Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/149/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105218695
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vlasta Huljaková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6105218695.15

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom Mgr. Vlastou Huljakovou, vo veci navrhovateľa Q. X., nar.
XX. XX. XXXX, bytom ul. T. X, P., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Smetanom, Advokátska
kancelária Horná 51, Banská Bystrica, proti odporcovi 1/ Mesto Banská Bystrica, zastúpené primátorom
Ing.PetromGogolom,ul.Československejarmády26,BanskáBystrica,IČO:00313271,protiodporkyni
2/ K. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. A. T.. J. P., Q. X, T. Y., zastúpenej advokátom JUDr. Františkom

Vavráčom, Advokátska kancelária Horná 51, Banská Bystrica, proti odporcovi 3a/ S.. J. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P. V. P., C.. R. XXX/X, odporcovi 3b/ S.. I. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., C.. K. XX/a,
odporcovi 3c/ I.. B. Z., nar. XX. XX. XXXX, P. K., E. T. XX, Y. N. X/ Q. P., V.. XX. 01. 1945, ul. Y. X, P.,
proti odporkyni 5/ H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. O. XX, T. J., proti odporcovi 6/ R. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. X, P., proti odporkyni 7/ K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X, P., odporcovia v 4/, 5/, 6/,
7/ rade zastúpení advokátkou JUDr. Dagmar Vavrekovou, Advokátska kancelária Kapitulská 4, Banská

Bystrica, za vstupu vedľajších účastníkov konania S.. J. Ž., bytom Y. XX, P. P., P. Ž., bytom Y. XX, P.
P., obaja zastúpení advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, Advokátska kancelária Horná 27, Banská
Bystrica, o návrhu na vydanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

Súd z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť odporkyni v 2/ K. Y. na náhrade trov konania 616,36 Eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Františka Vavráča,
Advokátska kancelária Horná 51, Banská Bystrica, v B. P., D.. T.. Y. P. P., Č. Ú.B.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Súd z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť odporcovi 3a/ S.. J.V. Z., na náhrade trov konania 2,-- Eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť na náhrade trov konania odporcom 4/ Q. P., N. 5/ H. J.,
odporcovi 6/ R. P.N. a odporkyni 7/ K. P., sumu 921,18 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. Dagmar Vavrekovej, Advokátska kancelária Lazovná 18,

Banská Bystrica, v B. P., D.. T.. Y. P. P., Č. Ú.B.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Súd z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť na náhrade trov konania vedľajším účastníkom Ing. Jurajovi
Žatkovi a Beate Žatkovej sumu 671,61 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho
zástupcu advokáta JUDr. Bohumila Nováka, Advokátska kancelária Horná 27, Banská Bystrica, v
Slovenskej sporiteľni, a. s. pobočka Banská Bystrica, číslo účtu: 0050207130/0900.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal návrhom, ktorý súdu došiel 25. 03. 1992, a bol zapísaný ako vec pod spisovou
značkou 18C/74/1992, aby súd uložil povinnosť odporcovi 1/ ako povinnej osobe, uzavrieť s ním akooprávnenou osobou dohodu o vydaní veci podľa zákona 87/1991 Zb., podľa § 6 ods. 1 písm.k) a to
nehnuteľnosť v kat. území Banská Bystrica, identifikovanú ako pozemnoknižná parcela 1411, 1412,
1606, 1607, 2491/2 zapísané vo vložke 85 pozemkovej knihy. V tej istej veci podaním, ktoré súdu došlo

31. 03. 1992, rozšíril návrh na odporcov R. P., K. Y.Ú., S.. F. Z. D. S. P. z toho dôvodu, že týmto osobám
boli nehnuteľnosti vydané.

V uvedenom konaní súd uznesením 18C/74/92-230 zo dňa 22. 06. 2005 pripustil zmenu návrhu na
uloženie povinnosti odporcovi 1/ vydať navrhovateľovi pozemnoknižnú parcelu 1606 a 1607 a pripustil,

aby do konania na strane odporcov vstúpili odporcovia v 2/ až 7/ rade a pripustil rozšírenie návrhu o
určenie povinnosti odporcov 1/ až 7/ vydať navrhovateľovi pozemnoknižné parcely 1411, 1412, 2491/2,
zapísané v pozemkovej knihe vo vložke 85 pre kat. územie P. P.. Uznesením 18C/74/92-235 zo dňa 08.
09. 2005 súd vylúčil návrh navrhovateľa voči odporcom 1/ až 7/ určenie povinnosti vydať navrhovateľovi
pozemnoknižné parcely 1411, 1412, 2491/2 zapísané vo vložke 85 pre kat. územie P. P. na samostatné
konanie. O zvyšných pozemnoknižných parceliach 1606 a 1607 súd vo veci samej rozhodol rozsudkom

18C/74/92-243 zo dňa 23. 09. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. 10. 2005.

Časť návrhu navrhovateľa, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie (pozemnoknižné parcely 1411,
1412, 2491/2 zapísané vo vložke 85 pre kat. územie P. P.) boli zapísané do konania pod spisovou
značkou 14C/149/2005 (tohto procesného konania).

Navrhovateľ v procesnom konaní (14C/149/2005) identifikoval pozemnoknižné parcely tak, že parcela
1411 zodpovedá parcele KN 4260 zastavané plochy a nádvoria 205 m2 zapísané na LV č. XXXX pre
kat. úz. P. P. a v súčasnosti je vo vlastníctve S.. J. Ž. D. P. Ž.. Pozemnoknižná parcela 1412 zodpovedá
parcele KN 4264/2 záhrady 42 m2 zapísané na LV č. XX pre kat. úz. P. P. je zapísaná v spoluvlastníctve
J. T. v 1/2-ici a Ľ. T. v 1/2-ici. Pozemnoknižná parcela 2491/2 zodpovedá parcelám 5647/1 ostatné plochy

78 m2 a parcele 5647/2 ostatné plochy 27 m2, ktoré sú evidované na evidenčnom liste č. 1192 pre kat.
úz. P. P.a a ich držiteľom sú Železnice Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave (č. l. 109, ktoré súdu
došlo 07. 06. 2006).

Navrhovateľnapojednávanídňa13.11.2008predložilpodaniezodňa12.11.2008,ktorýmupresnilpetit

návrhu na uloženie povinnosti odporcovi 1/ vydať mu neobytnú budovu súpisné číslo 363 postavenú na
parcele KN 4260 katastrálneho územia P. P. na LV č. XXXX vydať pozemok parcelu KN 4260 zapísanú
na LV č. XXX7, vydať pozemok parcelu KN 4264/2 zapísanú na LV č. XX a vydať pozemok parcelu EKN
2491/2 zapísanú na LV XXX. Odporcom 2/ až 7/ uložiť povinnosť vydať navrhovateľovi pozemok parcelu
KN 4260 zapísanú na LV XXXX, všetko kat. úz. P. P. (uznesením 14C/149/2005-392 zo dňa 25. 03. 2011

súd pripustil zmenu petitu návrhu). V poslednom podaní navrhovateľa (č. l. 304 a nasledujúce spisu)
navrhovateľ uvádza, že predmetom konania je vydanie nehnuteľnosti podľa zákona 87/91 Zb., ktorá je
zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke 85 D. Y. XXXX T. Y. Q. N. L. XXX R.X, Y. Č.. XXXX O. pod
Kalváriou o výmere 42 m2 a parcela 2491/2 Y. V. C. o výmere 185 m2 zapísané v pozemkovej knihe vo
vložke 85 pre kat. úz. P. P., ktoré sú identické so súčasným stavom vedeným v katastri nehnuteľnosti tak,

ako bolo uvedené vyššie. Uviedol, že je oprávnenou osobou podľa § 3, pretože nehnuteľnosti previedol
kúpnou zmluvou zo dňa 02. 02. 1948 a 06. 02. 1948 na právnych predchodcov odporcov v 2/ až 7/
rade na manželov P. neplatnou zmluvou. Odporca 1/ uzavrel 09. 03. 1992 s R. P. dohodu o vydaní
veci, táto dohoda je však neplatná lebo R. P. nebola oprávnenou osobou. Navrhovateľ sa vydania veci
domáha od odporcu v 1/ rade ako od povinnej osoby vo vzťahu k parcele KN 4260 a neobytnej budovy

súpisné číslo 363 a parcele KN 6464/2, podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona. Vo vzťahu k parcele KN
4260 sa zároveň domáha od odporcov 2/ až 7/ vydania tejto nehnuteľnosti, pretože dohoda zo dňa
09. 03. 1992, ktorou ich právna predchodkyňa nehnuteľnosť nadobudla, je neplatná. Povinnosť vydať
odporcom 2/ až 7/ vyplýva z § 5 ods. 5 citovaného zákona. Ku dňu 01. 04. 1991 v Katastri nehnuteľnosti k
pôvodným pozemnoknižným parceliam 1411 a 1412 teda k identickým parceliam KN 4260 a KN 4264/2

bol zapísaný Československý štát - Poľnohospodársky, nákupný a zásobovací podnik P. P., národný
podnik. K parcele 2491/2 bol evidovaný ako vlastník Československý štát - komunálne služby okresu P.
P.. Podľa § 2 ods. 2 zákona 138/1991 Zb. veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva
obce, na území ktorej sa nachádzajú, a to ku dňu účinnosti zákona 01. 05. 1991. Odporca 1/ teda
ako vlastník nehnuteľností bol povinný vydať vec oprávnenej osobe. Navrhovateľ sa za takúto osobu

považuje. Odporca 1/ však vydal nehnuteľnosti R. P.. Nárok na vydanie veci opiera o vydávací dôvod
podľa § 6 ods. 1 písm.k) zákona 87/1991 Zb., a to na základe znárodnenia vykonaného v rozpore s
vtedy platnými právnymi predpismi. Rozpor s vtedy platným právnym predpisom je zrejmý z vydaného
Výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu C-45.611/50-IV/2 zo dňa 15. 02. 1951. Citovaný výmervychádza z dekrétu prezidenta republiky 101/1945 Zb. o znárodnení niektorých podnikov priemyslu
potravinárskeho, ktorý v § 7 odkazuje na právnu úpravu dekrétu č. 100/1945 Zb. o znárodnení baní a
niektorých priemyselných podnikov, konkrétne na ustanovenie § 8 ods.1 a 2, kde sa uvádza, že pokiaľ

nie je stanovené inak, prísluší za znárodnený majetok náhrada. K odseku 2 sa konkrétne uvádza, že
náhrada sa rovná všeobecnej cene majetku. Navrhovateľ uvádza, že na neho sa vzťahuje aj vydávací
dôvod podľa § 6 ods.2 zákona 87/91 Zb., ktorý odkazuje na ustanovenie § 2 ods.1 písm.c) ako na
zmiernenie následkov majetkových a iných krívd v dôsledku porušujúceho všeobecne uznávané ľudské
práva a slobody. Podľa odseku 3 postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody

sa rozumie také konanie, že došlo k odňatiu vlastníckeho práva podľa predpisov o znárodnení z rokov
1945 a 1948 bez toho, aby bola poskytnutá príslušná náhrada. Poukázal na to, že pri tomto vydávacom
dôvodeajzákon92/1991Zb.opodmienkachprevodumajetkuštátunainéosobyv§47a§47aodkazuje
na použitie zákona 87/1991 Zb. na vyporiadanie nároku.

