Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 24, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613207987
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613207987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Anna SLOVINSKÁ v právnej veci žalobkyne J.

U., Q.. X.X.XXXX, U. H., Y. XXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Košice, Ľudová 14, IČO: 47234466 proti žalovanému N. S. Ž. R., G..Y.., X.Z., E. X, IČO: 31 690
904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom v Košiciach, Boženy Němcovej 22,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice vydaný v konaní vedenom
pod sp.zn. XC/XXXX/XXXX M. D. XX.X.XXXX.

Súd o d k l a d á vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti
skončenia tohto konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania, na účet jej právneho zástupcu vo výške 429,89
EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice zo dňa XX.X.XXXX, pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX, v právnej
veci žalobcu N. S. Ž. R., G..Y.. E. X, X., IČO: 31 690 904 proti žalovanej J. U., Q.. X.X.XXXX, U.

H., Y. XXX/XX, o zaplatenie 196,40 € s príslušenstvom. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť tohto
rozhodcovského rozsudku. V návrhu uviedla, že uvedeným rozsudkom bola zaviazaná k zaplateniu
žalovanému dlžnej pohľadávky vo výške 196,40 € a k náhrade trov rozhodcovského rozsudku 276,-
€. Rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka, na základe
ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s
ostatnými podmienkami a k podpisu jej bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním
návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská doložka

je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská
doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní.
Fakticky jej bola odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ako spotrebiteľ
nemala možnosť výberu vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami.
Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe zmluvné

strany podpísali aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Priemerný
spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv
a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právacha právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od žalobkyne, aby sa podrobila
rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ. Zároveň navrhla, aby bola súdom odložená
vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Žalovaný sa napriek riadne vykázanému doručeniu na pojednávanie nedostavil, preto súd podľa §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žalobu
ako nedôvodnú žiada zamietnuť a namietal aj jej zmätočný petit. Popieral, žeby toto konanie malo
charakter spotrebiteľského sporu, podľa jeho názoru nie je preto oslobodené od platenia súdneho

poplatku a preto podlieha poplatkovej povinnosti. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v
skrátenom konaní a na základe podkladov, ktoré predložil žalovaný ako navrhovateľ v rozhodcovskom
konaní. Zo žaloby nie je možné zistiť, či skutočne bola dodržaná 30-dňová lehota na podanie žaloby
na zrušenie rozhodcovského rozsudku a tiež nie je zrejmé, či žalobkyňa nepodala proti doručenému
rozhodcovskému rozsudku odpor. Využitím odporu by bolo došlo k zrušeniu rozsudku a ďalej by
prebiehalo konanie pred rozhodcovským súdom za riadnej účasti oboch účastníkov sporu. Je daná

prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, keďže rozhodcovský súd začal
konať skôr. Vzniesol aj námietku podľa § 106 ods. 1,3 O.s.p. s návrhom na zastavenie alebo prerušenie
konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu. Rozhodcovskú doložku považuje žalovaný
v celom rozsahu za platnú, pretože bola jednoznačne individuálne dojednaná, výrazne a osobitne
oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok, zaradená až v samom závere, aby si

ju žalobkyňa všimla a venovala jej náležitú pozornosť. Žalobkyňa mala dve možnosti, mohla podpísať
alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, pričom v prípade nepodpísania by poistný vzťah ostal
nedotknutý, avšak vylúčilo by sa použitie článku XV. VPP o prejednaní sporov v rozhodcovskom
konaní. Je pravda, že na základe žiadosti žalobkyne, ktorá bola doručená žalovanému 2.8.2011, bola
zrušená poistná zmluva číslo XXXXXXXXXX a dňom 29.9.2011 došlo k zániku poistenia s preplatkom

poistného vo výške 46,04 €. Pohľadávka žalovaného, ktorú si uplatnil ako žalobca v rozhodcovskom
konaní vo výške 196,40 € zodpovedá nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia.
Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej
províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy a to v zmysle časti XVII. ods. 7a/ VPP.
Žalovaný sumu, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania vyplatil sprostredkovateľovi poistenia

za uzavretie poistnej zmluvy a tak vznikla osobitná pohľadávka voči žalobkyni, po zániku poistného
vzťahu.

