Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714210586
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714210586.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa - H. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., B.
X, proti odporcovi - Ing. H. B., nar. XX.X.XXXX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Mierové
námestie 1, priečinok 41, 019 17, Ilava, v zastúpení Danou Vajzerovou, nar. XX.X.XXXX, bytom I.,
E. XXXX/XX, táto zastúpená - JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom Q., A. V. XXXXX/
XX, o určenie výživného, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.

5C/209/2014-57 zo dňa 5.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa 80 eur mesačne od 30.7.2014 vždy každého 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa
vopred a z r u š u j e rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania. V rozsahu týchto zrušených
výrokov vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo zvyšku sa n e d o t ý k a rozsudku okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľa a odporcovi uložil
povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 80 eur mesačne od 30.7.2014 vždy do každého 20.teho dňa
v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti, nad sumu 80 eur mesačne (navrhovateľ žiadal určiť výživné v sume
300 eur mesačne) návrh navrhovateľa okresný súd zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ v akademickom roku 2014/2015 je
študentom tretieho ročníka Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne, fakulty humanitných štúdií, odbor anglický
jazyk pre manažérsku prax. V predchádzajúcom období absolvoval dva ročníky na vysokej škole, tretí
nedokončil a v dobe rozhodovania okresného súdu opakuje ročník. V minulosti študoval na Slovensku v
Banskej Bystrici, išlo však o štúdium iného zamerania. Podľa vyjadrenia navrhovateľa počas štúdia býva

na internáte, platí sumu 2.820 Kč (býval v jednolôžkovej izbe). Stravovanie riešil spôsobom obedov a
večere, zabezpečoval si sám. Jeho bežné výdavky sú spojené s hygienickými potrebami v sume asi 15
eur mesačne, cestovné 20 eur mesačne, na učebné pomôcky vynakladá približne 10 eur mesačne. Od
septembra 2014 jeho príjmom bol aj sirotský dôchodok vo výške 160,10 eur, výživné za jeho otca platili
jeho starí rodičia v sume 80 eur mesačne. Navrhovateľ vo svojom výsluchu dňa 27.11.2014 uviedol,
že výživné do tohto obdobia vo výške 80 eur mesačne je zaplatené. V minulosti nadobudol finančné

prostriedky z dedičstva po matke, išlo zároveň o peniaze, ktoré získal so sestrou po predaji bytu, ktorý
mali rodičia, avšak tieto peniaze použil, už s nimi nedisponoval. Dodal, že nevedel sa vysporiadať so
situáciou, v ktorej sa ocitol po smrti svojej matky, nevedel hospodáriť s peniazmi tak, aby mu zostali do
budúcna, dokonca minul peniaze, ktoré prináležali jeho maloletej sestre.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu uviedla, že jej je veľmi ľúto situácie, v ktorej sa navrhovateľ, jej vnuk

ocitol, u nich v rodine je však vždy vítaný. Nesúhlasila s určením vyživovacej povinnosti odporcu vo
výške 80 eur mesačne. Podľa jej názoru odporca by výživné v sume 80 eur mesačne nemohol splácaťa ani ona ako dôchodkyňa by mu nemohla pomôcť platiť výživné. Za odporcu uhradzuje výživné ona vo
výške 80 eur ako dobrovoľnú pomoc, navyše odporca má vyživovaciu povinnosť k dcére maloletej B. a
toto výživné je doplácané podľa toho, koľko odporca zarobí vo výkone trestu. Maloletá B. bola zverená

do starostlivosti rodičov svojej matky.

Z potvrdenia Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne, fakulty humanitných štúdií zo dňa 12.12.2014 súd zistil, že
navrhovateľ je študentom I. ročníka prezentačnej formy štúdia, odboru anglický jazyk pre manažérsku
prax, na fakulte humanitných štúdií Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Výuku navštevuje, zatiaľ si plní

študijné povinnosti riadne, či postúpi do letného semestra akademického roku 2014/2015 s určitosťou
nemožno uviesť. Navrhovateľ je už druhýkrát študentom rovnakého odboru fakulty humanitných štúdii.
Z prvého štúdia bol vylúčený z dôvodu nedostatočného počtu kreditov pre postup do letného semestra I.
ročníka, kedy dostal len 5 kreditov. Zároveň bolo pripojené i potvrdenie o štúdiu s tým, že prvé obdobie
štúdia bolo od 3.7.2012 do 8.4.2013, druhé obdobie štúdia bolo od 9.7.2014.