Navrhovateľ na pojednávaní zopakoval, že od odporcu 1/ žiada, aby tento mu vydal ako povinná

osoba oprávnenej osobe nehnuteľnosti vedené ako parcela CKN 4260 stavba súpisné číslo 363 parcela
CKN 4264/2 a parcela EKN 2491/2, podľa § 5 ods.4 zákona 87/1991 Zb. a v prípade parcely CKN
4260, aby odporcovia v 2/ až 7/ rade vydali mu nehnuteľnosť podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona,
pretože odporcovia ako právni nástupcovia osoby, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná, majú túto povinnosť
zo zákona. Manželia P. nemohli v roku 1948 platne nadobudnúť kúpou nehnuteľnosti, keďže zmluvu

navrhovateľ uzavieral ako maloletý.

Odporca 1/ žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že ako povinná osoba uzavrel písomne s
R. P. ako oprávnenou osobou dohodu o vydaní veci 09. 03. 1992 podľa zákona 87/1991. Predmetom
vydania bola parcela 1411. Parcela 1412 nebola vo vlastníctve Mesta a za parcelu 2491/2 bola vyplatená

finančná náhrada od Ministerstva financií Slovenskej republiky. Poukázal na to, že aj listinné dôkazy,
ktoré sú predložené do spisu svedčia o tom, že okrem pozemnoknižnej parcely 1411 (CKN 4260)
ďalšie pozemnoknižné parcely 1412 a 2491/2 Mesto P. P. nevlastnilo. Preto ani nemohli byť predmetom
vydania oprávneným osobám. Súčasní vlastníci kupovali parcelu CKN 4264/2 (pozemnoknižná 1412)
od Poľnonákupu Hron. Za pozemnoknižnú parcelu 2491/2 bola vyplatená finančná náhrada, ktorá je aj

predmetom súdneho konania na Okresnom súde Bratislava I. na návrh K. Y. a spol. (potomkov rodiny P.).

Odporkyňa v 2/ rade K. Y. prostredníctvom právneho zástupcu žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť.
Uviedla, že nie je vecne legitimovaným účastníkom konania, pretože predmet vydania nehnuteľnosti,
ktorého sa navrhovateľ domáha bol odpredaný tretím osobám, ktoré sú súčasní vlastníci nehnuteľnosti.

Ďalej spochybnila, že navrhovateľ je oprávnenou osobou v zmysle zákona 87/1991. Otázka, či
navrhovateľ alebo manželia P., resp. jeden z nich, sú oprávnenou osobou, už bola právoplatne vyriešená
vinomkonaníakopredbežnáotázka.Poukázalanato,žeposlednýmpodanímnavrhovateľrozšírilnávrh
na vydanie aj stavby, ale nepostupoval procesným postupom podľa zákona 87/91 a nárok si neuplatnil
v zákonom stanovenej lehote.

Odporkyňa v 3/ rade S.. F. Z. sa pojednávaní nezúčastňovala. K návrhu sa písomne vyjadrila tak, že
pozemnoknižná parcela 1411 bola vydaná J. D. R. P. ako vlastníkom zapísaným do pozemkovej knihy
13. 02. 1948. Pozemnoknižná parcela 2491/2 nebola vydaná, pretože sa jednalo o prerobený sklad CO
a prináleží za ňu finančná náhrada. Považuje sa za potomka oprávnenej osoby, ktorej bola nehnuteľnosť

vydaná (č. l. 119, 235, 401).

Odporcovia v 4/ až 7/ rade žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť. Vyjadrovali sa už v pôvodnom konaní
18C/74/1992, kde uvádzali, že ich právni predchodcovia nehnuteľnosti kúpili od navrhovateľa kúpnou
zmluvou zapísanou do pozemkovej knihy. Navrhovateľ neurobil úkony na výmaz vlastníctva manželov

P. z pozemkovej knihy (č. l. 49 až 51). Toto stanovisko zopakovali aj v neskoršom období (č. l. 63 až 65).
Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní poukázala na to, že dedičia po manželoch P. podávali
ústavné sťažnosti v súvislosti s konaniami na návrh navrhovateľa s tým, že bolo porušené ich ústavné
právo vlastniť majetok. Na poslednom pojednávaní uviedla, že otázka oprávnenej osoby ako reštituenta
už bola vyriešená ako predbežná otázka v konaní 20C/80/1992, kde ako navrhovateľ vystupoval tiež

Q. X. - navrhovateľ z procesného konania. Záver z uvedeného konania je ten, že oprávnenou osobou
podľa zákona 87/91 Zb. bola R. P.. Pokiaľ sa týka poslednej úpravy petitu návrhu navrhovateľa podotkla,
že navrhovateľ sa vydania T. ako stavby nedomáhal od povinnej osoby, preto jeho nárok je uplatnený
po lehote.Vedľajší účastníci S.. J. Ž. D. P. Ž. (vstup do konania č. l. 215) na poslednom pojednávaní uviedli,
že žiadajú návrh navrhovateľa zamietnuť. Dnes sú vlastníkmi nehnuteľnosti CKN 4260, ktorú kúpili od

odporkyne v 3/ rade. V citovanom konaní 20C/80/1992 bola vyriešená otázka, že oprávnenou osobou na
vydanie nehnuteľnosti ako reštitučného nároku bola právna predchodkyňa odporcov. Navrhovateľ teda
nie je oprávnenou osobou. Žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť.

Vedľajší účastník J. T. dnešný podielový spoluvlastník parcely CKN 4264/2 (pozemnoknižná 1412)

navrhol vstup do konania ako vedľajší účastník (č. l. 223). K návrhu navrhovateľa sa však nevyjadril,
ani pojednávaní sa nezúčastňoval.

Podielová spoluvlastníčka k parcele CKN 4264/2 Ľ. T. zomrela a jej právni nástupcovia Y. T. D. J. T.
po oslovení, či vstupujú do konania ako vedľajší účastníci, predložili do tohto konania plnomocenstvo
udelené advokátovi JUDr. Petrovi Kočičkovi. Na pojednávaní dňa 06. 05. 2008 právny zástupca uviedol,

že oslovení vedľajší účastníci sa nevedeli vyjadriť, či hodlajú vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci
(č. l. 248). Podaním, ktoré sa nachádza v súdnom spise na č. l. 288, 289 uviedli, že majú záujem byť
vedľajšími účastníkmi, ale nie je preukázané, že pozemnoknižná parcela 1412 zodpovedá pozemku,
ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Ďalších pojednávaní sa nezúčastňovali, ani sa k veci
nevyjadrovali.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporcu 1/, odporkyne 2/, oboznámením sa s
písomnýmistanoviskamiodporkyne3/,odporcov4/až7/,vedľajšíchúčastníkovmanželovŽ.,písomnými
stanoviskami J. T., Y. D. J. T., oboznámením sa s výpisom z pozemkovej knihy, vložka 85, kat. úz. P.
P., dohodou o vydaní veci 09. 03. 1992, rozsudkom 18C/74/92-243, identifikovaním pozemnoknižného

stavu so stavom v Katastri nehnuteľností a listami vlastníctva XXXX, XX, evidenčným listom 1192,
uznesením č.d.237/48, uznesením č.d.451/52, odpoveďou Ministerstva financií Slovenskej republiky o
priznaní finančnej náhrady, rozsudkom 7C/337/95, spisom Okresného súdu Banská Bystrica 20C/80/92
a z neho najmä rozsudkom okresného súdu zo dňa 19. 11. 2002 s opravným uznesením, s rozsudkom
krajského súdu zo dňa 22. 05. 2003, uznesením a opravným uznesením z 31. 07. 2003 a 23. 03. 2004,

rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 05. 2007, nálezom Ústavného súdu, rozsudkom krajského
súdu zo dňa 17. 06. 2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 11. 2010, oboznámením sa s
kúpnou zmluvou zo dňa 06. 02. 1948, kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 1998, kúpnou zmluvou zo dňa
26. 06. 2001, osvedčením o dedičstve 25D/319/2007 poručiteľky Ľubice Snopkovej, oboznámením sa s
dočasnou kúpnopredajnou zmluvou z roku 1947, odpoveďou povereníctva, odpoveďou Správy katastra

P. P., identifikáciou parciel, LV č. XXXX D. XXXX, výmerom Povereníctva potravinárskeho priemyslu
C-45.611/50-IV/2 a rozhodol rozsudkom 14C/149/2005-433 zo dňa 19. 05. 2011 tak, že návrh zamietol.
Rozsudok odôvodnil nasledovne:

V pozemkovej knihe pre kat. úz. P. P. vo vložke 85 v časti A pod r.č. 2 je zapísaná pozemnoknižná

parcela 1411 T. Y. Q. o výmere 206 m2. Pod r.č. 3 pozemnoknižná parcela 1412 O.X. Y. Q. 42 m2, pod
r.č. 9 pozemnoknižná parcela 2491/2 Y. V. C. o výmere 185 m2. V časti B ako podieloví spoluvlastníci
sú zapísaní pod B1 J.. L. X. v 1/2-ici a pod B2 J.. J. T. X. v 1/2-ici. Navrhovateľ po otcovi J. X. nadobudol
k uvedeným nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel v 1/4-ine (uznesenie D 555/33), zapísané pod B3/
b. Po strýkovi L. X. navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2-ice podľa uznesenia (D

319/43), zapísaný pod B7. K uvedeným pozemnoknižným nehnuteľnostiam sa takto navrhovateľ stal
podielovým spoluvlastníkom celkovo v 3/4-inách. Navrhovateľ uzavrel ako predávajúci s kupujúcimi J.
P. a manželkou R. P.šovou rod. Q. dňa 12. 10. 1947 písomnú dočasnú kúpnopredajnú zmluvu, ktorou
vyššie uvedené vlastníctvo predáva s tým, že definitívna kúpna zmluva bude napísaná, keď pozostalosť
po nebohom J.. L. X. bude súdne odovzdaná, a keď bude vymazaná poznámka konfiškácie zapísaná

podľa nariadenia č. 104/45. Písomnú kúpnu zmluvu uzavrel navrhovateľ ako predávajúci s kupujúcimi J.
P.Š. a manželkou R. P., rod. Q. ako kupujúcimi dňa 06. 02. 1948, pričom predmetom prevodu boli okrem
iného pozemnoknižné nehnuteľnosti parcely 1411, 1412, 2491/2 vo vložke 85, kat. úz. P. P. v podiele
3/4-ín k celku za dohodnutú kúpnu cenu. V bode IV sa predávajúci zaviazal, že súhlasí, aby kupujúci
si dali na svoje mená vložiť vlastnícke právo do pozemkovej knihy titulom kúpy. Zmluva je podpísaná

predávajúcim a oboma kupujúcim. Dňa 09. 02. 1948 predávajúci uznal svoj podpis za vlastnoručný.
Kupujúci J. P. D. R. P. boli zapísaní do pozemkovej knihy každý so spoluvlastníckym podielom 3/8-ín k
celku pod B9, vo vložke 85 pre kat. úz. P. P.. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.d. 237/48 zo dňa13. 02. 1948 povolil zápis v pozemkovej knihe pre kat. úz. P. P. na základe okrem iného kúpnopredajnej
zmluvy zo dňa 06. 02. 1948.