Z výpovede žalobkyne, prednesu jej právneho zástupcu, z pripojenej kópie spisu Arbitrážneho súdu
Košice, s.r.o., Alžbetina 41, Košice sp. zn. XC/XXXX/XXXX, osobitne jeho rozsudku zo dňa XX.X.XXXX,

z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 28.4.2008, zo Všeobecných
poistných podmienok platných od 21.5.2007, zistil súd nasledovný stav veci:

Žalobkyňa uzavrela dňa XX.X.XXXX Poistnú zmluvu s právnym predchodcom žalovaného a za
poisťovňu uzavrel túto poistnú zmluvu sprostredkovateľ. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné

poistné podmienky platné od 21.5.2007, kde v článku XV. je obsiahnutá rozhodcovská doložka s tým,
že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného Stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi Stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami

poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. V závere Všeobecných poistných podmienok je
časť O - osobitné zmluvné dojednania číslo 1/2007 k poistnej zmluve, kde v bode 2 účastníci zmluvy
vyjadrujú svojim podpisom vôľu namiesto súdneho konania v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku.

Z Oznámenia o zániku poistenia, ktoré adresoval žalovaný žalobkyni dňa 4.8.2011 súd zistil, že na
základe jej žiadosti bola predmetná poistná zmluva zrušená, k zániku poistenia došlo dňom 29.9.2011
s prebytkom 46,04 €.

Dňa 4.1.2012 bola podaná na Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, Košice žaloba poisťovne o
zaplatenie 196,40 €, rozhodcovský súd návrh prejednal v zmysle svojho rokovacieho poriadku a vydal
rozhodcovský rozsudok dňa 19.1.2012, ktorým zaviazal J. U. žalovanú sumu uhradiť aj s trovami
konania.TentorozsudokprevzalaJ.U.dňa15.4.2013,akovyplývazpripojenejdoručenky.Návrhvzápätípodala na tunajší súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku a tento návrh došiel na súd 29.4.2013,
teda v zákonnej 30-dňovej lehote.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§43ods.1citovanéhozákona,aksúdzrušírozhodcovskýrozsudokzdôvodovpodľa§40písm.a)
a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Je potrebné v prvom rade odpovedať na tvrdenia žalovanej strany, že konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na návrh žalobkyne nie je spotrebiteľským sporom a že podlieha poplatkovej
povinnosti. S týmto jeho názorom sa súd nestotožňuje a jednoznačne konštatuje, že ide o spotrebiteľskýspor, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a žalobkyňou ako
spotrebiteľkou t.j. fyzickou osobou, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Tiež sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že je daná prednosť kompetencie rozhodcovského
súdu pred súdom všeobecným a že rozhodcovské konanie začalo skôr s poukazom na § 106 ods. 1,3
O.s.p., s návrhom na zastavenie alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského
súdu. Z rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu zaslaný nevyplýva, žeby žalobkyňa podala odpor proti

rozhodcovskému rozsudku ako opravný prostriedok, naopak rozhodla sa v zákonnej lehote podať na
všeobecnýsúdnávrhnazrušenierozhodcovskéhorozsudku,čojejzákonumožňuje.Prerušeniekonania
by prichádzalo do úvahy v zmysle ust. § 106 O.s.p. len vtedy, ak by bol uplatnený nárok na zaplatenie
sumy 196,40 € na rozhodcovskom súde, aj na všeobecnom súde, čo sa však nestalo. Predmetom
tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku a až v prípade, žeby bol rozhodcovský rozsudok
všeobecným súdom právoplatne zrušený z dôvodu namietania platnosti rozhodcovskej doložky, až

následne by súd pokračoval v konaní, ktoré začalo pred rozhodcovským súdom. Nemožno však
zamieňať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku s následným konaním, keď k zrušeniu dôjde.
Preto nie je dôvod na zastavenie, ani na prerušenie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd preskúmal všetky dôkazy predložené v rozhodcovskom i v tomto konaní a po ich vyhodnotení

dospelkzáveru,žežalobažalobkynejedôvodná.Popreštudovanípoistnejzmluvyvrátanevšeobecných
poistných podmienok, v rámci ktorých je zakomponovaná rozhodcovská doložka dospel súd k záveru, že
nebolaosobitnedojednaná.Tátorozhodcovskádoložkajesúčasťouvšeobecnýchpoistnýchpodmienok,
písaná drobným písmom a bežný spotrebiteľ pri podpise poistnej zmluvy nie je schopný podrobne tieto
podmienky preštudovať a pochopiť ich. Samotná žalobkyňa uvádzala, že podpísala len predložené

