Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/158/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113233336
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113233336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
Prefa Brno a.s., so sídlom Kulkova 10/4231, 615 00 Brno, Česká republika, IČO: 46 90 10 78, proti
žalovanému: CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom Štrková 17, 011 54 Žilina, IČO: 31 568
963, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná
10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, v konaní o zaplatenie 15.070,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 273/2013-101 zo dňa 14.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 273/2013-101 zo dňa 14.04.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 15.070,64 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.227,11 Eur od 06.04.2013 a zo sumy 13.843,53
Eur od 30.04.2013 všetko až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.013,20 Eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 3028 ods. 3 Občianskeho zákonníka českej

republiky č. 89/2012 Sb. (ďalej aj len „OZ“), § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb.
(ďalej aj len „OBZ“), § 409 ods. 1 OBZ, § 411 OBZ, § 447 OBZ, § 450 OBZ, § 324 ods. 1 OBZ, § 369 ods.
1 OBZ, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 ZB, § 1 Nariadenia vlády č. 142/1994 Sb.,
ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka,
v znení účinnom od 1.7.2010 do 30.6.2013 okresný súd žalobe vyhovel. V odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že posledné pojednávanie v prejednávanej veci sa uskutočnilo dňa 14.04.2013 v
neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalovaného, za súčasného splnenia zákonných

podmienokvymedzených§101ods.2OSP.Právnazástupkyňažalovanéhoospravedlnilasvojuneúčasť
na pojednávaní podaním doručeným okresnému súdu a požiadala o odročenie pojednávania podaním
doručeným okresnému súdu dňa 13.4.2015 s poukazom na pripojené potvrdenie ošetrujúceho lekára
MUDr. O. O. zo dňa 09.04.2015 o tom, že zdravotný stav právnej zástupkyne žalovaného neumožňuje
zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Posúdením podania právnej zástupkyne žalovaného vrátane
pripojeného potvrdenia okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky
predpokladané „§ 119 O.s.p. pre odročenie pojednávania. Ustanovenie § 119 O.s.p. upravuje, za

akých podmienok je možné pojednávanie odročiť, pričom tento procesný postup súdu viaže o.i. na
dôležitosť dôvodov na odročenie pojednávania, kedy vzniká účastníkom povinnosť oznámiť dôvod
odročenia bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o ňom účastník dozvedel. Zákonná úprava obsahuje
podstatné náležitosti návrhu na odročenie pojednávania s tým, že v prípade, ak dôvodom na odročeniepojednávania je zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania
musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu
neumožňuje zúčastniť sa pojednávania, pričom zákonná úprava precizuje obsah tohto vyjadrenia tak,

že jeho obsahovou náležitosťou je konštatovanie, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Vo vyjadrení
ošetrujúceho lekára predloženého právnym zástupcom odporcu takáto obsahová náležitosť absentuje.“

Uvedený nedostatok a dôležitosť dôvodu pre odročenie pojednávania okresný súd vyhodnotil nielen

z pohľadu splnenia formálnych náležitostí žiadosti, ale taktiež v kontexte ostatných skutočností, ktoré
vyplývajú z „doterajšieho konania a z obsahu spisového materiálu.“ Okresný súd zistil, že konanie
v predmetnej právnej veci začalo podaním žaloby na okresnom súde dňa 10.10.2013. Vo veci sa
uskutočnili viaceré pojednávania, ktorých predmetom bolo preukazovanie medzi účastníkmi sporných
skutočností významných pre rozhodnutie veci. Pojednávaniam predchádzalo mimosúdne rokovanie
účastníkov bez uzavretia následnej dohody. Z obsahu potvrdenia ošetrujúceho lekára vyplývalo, že

„ošetrujúci lekár odporúča právnemu zástupcovi odporcu domáce liečenie v čase od 09.04.2015 do
14.04.2015, pričom posledný deň domáceho liečenia sa zhoduje s dňom uskutočnenia predmetného
pojednávania. Predložené potvrdenie neobsahuje dátum jeho vystavenia, avšak je zrejmé, že k
vystaveniu tohto potvrdenia nepochybne muselo dôjsť najneskôr v deň podania žiadosti o odročenie
pojednávania, t. j. dňa 10.04.2015.“ Vzhľadom na dĺžku odporúčaného domáceho liečenia v rozsahu

5-tich dní od 09.04.2015 do 14.04.2015, dátum ukončenia domáceho liečenia vo väzbe na určený
termín pojednávania dňa 14.04.2015, nebolo možné podľa okresného súdu z predloženého potvrdenia
dovodiť, že by sa právna zástupkyňa žalovaného nemohla pojednávania zúčastniť bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu ako predpokladu dôležitého dôvodu pre odročenie
pojednávania. Súd je povinný rešpektovať procesné a ústavné práva oboch účastníkov konania, t.j.

práva žalovaného zúčastniť sa prejednania veci, ako aj práva žalobcu na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov tak, aby ochrana práv účastníkov bola rýchla a účinná. Zásadne nie je možné pri
zabezpečení realizácie procesných práv jedného z účastníkov zasahovať do procesných práv druhého
účastníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd rozhodol o prejednaní veci v neprítomnosti
žalovaného a jeho právnej zástupkyne v súlade s § 101 ods. 2 OSP.

Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, okresný
súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodno-právny, na ktorý aplikoval podľa vykonanej voľby
práva nasledovné zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka platného v Českej republike k okamihu
vzniku záväzkovo-právneho vzťahu účastníkov. Ťažisko obrany žalovaného voči žalovanej pohľadávke
spočívalo v spochybnení uskutočnenej dodávky tovaru v nadväznosti na namietanú splatnosť kúpnej

ceny v námietke vzniku omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu. Okresný súd mal nesporne
preukázané, že na základe kúpnej zmluvy č. 700002/13 zo dňa 12.03.2013, ktorej predmet zodpovedá
písomnej objednávke žalovaného zo dňa 21.02.2013, žalobca „uskutočnil dodávku tovaru, ktorá podľa
pripojených dodacích listov vystavených v dňoch 14. - 15.03.2013 čo do rozsahu a druhu plnenia
korešponduje predmetu uzavretej kúpnej zmluvy. Svedok A. U., ktorého výsluch súd uskutočnil na

základe návrhu navrhovateľa, uviedol, že dňa 14.03.2013 a 15.03.2013 potvrdil svojim podpisom
prevzatie tovaru špecifikovaného v pripojených dodacích listoch. Obsah kúpnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania svedkovi nebol známy. Konkrétne požiadavky na dodávku stavebného materiálu
adresoval svojmu nadriadenému. K osobe V. D., ktorý potvrdil prevzatie tovaru dňa 15.03.2013 uviedol,
že išlo o zamestnanca subdodávateľa odporcu, prostredníctvom ktorého odporca vykonával dielo,

na ktoré bol stavebný materiál určený.“ Hoci sa vykonanými dôkazmi v konaní nepodarilo preukázať
totožnosť osoby, ktorá v mene žalovaného potvrdila prevzatie stavebného materiálu na dodacom liste
zo dňa 15.03.2013, pod menom O. a s označením čísla občianskeho preukazu, v kontexte ostaných
vykonaných dôkazov mal okresný súd uskutočnené dodávky tovaru žalobcom žalovanému preukázané.
Svedok O. F. ako zamestnanec VAHOSTAV, a.s., pre ktorý žalovaný vykonával dielo, uviedol, že v

rámci predmetného diela sa uskutočnila dodávka železobetónových rúr v hodnote okolo 15.000,- Eur.
V súvislosti s odovzdaním diela bola v rámci preberacieho konania vyhotovená dokumentácia kvality
„vyhlásením o zhode k tejto dodávke. Napriek tomu, že svedok sa nevedel vyjadriť k presnému počtu
rúr, ktoré tvorili predmet spornej dodávky, uviedol, že išlo o tovar v hodnote okolo 15 tisíc eur, ktorá suma
korešponduje výške žalovanej pohľadávky. K osobe V. D. uviedol, že táto osoba je spojená s firmou

JAPA TEAM, s.r.o., ktorá vystupovala ako subdodávateľ odporcu.“

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že svedok S. S. uviedol, že časť diela,
ktoré zastrešovala spoločnosť VAHOSTAV, a.s., súvisela s dodávkou betónových rúr. Svedok potvrdil,že betónové skruže dodával žalobca, avšak k rozsahu dodávky sa nevedel vyjadriť. Rovnako nemal
znalosti o osobách s menom V. D. alebo O.. Uskutočnenie prepravy tovaru na miesto stavby žalobca
preukazoval objednávku prepravy č. 130251 s dátumom nakládky 14. - 15.03.2013 a dátumom

vykládky 15.03.2013 a pripojeným medzinárodným nákladným listom SK 6886667 zo dňa 15.03.2013
a objednávkou prepravy č. 130265 v súvislosti s prepravou tovaru žalovanému, s dátumom nakládky
15.03.2013 a dátumom vykládky 15.03.2013 vrátane medzinárodného nákladného listu č. 0266510
zo dňa 15.03.2013. Svedok A. U. ako bývalý zamestnanec žalovaného potvrdil, že žalobca poskytol
žalovanému plnenie v súvislosti s realizáciou stavby modernizácie železničnej trate v Púchove, a

to v čase, keď bol zamestnancom žalovaného. Svedok vykonával funkciu stavbyvedúceho, a teda
riadil pracovníkov a potvrdzoval prevzatie stavebného materiálu. Svedok nahliadnutím do listinných
dôkazov potvrdil svoj podpis na dodacích listoch vzťahujúcich sa k žalovanej pohľadávke. K osobe V.
D. uviedol, že išlo o stavbyvedúceho inej firmy, ktorá vykonávala pre žalovaného stavebné práce v
rámci subdodávky. Napriek tomu, že v dvoch prípadoch boli dodacie listy potvrdené osobami odlišnými
od svedka U., svedok potvrdil, že stavebný materiál, ktorý tvoril predmet dodávky žalobcu, bol použitý

