ktorej vyplýva možné použitie zmenky ako inštitútu
sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka (odporkyne) zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmenkové
informácie, predovšetkým číslo zmluvy 5580840 môže predstavovať číslo zmluvy o úvere uzavretej
medzi odporkyňou a dlžníčkou, bol zabezpečený zmenkou vystavenou 26. 11. 2008. Vzhľadom na

uvedené, zamietnutím návrhu nebol akceptovaný formalistický prístup navrhovateľa, ktorý odvodzoval
svoj nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného v návrhu (zmenka), keďže takýmto postupom
navrhovateľa dochádza k zastieraniu prvotného spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi účastníkmi.

Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k štátom Európskej únie má charakter medzinárodnej zmluvy
a má prednosť pred zákonmi. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú vnútroštátne súdy

povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov prameňov práva, ako
aj judikatúry Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu (priamy prameň práva). Ak inak použiteľná
norma vnútroštátneho práva pripúšťa výklad pre spotrebiteľa menej priaznivý, eurokonformným
výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc tak zabezpečenie vysokej úrovne
ochrany spotrebiteľov, podporu záujmov spotrebiteľov vrátane ich hospodárskych záujmov (napr.

Smernica 93/13/EHS článok 6 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, Smernica 2008/48/ES, bod 31, podľa ktorého
zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie,
aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré z nej vyplývajú, z účelu

právnej úpravy Smernice č. 93/13/EHS vyplýva, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah). Podľa článku 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
93/13/EHS, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v

písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa Rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora v Luxemburgu Asturcom Telecomunicaciones C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo
skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo

vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editoriál a Salvat Editores, C-240/98
až C 20-44/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,
teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 smernice. Osobitne je potrebné poukázať na Uznesenie

Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 16. 11. 2010, Pohotovosť, s.r.o., proti Iveta Kočkovská
C-76/10, ktorá obchodná spoločnosť bola označená aj na predmetnej zmenke ako veriteľ, v zmysle
ktorého je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať
za nekalú v zmysle článkov Smernice. V prípade kladnej odpovede je úlohou vnútroštátneho súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva. Právnická osoba označená

na predmetnej zmenke sa stala centrom pozornosti ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike, ako
aj na úrovni príslušných orgánov Európskej únie. Podmienky poskytovania úverov, na základe ktorých
boli vydávané exekučné tituly predstavujúce rozhodcovské rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné
podmienky.

V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu aj v konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporov postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane
zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky
predkladádodávateľslužbybezmožnostikorekciespotrebiteľa)môžebyťkompenzovanýibapozitívnym
zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa, na

ktorých jednoznačne trval, nie je možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu ex offo a skúmať
dodržanie právnych noriem spotrebiteľského práva s vyššie uvedeným cieľom. Súd bol povinný ex offo
posúdiť podmienky prípustnosti uplatneného nároku práve s ohľadom na odporkyňu ako spotrebiteľa.
Ak by súd v danom konaní vyhovel návrhu na základe predloženej zmenky, postupoval by rovnako akoRozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie v exekučnom konaní bolo právoplatne súdom kvalifikované
ako rozhodnutie, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie (exekúcia na základe predmetného
rozhodcovského rozsudku bola zastavená). Okresný súd Liptovský Mikuláš, ako súd exekučný, už

posudzoval predmetný nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom na základe zmenky. Z úradnej
činnostitunajšiehosúdu,keďžeexekučnévecibolipridelenézákonnýmsudcom,ktorýsúčasnevybavujú
v civilnom sporovom konaní aj nároky navrhovateľa, je preto známa vlastná rozhodovacia činnosť
súdu v exekučných konaniach, ktorá v zmysle ústavného princípu právnej istoty nemôže byť rozdielna
pri posudzovaní predmetného nároku navrhovateľa. Len taký postup orgánov štátu, ktorý zohľadňuje