dokumenty písané drobným písmom a jednoducho nebola šanca ich prečítať. Sprostredkovateľom
bola upozornená, kde má podpísať a žiadnym spôsobom nebolo jej vysvetlené, že v prípade
sporu bude rozhodovať rozhodcovský súd a čo to znamená. Argument žalovaného, že podpísala
osobitné dojednania vyznačené tabuľkou na podpis na tejto veci nič nemení. Súd teda má za to, že
rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná, že rozhodcovská doložka, ktorá vylučuje všeobecný

súd z rozhodovania sporov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neprijateľná je aj z toho
dôvodu, že je súčasťou všeobecných poistných podmienok, je drobne písaná a pri podpise zmluvy
ju žalobkyňa nemala šancu prečítať, riadne sa s ňou oboznámiť a pochopiť jej dosah. Túto doložku
robí neplatnou však aj ust. § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého zmluvné
strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe

jeho dodatočného ustanovenia. Podľa § 12 ods. 6, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor
predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú
predpisomstálehorozhodcovskéhosúdupodľa§13a14,ktorésúplatnévčasezačatiarozhodcovského
konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak. V
rozhodcovskej doložke je uvedené, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom, avšak

vôbec ho neurčili, preto nie je možné ustáliť, že sa podrobujú predpisom teda rokovaciemu poriadku
tohto súdu. Toto dojednanie je teda neurčité a nejasné a ako také je samo o sebe neprijateľnou doložkou
a teda aj neplatným zmluvným dojednaním.

Zároveň súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že v zmysle § 40 ods. 1 písm.

j) zákona o rozhodcovskom konaní boli týmto rozsudkom porušené práva na ochranu spotrebiteľa.
Poisťovňajeprávnickouosobou,ktorápodnikávpoisťovníctve,berienasebakladyazáporypodnikania,
podnikateľské riziko a toto nemôže zmluvnými dojednaniami preniesť na plecia spotrebiteľa - poistníka.
Podľa názoru súdu sa tak stalo pri zmluvnom dojednaní - VPP časť XVII. ods. 7a) z 21.5.2007,
kde sa zosobňuje poistníkovi pohľadávka vo výška vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie

sprostredkovateľovi, po zániku poistného vzťahu.

V závere súd považuje za potrebné vyporiadať sa s emailovým podaním právneho zástupcu žalobcu
z 24.6.2013, teda v deň pojednávania, ktoré mal súd k dispozícií až po pojednávaní, v ktorom žiadal,
aby súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XC/XXX/XXXX a sp.zn.

XC/XXX/XXXX, keďže ide o manželov žalobcov J. U. G. W. U., z dôvodu hospodárnosti konania. Keďže
návrh žalobcu mal súd k dispozícií až po rozhodnutí vo veci samej, nerozhodoval o ňom. Okrem toho súd
aj tak nevidí dôvod na spojenie veci, napriek tomu, že ide o manželov, pretože ide o rôzne osoby, rôzne
poistné zmluvy a veci napadli do senátov dvoch rozdielnych zákonných sudcov. Taktiež súd nevzal doúvahy ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, pretože do dispozície súdu sa dostalo až po rozhodnutí
vovecisamej.Súdnemaldôvodpojednávanieodročovať,keďžebolikdispozíciívšetkydôkazypotrebné
na rozhodnutie.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Žalobkyňa navrhla v žalobe aj odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd sa stotožnil s
dôvodmi návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Poukazuje na vyššie uvedené
odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý nemal v tomto
konaní úspech, zaplatiť žalobkyni trovy konania - právneho zastúpenia advokátom v zmysle vhyl. č.
655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby (príprava, prevzatie, podanie žaloby, vyjadrenie k vyjadreniu
žalovaného z 15.5.2013 a účasť na pojednávaní 24.6.2013) po 60,07 €, k tomu 4 x 7,81 € režijný paušál.
Priznal taktiež hotové výdavky a to náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie Košice - Spišská

Nová Ves a späť 8 x 13,01 € a cestovné Košice - Spišská Nová Ves a späť 54,29 €, spolu 429,89 €.
Tieto trovy právneho zastúpenia všetky považuje súd za účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a Exekučnom poriadku.