Pozemnoknižný stav je zidentifikovaný, ako ho urobil navrhovateľ prostredníctvom Správy katastra
Banská Bystrica (č. l. 109) tak, že pozemnoknižná parcela 1411 je identická s parcelou CKN 4260
zastavané plochy a nádvoria 205 m2, zapísanou na LV XXXX Správy katastra Banská Bystrica. Na tejto
parcele sa nachádza neobytná budova súpisné číslo 363 zapísaná na LV XXXX. Vlastníkmi parcely
CKN 4260 sú v súčasnosti S.. J. Ž. D. P. Ž. vedľajší účastníci, ktorí ju kúpili od predávajúcej S.. F. Z. -

odporkyne3/.Kúpnouzmluvouuzavretou19.01.1998,ktorábolavkladovanáSprávoukatastraP.P.pod
V 554/98. Pozemnoknižná parcela 1412 je identická s parcelou CKN 4264/2 záhrady 42 m2 zapísaná
na LV XX. V súčasnosti podielovými spoluvlastníkmi tejto sú J. T. v 1/2-ici - vedľajší účastník a Ľ. T. v
1/2-ici. Nehnuteľnosť kupovali kúpnou zmluvou od predávajúceho Poľnonákup Hron, š. p. v likvidácii
P. P., správca konkurznej podstaty Ing. Jozef Oravec, kúpnou zmluvou uzavretou dňa 20. 06. 2001 a
doplnkom č. 1 zo dňa 06. 09. 2001. Zmluva bola vkladovaná Správou katastra P. P. pod V 2464/2001.

Podielová spoluvlastníčka Ľ. T. zomrela a podľa osvedčenia o dedičstve 25D/319/2007 zo dňa 24. 10.
2007 dedičmi po nej sú Y. T. D. J. T., ktorí boli súdom na návrh navrhovateľa oslovení, a vyjadrili sa tak,
že nevstupujú do konania ako vedľajší účastníci. Pozemnoknižná parcela 2491/2 bola navrhovateľom
najskôr identifikovaná ako parcela registra CKN 5647/1 ostatné plochy 78 m2, CKN 5647/2 ostatné
plochy 27 m2, zapísané na evidenčnom liste č. 1192, kde je uvedený ako držiteľ Železnice Slovenskej

republiky so sídlom v Bratislave (č. l. 115). V poslednej úprave petitu návrhu navrhovateľ predložil LV
XXXX, na ktorom je zapísaná táto nehnuteľnosť ako parcela EKN 2491/2 ostatné plochy o výmere 186
m2 a ako vlastník je zapísané Mesto P. P. (č. l. 371).

Povereníctvo potravinárskeho priemyslu výmerom zo dňa 15. 02. 1951 pod č. C-45.611/50-VI/2 určilo

rozsah znárodnenia podniku Pivovar a sladovňa P.Á. P. tak, že do majetkovej podstaty znárodneného
podniku patria nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke 85 okrem iných parcely 1411, 1412,
2491/2, ktoré ku dňu 01. 01. 1948 boli v spoluvlastníctve J.. L. X. v 1/2-ici a maloletého Q. X. v 1/4-ine. Na
základe tohto výmeru národný podnik navrhne zápis vkladu vlastníckeho práva (prechod vlastníckeho
práva) na Československý štát v správe Stredoslovenských pivovarov, národný podnik. Tento výmer bol

zapísaný pod ČD 451/1952.

Po nadobudnutí účinnosti zákona 87/1991 Zb. a noviel o mimosúdnych rehabilitáciách (dňom 01. 04.
1991) podal navrhovateľ a aj pozemnoknižní spoluvlastníci J. D. R. P. písomnú výzvu, ako oprávnené
osoby, adresovanú Mestu P. P. ako povinnej osobe na uzavretie dohody o vydaní veci. V tomto konaní

listinný dôkaz o tejto skutočnosti predložený nebol, ale účastníci konania to nespochybňovali. O tom, že
odporca 1/ jednu z nehnuteľností, ako povinná osoba, vydal, svedčí dohoda o vydaní veci zo dňa 09. 03.
1992, uzavretá s R. P., I.. Q., kde predmetom vydania bola nehnuteľnosť označená ako parcela 4260 v
kat. úz. P. P.. Mesto P. P. ako vydávajúci za oprávnenú osobu považovalo R. P.. Ostatné nehnuteľnosti
(CKN 4264/2, EKN 2491/2) vydané neboli. Parcela CKN 4264/2 nebola vydaná z toho dôvodu, že nebola

vo vlastníctve mesta a pri parcele EKN 2491/2 prichádza do úvahy finančná náhrada. Táto sa má vyplatiť
už dedičom po R. P., ktorá zomrela. Jej deťmi sú K. Y. - odporkyňa 2/, S.. F. Z. - odporkyňa 3/, R. X.,
ktorá nie je účastníčkou tohto konania a syn S. P., ktorý zomrel a po ňom sú dedičmi H. J. - odporkyňa
5/, R. P. - odporca 6/ a K. P.ová - odporkyňa 7/.

Podstata navrhovateľom uplatneného reštitučného nároku spočíva v tom, že on je oprávnenou osobou.
Odvodzuje to v tej skutočnosti, že nehnuteľnosti predával dňa 06. 02. 1948, teda v čase svojej
maloletosti, zmluva je preto absolútne neplatná, vlastnícke právo na kupujúcich manželov P. neprešlo.
Povinnosť vydať vec má povinná osoba jemu ako oprávnenej osobe. Keďže povinná osoba (odporca 1/
Mesto P.Á. P.) si túto povinnosť nesplnila, v tomto procesnom konaní navrhovateľ voči nemu uplatňuje

svoj nárok podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona. Z neho vyplýva, že oprávnená osoba môže svoj nárok
na súde uplatniť v lehote do 01. 04. 1992. Ako už bolo vyššie uvedené navrhovateľ podal návrh na
súd 25. 03. 1992, ktorý neskôr rozšíril o okruh ďalších účastníkov konania tak, že súdu došiel 31. 03.
1992. Posledne uvedeným dátumom je uplatnený nárok navrhovateľa aj voči osobám, ktorým už bola
vec vydaná, podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého tak isto možno uplatniť nárok návrhom

na súde najneskôr do 01. 04. 1992. Tu je návrh navrhovateľa, ktorý sa týka vydania parcely CKN 4260
od odporcov v 2/ raž 7/ rade. Pre úplnosť treba dodať, že navrhovateľ návrhmi, ktoré došli naposledy
31. 03. 1992 sa domáha vydania veci len pozemkov. Vydania stavby (označená ako súpisné číslo 363
na parcele CKN 4260) navrhovateľ svoj nárok prvýkrát uplatnil až podaním zo dňa 12. 11. 2008, ktorépredložil súdu na pojednávaní 13. 11. 2008 (č. l. 301). Navrhovateľ ani neuvádza, či písomne vyzval
povinnú osobu na vydanie aj stavby, listinný dôkaz o tejto skutočnosti nepredložil, ale podstatné je pre
súdne konanie to, že tento nárok (vydanie stavby) nepodal v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote

podľa § 5 ods.4, 5 zákona 87/1991 Zb. V tejto časti návrhu sa súd nemôže meritórne zaoberať nárokom,
pretože tento bol uplatnený po prekluzívnej lehote. Z tohto dôvodu bez ďalšieho musí návrh zamietnuť.

V súvislosti so znárodnením majetku, vyššie citovaným výmerom Povereníctva potravinárskeho
priemyslu, sa navrhovateľ domáhal svojich reštitučných nárokov aj v ďalších konaniach vedených na

tunajšom súde, konkrétne v konaní 20C/80/1992, kde už bola právoplatne vyriešená otázka, ktorá z
osôb je oprávnenou osobou (§ 3 zákona 87/91 Zb.). Či je touto osobou navrhovateľ alebo manželia P.,
resp. právni nástupcovia po nich.

Vo veci 20C/80/92 rozhodol prvostupňový súd - Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom 20C/80/92
- 368 dňa 19. 11. 2002 na návrh terajšieho navrhovateľa proti, okrem iných, právnym nástupcom po

manželoch P. tak, že uložil povinnosť odporcom vydať navrhovateľovi nehnuteľnosť. Vyslovil právny
názor, že navrhovateľ je oprávnenou osobou. Tento rozsudok je spojený s opravným uznesením
20C/80/92-475 zo dňa 04. 11. 2003. Na odvolanie vo veci rozhodol odvolací súd - Krajský súd v
Banskej Bystrici rozsudkom 12Co/45/03 zo dňa 22. 05. 2003 tak, že o povinnosti právnych nástupcov
manželov P. vydať vec rozhodol tak, že právni nástupcovia po manželoch P. sú povinní vydať vec

navrhovateľovi. Tento rozsudok bol spojený s opravným uznesením 12Co/45/03 zo dňa 31. 07. 2003 a s
ďalším opravným uznesením 12Co/45/03 zo dňa 23. 03. 2004 (rozhodnutia sa nachádzajú v tomto spise
na č. l. 144, 148, 150, 156, 158). Na dovolanie vo veci Najvyšší súd SR rozsudkom 3Cdo/3/2006 zo dňa
24. 05. 2007 rozhodol tak, že zamietol dovolanie právnych nástupcov po manželoch P.. Navrhovateľ
sa narodil 08. 02. 1927, kúpnu zmluvu s P. uzavrel 06. 02. 1948, podľa v tom čase platného práva

nemal ešte vek plnoletosti 21 rokov. Najvyšší súd vyslovil právny názor, že navrhovateľ v čase uzavretia
kúpnej zmluvy nebol plnoletý a vkladové povolenie tvorilo súčasť kúpnej zmluvy, teda aj toto povolenie
urobila osoba neplnoletá. Bolo treba vysloviť názor, že neplatným právnym úkonom bola kúpna zmluva
vrátane vkladového povolenia. Právni nástupcovia manželov P.N. teda nie sú oprávnené osoby, a preto
je dôvodný nárok navrhovateľa na vydanie veci (č. l. 160).

