Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010289
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010289.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému C. C. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. prejednal
na verejnom zasadnutí dňa 27. apríla 2016 odvolanie obžalovaného C. proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 4. decembra 2015, sp. zn. 3T/93/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného C. C. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. decembra 2015, sp. zn. 3T/93/2015, bol obžalovaný
C. C. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry B. C., nar. X.X.XXXX,
a rozsudkom Okresného súdu Plzeň - Město č. 15Nc/106/2010-22 zo dňa 26.8.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť 4.10.2010, bol zaviazaný platiť matke dcéry Z. A. výživné 2.500,- Kč mesačne, a to do
15. dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v I. vyhýbal od 1.6.2012 do 22.9.2015 tým, že z evidencie
uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu, jeden zamestnávateľ s ním rozviazal
pracovný pomer pre neospravedlnené absencie, ďalší zamestnávateľ s ním skončil zamestnanie na jeho

žiadosť a výživné neplatil, ani keď bol zamestnaný a na výživnom zostal dlhovať Z. A. 100.000,- Kč.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a § 38
ods. 3 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 25 mesiacov, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej 15 dňovej lehote rozsudok napadol
odvolaním obžalovaný C. C. len pre nesprávnosť tohto výroku. Písomne podané odvolanie bližšie
neodôvodnil.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhla odvolanie obžalovaného C. C. ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že výroky napadnutého rozsudku o uloženom treste
odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu považovala za vecne správne a v súlade so zákonom.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného C.
C. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3

Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovaným, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené
dňa 22. marca 2016, vykonal dňa 27. apríla 2016 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5, 7 Tr.por. v neprítomnosti obžalovaného C. C., pretože na taký postup boli splnené zákonné podmienky
(obžalovanému bolo upovedomenie na verejné zasadnutie riadne a včas doručené dňa 2.4.2016, bol
poučenýomožnostikonaniaverejnéhozasadnutiabezjehoprítomnosti,avšakobžalovanýsanaverejné

zasadnutie bez hodnoverného ospravedlnenia nedostavil napriek tomu, že mu v účasti na verejnom
zasadnutí nebránila žiadna zdravotná ani iná zákonná prekážka). Na verejnom zasadnutí odvolací
súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným
napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného C. C.

nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je

neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému C. C., pri určení druhu a výmery trestu,
ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
obžalovanému v rámci ustanovenej trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. (trest odňatia slobody
na 1 rok až na 5 rokov) a po znížení jej hornej hranice o jednu tretinu s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr.

zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. (trest odňatia slobody na 1 rok až na 3 roky a 8 mesiacov) vo výmere 25
mesiacov, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho
ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny
stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, ako
aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej

prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 86 písm. a/ Tr.zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák.
zaniká vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne

splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. V posudzovanom prípade však tomu tak nie je,
keďže obžalovaný nevyužil zákonnú možnosť účinnej ľútosti v zmysle citovaného ustanovenia napriek
tomu, že mal nielen dostatok času i možností tak urobiť. Napriek tomu, že už pred súdom prvého stupňa
deklaroval ochotu dlžné výživné uhradiť a že z toho dôvodu bolo hlavné pojednávanie odročené (dňa
22.9.2015 na 4.12.2015), tak neurobil a dlžné výživné (ani len jeho časť) nielen v lehote poskytnutej mu

súdom prvého stupňa, ale ani v odvolacom konaní do rozhodnutia odvolacieho súdu o jeho odvolaní na
verejnom zasadnutí konanom dňa 27.4.2016 neuhradil tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia matky dieťaťa
Z. A. zo dňa 23.3.2016. Z vyššie uvedených dôvodov je dostatočne zrejmé, že obžalovaný mal dostatok
času a možností využiť ustanovenie § 86 písm. a/ Tr.zák. o účinnej ľútosti, avšak tak neurobil a svoju
vyživovaciu povinnosť nesplnil ani dodatočne a pritom skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Obžalovaný C. C. je osobou, u ktorej predchádzajúce podmienečné odsúdenie neviedlo k náprave,
keď aj posudzovaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. spáchal
počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na osobu páchateľa a s prihliadnutím
na jeho doterajší život i okolnosti prípadu okresný súd vyvodil správny záver, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a že na
podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. neboli
u obžalovaného splnené zákonné podmienky. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného C. C. na výkon uloženého trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne

zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o
spôsobe jeho výkonu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného

C. C. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.