ústavné princípy ustanovenia článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je naplnením princípu právnej
istoty ako nedeliteľnej súčasti právneho štátu v zmysle čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Uznesenie
Ústavného súdu SR z 5. 2. 1998, 49/1998 Z. z.). Legislatívne zmeny noriem na ochranu spotrebiteľa
(najmä zákon č. 102/2014 Z. z., zákon č. 106/2014 Z. z.), ukladajú orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné prekážky alebo
zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto skutočnosť, či

žalovaný namieta, alebo nenamieta zmenkovoprávny vzťah je bez právneho významu. Podľa Uznesenia
NS SR č. konania 2Obdo50/2013 zo dňa 30. 4. 2014 abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je
právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Z tohto dôvodu
bol aj pre rozhodnutie o oslobodení od súdneho poplatku v označenom zmenkovom konaní kauzálny
vzťah právne relevantný.

Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu s poukazom na uvedené
nie je možné. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je maximálne limitované (vo vzťahu
k spotrebiteľovi sa zakazuje splniť dlh zmenkou), s pripustením čiastočnej možnosti regulovanej
maximálnou výškou. Primárne tak bolo nevyhnutné zo strany navrhovateľa doplniť tvrdenia tak, aby

bolo možné posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky ako
zabezpečovacieho inštitútu, čo navrhovateľ jednoznačne odmietol. Prelomeniu zásady zmenky ako
abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi nasvedčuje aj rozhodnutie Nemeckého
Najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965-II. Zaitschrift fűr das gesammte Handelsrecht und Wirtschaftrecht
191/62 Hamm. Ak Európsky súdny dvor v Luxembrugu (C-419/11) skúmal, či ručiteľ zo zmenky môže byť

spotrebiteľom, o to skôr je daný povinný súdny prieskum postavenia spotrebiteľa, ak ide o samotného
dlžníka, ako je to v tomto prípade. Tým, že navrhovateľ napriek výzve súdu nedoplnil svoj návrh,
spôsobil, že nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako to
nepriamo vyplýva z predloženej zmenky a označenia jej prvotného zmenkového veriteľa Pohotovosť,
s.r.o., čím navrhovateľ znemožnil vykonať súdu ex offo súdu kontrolu zmluvných podmienok z hľadiska

ich prijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť
práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov vyplýva aj z procesných pravidiel obsiahnutých
v Nariadení, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, stanovením
jednoznačného imperatívu, a to zamietnutím návrhu (nariadenie neupravuje možnosť zamietnutia
návrhu). Ďalšie vyzývanie a nútenie navhovateľa k produkovaniu skutkových tvrdení, umožňujúcich mu

byť úspešný, by bolo porušením komunitárneho práva a zásady kontradiktórnosti konania. Aj konanie
z nízkou hodnotou sporov je konaním sporovým, v ktorej má navrhovateľ povinnosť tvrdenia ako
aj dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia má vždy za následok zamietavé rozhodnutie
súdu. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky navrhovateľa, resp. pátrať, z čoho tieto nároky
pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov (Rozsudok

Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/513/2013).

Snaha navrhovateľa o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je
v danom prípade v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej
ako aj úrovni európskeho práva. Neumožňuje ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a

prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, ako aj prípadné porušenie zákona spotrebiteľskej zmluve,
na základe ktorej zmenka vznikla. Zmluvné dojednania čl. 17 vo všeobecných obchodných podmienkach
k úverovým zmluvám uzatváranými s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., podľa ktorých
zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, je v rozpore s ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.

Umožňuje v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dohoda o vyplnení zmenky
obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, jej obsah a konkrétne znenie nebolo tak
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Zmluvné dojednanie preto môže predstavovať neprijateľnúpodmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú zo zákona považované za neplatné. Nemožno
prihliadať ani neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne, t. j. 91,25%
ročne. Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru by tak

bola právnym úkonom obchádzajúcim zákon, konkrétne vyššie citované normy na ochranu spotrebiteľa,
ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči

navrhovateľovi v konaní neúspešnému. Keďže odporkyňa si náhradu trov konania nevyplývala, ako
ani trovy konania odporkyni nevyplývali z obsahu spisu, súd rozhodol tak, že odporkyni sa nepriznáva
náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.