Na sťažnosť podanú právnymi nástupcami manželov P. vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález
III.ÚS 303/07-37 zo dňa 15. 02. 2008, vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť
majetok, teda rozhodol ústavný súd tak, že základné právo vlastniť majetok porušené bolo. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/3/2006 zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (č. l. 260).

Vo veci samej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 15Co/6/2009-729 zo dňa 17. 06.
2009 tak, že zmenil rozsudok prvostupňového súdu a návrh navrhovateľa o povinnosti (okrem iných)
právnych nástupcov manželov P. vydať navrhovateľovi dom a pozemok, zamietol. K otázke oprávnenej
osoby odvolací súd v odôvodnení citovaného rozsudku na strane 20 a nasledujúcich uviedol, že kúpna

zmluva o predaji nehnuteľnosti vložka 85 na parcele 1411, 1412, 2491/2 v 3/4-inách k celku zo dňa 06.
02. 1948 je napísaná tak, že zmluvné strany po prečítaní schvaľujú a podpisujú, na zmluve sú podpisy
navrhovateľa ako aj kupujúcich. Zmluva obsahuje doložku, na základe ktorej navrhovateľ uznal svoj
podpis na listine pred súdom za vlastnoručný, stalo sa 09. 02. 1948. Z uznesenia Okresného súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 13. 02. 1948 vyplýva, že povoľuje v pozemkovej knihe na základe tejto kúpnej

zmluvy zápis vo vložke 85 v prospech J. P. 3/8-iny a R. P. 3/8-iny na pozemky uvedené. Z overovacej
doložky vyplýva, že podpis uznáva Q. P. I. J.Ú. X., súkromník z P. P..

Podľa zákona 87/91 Zb. bolo preukázané, že vec, ktorá je predmetom nároku prešla do vlastníctva
štátu. Rozhodujúca sa javí byť otázka posúdenia zmluvy zo dňa 06. 02. 1948. Teda posúdenie

skutočnosti, komu nehnuteľnosti boli znárodnené a kto bol ich vlastníkom. Dňa 06. 02. 1948 navrhovateľ
nebol plnoletý, podľa vtedy platného uhorského práva nemal 21 rokov (zákon 447/1919 Zb.). Nie je
preukázané, že by navrhovateľ nadobudol plnoletosť na základe iných skutočností vyplývajúcich zo
zákona (prepustenie z moci otca). Keďže navrhovateľ uzavrel zmluvu ako maloletý, mala byť schválená
poručenským súdom, čo sa nestalo, resp. súd túto skutočnosť nemal preukázanú. K právnemu úkonu

došlo v roku 1948. Podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. § 562 možno vyvodiť
záver, že do dňa účinnosti daného zákona sa právne pomery spravujú skorším právom, čo nakoniec
vyplýva aj z § 498 a § 854 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992. Platnosť zmluvy zo
dňa 06. 02. 1948 sa teda posudzuje podľa vtedy platného práva, Uhorského obyčajového práva. PodľaUhorského práva právny úkon, ktorý nemá všetky právom požadované náležitosti, je neplatný. Môže
byť zmätočný alebo odporovateľný. Zmätočný úkon sa pokladá za neexistujúci, a preto nemôže ani
založiť nový právny pomer, ani zrušiť starý právny pomer. Preto ho netreba za neplatný vyhlasovať.

Na Slovensku v tom čase bol aplikovaný Rakúsky všeobecný občiansky zákonník a majetkové pomery
boli upravené nariadením o pozemkových knihách z roku 1855 na základe ustanovizne pozemkových
kníh. Následne od roku 1861 nastúpili späť staré uhorské zákony, ktoré však boli postupne doplňované
krajinskou právnickou konferenciou. Uhorským súkromným právom, ktoré bolo platné do roku 1918, boli
staré uhorské zákony doplnené krajinskou právnickou konferenciou a pravidlá rakúskeho všeobecného

občianskeho zákonníka, ktoré sú v súvise s nariadením o pozemkových knihách. Následne pozemkové
knihy boli upravené zákonom 177/1927 Zb. Platilo, že na nehnuteľnosť vpísanú do pozemkovej knihy
právo vlastníctva spravidla bolo možné nadobudnúť len zápisom do pozemkovej knihy. Taktiež platilo,
že vlastníkom nehnuteľností do pozemkovej knihy zapísaným spravidla mohol byť len ten, kto bol v
pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný. I keď platilo toto pravidlo, predsa nie každý bol vlastníkom, kto
sa javil byť v pozemkovej knihe zapísaný ako vlastník, nemohol sa vlastníkom stať ten, koho vklad je

neplatný. Ak bolo vkladové povolenie vystavené proti pravidlám týkajúcim sa schopnosti konať (napr.
malololetý bez privolenia zákonného zástupcu a bez schválenia poručenského súdu) vklad na takomto
úkone zakladajúci sa je od samého počiatku neplatný a vložená osoba nenadobudla vlastníctvo. V
takomto prípade pozemková kniha odporuje skutočnému právnemu stavu. Zákon umožňoval vlastníkovi
požiadať o zrušenie a obnovu predošlého pozemno-knižného stavu v lehote 32 rokov sporom o

výmaz, následkom čoho sa neplatný vklad z pozemkovej knihy vymazal, čím došlo k spätnému
prevodu na pôvodného vlastníka. Podľa vtedy platného práva vlastníctvo bolo možné nadobudnúť
ako pôvodné alebo odvodené. K nehnuteľnostiam sa nadobúdalo okrem iného vlastníctvo (odvodené)
pozemno-knižným odovzdaním do vlastníctva. Pozemno-knižné odovzdanie vlastníctva je spôsobom
odvodeného nadobudnutia nehnuteľnosti a je možné len pri nehnuteľnosti v pozemkovej knihe už

zapísanej. Pozemno-knižné odovzdanie sa uskutoční zápisom vlastníka do pozemkovej knihy, na
čo sa vyžaduje právny dôvod (titul), ktorým môže byť každá skutočnosť, ktorá je dôvodom prevodu
vlastníckeho práva (kúpnopredajná zmluva), pričom okrem iného listina musí mať formu verejnej
listiny alebo plnodôkaznej súkromnej listiny, alebo to musí byť úradná listina. Druhou podmienkou
zápisu vlastníckeho práva je pozemno-knižné odovzdanie, ktoré spočíva v tom, že doterajší pozemno-

knižný vlastník vydá vkladné povolenie. Je to vecno-právny akt, ktorý musí obsahovať prejav vôle
smerujúcej k prevodu vlastníckeho práva a musí vyhovovať náležitostiam právnych úkonov vôbec.
Vkladné povolenie musí byť samostatným, od právneho titulu formálne oddeleným aktom, tomu je
vyhovené aj vtedy, keď je pripísané ako doložka alebo dodatok na listinu obsahujúcu právny titul.
Kto má právny dôvod, ten má nárok na vydanie vkladného povolenia a môže na jeho vydanie aj

žalovať, ak žalovaný, ani vtedy vkladné povolenie nevydá. Treťou podmienkou zápisu vlastníckeho
práva je, aby osoba zápis vlastníctva povoľujúca bola pozemno-knižným vlastníkom nehnuteľnosti. Ak
tieto tri podmienky vkladu vlastníckeho práva neboli splnené, potom je vklad neplatný. Zároveň platí
zásada hodnovernosti pozemkovej knihy. Na zápis sa môže odvolávať každý, kto nemá vedomosť o
neplatnosti vkladu. Skutočný právny stav zodpovedajúci neplatnosti prieči sa formálnemu pozemno-

knižnému právnemu stavu, podľa ktorého javí sa vklad platným. Tento konflikt materiálneho súkromného
a formálneho pozemno-knižného práva je vyriešený kompromisom tak, že hoci sa doterajší vlastník
môže zásadne do uplynutia 32-ročnej premlčacej lehoty dovolávať v pomere k zapísanému vlastníkovi
neplatnosti vkladu a môže žiadať aj o výmaz neplatne vloženého vlastníckeho práva, môže sa ten
istý pôvodný vlastník dovolávať neplatnosti v pomere k tretím osobám v lehote 3 rokov. Týmto je

zásada hodnovernosti pozemkovej knihy čiastočne prelomená lebo v uvedenej trojročnej lehote možno
vymazať právo ďalšieho nadobúdateľa, hoci ho nadobudol dôverujúc hodnovernosti pozemkovej knihy.
Štvrtou podmienkou prevodu vlastníckeho práva zápisom do pozemkovej knihy je prevedenie celého
zapisovaného pokračovania, ktoré sa skladá z riadneho podania žiadosti doložené právnym titulom a
vkladovým povolením a ostatnými predpísanými prílohami, ďalej vydania vkladného uznesenia. S týmito

právnymi následkami je úzko spojené aj vydržanie nehnuteľnosti, pričom vydržanie pozemno-knižné je
pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe protiprávnej pozemno-knižnej držby trvajúcej 32
rokov. Takýmto vydržaním nadobudne pozemno-knižné vlastníctvo ten, kto bol neplatne vpísaný do
pozemkovej knihy, keď tento stav neplatného vkladu trval nerušene 32 rokov.
Na tomto mieste treba uviesť, že pozemno-knižné právo spočíva na pozemno-knižných princípoch.