Podľa potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ilave za rok 2014 navrhovateľ mal príjem 630
eur, osobné 194,01 eur, vreckové 164,95 eur. V roku 2014 uhradil na výživu dcéry maloletej B. B.iastku
408,14 eur. Priemerný čistý mesačný príjem odporcu počas jeho pracovného zaradenia v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody v období od februára 2014 do januára 2015 sa pohyboval v rozpätí od 79
eur do 138 eur mesačne. Z tohto príjmu mu boli zrážané platby na výživné na maloleté dieťa, ostatné

povinné platby súvisiace s výkonom trestu.

Okresný súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine, konštatoval existujúcu vyživovaciu
povinnosť odporcu voči navrhovateľovi a výživné na navrhovateľa určil vo výške 80 eur mesačne. Pri
určení výživného súd vychádzal aj z toho, že zabezpečiť výživné v takejto výške odporcovi pomáha jeho

matka (jeho splnomocnená zástupkyňa v konaní Dana Vajzerová). Odporca výkonom práce vo výkone
trestu odňatia slobody nedosahuje mzdu, z ktorej by bolo možné určiť takúto výšku, ale jeho matka
je schopná túto sumu zabezpečiť. Odporca zo svojho príjmu prispieva na výživu maloletej B., sestry
navrhovateľa s tým, že pokiaľ nezarobí finančnú čiastku potrebnú na zaplatenie výživného na maloletú
B. , tak mu poskytuje tieto finančné prostriedky jeho matka.

Súd dodal, že výška výživného určená súdom nepokryje všetky výdavky navrhovateľa súvisiace so
štúdiom, avšak nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu zaplatiť výživné v požadovanej výške 300
eur mesačne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v minulosti navrhovateľ disponoval finančnými
prostriedkami v súvislosti s dedičským konaním, predajom rodičovského bytu, podľa odporcu získal po

predaji bytu z dedičstva čiastku 23.970 eur, zároveň mu bola vyplatená čiastka 15.970 eur prináležiaca
jeho sestre B.. Tieto finančné prostriedky navrhovateľ sestre nevyplatil a ako sám uviedol, časť z nich
aj minul s tým, že v budúcnosti má záujem tieto peniaze jej vrátiť. Vlastné finančné prostriedky takisto
použil a už s nimi nedisponoval. Účel minutia týchto peňazí bol navrhovateľom v konaní len okrajove
špecifikovaný. Uviedol, že kúpil si veci, ktoré si bežne nemohol dopriať, ktoré chcel a zabezpečil si ich

bez ohľadu na výšku ich hodnoty.
Keďže výživné zo strany odporcu prostredníctvom jeho matky bolo hradené od podania návrhu do
rozhodnutia súdu vo výške 80 eur mesačne, zameškané výživné nevzniklo.

O trovách konania okresný súd rozhodoval tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal (aplikoval § 142

ods. 2 O.s.p.), postupoval tak z dôvodu, že odporca, resp. jeho právna zástupkyňa si trovy konania
neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca (prostredníctvom
splnomocnenej právnej zástupkyne). Odvolanie smeruje voči výroku, v ktorom okresný súd ho zaviazal

k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa sumou 80 eur od 30.7.2014. Vytýkal súdu nesprávne
zistenie skutkového stavu a nesprávne posúdenie veci, nestotožnil sa so závermi rozhodnutia,
kvalifikoval stanovené výživné za likvidačné. Napokon mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu v
časti určenia výživného je nepresvedčivé, nie je v súlade s požiadavkami riadne vyargumentovaného
rozhodnutia tak, ako to ukladá Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Súd

sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal s jeho tvrdeniami, ktoré v rámci svojej obrany
vzniesol. Po vecnej stránke odvolateľ argumentuje tým, že meritom konania je vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom, túto otázku upravuje § 62 Zák. o rodine a nie vyživovacia povinnosť medzi ostatnými
príbuznými vymedzená v § 68 Zákona o rodine. Súd mal preto vykonávať dokazovanie iba ohľadomvyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi a nebrať do úvahy pri určení možnosti a schopnosti
povinného rodiča - dobrovoľné plnenie zo strany jeho matky (starej matky navrhovateľa). Súd v
rozhodnutí konštatuje, že odporca nedosahuje mzdu, z ktorej by bolo možné určiť výšku výživného

na navrhovateľa sumou 80 eur, napriek tomu, k tejto povinnosti ho súd zaviazal. Plnením vyživovacej
povinnosti voči navrhovateľovi vo výške 80 eur mesačne ohrozil by výživu maloletej dcéry, ktorá má
prednosť pred vyživovacou povinnosťou voči navrhovateľovi. Odvolateľ poukazuje i na to, že súd
nemal dostatočne preukázané ani reálne výdavky navrhovateľa, ten nepredložil potrebné doklady, z
ktorých by bola zrejmá výška jeho deklarovaných výdavkov. Bez reálneho zdokladovania výdavkov a

preukázaniaichkonkrétnejvýškynemôžesúdprijaťvymedzenýzáveratovzhľadomajnatúskutočnosť,
že navrhovateľ zavádzal súd aj v tom, ktorý ročník vysokej školy študuje. Odvolateľ poukazuje aj
na tú okolnosť, že navrhovateľ začal vysokoškolské štúdium na Vysokej škole v Banskej Bystrici,
neskôr v Bratislave a potom opakovane v Zlíne. Navrhovateľ podľa odvolateľa nepochybne právo na
vzdelanie má. Vychádzajúc však z odôvodnenia rozhodnutia (na strane 3 rozsudku) súdom, keď bolo
konštatované, že navrhovateľ z prvého štúdia bol vylúčený z dôvodu nedostatočného počtu kreditov pre

postupdoletnéhosemestraprvéhoročníka,kedydostallen5kreditov,odvolateľbolnázoru,žejezrejmé,
ženavrhovateľštúdiunevenujedostatočnústarostlivosť.Ibaokolnosť,zmenazáujmupracovaťvurčitom
odbore a preukázanie neplnenia si svojich predchádzajúcich študijných povinností nemôže navrhovateľ
zneužívať a žiadať od odporcu zvýšené výživné novým a ďalším vysokoškolským štúdiom. V súvislosti
s touto odvolacou argumentáciou odvolateľ poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR v rozhodnutí

II.ÚS 2121/14 z 30.9.2014, z ktorého aj cituje na tretej strane svojho odvolania. Odvolateľ považoval
za nespravodlivé pričítať pasivitu navrhovateľa (ďalšie začaté štúdium na VŠ, neplnenie si študijných
povinností, atď.) na jeho ťarchu. Aj súd zistil, že navrhovateľ disponoval finančnými prostriedkami v
súvislostisdedičskýmkonaním,zpredajarodičovskéhobytu,tietofinančnéprostriedkysestrenevyplatil,
časť z nich aj minul. Účel minutia peňazí bol navrhovateľom len okrajovo špecifikovaný, preto odvolateľ

bol názoru, že okresný súd nedostatočne preveril skutočnosti, či navrhovateľ predmetné finančné
prostriedkyskutočneminul,neskúmalzaakýchpodmienokazakýchdôvodovtietopeniazeminul(pokiaľ
ide o pravdivé tvrdenie). Navrhovateľ súdu nezdokladoval reálny účel minutia finančných prostriedkov,
navyše minul aj časť prostriedkov svojej sestry, súd si nepreveril reálny zostatok na účte, resp. účtoch
navrhovateľa. Negatívne dôsledky konania plnoletého navrhovateľa - minutie finančných prostriedkov

na veci, ktoré si bežne nemohol dopriať, je povinný znášať sám. Daná skutočnosť obdobne nemôže ísť
na ťarchu odporcu.

