Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200869
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616200869.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdLučenecsamosudkyňouJUDr.EvouTriznovouvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: L. S., C.. X.XX.XXXX, D. S. R., W.C.
S. XXXX/XX, D..Č.. S. L. XXX, štátny občan Slovenskej republiky v konaní o zaplatenie 440,79 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie o žalobe žalobcu proti žalovanej sčasti z a s t a v u j e po výšku 22,94 Eur s príslušenstvom.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 108,85 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % zo
sumy 13,12 Eur počnúc od 26.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 50,78 Eur počnúc od
26.01.2013dozaplatenia,8,75%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy44,95Eurpočnúcod26.02.2013
do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku po výšku 309,- Eur s príslušenstvom žalobu žalobcu proti žalovanej z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec dňa 25.01.2016 žalobu o zaplatenie 440,79 Eur s

príslušenstvom.

Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 13.04.2016.

Pred otvorením prvého pojednávania žalobca zobral žalobu sčasti späť po výšku 22,94 Eur s prísl.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Žalobca zobral žalobu späť pred otvorením prvého pojednávania. K tomu, aby súd mohol konanie
čiastočne zastaviť nebol potrebný súhlas žalovanej. Z týchto dôvodov súd konanie čiastočne zastavil
tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti. Trval na žalobe tak ako to rozviedol v písomnom podaní.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti zástupcu žalobcu.

Žalovaná sa na pojednávanie dostavila.

Dokazovanie súd vykonal prečítaním žaloby, zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb,
Všeobecných podmienok poskytovania verejných služieb, prečítaním Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014, faktúr: č. 7212618533 na sumu 13,12 Eur splatná dňa 25.12.2012, č. 7300213871

na sumu 50,78 Eur so splatnosťou 25.01.2013, č. 7301333951 na sumu 44,95 Eur splatná dňa
25.02.2013, č. 7311782322 na sumu 331,94 Eur splatná 25.11.2013 na základe čoho bol zistený
nasledovný skutkový stav.

Žalobcauviedol,žespoločnosťSlovakTelekom,a.s.,sosídlomKaradžičova10,Bratislavaakopostupca

na strane jednej a žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava ako postupník
na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod
pohľadávok žalobcu vrátane pohľadávky voči žalovanej. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014 vrátane príslušnej časti prílohy bola žalobcom predložená ako listinný dôkaz na č.l. 30 až
39 súdneho spisu. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu v zmysle zákona č. 351/2011

Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu, predmetom ktorej bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby a platiť za
ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade
nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu,
ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo

naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu
žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby
viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná je sankcionovaná za to,
že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. Žalobca poukázal na tú
skutočnosť, že zmluvnú pokutu vyfakturoval faktúrou č. 7311782322 vo výške 331,94 Eur. Žalovaná

bola zvýhodnená tým, že právny predchodca jej poskytol dátové zariadenie Samsung Galaxy P3100
za akciovú cenu 1,-Euro. Zmluvná pokuta je teda kompenzáciou škody, ktorá právnemu predchodcovi
žalobcu vznikla z titulu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej, ktorá spočíva v nedodržaní
doby viazanosti tak ako bola dohodnutá v zmluve o pripojení.

Žalovaná vypovedala tak, že uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní služby.
Následne sa dostala do ťaživej sociálnej situácie. Žije s druhom. Zo spolužitia s ním pochádza 5
maloletých detí. Poberá invalidný dôchodok vo výške 162,-Eur. Príjem druha nie je vysoký.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
dňa 05.12.2012 zmluvu č. XXXXXXXXX H. predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách č. 351/2011 Z.z. . Právny predchodca žalobcu
poskytolžalovanejdátovézariadenie:SamsungP3100Galaxytab2.Kúpnacenazariadeniajevdodatku
k zmluve uvedená 1,00Euro. Doba viazanosti : 24 mesiacov. Zmluvná pokuta : 331,94 Eur.

Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej
siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s..

Právny predchodca žalobcu si vyfakturoval zaplatenie zmluvnej pokuty sumou 331,94 Eur faktúrou č.
7311782322, ktorá sa stala splatná dňa 25.11.2013, faktúrou č. 7212618533, ktorá sa stala splatná
dňa 25.12.2012 si vyfakturoval sumu 13,12 Eur, faktúrou č. 7300213871, ktorá sa stala splatná dňa25.01.2013 si vyfakturoval sumu vo výške 50,78 Eur, faktúrou č. 7301333951, ktorá sa stala splatná
dňa 25.02.2013 si vyfakturoval sumu vo výške 44,95 Eur.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadzičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej
a žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava ako postupník na strane druhej
uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu,
vrátane pohľadávky voči žalovanej.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je koncový užívateľ,
ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb.Podľa § 43 ods. 1 písm. a), e) citovaného zákona podnik má právo:
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o
poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti
alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých
údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),

c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) a ods. 13 citovaného zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak
to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v
omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu
účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky
je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka
súvisiace so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a
ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady

nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy

súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,

ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť

žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí
23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní

žalobcarovnakúzmluvnúpokutu,akovprípadeomeškaniasaspotrebiteľaužhneďnaúvoddvojročného
zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných
zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne

spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného

práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5
Občianskeho súdneho poriadku) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím

je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano
Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené
prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke:
Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú
pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej

povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd

prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
zmluvu o pripojení. V zmluve o pripojení bola dohodnutá zmluvná pokuty za porušenie povinností
vyplývajúcich zo zmluvy. Súd sa postavil na to stanovisko, že dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou

zmluvnoupodmienkou,ktorájeabsolútneneplatná.Pokiaľsúdpovažujedohodnutúzmluvnúpodmienku
za neplatnú, dotknuté ustanovenia v zmluve o pripojení je absolútne neplatné od počiatku. Na nekalosť
zmluvnej podmienky súd prihliadal z úradnej povinnosti. Pokiaľ je v tejto časti právny úkon neplatný,
nemožno moderovať výšku zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť
ako individuálne, a to s poukazom na článok 3 ods. 1.2 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej za

individuálnu podmienku nemožno považovať ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný
ovplyvniť podstatu, podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Súdu patrí kontrola zmluvných podmienok podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Zmluvná pokuta bola pripravená vopred pre spotrebiteľov v Cenníku, ktorý bol pripravený právnym
predchodcom žalobcu, pričom žalovaná nemohla žiadnym spôsobom výšku pokuty ovplyvniť a výška

zmluvnej pokuty bola určená štandardne pre každého spotrebiteľa bez ohľadu na to, kedy po uzavretí
zmluvy o pripojení porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu.

Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 309,- Eur za nedodržanie

doby viazanosti 24 mesiacov s príslušenstvom zamietol.

Súd žalobe vyhovel v časti pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia faktúr za služby, ktoré žalovaná
využívala. Žalovaná je povinná zaplatiť cenu služieb spolu s úrokmi z omeškania, pričom ich počiatok
bol určený vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

s poukazom na Nariadenie vlády č. 87/95 Z.z..

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju

splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Súd určil žalovanej dlhšiu lehotu na plnenie, pretože jej sociálna situácia je ťaživá. Trpí závažným
ochorením, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že poberá invalidný dôchodok. Žije s druhom. Vyživovaciupovinnosť má k 5 maloletým deťom. Dôvodné je, aby dlh voči žalobcovi zaplatila v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná bola v konaní v prevažnej miere úspešná, avšak vzdala sa práva na náhradu trov konania voči
žalobcovi tak, že súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Lučenci.

Podľa § 205 ods.l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .

Podľa §221 ods.l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.