Medzi ne patria zásady verejnosti, publicity pozemkovej knihy, čo znamená, že pozemková kniha
je prístupná verejne každému, zásada hodnovernosti - každý môže overiť, že zápisy obsiahnuté v
pozemkovej knihe zodpovedajú právu a skutočnosti a môže sa na tieto zápisy spoľahnúť. Znamená to
toľko, že každý môže počítať s právom, ktoré je intabulované, ako s existentným a môže oprávnenepredpokladať, že práva tam nezapísané neexistujú. Ďalej platí aj zásada oficiality, teda, že pozemno-
knižná vrchnosť pri vybavovaní pozemno-knižných vecí nepokračuje len z podnetu a v medziach žiadosti
strán, ale zakročuje a pokračuje aj z úradnej povinnosti. Ďalej platila zásada právotvorného účinku,

konštitutívnosti,ktorásaprejavujetým,žezápisydopozemkovejknihymajúvýznamnielenpreevidenciu
alebo deklaráciu, ale spôsobujú vznik, zmenu a zánik pozemno-knižných práv. Právo, podľa ktorého sa
daný vzťah posudzuje, nepoznalo v dnešnom ponímaní neplatnosť právneho úkonu a následky, ktoré
spôsobuje.Bolomožnéneplatnosťzmluvyodstrániťlenspôsobomnatozákonomurčenýmatopodaním
žaloby o výmaz. Išlo o špecifické konanie a nemožno ho posudzovať podľa práva platného v súčasnom

období. Nejde o situáciu, kedy by súd mohol prejudiciálne v súčasnej dobe posúdiť neplatnosť zápisu
ako keby išlo o absolútne neplatnú zmluvu. K náprave v danom prípade slúžila 32-ročná lehota, ktorá
bola rovnaká ako pri vydržaní, aby sa odstránil závadný stav. Navrhovateľ však takúto žalobu nepodal.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v dôsledku ďalšej právnej úpravy prijatej stredným občianskym
zákonníkom ako aj občianskym zákonníkom z roku 1964 táto lehota bola skrátená na 10 rokov. Stredný
občiansky zákonník 141/1950 Zb. v § 566 upravil, že lehota, ktorá začala bežať pred 01. 01. 1951, sa

skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty počítanej odo
dňa 01. 01. 1951. Ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota
začala bežať. Keďže Stredný občiansky zákonník určil kratšiu lehotu, táto uplynula dňom 01. 01. 1961.
Navrhovateľ sa následne ani nepokúsil tento stav napraviť, alebo obnoviť, pričom neskôr opustil územie
republiky a odsťahoval sa do zahraničia. Odvolací súd teda dospel k záveru, že vlastníkom sporných

nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy sa stali manželia J. D. R. P. (strana 23 a nasledujúce citovaného
rozsudku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní, na dovolanie navrhovateľa, rozhodol rozsudkom
3Cdo/328/2009 zo dňa 29. 11. 2010 tak, že dovolanie navrhovateľa zamietol. Dovolateľ najmä namietal

vyslovený právny názor na neplatnosť kúpnej zmluvy, zápis vlastníctva v pozemkovej knihe v prospech
manželov P., 32-ročnej lehoty na možnosť podať žalobu o výmaz a individuálnych okolností brániacich
navrhovateľovi takú žalobu podať. Dovolací súd vo svojom rozsudku na strane 21 udáva, že v
čase uzavretia kúpnej zmluvy platilo Uhorské obyčajové právo, podľa ktorého treba aj v súčasnosti
posudzovať otázku platnosti predmetného právneho úkonu. Odvolací súd dospel k správnemu záveru,

že kúpna zmluva je neplatná, lebo predávajúci v čase jej uzavretia nebol plnoletý a v konaní nevyšlo
najavo, že by jeho úkon bol schválený zákonom predpokladaným postupom. Na základe listín vydaných
maloletými bez predpísaného sudcovského schválenia nemohol sa vykonať vklad alebo záznam pokiaľ
sa v týchto prípadoch vklad napriek tomu vykonal, pozemková kniha odporovala skutočnému právnemu
stavu a tento stav, ktorý bol na ujmu skutočného vlastníka pripúšťal vtedajší právny poriadok riešiť

žalobou o výmaz. Takáto žaloba nebola zo strany navrhovateľa nikdy podaná. Je irelevantné, z akých
dôvodov k podaniu takejto žaloby nedošlo. Zápis v pozemkovej knihe v čase znárodnenia deklaroval
vlastníctvo J. D. R. P.. Správnosť tohto zápisu nebola relevantným spôsobom (spor o výmaz) účinne
spochybnená, bolo potrebné vychádzať z toho, že znárodneným bol majetok J. D. R. P., a že im bola
aktom znárodnenia nehnuteľnosti spôsobená majetková krivda podľa zákona 87/91 Zb. K znárodneniu

došlo podľa § 115/1948 Zb. ku 01. 01. 1948. Ústavný súd Českej a Slovenskej federatívnej republiky
v náleze 21. 12. 1992 - IÚS 597/92 uviedol, že je jasnou a závažnou právnou skutočnosťou, že k
vydaniu zákona 115/48 Zb. došlo dňa 28. 04. 1948, t. j. v rozhodnom období stanovenom zákonom
87/91 Zb. Vydaním zákona 115/48 Zb. došlo ku krivde podľa § 1 ods.1 zákona 87/91 Zb. Nehnuteľnosti
boli znárodnené tomu, kto bol za ich vlastníka považovaný 28. 04. 1948, len tomuto subjektu mohla byť

spôsobená majetková krivda.

Takto je vyriešená predbežná otázka. Navrhovateľ nie je, vo svojom reštitučnom nároku, oprávnenou
osobou podľa § 3 ods.2 (jeho vec neprešla do vlastníctva štátu) zákona 87/91 Zb. Potom nie je dôvodný
návrh voči odporcovi 1/ podľa § 5 ods. 4 a voči odporcom 2/ až 7/ podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 17Co/231/2011-466
zo dňa 21. 12. 2011 zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na to, že z
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky LÚS 244/2011-50 vyplýva, že rozsudok Najvyššieho súdu

SR 3Cdo/328/2009 bol zrušený, vec bola súdu vrátená na nové rozhodnutie.

Ústavný súd SR na základe sťažnosti navrhovateľa v náleze I.ÚS 244/2011-50 zo dňa 24. 08. 2011
rozhodol, že základné právo Q.I. X. podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR a článku 6 ods.1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR 3Cdo/328/2009 zo
dňa 29. 11. 2010 bolo porušené. Rozsudok vrátil na nové rozhodnutie. Spornou zostala otázka, kto
je vo vzťahu k označeným znárodneným nehnuteľnostiam oprávnenou osobou v zmysle reštitučného

zákona. Nálezom III. ÚS 303/2007 nebol vyslovený záväzný právny názor k otázke, kto je oprávnenou
osobou pri tejto reštitúcii. Priklonil sa k zásade prednosti ústavne konformného výkladu, čo v konaní o
súlade právnych predpisov vyjadril právnym názorom: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma
spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi, a druhý výklad je s
nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú

vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou. Zdôraznil, že zásadu
prednosti ústavne konformného výkladu ústavný súd uplatňuje aj v konaniach o sťažnostiach fyzických
a právnických osôb podľa článku 127 ods.1 Ústavy. Z tejto zásady vyplýva požiadavka, aby v prípadoch
ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych
noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú realizáciu ústavou garantovaných práv
fyzických a právnických osôb. Ústavný súd uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, vychádza

zo zmyslu a účelu príslušnej právnej normy, dbá aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné z hľadiska
všeobecne ponímanej spravodlivosti. Výklad právnych noriem nemôže byť formalistický, aby sa ním
v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale sa zabránilo v prístupe k
súdnejochranezdôvodov,ktorénemožnovprávnomštátepričítaťúčastníkovikonania,ktorýsaochrany
domáha. Konštatoval, že právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR, podľa ktorého oprávnené

osoby v reštitučnom konaní, t. j. osoby, ktorým boli znárodnené nehnuteľnosti a ktorým bola spôsobená
majetková krivda podľa zákona 87/91 Zb. považoval osoby, ktoré boli v čase znárodnenia zapísané ako
vlastníci v pozemkovej knihe, resp. ich nástupcov z dôvodu, že správnosť tohto zápisu nebola v súdnom
konaní o výmaz sťažovateľom spochybnená. Bolo nesporne preukázané, že k zápisu došlo na základe
neplatnej kúpnej zmluvy a skutočným vlastníkom znárodnených nehnuteľností bol sťažovateľ, takýto

právny názor je formalistický a popiera účel reštitučného zákona.

Na základe vysloveného právneho názoru z Nálezu Ústavného súdu, Najvyšší súd SR uznesením
zo dňa 26. 01. 2012 3Cdo/219/2011 dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici 15Co/6/2009 zo dňa 17. 06. 2009 odmietol. Zrušil výrok rozsudku, ktorým bol zmenený výrok

prvostupňového rozsudku o povinnosti žalovaných vydať žalobcovi nehnuteľnosti. Vecnou správnosťou
rozsudku krajského súdu sa najvyšší súd v dovolacom konaní zaoberal len v časti, ktorou bolo toto
rozhodnutie napadnuté procesne prípustnou časťou dovolania. A to rozhodnutím odvolacieho súdu o
zmene rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento uložil žalovaným povinnosť vydať nehnuteľnosť tak,
že žalobu zamietol. Poukázal na základný účel zákona 87/91, ktorým je zmierniť následky niektorých

majetkových krívd spôsobených nedemokratickým režimom v takzvanom rozhodnom období. Žalobca
sa domáhal ochrany práv postupom podľa § 5 ods.5 citovaného zákona, ak bola vec vydaná môžu
osboy, ktorých nároky uplatnené v lehote 6 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona neboli uspokojené,
tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala do jedného roka odo dňa účinnosti
tohto zákona. Podľa § 5 ods.5 zákona nejde o spor, v ktorom sa fyzická osoba - obeť totalitného štátu,

domáha ochrany svojich práv proti tomu, koho obeťou sa stala a kto drží jej odňatú vec v rozpore s
demokratickými princípmi právneho štátu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, keď
povinná osoba už vec vydala subjektom, ktoré podľa jej názoru preukázali, že sú oprávnenými osobami.
V konaniach podľa § 5 ods. 5 ide teda o spor fyzických osôb navzájom, z ktorých každá o sebe tvrdí,
že je obeťou nedemokratického režimu. Účelom tohto ustanovenia ako celku je dosiahnuť, aby sa

následky niektorých majetkových krívd zmiernili iba tomu, komu boli krivdy skutočne spôsobené, na
koho dopadli a kto niesol ich negatívne dôsledky. Za určujúce vyriešenie otázky, komu bola spôsobená
majetková ujma relevantná podľa zákona 87/91 Zb. Je posúdenie, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti
v čase ich znárodnenia v roku 1948. Do 01. 01. 1951 teda aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy sa
vlastníctvo nehnuteľnosti zapisovalo do pozemkovej knihy. Bližšie formuloval svoje názory odkazujúc

na publikáciu Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Dočasné súdne
pravidlá prijaté judexkuriálnou konferenciou z roku 1861, keď sa pri vedení pozemkovej knihy podporne
vychádzalo z pozemnoknižného nariadenia z 15. 12. 1855, číslo 222. Pri vedení pozemkovej knihy sa
uplatňoval princíp legality. Zápisy do pozemkovej knihy sa mali vykonávať tak, aby sa do nej nedostal
zápis odporujúci zákonu. Keďže ani zásady legality nemohla vždy a v každom prípade reálne zabrániť

možnosti vzniku pozemkovoknižných zápisov, ktoré boli od počiatku neplatné, uplatňoval sa spolu s ňou
tiež princíp publicity. Vyjadroval zásadu dobrej viery v správnosť zápisov vyznačených v pozemkovej
knihe, čím vnášal do zápisov prvok právnej istoty. Vo svojom rozhodnutí bližšie a podrobne rozobral
systém vtedy platného hmotného práva s prihliadnutím na pramene práva ako vyššie uvedený Nástinsúkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, právo občianske, časť zvláštní - právo
knihovní, profesor doktor Emil Svoboda, Československý kompas v Prahe 1947, strana 53. Poukázal
na spôsob zapisovania do pozemkovej knihy nadobúdanie vlastníctva ako aj okolnosti sporného zápisu

a bližšie vysvetlil žalobu o výmaz.