Z týchto dôvodov sa odvolateľ domáha zrušenia rozsudku v odvolaním napadnutom výroku, žiadal vrátiť
prvostupňovému súdu vec na nové konanie, alternatívne žiadal rozsudok súdu zmeniť tak, že súd ho

zaviaže k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa sumou 30% sumy zo životného minima mesačne
od 30.7.2014 vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa vopred.

Odvolanie voči rozsudku okresného súdu podal i samotný odporca, opätovne poukazuje v odvolaní
na dobrovoľný postup svojej matky pri plnení jeho vyživovacej povinnosti voči synovi. Ide o slobodné

rozhodnutiejehomatkyčibudeprispievať.Poznamenal,ženavrhovateľdisponujeod4/2012dedičstvom
na základe uznesenia OS Martin 23D/136/2010, Dnot 175/2010 a to čiastkou 23.970 eur a zároveň
čiastkou 15.970 eur prináležiacou jeho sestre B., ktorú jej doteraz nevyplatil. Súd sa iba uspokojil s
jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 27.11.2014, že s týmito čiastkami nedisponuje. Nevykonal žiadny
dopyt na relevantnej inštitúcii (bankové, finančné) napriek tomu, že navrhovateľ tak v návrhu, ako aj vo

svojom výsluchu vypovedal nepravdivo ohľadne svojho štúdia. Napokon sa súd nezaoberal ani s jeho
požiadavkou, aby navrhovateľ predkladal potvrdenie o štúdii do 2 týždňov od ukončenia semestra, a aj
v dobe podania odvolania nie je jasné či navrhovateľ študuje.

Navrhovateľ vyjadrenie k odvolaniu odporcu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec
v rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 214
ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu vo výroku určenia

vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa v sume 80 eur mesačne a v súvisiacom výroku o
náhrade trov prvostupňového konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a v rozsahu tohto
zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalšieho výroku rozsudku, ktorý odvolaním
nebol napadnutý, sa krajský súd nedotýkal.Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za dôvodné.

Preskúmaním spisu zistil, že okresný súd skutkový stav nezistil riadne, najmä v otázke či a v
akom rozsahu sú dané odôvodnené potreby navrhovateľa, či vyživovacia povinnosť odporcu voči
navrhovateľovi trvá a či možnosti a schopnosti odporcu dovoľujú prispievať na navrhovateľa výživným
sumou 80 eur mesačne. Správne argumentuje odvolateľ, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa po obsahovej stránke nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a nie

je naplnením práva účastníkov pre spravodlivé súdne konanie. Rozhodovacia prax vo viacerých
rozhodnutiach už ustálila, že povinnosťou súdu nie je zodpovedať na všetky hoc aj menej skutkovo
a právne významné otázky, avšak je povinnosťou súdu vyargumentovať zásadné skutkové a právne
otázky a závery, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Argumentácie súdu prvého stupňa
uvádzané v dôvodoch rozhodnutia sú rozporuplné, vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu,
navyše ku dňu rozhodnutia súd nedisponoval relevantnými dôkazmi o tom, či navrhovateľ v rozhodnom

období aj reálne na Fakulte humanitných štúdií v Zlíne v treťom ročníku študuje (súd sám konštatuje,
že tvrdenie navrhovateľa o tejto skutočnosti v návrhu je nepravdivé, nakoľko opakovane je študentom I.
ročníka s tým, že v predchádzajúcich rokoch 2012 a 2013 bol taktiež študentom rovnakej fakulty). Súd
sa nezaoberal okolnosťou, ak aj navrhovateľ študuje na Fakulte humanitných štúdií v Zlíne, či ide o
nadväzujúce štúdium, vzhľadom na jeho predchádzajúce štúdia na vysokej škole, či naozaj u neho ide