a zapracovaný na stavbe pri zhotovení diela žalovaným. Konkrétne išlo o zabudované dodávky rúr v
priemere 220x200 cm. Svedok potvrdil, že na predmetnú stavbu bol dodaný všetok materiál potrebný
na vykonávanie diela. Uviedol, že na stavbe pôsobilo viacero zamestnancov žalovaného v pracovnom
zaradení ako stavbyvedúcich. Na podporu žalovaného nároku žalobca uviedol, že porušenie zmluvných
podmienok žalovaný u žalobcu nenamietal, z čoho nepriamo vyplýva, že podmienky zmluvy boli v súlade

sobsahomobjednávkyžalovanéhožalobcomakopredávajúcimsplnené.Napokusyozmieradresované
žalobcom žalovanému žalovaný nereagoval a prvé námietky voči žalovanej pohľadávke uplatnil až v
rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti okresný súd dospel k záveru, že

žalobca dostatočným spôsobom preukázal dôvodnosť žalovanej pohľadávky titulom zaplatenia kúpnej
ceny dodaného tovaru. Napriek tomu, že žalovaný nespochybnil uzavretie dvoch vyššie označených
kúpnych zmlúv, v rámci ktorých zmluvné strany dojednali presným spôsobom predmet plnenia s
vymedzením druhu tovaru, jeho množstva a jednotkovej ceny a dodacie listy s vymedzeným predmetom
plnenia korešpondujú obsahu uzavretých kúpnych zmlúv, bez bližšej argumentácie namietol prevzatie

tovaru kupujúcim, t.j. žalovaným. Svoju námietku oprel o tvrdenie, že dodacie listy sú v dvoch prípadoch
podpísané osobami odlišnými od osôb, ktoré zmluva označuje za oprávnené konať v mene žalovaného.
Okrem uvedenej námietky zo žiadnych iných skutočností nemožno podľa okresného súdu vyvodiť
záver, že k poskytnutiu plnenia žalobcom v dojednanom rozsahu nedošlo. Žalovaný voči žalobcovi
nenamietal porušenie zmluvných podmienok, a teda neuskutočnenie dodávky v dojednanom rozsahu.

Na pokusy o zmier žiadnym spôsobom nereagoval a žiadneho nariadeného pojednávania, v rámci
ktorého mal možnosť vyjadriť sa k totožnosti osôb, ktoré svojim podpisom potvrdili sporné dodacie listy,
sa nevyjadril. Svedok U. potvrdil, že stavebný materiál bol na stavbu poskytnutý v takom rozsahu, ktorý
umožňoval splnenie záväzku zhotoviteľa, a teda vykonanie diela. Z výpovede tohto svedka nemožno
vyvodiť záver, že by na strane žalobcu došlo k porušeniu zmluvy, a že by žalobca dodal žalovanému

tovar v inom rozsahu, ako bol medzi účastníkmi v uzavretých kúpnych zmluvách dojednaný. V súlade s
uzavretými kúpnymi zmluvami vo väzbe na dojednané obchodné podmienky, došlo medzi účastníkmi k
osobitnejdohodeosplatnostikúpnejcenyviazanejnalehotu45dníodvystaveniafaktúr.Pokiaľžalovaný
„spochybňoval okamih, kedy táto lehota na splnenie záväzku mala plynúť, aj v prípade spornosti
podporne platí zákonná úprava, ktorá viaže lehotu splatnosti kúpnej ceny na okamih uskutočnenia

dodávky tovaru. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s
návrhom na začatie konania, ktorý bol formulovaný v rámci dojednanej sadzby úrokov z omeškania, a
preto návrhu aj v tejto časti vyhovel.“ O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietal, že súd prvého stupňa na základe
vykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,rozhodnutieokresnéhosúduvychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že medzi účastníkmi bol sporný právny základ
žalovanej pohľadávky a rozsah poskytnutých služieb a výška účtovanej odplaty. Žalovaný namietal

vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, v súvislosti ktorej žalobca predložil dodacie listy č. 13700212 a
13700213, že obsah týchto dodacích listov je zmätočný a osoby, ktoré mali tovar prevziať, neboli
na prevzatie tohto tovaru oprávnené a spochybnil doručenie žalovaných faktúr žalovanému spolu s
prílohami tak, ako bolo medzi účastníkmi dojednané. Rozpory v tvrdeniach účastníkov neboli odstránenéani výsluchmi svedkov, „nakoľko svedok S. S. uviedol, že na stavbe nikdy nebol a osobu pána O.
a pána V. D. nepozná. Svedok O. F. sa nevedel vyjadriť k množstvu dodaného tovaru o meno V.
D. pozná ako osobu spojenú s firmou JAPA TEAM, ktorá podľa jeho tvrdení mala vystupovať ako

subdodávateľ odporcu, osobu pána O. nepozná a bližšie sa k predmetu plnenia nevedel vyjadriť.
Odporca pri výsluchu svedka U. prítomný nebol, v tejto časti poukazujeme na to, že v tomto smere
bolo konaním súdu odporcovi odňatá možnosť klásť svedkovi otázky a odňatá možnosť konať pred
súdom, a to s odôvodnením, ktoré uvádzame v ďalšej časti tohto odvolania.“ V tomto smere však
podľa obsahu rozsudku bolo podľa žalovaného zrejmé, že svedkovi U. nebol známy obsah kúpnej

zmluvy. Teda ani jeden svedok sa nevedel jednoznačne vyjadriť k rozsahu poskytnutého plnenia
žalobcom, a teda odstrániť rozpory v tvrdeniach účastníkov, preto nebola existencia pohľadávky žalobcu
spoľahlivo a hodnoverne preukázaná, „preto rozhodnutie prvostupňového súdu považujeme minimálne
za predčasné.“ Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu

predpísaný, určí ho súd. Rozhodnutie okresného súdu, bolo podľa žalovaného predčasné, právny
základ žalovanej pohľadávky nepreukázaný „a teda nie je preukázateľná ani existencia navrhovateľom
tvrdenej pohľadávky v žalobnom návrhu.“

V odvolaní žalovaný namietal, že okresný súd pojednávanie konané dňa 14.4.2015, ktoré sa uskutočnilo

v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného, „neodročil z dôvodu včas doručenej žiadosti o
odročenie pojednávanie zo zdravotných dôvodov na strane právneho zástupcu odporcu, a súd vo
veci pojednával v jeho neprítomnosti, bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko
takýmto postupom súdu bola odporcovi ako účastníkovi konania znemožnená realizácia procesných
práv a právom chránených záujmov, priznaných mu zákonom č. 93/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.“ Okresnému súdu bolo doručené potvrdenie
ošetrujúceho lekára, v ktorom ošetrujúci lekár uviedol, že zdravotný stav právnej zástupkyne žalovaného
neumožňujezúčastniťsanariadenéhopojednávania.„Posúdenie,čizdravotnýstavúčastníkaalebojeho
právneho zástupcu umožňuje alebo neumožňuje sa zúčastniť nariadeného pojednávania, nie je otázka
právneho posúdenia veci. Preto pokiaľ súd pochyboval z dôvodu, že lekárske potvrdenie neobsahovalo

požadovanú formuláciu „bez ohrozenia života ...", mohol súd vyzvať účastníka resp. dopytovať sa u
ošetrujúceho lekára, či právny zástupca je schopný alebo nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Pokiaľ tak súd nepostupoval,
konal v rozpore so zákonom a týmto spôsobom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva a odporcovi znemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym

poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov a svojím postupom zaťažil konanie
procesnou vadou.“

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý konštatoval, že existencia
a dôvodnosť žalovanej pohľadávky bola v konaní dostatočne preukázaná a napadnuté rozhodnutie

okresného súdu je vecné správne. Dodacie listy č. 13700207, 13700211 a 13300500 boli podpísané
toho času zamestnancom žalovaného Ing. A. U.. Ing. A. U. bol uvedený žalovaným ako kontaktná osoba
v pôvodnej objednávke žalovaného. Svedok Ing. A. U. pred súdom prvého stupňa uviedol, že v danej
dobe pôsobil ako stavbyvedúci žalovaného na stavbe „ŽSR Beluša -Puchov" a že zo svojej pracovnej
pozície vznášal požiadavky na potrebný materiál na stavbu včítane železobetónových trúb a tiež potvrdil,

že podpis na dodacích listoch č. 13700207, 13700211 a 13300500 je jeho. K osobe pána V. D. uviedol,
že išlo o pracovníka subdodávateľa žalovaného, ktorý tiež pôsobil na danej stavbe. Ing. A. U. pred
súdom prvého stupňa uviedol, že tovar uvedený v dodacích listoch priamo súvisí s dielom - Svedok O. F.,
zamestnanec spoločnosti VAHOSTAV-SK, a.s. (spoločnosť VAHOSTAV-SK, a.s. bola v združení s OHL
ŽS, a.s. generálnym dodávateľom stavby) potvrdil, že mal na starosti danú časť stavby, na ktorej pôsobil i

žalovaný a že celková dodávka železobetónových trúb bola v rozsahu cca 15.000,- Eur, čo zodpovedalo
žalovanej pohľadávke. K spochybneniu doručenia faktúr žalobca uviedol, že splatnosť faktúr bola medzi
stranami dohodnutá na 45 dní, v zmysle dohodnutých obchodných podmienok sa táto lehota počíta odo
dňa vystavenia faktúry. Okamih doručenia faktúry tak nemá vplyv na lehotu splatnosti pohľadávky. V
rovine druhej námietky sa úplne stotožnil s odôvodnením okresného súdu. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním
v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP došlo
na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/158/2015-125 zo dňa 23.3.2016 k oznámeniu
verejnéhovyhláseniarozsudkunaúradnejtabulikrajskéhosúduvzákonnejlehoteaotermíneverejného

vyhláseniarozsudkuboliúčastnícikonaniaupovedomenípísomnosťoukrajskéhosúduzodňa23.3.2016
(č.l. 126 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný
podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v
prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),
bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania

dostatočnédokazovanie,znehobolsprávnevyvodenýskutkovýstav,ktorýokresnýsúdrovnakosprávne
právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého
rozsudku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom
vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení

s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať

cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade
sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci

uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie
dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 15.070,64 Eur s príslušenstvom.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o
ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na
tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú

skutkový stav veci.

Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa
02.07.2015 (č.l. 111 spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov
dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd dospel k

záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalovaného.

Z podaného odvolania žalovaného bolo zrejmé, že namietal, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalovaného považuje

krajský súd za podstatné poukázať na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie
súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť
nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Pri námietkenesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním
súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie
súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval

nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval
nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval.

Žalovaný tiež namietal odňatie možnosti konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom

vo všeobecnej rovine sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za
následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Na
takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci musí odvolací súd prihliadať
z úradnej povinnosti, t.j. aj vtedy, ak by v odvolaní uplatnené neboli. Medzi takéto vady sa zaraďuje
odňatie možnosti konať pred súdom.
„Ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok
priznáva. Súdna ochrana sa poskytuje v materiálnom ponímaní, čo tiež znamená, že nie každé procesné
pochybenie súdu, alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým dochádza k odopretiu procesného
práva účastníkovi konania, je považovaný za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Súdna
ochrana nie je poskytovaná formálne. Dôležitými hľadiskami sú tie, ktoré vo svetle prípadu dávajú

jednoznačnú odpoveď na otázku, či procesný úkon z uplatnenia ktorého bol účastník vylúčený, mal
podstatný vplyv na ďalšie konanie. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať
rozhodnutie, ako výsledok rozhodovacej činnosti súdu, ani v ňom vyslovený právny názor, s ktorým
sa účastník nestotožňuje. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť činnosťou súdu, ktorá
rozhodnutiu predchádza, do ktorej patria tzv. procesné rozhodnutia“ (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 43/2012 z 11. júla 2012). Z vykonaného odvolacieho prieskumu
krajský súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému
konať pred súdom. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného považuje krajský súd za
podstatné poukázať na to, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 14.04.2015. Dňa 13.04.2015
(č.l. 84 spisu) bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalovaného o odročenie

pojednávania s odôvodnením, že ochorela, o čom bolo predložené potvrdenie ošetrujúceho lekára „zo
dňa 09.04.2015“, a tiež, že zdravotný stav jej nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania. Zároveň požiadala
o ospravedlnenie neúčasti a určenia nového termínu pojednávania.

Pojednávanie podľa obsahu zápisnice o pojednávaní začalo na Okresnom súde Žilina dňa 14.04.2015

o 10,00 hod. a skončilo o 11,10 hod.

Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje, že citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu
meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka, za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných
podmienok. Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania, tak aby mal účastník dostatočnú
časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z § 115 ods. 2 OSP, spravidla najmenej

5 dní pred začiatkom konania pojednávania, ku splneniu ktorej podmienky došlo tým, že termín
pojednávania zobrali účastníci ako i právna zástupkyňa žalovaného na vedomie podľa obsahu zápisnice
spísanej okresným súdom dňa 06.03.2015, čo vyplýva z uznesenia vyhláseného na predmetnom
pojednávaní na č.l. 73 spisu. Ku splneniu tejto podmienky (včasného predvolania na pojednávanie)
teda došlo, keďže termín pojednávania bol účastníkom relevantne oznámený najmenej 5 dní pred

začiatkom konania pojednávania. Ďalšou podmienkou je, aby riadne predvolaný účastník nepožiadal
súd o odročenie pojednávania. V danom prípade bolo vykonané ospravedlnenie neúčasti právnej
zástupkyne žalovaného, spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré na okresný súd došlo
dňa 13.04.2015 v podaní na č.l. 84 spisu, z ktorého nie je možné prijať záver, že obsahuje aj
ospravedlnenie neúčasti priamo žalovaného na predmetnom pojednávaní, s uvedením konkrétneho

dôvodu jeho neúčasti, okrem uvedenia dôvodu neúčasti právnej zástupkyne žalovaného.

V súvislosti s podaním právnej zástupkyne žalovaného, ktorým ospravedlnila svoju neprítomnosť na
pojednávaní, krajský súd považuje za podstatné poukázať na znenie § 119 ods. 1 OSP, v zmysle ktoréhosapojednávaniemôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Podľa§119ods.2OSP,účastník,ktorýnavrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na

všetky okolnosti mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre
ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je možné
uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh
posúdil. Podľa § 119 ods. 3 OSP, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Krajský súd teda v súvislosti s podaním právnej zástupkyne žalovaného opätovne konštatuje, že v
zmysle konštantnej judikatúry súdov a ani § 119 OSP nestačí na odročenie akékoľvek podanie, resp.

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Ospravedlnenie neprítomnosti či už účastníka konania a v
danom prípade právnej zástupkyne žalovaného môže byť akceptovateľné, ako zákonný a opodstatnený
dôvod pre odročenie nariadeného súdneho pojednávania, len ak právna zástupkyňa žalovaného
požiadala o odročenie zo zákonného dôvodu. V tejto súvislosti sa oboznámil krajský súd s potvrdením
predloženýmprávnouzástupkyňoužalovaného(č.l.87aspisu),zktoréhovyplývauvedenieošetrujúceho

lekára, „doporučujem domáce liečenie,“ zdravotný stav menovanej neumožňuje zúčastniť sa súdneho
pojednávania. Potvrdenie v časti Objekt. nález: je bez uvedenia, Ojekt. nález: od 9.IV.2015 do
14.IV.2015. Z uvedeného Výmenného listu - Poukazu však nie je možné konštatovať dátum jeho
vystavenia, tak ako to konštatoval aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vzhľadom však
na uvedenie 09.04.2015 v časti Objekt. nález, je zrejmé, že už dňa 09.04.2015 existoval dôvod vydania

uvedeného potvrdenia od lekára, avšak okresnému súdu bolo doručené až dňa 13.04.2015. V tomto
prípade nie je možné konštatovať podľa odvolacieho súdu, naplnenie podmienky stanovenej v § 119
ods. 2 veta prvá OSP, a to oznámenie dôvodu na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o ňom právna zástupkyňa žalovaného dozvedela. Tiež krajský súd konštatuje, že nie je
naplnená ani dikcia zákonného § 119 ods. 3 OSP posledná veta, keďže nevyplýva z neho uvedenie

ošetrujúceho lekára (č.l. 87a spisu), „že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania“. Preto sa krajský súd
stotožnil so závermi okresného súdu, uvedenými v napadnutom rozsudku a tiež i so zvoleným postupom
okresného súdu, ktorý prejednal vec v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného. Ak v takomto
prípade okresný súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne

napriek žiadosti o odročenie pojednávania, tak neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Tiež
sa žiada dodať, že odvolací súd bol toho názoru, že na strane právnej zástupkyne žalovaného bol
vytvorený dostatočný časový priestor pre zabezpečenie jej zastúpenia splnomocneným zástupcom,
teda substitútom, pokiaľ žalovaný, resp. jeho právna zástupkyňa nezvolili takýto postup bez bližšieho
zdôvodnenia, tak pre takýto postoj chýbal racionálny a závažný dôvod na ich strane. Z charakteru

prejednávanej veci nebolo možné prijať záver, že prípadné substitučné právne zastupovanie žalovaného
na pojednávaní pred okresným súdom dňa 14.04.2015 by nebolo možné od žalovaného i vzhľadom na
dĺžku a charakter uvedeného sporového konania spravodlivo požadovať. Pre vyhodnotenie dôležitosti
dôvodu pre odročenie, vzhľadom na neuvedenie skutočnosti a racionálnych dôvodov, prečo nebolo
zvolené substitučné zastúpenie na pojednávaní z radov advokátov, krajský súd nevidel potom priestor

pre iný postup, ako ten, ktorý bol zvolený okresným súdom.

Krajský súd zdôrazňuje, že od momentu doručenia žaloby spolu s platobným rozkazom žalovanému
dňa 22.11.2013 (č.l. 28 spisu), mal žalovaný, ako aj žalobca, pred súdom danú rovnakú možnosť
obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať a označovať dôkazy,

ktoré žiadal, aby boli vo veci vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval žalobca. Nie je
možné, v zúženom slova zmysle, pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností
toho ktorého účastníka konania, tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého
súdneho konania, žalobca aj žalovaný, môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú,
resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú procesnú

pozíciu a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého
účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný, a
to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd uvádza, že v konanípred okresným súdom Ústavou Slovenskej republiky vyžadovanú rovnosť všetkých účastníkov v konaní
okresný súd dodržal, a to na základe záverov, ktoré uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na § 125 OSP, tak krajský súd len pre úplnosť uvádza, že
výsluch žalovaného, ako účastníka konania, je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ v konaní
pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, s vyhodnotením ktorých žalovaný nesúhlasil
a z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné
konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.

Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému, ako
účastníkovi súdneho konania, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom
prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom
k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom
vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil,

nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj § 6 OSP, a to
postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná,
v spojení s § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo
možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...

„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom
účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust.
§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“.

Tiež bolo teda správne podľa zistení odvolacieho súdu vychádzané okresným súdom z § 119 ods.

1 OSP, podľa ktorého, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť
a z § 101 ods. 1 OSP, podľa ktorého, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu. Ide o premietnutie ústavného práva na súdnu (a inú právnu) ochranu (čl. 46
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky); pri rozhodovaní bolo odvolacím súdom zohľadnené, že každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky).
Uvedené (ústavou zaručené) práva boli v prípade žalovaného v postupe prvostupňového súdu, vo
vzťahu k namietanému vykonaniu pojednávania 14.04.2015 dodržané, pričom bolo súčasne a rovnako
prihliadané i na práva žalobcu. Odvolací dôvod o odňatí možnosti žalovaného konať pred súdom prvého

stupňa bol z uvedených dôvodov vyhodnotený ako neopodstatnený.

Krajský súd uvádza, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu
nebola porušená zásada rovnosti strán v súdnom procese, ktorá zásada sa prejavuje vytváraním
rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL.

ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné
postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje
zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň
vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z
určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci

občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú
rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez
zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo
procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z
účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť

rovnakých „pravidiel hry“, alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach,
upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní,
ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je upravená v ust. § 18 OSP. Pri uplatňovaní tejto
zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka
súdneho konania, v danom prípade žalovaného ako odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako

má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže
v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého
účastníka súdneho konania. Pokiaľ by v danom prípade nariadeného pojednávania 14.04.2015 okresný
súd vec neprejednal v neprítomnosti žalovaného, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práv aoprávnených záujmov žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej v § 18 OSP,
krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok
nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho

konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná
možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej
pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára
1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého
súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany

musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj
zoznámiťsasovšetkýmidôkazmiapripomienkami,ktorébolipredložené,scieľomovplyvniťrozhodnutie
súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie,
ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012).

Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a
z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá
zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na
priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do

podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup
orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva,
no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu),
nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť
v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé

súdne konanie“. Je preto ústavne súladné, ak posúdenie dôvodov žiadaného odročenia nariadeného
pojednávania je vecou nezávislého súdu, vrátane možnosti dostatočne zdôvodneného neakceptovania
žiadosti účastníka konania o odročenie nariadeného pojednávania a uskutočnenia pojednávania aj bez
prítomnosti účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 449/2011
z 18. októbra 2011).

Osobitne k námietke žalovaného, že k odňatiu možnosti konať pred súdom prvého stupňa došlo i tým, že
okresný súd neodstránil výsluchmi svedkov vzniknuté rozpory v skutkovom stave, krajský súd uvádza,
že z obsahu spisového materiálu, s poukazom na výpovede svedkov, vo väzbe na poučenie podľa
§ 126 OSP, okresný súd postupoval v súlade so zákonnou úpravou, pretože pri hodnotení dôkazov

výpoveďami svedkov hodnotil vierohodnosť výpovedí s prihliadnutím k tomu, aký mali svedkovia vzťah
k účastníkom konania, k prejednávanej veci, aká je ich rozumová, duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré
doprevádzali ich vnímanie skutočnosti o ktorých vypovedali, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto
skutočností a k správaniu sa pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota vypovedať)
a k poznatkom zisteným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou

svedkov súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie
uvedených hľadísk potom poskytoval záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných)
skutočností. Z priebehu prvostupňového konania vo vzťahu k výpovediam dotknutých svedkov, vo väzbe
na ich hodnotenie podľa obsahu hodnotenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd
nezohľadnil vyššie uvedené kritériá. Pokiaľ teda okresný súd i neodstraňoval prípadné nezrovnalosti vo

výpovediach svedkov, tak ako namietal žalovaný v odvolaní, tak krajský súd poukazuje na uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzo14.09.2011,sp.zn.3Cdo204/2009,vzmyslektorého„Dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
(§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí

z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.“ Za podstatné krajský súd
považuje poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn.
5 Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces

nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivýsúdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03)“.

Len pre úplnosť krajský súd v rozsahu odvolacej námietky žalovaného o odňatí jeho možnosti konať
pred súdom, pretože okrem iného nemohol klásť otázky svedkovi, vypočutému okresným súdom v jeho
neprítomnosti, krajský súd tiež upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety,
ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy
na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP

nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie
uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu
z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je
právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na
zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa

ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali
procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania.
Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. A napokon podľa R 39/1993, podmienka prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f) nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konania pred

súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok
konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.

Ak žalovaný v odvolaní uviedol, že zostal sporný základ žalovanej pohľadávky, rozsah poskytnutých
služieb a výška účtovanej odplaty, tak krajský súd odkazuje na odôvodenie napadnutého rozsudku

okresného súdu cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP. Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli odstránené
rozpory v tvrdeniach svedkov, „nakoľko svedok S. S. uviedol, že na stavbe nikdy nebol a osobu pána
O. a pána V. D. nepozná. Svedok O. F. sa nevedel vyjadriť k množstvu dodaného tovaru a meno
V. D. pozná ako osobu spojenú s firmou JAPA TEAM, ktorá podľa jeho tvrdení mala vystupovať ako
subdodávateľ odporcu, osobu pána O. nepozná a bližšie sa k predmetu plnenia nevedel vyjadriť“.

V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovaného v odvolaní považuje krajský súd za podstatné
poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý podľa zistení odvolacieho
súdu sa napriek argumentácii žalovaného v odvolaní dostatočným spôsobom vysporiadal s obranou
žalovaného, ktorý v odvolaní spochybnil prevzatie tovaru žalovaným. Je zrejmé, že pokiaľ išlo o svedka
pána O. a pána V. D., tak z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu predsa vyplýva, že

svedok S. S. po poučení uviedol, že betónové skruže dodával žalobca, bližšie sa k rozsahu dodávky
nevedel vyjadriť a tiež, že sa nevedel vyjadriť k osobám s menom V. D. alebo O.. Avšak okresný
súd ustálil v napadnutom rozsudku, že „Uskutočnenie prepravy tovaru na miesto stavby navrhovateľ
preukazoval objednávku prepravy č. 130251 s dátumom nakládky 14. - 15.03.2013 a dátumom
vykládky 15.03.2013 a pripojeným medzinárodným nákladným listom SK 6886667 zo dňa 15.03.2013

a objednávkou prepravy č. 130265 v súvislosti s prepravou tovaru odporcovi, s dátumom nakládky
15.03.2013 a dátumom vykládky 15.03.2013 vrátane medzinárodného nákladného listu č. 0266510
zo dňa 15.03.2013“. Z uvedených záverov okresného súdu potom napriek odvolacej argumentácii
žalovaného s dôrazom na to, že svedok S. S. nepoznal osoby V. D. a O., bolo možné ustáliť záver
prijatý okresným súdom, ktorý preukazoval dodanie tovaru v prospech žalovaného. V konečnom

dôsledku nemožno odhliadnuť od skutočnosti uskutočnenia prepravy, ktorá preprava bola preukázaná
objednávkami ako i medzinárodnými nákladnými listami s uvedením dátumov nakládky, vykládky, pričom
objednávky prepravy boli vykonávané práve v súvislosti s prepravou tovaru v prospech žalovaného.
Uvedené skutočnosti žalovaný v konaní napriek konkrétnej špecifikácii objednávok číslom a dátumom
nespochybnil a ani nevyvrátil. Ak žalovaný v rámci podaného odvolania poukázal na výpoveď svedka

O. F., ktorý sa nevedel vyjadriť k množstvu dodaného tovaru, tak je zrejmé podľa odvolacieho súdu,
že pre okresný súd bolo relevantné, že tento svedok ako zamestnanec spoločnosti VAHOSTAV, a.s.,
pre ktorú žalovaný vykonával dielo, uviedol, že v rámci predmetného diela sa uskutočnila dodávka
železobetónových rúr v hodnote okolo 15.000,- Eur a v súvislosti s odovzdaním diela bola v rámcipreberacieho konania vyhotovená dokumentácia kvality vyhlásením o zhode k tejto dodávke. Pokiaľ sa
i tento svedok vyjadril o dodávke tovaru v hodnote okolo 15.000,- Eur, tak táto výpoveď korešponduje
časti výšky žalovanej pohľadávky a skutočnostiam, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa

práve v tejto rovine. Ak namietal žalovaný závery okresného súdu vyplývajúce zo svedeckej výpovede
Ing. U., tak i v tomto smere považuje krajský súd za podstatné poukázať na odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu, ktorý sa so svedeckou výpoveďou tohto svedka dostatočne vysporiadal.
Tento svedok bol bývalým zamestnancom žalovaného, bol riadne poučený podľa § 126 OSP a potvrdil,
že žalobca poskytol žalovanému plnenie v súvislosti s realizáciou modernizácie železničnej trate v

Púchove, a to práve v čase, keď bol svedok zamestnancom žalovaného. Tento vykonával funkciu
stavbyvedúceho, riadil pracovníkov, potvrdzoval prevzatie stavebného materiálu. Po nahliadnutí do
listinných dôkazov potvrdil svoj podpis na dodacích listoch vzťahujúcich sa k žalovanej pohľadávke. Za
nosný však považoval krajský súd konštatovanie okresného súdu, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní
nevyvrátil, a to „stavebný materiál, ktorý tvoril predmet dodávky navrhovateľa, bol použitý a zapracovaný
na stavbe pri zhotovení diela odporcom. Konkrétne išlo o zabudované dodávky rúr v priemere 220 x

200cm. Svedok potvrdil, že na predmetnú stavbu bol dodaný všetok materiál, potrebný na vykonávanie
diela“ (č.l. 107 spisu).

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo
v dôkazoch, priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež

zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa
§ 120 ods. 1 veta tretia OSP o možnosti vykonania výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,
ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,
že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu v napadnutom
výrokuopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovi15.070,64Eurspríslušenstvompotvrdiťakovovýroku
vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Krajský súd rozhodoval v odvolacom konaní len v rozsahu podaného odvolania o veci samej, keďže v
prvostupňovom konaní nebolo rozhodované o trovách konania z dôvodu postupu okresného súdu podľa
§ 151 ods. 1, 3 OSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý však neuskutočnil
návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, preto mu odvolací súd nemohol priznať náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

(zák. č. 233/1995 Z.z.).