Dovolací súd dosiaľ nesúhlasil s názorom žalobcu, že žalobu o výmaz bolo vždy možné podať výlučne
ibaprotibezprostrednémunadobúdateľovinehnuteľnosti.Aniprípadnépodaniežalobyovýmazneviedlo
ešte bez ďalšieho k obnoveniu zápisu v pozemkovej knihe. Pôvodný zápis sa obnovoval až na základe

právoplatného rozhodnutia súdu. Názor žalobcu, z ktorého vyvodzoval opodstatnenosť svojej žaloby
o vydanie nehnuteľnosti podľa § 5 ods.5 zákona 87/91 Zb. priznáva jeho pasívnemu správaniu v
období po uzavretí kúpnej zmluvy z roku 1948, t.j. nevyužitiu vtedajších prostriedkov obnovenia zápisu
v pozemkovej knihe také právne účinky, aké by malo v tomto období jeho aktívne správanie. Zotrvával
preto na svojom názore uvedenom v skoršom rozsudku, v zmysle ktorého nepodanie žaloby o výmaz v
stanovenej lehote nemalo dopad na neplatnosť či platnosť vkladu alebo neplatnosť zmluvy. Nepodaním

žaloby v stanovenej lehote skutočný vlastník stratil možnosť preukázať v konaní o takejto žalobe
neplatnosť vkladu. Ak žaloba o výmaz nebola zo strany žalobcu nikdy podaná, je so zreteľom na
individuálne okolnosti prejednávanej veci irelevantné, z akých dôvodov k podaniu žaloby nedošlo.
Najvyšší súd SR poukázal na to, že dokazovaním bolo zistené, že spoločenské, politické a ekonomické
turbulencie povojnového obdobia zasiahli tak do života žalobcu, ako aj manželov P.. Vtedajšie

spoločenské zmeny poznačili životné osudy reprezentantov oboch strán spolu a dopadli na nich aj
rodiny svojimi negatívnymi dôsledkami. Za špecifickú okolnosť daného prípadu považoval dovolací súd
takmer zavŕšenú plnoletosť žalobcu v čase uzavretia kúpnej zmluvy. V tom čase do jeho plnoletosti
chýbalo len šesť dní. I keď to nič nemení na závere dovolacieho súdu, že táto skutočnosť mala za
následok neplatnosť predmetnej zmluvy, dovolací súd považoval za významný účel, ktorý aj za účinnosti

Uhorského obyčajového práva sledovali právne normy upravujúce spôsobilosť fyzickej osoby na právne
úkony. Išlo o to, aby neplnoleté osoby boli chránené pred dôsledkami právnych úkonov, ktoré nie sú
primerané ich úsudkovej schopnosti a mravnej vyspelosti v časti robenia právneho úkonu. Dovolací súd
vychádzal z názoru, že rozdiel šesť dní nemohol z materiálneho hľadiska znamenať podstatnú odlišnosť
medzi úsudkovou schopnosťou žalobcu v čase urobenia predmetného právneho úkonu a v čase

dovŕšenia jeho plnoletosti. Za ďalšiu osobitú okolnosť považoval to, že žalobca po uplynutí šesť dní od
uzavretia kúpnej zmluvy bol už podľa Uhorského obyčajového práva plnoletý, nielenže nepodal žalobu
o výmaz, ale ničím nevyjadril ani len nesúhlas so zmluvou a zápisom vlastníctva, ktorý bol vykonaný
na jej základe. Zohľadnil úplnú absenciu akéhokoľvek konania žalobcu voči pozemnoknižnému súdu
a jeho rozhodnutiu o vklade ako aj voči kupujúcim alebo štátu, ktoré by naznačovalo čo i len o jeho

nestotožnenísasvkladom,skúpnouzmluvouprípadne,ktorébyspochybňovaloplatnosťkúpnejzmluvy,
správnosť zápisu v pozemkovej knihe alebo ktoré by signalizovalo jeho zámer domôcť sa niekedy v
budúcnosti späť vlastníctva. Na takomto nekonaní žalobcu sa nič nezmenilo ani po roku 1956, kedy už
podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu žil vo Viedni. Ako špecifické okolnosti zohľadňoval podstatu a
intenzitu perzekúcie zo strany totalitného režimu a dopady, ktoré boli vyvolané v majetkových, rodinných

asociálnychpomerochžalobcu.Nažalobcueštepredfebruárom1948,včaseprednástupomtotalitného
komunistického režimu zrejme doľahli dôsledky povojnovej situácie, pre ktorý bol charakteristický aj
zámer konfiškovať pre účely pozemkovej reformy majetok osôb nemeckej, maďarskej národnosti a osôb,
ktoré sa na území Slovenska podieľali na vojnových zločinoch. Žalobca, osoba maďarskej národnosti
bol krátkodobo zbavený osobnej slobody v roku 1947 na štyri týždne, keď bol vo väzbe, jeho majetok

bol skonfiškovaný, avšak v novembri 1947 došlo k jeho dekonfiškácii. Tento postih žalobcu mal teda inú
príčinu a odlišný základ od postihov, ku ktorým dochádzalo v takzvanom rozhodnom období. Žalobca
v rozhodnom období nemohol bývať v pôvodnom objekte a presťahovať sa k príbuznej, ale z obsahu
spisu nevyplýva, ako a či vôbec ho zasiahli negatíva nedemokratického spoločenského a politického
vývoja v období, ktoré je z hľadiska aplikácie zákona 87/91 Zb. určujúce. Žalobca sa v roku 1956

odsťahoval do Viedne a späť na Slovensko sa vrátil až v roku 1991. Na druhej strane boli tí, ktorí sporné
nehnuteľnosti od žalobcu kúpili vo výkone trestu odňatia slobody. V ich prípade išlo preukázateľne o
politickú perzekúciu, ku ktorej došlo v dôsledku ich príslušnosti k určitej sociálnej, majetkovej alebo
inej skupine alebo vrstve v zmysle § 2 ods.2 písm.b) citovaného zákona. Túto okolnosť potvrdzuje aj
odškodnenie podľa zákona 119/1990 Zb. K argumentácii žalobcu, že k znárodneniu došlo v danej veci

ku dňu uvedenému v zákona 115/1948 Zb. teda k 01. 01. 1948, Ústavný súd nevyslovil svoj právny
názor. Dovolací súd preto zotrval na skôr zaujatom názore, že za deň vzniku majetkovej krivdy podľa
zákona 87/91 Zb. treba považovať deň prijatia zákona č. 115/1948 Zb., t.j. 28. 04. 1948. Tento názor
je súladný s názorom ústavného súdu ČSFR v Náleze I.ÚS 597/92. Dovolací súd poukázal na to, žepovažoval za rozhodujúcu okolnosť to, že v čase znárodnenia bolo v pozemkovej knihe intabulované a
žalobou o výmaz nikdy nespochybnené vlastníctvo J. P. D. R. P., že aktom znárodnenia nehnuteľnosti
nebola majetková krivda v zmysle zákona 87/91 Zb. spôsobená žalobcovi, ale menovaným osobám.

Po citovanom uznesení Najvyššieho súdu vo veci rozhodol odvolací súd Krajský súd v Banskej Bystrici
(týkajúcej sa prvostupňového konania 20C/80/1992 OS Banská Bystrica) rozsudkom 15Co/41/2012-897
zo dňa 30. 05. 2012. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že vychádzal z názoru vysloveného v Náleze
Ústavného súdu, že z hľadiska výkladu zákona 87/1991 Zb. musí vykladať jeho jednotlivé ustanovenia

aj vo vzťahu k ostatným právnym normám z hľadiska jeho účelu, pričom doterajší výklad Ústavný súd
považoval za formalistický a popierajúci účel reštitučného zákona. Odvolací súd konštatoval, že je v
konaní nepochybne preukázané a nesporné, že vec, ktorá je predmetom nároku prešla do vlastníctva
štátu a povinná osoba ju vydala na základe písomnej výzvy oprávneným osobám. Žalobca uzavrel
s manželmi P. 02. 02. 1948 kúpnu zmluvu. V čase datovania nebol plnoletý podľa vtedy platného
uhorského práva nemal 21 rokov, ako to vyplýva zo zákona 447/1919 Zb. Kúpna zmluva bola uzavretá

v roku 1948, podľa prechodných ustanovení stredného občianskeho zákonníka 141/1950 Zb. § 562
možno vyvodiť záver, že do dňa účinnosti daného zákona sa právne pomery spravujú skorším právom,
čo vyplýva aj z § 498 a § 854 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992. Platnosť zmluvy zo dňa
02. 02. 1948 sa preto posudzuje podľa vtedy platného práva Uhorského obyčajového práva. Spomenutá
zmluva nebola platná, pretože žalobca túto zmluvu sám uzavrieť nemohol bez toho, aby bola schválená

súdom. Je nepochybné aj to, že takáto zmluva bola zapísaná do pozemkovej knihy na základe listiny
s úplným zaistením. Bolo nepochybne preukázané aj to, že pozemková kniha odporovala skutočnému
právnemu stavu, pričom naoko vykazovala iného vlastníka než kto ním v skutočnosti bol.

V súlade s názorom Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR odvolací súd nemohol akceptovať
deklaratórny zápis v pozemkovej knihe, ktorý nezodpovedal skutočnému stavu vlastníctva majetku. Bolo
nesporne preukázané, že k tomuto zápisu do pozemkovej knihy došlo na základe neplatnej kúpnej
zmluvy a skutočným vlastníkom, z hľadiska účelu zákona 87/91 Zb., bol žalobca aj keď bol v pozemkovej
knihe vedený iný vlastník. V čase znárodnenia ku dňu 28. 04. 1948 skutočným vlastníkom bol žalobca,

ktorému boli nehnuteľnosti znárodnené a na koho ujmu takéto znárodnenie bolo vykonané, z pohľadu
vyššie uvedeného názoru Ústavného súdu.

Odvolací súd nemohol akceptovať záver, že žalobca, keďže stav v pozemkovej knihe mu bol na
ujmu, mohol v lehote do 32 rokov požadovať zrušenie a obnovu predošlého pozemkovoknižného

stavu žalobou o výmaz. Keďže lehota na podanie žaloby začala plynúť od 09. 02. 1948, vzhľadom na
následné politické udalosti, spoločenské pomery po znárodnení, žalobca sa nemohol fakticky domáhať
nápravy nesprávneho zápisu v pozemkovej knihe za stavu, keď po znárodnení bol ako vlastník titulom
znárodnenia v pozemkovej knihe vedený už nie nepravý vlastník, ale štát. Skutočnosť, že žalobu
nepodal, nemôže byť z pohľadu reštitučného zákona na ujmu žalobcu. Z tohto dôvodu skutočným

vlastníkom znárodnených nehnuteľností bol žalobca, ktorého možno považovať za oprávnenú osobu.
Tento záver je opodstatnený v dôsledku názoru Ústavného súdu, ktorý vyslovil, že je neprípustné,
aby v otázke ustálenia oprávnenej osoby boli založené na bezpráví spočívajúcom vo formalistickom
akceptovaní deklaratórneho zápisu v pozemkovej knihe, nezodpovedajúceho skutočnému stavu
vlastníctva majetku v čase jeho znárodnenia. Teda to, kto je oprávnenou osobou, vyplynulo z tohto

záveru, teda zo skutočného vlastníckeho stavu majetku v čase jeho znárodnenia.

Podľa § 5 ods.5 zákona č. 87/91 Zb. ide o spor fyzických osôb navzájom, z ktorých každá o sebe tvrdí, že
je obeťou nedemokratického režimu. Z tohto ustanovenia vyplýva, že žalobca mohol svoj nárok uplatniť
na súde len voči osobám, ktorým sa vec vydala. V čase od podania žaloby a v medziobdobí od vydania

vecidodňarozhodnutiasúduvšakdošlokprevodualeboprechoduvecinainúosobutak,ževsúčasnom
období vlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nároku žalobcu už nie sú právni nástupcovia po J.
D. R. P.Ň.. Žalobe o vydanie nehnuteľnosti nemožno vyhovieť preto, že žalovaní (právni nástupcovia po
manželoch P.) v čase rozhodovania súdu už nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, z toho dôvodu
chýba pre úspešnosť žaloby základná podmienka na vydanie veci. Treba však pripomenúť, že nejde o

prípad nemožnosti vydať vec podľa ustanovenia § 13 ods.1 zákona 87/91 Zb. Pri aplikácii a výklade § 5
ods.5 povinnosť podľa citovaného ustanovenia neprechádza na ďalšiu osobu, ktorá sa následne stala
vlastníkom nehnuteľnosti.V procesnom konaní (14C/149/2005) na poslednom pojednávaní navrhovateľ trval na návrhu. Žiadal,
aby súd uložil odporcovi v 1/ rade povinnosť vydať mu neobytnú budovu súpisné číslo 363 a pozemok
parcelyCKN4260,CKN4264/2,EKN2491/2katastrálneúzemieBanskáBystrica,aabyuložilodporcom

v 2/ až 7/ rade povinnosť vydať mu parcelu CKN 4260.

Odporca v 1/ rade žiadal návrh voči nemu zamietnuť. Poukázal na to, že nie je možné návrhu
navrhovateľa vyhovieť ani za predpokladu, že je oprávnenou osobou, pretože parcela CKN 4260 bola
predmetom dohody o vydaní uzavretej s J. D. R. P. zo dňa 09. 03. 1992. Nárok na vydanie stavby

neobytnej budovy si neuplatnila žiadna osoba ani navrhovateľ. Parcela CKN 4264/2 nebola v jeho
vlastníctve,pretoaninemohlabyťpredmetomdohodyovydaníaparcelaEKN2491/2nebolavydaná,ale
prostredníctvom Ministerstva financií SR bola za ňu vyplatená oprávneným osobám finančná náhrada.

Odporkyňa v 2/ rade a odporcovia v 4/, 5/, 6/, 7/ rade žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázali
na právny názor vyslovený súdmi v konaní 20C/80/1992 Okresného súdu Banská Bystrica. Aj keď

navrhovateľ z hľadiska zákona 87/91 Zb. je oprávnenou osobou, neprichádza do úvahy vydanie veci
podľa § 5 ods.5, pretože v čase rozhodovania nie sú vlastníkmi vydanej veci.

Pôvodná odporkyňa v 3/ rade S.. F. Z.ová v priebehu konania dňa 16. 02. 2013 zomrela. Jej právnymi
nástupcami podľa odpovede Notárskeho úradu JUDr. Štefana Morvaya Bánovce nad Bebravou sú

odporcovia 3a/, 3b/, 3c/. Odporca 3a/ na pojednávaní uviedol, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť s
prihliadnutím na to, že vec, ktorá bola predmetom dohody o vydaní veci sa nenachádzala vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve ich právnej predchodkyne S.. F. Z..

Vedľajší účastníci manželia Ž. v pôvodných vyjadreniach žiadali návrh zamietnuť, po zrušení

prvostupňového rozsudku sa k veci nevyjadrili.

Pôvodne označení vedľajší účastníci na strane odporcov J. T., Y. T., J. T. D. D. T. uviedli, že nechcú ďalej
vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci. S.. Y. Q. - súčasný vlastník parcely CKN 4264/2 na dotaz
súdu uviedol, že nechce vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcov.

Ako už bolo vyššie uvedené, pozemnoknižné parcely zapísané vo vložke 85 označené ako
pozemnoknižnáparcela1411jeidentickápodľasúčasnéhostavuKatastranehnuteľnostísparcelouCKN
4260 zapísanou na LV XXXX, ku ktorej sú ako vlastníci uvedení vedľajší účastníci S.. J. Ž. D. P. Ž. (č.
l. 110). Vlastníctvo nadobudli titulom kúpy od predávajúcej S.. F. Z. kúpnou zmluvou N13/98, ktorá bola

vkladovaná Správou katastra P. P. pod V 554/98 (č. l. 193). Pozemnoknižná parcela 1412 je identická s
parcelou CKN 4264/2 zapísanou na LV 18, ku ktorej boli ako podieloví spoluvlastníci zapísaní J. T. D. Ľ.
T. titulom kúpnej zmluvy V 2464/2001 (č. l. 111). V súčasnosti je táto parcela vo výlučnom vlastníctve S..
Y. Q., zapísaná je na LV XXXX titulom kúpnej zmluvy V 3489/2012 zo dňa 02. 08. 2012 a 13. 08. 2012
(č. l. 518). Pozemnoknižná parcela 2491/2 je identická s parcelou EKN 2491/2 zapísanou na LV 6012

vlastníkom je Mesto P. P. (č. l. 371). Neobytná budova, ktorá bola postavená na pozemnoknižnej parcele
1411 je v súčasnosti zapísaná na LV XXXX vo vlastníctve vedľajšieho účastníka S.. J. Ž. (č. l. 367).

Zákon 87/1991 Zb. v znení noviel o mimosúdnych rehabilitáciách v § 1 v predmete úpravy uvádza, že
sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi,

pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami urobenými v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990.
Podľa § 3 ods.1 oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu, ak je
štátnym občanom ČSFR a má trvalý pobyt na jej území. Podľa § 4 ods.1 povinnou osobou je štát alebo
právnické osoby s výnimkami uvedenými v písmene a) a písmene b) a podľa odseku 2 fyzické osoby,
ktoré nadobudli vec od štátu, ktorý získal oprávnenie s ňou nakladať za okolností uvedených v § 6

zákona.

Podľa § 5 ods. 2 zákona 87/1991 Zb., na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu do šiestich
mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak jej nárok zanikne.
Podľa odseku 4, ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2, môže oprávnená osoba uplatniť

svoje nároky na súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa odseku 5, ak bola vec vydaná, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku
2 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala, do jedného roka
odo dňa účinnosti tohto zákona.Podľa § 13 ods.1 citovaného zákona, finančná náhrada sa oprávnenej osobe poskytuje len za
nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno vydať, alebo ak táto osoba požiada o finančnú náhradu podľa § 7 ods.

3, 4 a 5 zákona.

Procesný súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v inom súdnom konaní - 20C/80/1992
tunajšieho súdu, v ktorom navrhovateľ tiež vystupoval z pozície navrhovateľa a predmetom konania bola
žaloba o vydanie veci podľa citovaného zákona voči odporcom ako právnym nástupcom osôb, ktorým

bola vec vydaná manželom P.. Po vyslovenom právnom názore Ústavným súdom SR, právnom názore
Najvyššieho súdu SR a právnom názore Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu v
uvedenomsúdnomkonaníprocesnýsúdkonštatuje,ženavrhovateľjeoprávnenouosoboupodľazákona
87/91 Zb. Jeho nárok na vydanie pozemku - parciel voči odporcovi v 1/ rade nie je dôvodný. Odporca
1/ parcelu CKN 4260 vydal dohodou zo dňa 09. 03. 1992 manželom J. D. R. P.. Parcela CKN 4264/2
nebola vo vlastníctve odporcu 1/, preto neprichádza do úvahy jej vydanie od odporcu 1/ ako povinnej

osoby. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 20. 06. 2001 je preukázané, že vlastníkom tejto parcely bol
Poľnonákup Hron, š. p. v likvidácii P. P., ktorý parcelu predával J. T. D. Ľ. T. (zmluvným predchodcom
súčasného vlastníka S.. Y. Q.). Odporca 1/ nie je povinnou osobou v zmysle zákona 87/91 Zb. K parcele
EKN 2491/2 odporca v 1/ rade bol vlastníkom, aj v súčasnosti je vlastníkom, ale neprichádza do úvahy jej
vydanie, keďže podľa § 13 ods.1 citovaného zákona bola predchodcom dnešných odporcov manželom

P. priznaná finančná náhrada (rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 11. 01. 1999).

Nárok navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcom v 2/ až 7/ rade vydať mu pozemok parcelu CKN
4260 tiež nie je dôvodný. Z ustanovenia § 5 ods.5 nepochybne vyplýva, že navrhovateľ môže svoj
nárok uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala. Odporcovia v 2/ až 7/ rade sú právnymi

nástupcami týchto osôb. V čase od podania návrhu a od vydania veci do rozhodovania súdu však došlo
k prevodu veci na inú osobu, v súčasnosti na vedľajších účastníkov manželov Ž.. Títo už nie sú právnymi
nástupcamipomanželochJ.D.R.P..Keďsavychádzazozneniacitovanéhoustanovenia,podľaktorého
osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote neboli uspokojené, môžu svoj nárok uplatniť na súde len voči
osobám, ktorým sa vec vydala. Teda nie už voči ich zmluvným nástupcom. Z tohto dôvodu chýba pre

úspešnosť návrhu základná podmienka na vydanie veci. Nejedná sa v tomto prípade o nemožnosť
vydania veci, na ktoré dopadá povinnosť štátu na finančnú náhradu podľa § 13 ods.1.

Vydania stavby (označená ako súpisné číslo 363 na parcele CKN 4260) navrhovateľ svoj nárok prvýkrát
uplatnil až podaním zo dňa 12. 11. 2008, ktoré predložil súdu na pojednávaní 13. 11. 2008 (č. l. 301).

Navrhovateľ ani neuvádza, či písomne vyzval povinnú osobu na vydanie aj stavby, listinný dôkaz o tejto
skutočnosti nepredložil, ale podstatné je pre súdne konanie to, že tento nárok (vydanie stavby) nepodal
v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote podľa § 5 ods.4, 5 zákona 87/1991 Zb. V tejto časti návrhu sa
súd nemôže meritórne zaoberať nárokom, pretože tento bol uplatnený po prekluzívnej lehote. Z tohto
dôvodu bez ďalšieho musí súd návrh zamietnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov potom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods.1 OSP o návrhoch účastníkov, ktorí žiadali priznať
náhradu trov konania.

Podľa § 142 ods.1 OSP navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva, pretože bol v konaní
neúspešný.

Odporcovia boli v konaní úspešní. Odporca v 1/ rade nežiadal náhradu trov konania.

Odporkyňa v 2/ rade K. Y. žiadala náhradu trov konania, súd jej priznáva náhradu trov právneho
zastupovania podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. Odmena za zastupovanie vychádza z predmetu konania,
ktorým je hodnota veci vydanie parcely CKN 4260 zastavané plochy a nádvoria 206 m2 podľa
kúpnopredajnej zmluvy (v spise na č. l. 193), hodnota veci je výškou kúpnej ceny 154 444,-- Sk = 5

292,57 Eur. Odporkyňa 2/ bola podielovou spoluvlastníčkou v 1/3-ine, takže hodnota veci predstavuje
sume 1 764,19 Eur. A z nej odmena podľa § 10 ods. 1 predstavuje 81,33 Eur za jeden úkon. Súd priznáva
trovy právneho zastupovania za rok 2007 odmenu za prípravu a prevzatie a za pojednávanie 02. 10.
2007 za každý úkon odmena 81,33 Eur a ku každému úkonu režijný paušál po 5,91 Eur. Za rok 2008priznáva odmenu za pojednávanie 06. 05. 2008 a 13. 11. 2008 odmena vo výške 81,33 Eur, ku odmene
režijný paušál 6,31 Eur. Za rok 2011 za pojednávanie 19. 05. 2011 odmena 81,33 Eur a režijný paušál
7,41 Eur, vyjadrenie k odvolaniu, odmena a režijný paušál a pojednávanie 01. 10. 2013 odmena a režijný

paušál. Spolu na odmene 569,31 Eur, na režijnom paušále 47,07 Eur, spolu 616,36 Eur. Túto sumu
zaplatí navrhovateľ na účet právneho zástupcu odporkyne 2/ uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Odporca 3a/ žiadal priznať náhradu cestovného na posledné pojednávanie, preto mu súd priznáva
cestovné trovy vo výške 2,-- Eur.

Odporcovia 4/, 5/, 6/ a 7/ boli spoločne zastúpení právnou zástupkyňou advokátkou JUDr. Dagmar
Vavrekovou, pričom táto právna zástupkyňa zastupovala od začatia konania až do konca roku 2003 aj
odporkyňu v 2/ rade, od roku 2004 už len odporcov v 4/ až 7/ rade. Tak isto sa odmena za zastupovanie
odvíja od hodnoty veci parcely CKN 4260 z kúpnej zmluvy (v spise na č. l. 193), kúpna cena 154 444,--
Sk = 5 292,57 Eur. Odporkyňa v 2/ rade bola podielovou spoluvlastníčkou v 1/3-ine, čiže na ňu pripadá

hodnota veci 1 764,18 Eur a odporcovia vo 4/ až v 7/ rade každý boli podieloví spoluvlastníci po 1/12-
ine, teda hodnota 441,04 Eur x 4. Predmetom sporu je hodnota veci vo výške 3528,36 Eur. Právna
zástupkyňa začala zastupovať všetkých piatich odporcov v roku 1999, teda za účinnosti vyhlášky 240/90
Zb. Výška odmeny zastupovania u odporkyne 2/ predstavuje 29,21 Eur a u odporcov 4/ až 7/ po 14,60
Eur x 4. Spolu 87,61 Eur. Keďže právna zástupkyňa zastupuje viac osôb podľa § 17 ods.2 sa znižuje

odmena o 20 % o 17,52 Eur, takže odmena za zastupovanie za jeden úkon predstavuje 70,09 Eur. Súd
priznáva za právne zastupovanie za rok 1999 za prípravu a prevzatie odmena 70,09 Eur, režijný paušál
3,32 Eur, za rok 2000 vyjadrenie zo dňa 15. 06. 2000 odmena 70,09 Eur + režijný paušál 3,32 Eur, za rok
2001 stanovisko zo dňa 02. 11. 2001 odmena 70,09 Eur, režijný paušál 3,32 Eur. Ďalej prináleží odmena
za zastupovanie podľa vyhlášky 163/2002 Z.z. U odporkyne 2/ je vyčíslená odmena za jeden úkon 74,50

Eur, u odporcov 4/ až 7/ odmena 30,35 Eur pre jedného. Spolu potom odmena za zastupovanie všetkých
za jeden úkon predstavuje 74,50 Eur + 4 x 30,35 Eur = 195,90 Eur. Táto je znížená o 20 % 39,18 Eur,
takže výsledná odmena predstavuje 156,72 Eur. Za rok 2003 prináleží za stanovisko zo dňa 07. 10. 2003
odmena 156,72 Eur a režijný paušál 4,25 Eur. V ďalšom časovom období sa odmena za zastupovanie
vypočítava podľa vyhlášky 655/2004. Tam už právna zástupkyňa zastupuje len odporcov v 4/ až 7/ rade.

Vychádza sa z hodnoty veci 13 286,77 Sk = 441,04 Eur pre každého z odporcov odmena 31,54 x 4 =
126,16 Eur znížená o 20 % (§ 13 ods. 2), teda 25,23 Eur, výsledná odmena 100,93 Eur. Súd priznáva
za rok 2007 za zastupovanie za pojednávanie 02. 10. 2007 odmenu 100,93 Eur, režijný paušál 5,91
Eur, za rok 2008 za pojednávanie 06. 05. 2008 a 13. 11. 2008 za každý úkon odmena 100,93 Eur a
režijný paušál 6,31 Eur a v roku 2011 za pojednávanie 19. 05. 2011 odmena 100,93 Eur, režijný paušál

7,41 Eur. Súčtom odmien vychádza suma 770,71 Eur a režijný paušál 40,15 Eur (súd poznamenáva, že
ku každému úkonu priznáva len jeden režijný paušál, aj keď sa jedná o zastupovanie viacerých osôb v
jednom úkone). Právna zástupkyňa týchto odporcov je platiteľkou DPH od 01. 06. 2004, takže do 31.
12. 2010 jej prináleží z odmeny a z režijného paušálu 19 % DPH, z odmien 100,93 x 3 = 302,79 Eur a z
režijných paušálov 5,91 + 6,31 + 6,31 = 18,53 Eur, spolu 321,32 Eur a z toho DPH 61,05 Eur. Za rok 2011

prináleží DPH vo výške 20 % z odmeny 100,93 + režijný paušál 7,41 Eur, spolu 108,34 Eur, predstavuje
DPH 21,66 Eur. Po spočítaní DPH vychádza 82,71 Eur. K tomu ďalej treba priznať odmenu za vyjadrenie
k odvolaniu 100,93 Eur, režijný paušál 7,41 Eur a za pojednávanie 01. 10. 2013 odmena 100,93 Eur,
režijný paušál 7,81 Eur. A z týchto treba priznať aj 20 % DPH. Potom súčet na odmene suma 972,57
Eur, na režijnom paušále 55,37 Eur a na DPH 126,13 Eur, spolu 1 154,07 Eur. Keďže právna zástupkyňa

vyčíslila náhradu trov právneho zastupovania na sumu 921,18 Eur, súd jej ňou vyčíslené trovy právneho
zastupovania priznáva. Navrhovateľ bude povinný ich zaplatiť na účet právnej zástupkyne uvedený vo
výrokovej časti rozsudku.

Vedľajší účastníci manželia Ž., ktorí vystupovali na strane odporcov žiadali náhradu trov konania, a to

náhradu trov právneho zastupovania. V ich prípade sa tak isto jedná u účastníka konania o vydanie
parcely CKN 4260, teda z hodnoty veci 5292,57 Eur (kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve v spise na č.
l. 193). Náhrada trov právneho zastupovania sa vyčísľuje podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. a noviel. Právny
zástupca vedľajších účastníkov vyčíslil odmenu za jeden úkon právneho zastupovania na sumu 180,93
Eur. Súd priznáva právne zastupovanie za rok 2008 za úkony príprava a prevzatie odmena 180,93 Eur

+ režijný paušál 6,31 Eur, za pojednávanie 13. 11. 2008 odmena 180,93 Eur, režijný paušál 6,31 Eur,
a za rok 2011 priznáva za pojednávanie 19. 05. 2011 odmenu 180,93 Eur, režijný paušál 7,41 Eur.
Spolu na odmene 542,79 Eur a na režijnom paušále 20,01 Eur. Právny zástupca vedľajších účastníkov
konania je platiteľom DPH od 01. 09. 1993, súd teda priznáva DPH vo výške 19 % za rok 2008 z odmenya režijného paušálu, čo predstavuje 71,15 Eur a za rok 2011 DPH vo výške 20 % z jednej odmeny
a režijného paušálu čo predstavuje 37,68 Eur, spolu na DPH 108,81 Eur. Súčtom trovy konania pre
vedľajších účastníkov potom činí odmena 542,79 Eur, režijný paušál 20,01 Eur, DPH 108,81 Eur, spolu

671,61 Eur. Túto sumu zaplatí navrhovateľ vedľajším účastníkom na účet právneho zástupcu uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.