o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či sa štúdiu venuje dostatočnou starostlivosťou a či študijné
výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Navrhovateľ iba v rovine tvrdení uvádzal svoje výdavky, že by tieto výdavky súviseli so štúdiom na
vysokej škole dôkazmi nepodložil. Za tejto situácie potom okresný súd nemá zistený skutkový stav

ani ohľadne toho, v akej výške sú náklady navrhovateľa či už s vedením jeho bežného života, ako aj
v súvislosti s jeho štúdiom na vysokej škole. Okresný súd sa uspokojil iba s tvrdením navrhovateľa,
že z dedičského konania, ako aj z odpredaja bytu disponoval finančnými prostriedkami (tu odvolací súd
poznamenáva, že ide o vysokú sumu finančných prostriedkov), že navrhovateľ tieto finančné prostriedky
minul. Nezohľadnenie benevolentného prístupu navrhovateľa, ak je pravdivé jeho tvrdenie, že finančné

prostriedky veľkého rozsahu len tak bezdôvodne minul, by bolo zásadne nespravodlivé nezohľadniť pri
určení vyživovacej povinnosti.

Preukázateľne odporca je vo výkone trestu odňatia slobody, je pravdou, že v dôsledku jeho zavineného
konania bola obmedzená jeho osobná sloboda, vo výkone trestu odňatia slobody však má záujem

pracovať, je pravidelne zaradený do pracovného procesu, avšak i napriek tomu jeho čistý mesačný
príjem za hodnotené obdobie sa pohybuje v rozpätí od 79 do 138 eur mesačne. Má vyživovaciu
povinnosť aj k maloletej dcére B.. Okresný súd nevykonal žiadne skutkové zistenia (hoc ide o sporové
konanie o určenie výživného na plnoleté dieťa, ale takýto nevyhnutný dôkaz vykonať mal) v akej
sume, kedy, ktorým rozsudkom bola stanovená vyživovacia povinnosť odporcu na maloletú dcéru B.,

z akých príjmových možností a schopností pri určení jeho vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru B.
súd vychádzal. Uvedené závery plynúce z obsahu spisu o určení vyživovacej povinnosti odporcu na
maloletú dcéru B. môžu mať zásadný skutkový ale i právny význam aj pre uzavretie sporu v aktuálne
posudzovanej veci.

Odvolací súd nepochybuje o tom, že nešťastná udalosť v rodine má závažný dopad na život obidvoch
účastníkov. Napriek tomu je povinnosťou súdu prvého stupňa v objektívnej rovine vyhodnotiť tak
odkázanosť, rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako aj v objektívnej rovine posúdiť možnosti a
schopnosti odporcu prispievať výživným na svojho dospelého syna. Takouto zásadou sa zatiaľ v konaní
súd prvého stupňa neriadil.

Správne argumentuje odvolateľ tým, že predmetom konania je vyživovacia povinnosť rodiča voči
plnoletému synovi, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu po stránke hmotného práva okresný súd
mal nároky posúdiť v intenciách ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine, hoc súd tieto hmotnoprávne
ustanovenia zacitoval, svoje konkrétne závery vo vzťahu k možnosti a schopnosti odporcu vyvodil z

toho, že jeho matka platí za neho na navrhovateľa výživné 80 eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho
súdu je nesprávne vychádzať z tejto konštatácie pretože ak matka odporcovi pomáha platiť určené
výživné na navrhovateľa, koná tak dobrovoľne, prioritná je však zákonná vyživovacia povinnosť medzi
navrhovateľom a odporcom.Súhrnom horeuvedených skutočností musel krajský súd v odvolaním napadnutom výroku rozsudok
okresného súdu zrušiť a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zrušenie rozsudku v meritórnom výroku má za

následok aj zrušenie rozsudku v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

V novom rozhodnutí okresný súd opätovne vec prejedná, rozhodne a bude sa riadiť horeuvedenými
pripomienkami odvolacieho súdu. Až po doplnení dokazovania v rozsahu ako to naznačil odvolací súd,
bude môcť okresný súd prijať objektívny záver v merite veci. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne

aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné