Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoP/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205082
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8215205082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľky D. G., rod. E., nar. X.X.XXXX,
bytom V. XX, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Michalom Harvišom, advokátom so sídlom Stropkovská 3,
Svidník, proti odporcovi G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Ľubomírou
BašistovouVirovou,advokátkousosídlomZimná62,SpišskáNováVes,orozvodmanželstvaaoúpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č. k. 4P 117/2015-51 zo dňa 28. 12. 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I.Potvrdzuje sarozsudokvovýrokuorozvodemanželstva,ozverenímal.G.doosobnejstarostlivosti

navrhovateľky a vo výroku o výživnom.

II. M e n í sa rozsudok o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého tak, že obidvaja rodičia sú
oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. M e n í sa rozsudok vo výroku o styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. G.

- v každom nepárnom týždni v roku v dňoch utorok a štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a od
piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,

- v každom párnom týždni v dňoch utorok, streda a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod.,

- v každý párny kalendárny rok v čase od 01. 01. od 18.00 hod. do 06. 01. do 19.30 hod. a počas
vianočných sviatkov v čase od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod.,

- v každý nepárny kalendárny rok v čase od 25. 12. od 18.00 hod. do 01. 01. nasledujúceho roka do
18.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku v čase od soboty od 10.00 hod. do pondelka
do 18.00 hod.,

- počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku v čase od 01. 07. od 10.00 hod. do 31. 7. do

18.00 hod.,

- počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od pondelka od 10.00 hod. do
piatka do 18.00 hod.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozviedol manželstvo
navrhovateľky a odporcu, ktoré bolo uzavreté dňa 11.8.2007 a ktoré je zapísané v knihe manželstiev

Matričného úradu Bardejov vo zväzku 19, ročník 2007, na strane 268, pod poradovým číslom 153. Na
čas po rozvode zveril maloletého G. G., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je
oprávnená a povinná sa o maloletého starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Odporcovi uložil
povinnosť prispievať na výchovu a výživu maloletého G. mesačnou sumou vo výške 80 Eur, vždy do
15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Ďalším výrokom vyslovil, že odporca je
oprávnený stýkať sa s maloletým G. každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod, každý nepárny

týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 14.00 hod., každý párny kalendárny rok od 24.12. od
10.00 hod. do 27.12. do 14.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 2.1.
nasledujúceho kalendárneho roka do 14.00 hod, každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného štvrtka
od 14.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 14.00 hod., každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 31.7. do
14.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 10.00 hod. do piatka do 14.00 hod.

O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že manželstvo navrhovateľky a odporcu
rozviedol, pretože vzťah navrhovateľky k odporcovi je nezlučiteľný so spoločným manželským životom
a navrhovateľka svoje rozhodnutie rozviesť sa nechce zmeniť za žiadnych okolností. Jej vyjadrenia na

adresu odporcu, že spoločne komunikujú iba o maloletom synovi, nedokážu sa už vzájomne pozrieť do
očí, jej dlhodobé odmietanie komunikovať s odporcom, podporené správou psychológa o nevyváženom
manželstve destabilizovanom prvou vývojovou krízou až do štádia rozvodu svedčí o jej negatívnom
vzťahu k svojmu manželovi, ktorý je nezlučiteľný s manželským inštitútom a za ktorý môže svojim
správaním aj odporca. Súd prvého stupňa preto manželstvo rozviedol a zároveň zveril maloletého do

osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá má v súčasnosti lepšie predpoklady pre výchovu maloletého,
najmä s ohľadom na skutočnosť, že vlastní byt v osobnom vlastníctve, v ktorom maloletý vyrastá a na
prostredie ktorého je zvyknutý. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že na trvanie manželstva, ako aj na
jeho udržanie, je potrebná snaha oboch manželov, nie iba jedného. V opačnom prípade je manželstvo
iba formálnym vzťahom, bez akéhokoľvek obsahového naplnenia a významu, ktorý predpokladá zákon

o rodine. Takéto manželstvo je už iba na príťaž obom manželom (a vo svojich dôsledkoch nielen
navrhovateľke, ale aj odporcovi). Spoločný život s odporcom navrhovateľka odmieta a nechce obnoviť
manželské spolužitie s ním, pričom zároveň realizuje voči odporcovi všetko, len aby toto manželstvo
ukončila, vrátane posledného štádia a to návrhu na rozvod, na ktorom počas celého konania zotrvala.

Súd prvého stupňa určil odporcovi výživné vo výške 80 eur, keďže potreby maloletého sú v súčasnosti
okolo 160 eur mesačne. Obaja rodičia spolu žijú v spoločnej domácnosti a zatiaľ by teda mali prispievať
na maloletého každý približne rovnako. Sám odporca z príjmu cez 400 eur potrebuje na svoje náklady
približne okolo 270 eur. Na svoje jediné dieťa teda je schopný prispievať sumou aspoň 80 eur mesačne,
čo je nepochybné aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 20.10.2015, kedy uviedol, že od septembra

do pojednávania dňa 20.10.2015 prispel maloletému 170 eur.

Súd prvého stupňa upravil styk odporcu s maloletým G., pričom napriek tomu, že v súčasnosti obaja
manželia žijú v spoločnej domácnosti a styk odporcu s maloletým sa realizuje každodenne, je
povinnosťou súdu rozhodnúť o výkone tohto práva odporcu, pretože neboli splnené podmienky na to,

aby súd rozhodol, že styk odporcu s maloletým neupravuje, pretože to nenavrhli všetci účastníci. Súd
vzaldoúvahyskutočnosť,žebyt,vktoromvšetcibývajújevosobnomvlastníctvenavrhovateľkyaupravil
styk odporcu s maloletým na obdobie, kedy manželia nebudú bývať v spoločnej domácnosti, pričom sa
snažilupraviťstykjednakrovnomerne,alezároveňtak,abymaloletýnebolvystavenýčastémustriedaniu
pobytu u oboch rodičov, čomu by bol maloletý vystavený v takom prípade, ak by mal upravený styk

každý deň. Je nepochybne v prospech maloletého, ak bude mať aspoň pár dní v týždni súkromie pre
seba a svoje aktivity.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 144 O.s.p..Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. V odvolaní okrem iného
poukázal na ustanovenia § 22, § 23, § 24, § 25, § 62, § 75 Zákona o rodine a uviedol, že na
rozdiel od súdu prvého stupňa ich manželstvo nepovažuje za trvalo a vážne rozvrátené. Pomerne

stručné a laxné dôvody pre rozvod manželstva, uvádzané v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého
stupňa nepreukazujú v potrebnom rozsahu záver, že ich manželstvo viac neplní svoj spoločenský účel
a žiadnu zo svojich základných a spoločenských funkcií. Manželstvo s navrhovateľkou uzatvárali po
predchádzajúcej dvojročnej známosti z lásky. Od počiatku s navrhovateľkou žijú v spoločnej domácnosti,
vytvorili harmonické a priaznivé životné spoločenstvo, v ktorom až doposiaľ riadne vychovávajú ich

maloletého syna. Ich manželstvo plnilo a domnieva sa, že stále plní svoju sociálnu, ekonomickú a
predovšetkým výchovnú funkciu. Tak, ako to už popísal vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod
manželstva, dôvody, ktorými navrhovateľka odôvodňuje rozvrat ich manželských vzťahov, sú nepravdivé
a v značnej miere hyperbolizované. V skutočnosti sa ich manželské vzťahy výrazne zhoršili až po podaní
návrhu na rozvod ich manželstva. Do tohto okamihu ich manželstvo považoval za funkčné životné
spoločenstvo. Manželku stále miluje a v manželstve s ňou chce zotrvať. S navrhovateľkou sa až doposiaľ

spoločne podieľajú na zabezpečovaní potrieb ich rodiny, na ktorých úhradu prispieva primerane svojim
možnostiam a majetkovým pomerom. Podieľal sa na splácaní pôžičiek a hypotéky, taktiež navrhovateľke
vždy riadne prispieval na úhradu platieb za služby spojené s užívaním bytu. Ďalej v odvolaní uviedol, že
za jednu zo základných funkcií ich manželstva považuje výchovu ich maloletého syna. S manželkou sa
určitezhodnúnatom,žecieľomichvýchovyje,abyzichsynavyrástlaproduktívnaosobnosťspozitívnou

hodnotovou orientáciou. Je nesporné, že najvhodnejším prostredím na dosiahnutie tohto cieľa je úplná
rodina.Právesnahaozachovanietohtovýchodnéhoprostrediapreichdieťajejehoprioritnoumotiváciou
pre záchranu ich manželstva. Rozvod ich manželstva nepriaznivo zasiahne do výkonu ich rodičovských
práv a povinností. V zmysle ustálených záverov právnej teórie a súdnej praxe, jediným hmotnoprávnym
dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Uvedená skutočnosť bude spravidla preukázaná

vtedy, ak manželstvo viac nemôže plniť svoj spoločenský účel a ani už nemožno od manželov očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Súčasná právna úprava upravujúca realizáciu výkonu rodičovských
práv a povinností stojí na zásade, že pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa
anesprávalsaspôsobom,ktorýbyodôvodňovalzásahdovýkonurodičovskýchprávapovinností,potom
je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho

riadnurealizáciu.Preprípadrozvoduichmanželstvanaterazsúhlasístým,abybolmal.Peterzverenýdo
osobnej starostlivosti navrhovateľky. S ďalšou časťou tohto výroku, podľa ktorého je len navrhovateľka
oprávnená a povinná sa o maloletého starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok však nesúhlasí a
považuje ho za nezákonný. Taktiež nesúhlasí s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa upravujúcim
rozsah jeho styku so synom. Súdom vymedzený rozsah jeho styku so synom je úzky. Ďalej v odvolaní

uviedol, že pokiaľ ide o súdom určenú výšku výživného v sume 80 Eur, považuje ju za neprimerane
vysokú, ktorá nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Vzhľadom k jeho
zárobkovým a majetkovým pomerom, potrebe zabezpečenia a uhrádzania nového bývania v prípade
rozvodu manželstva, prihliadajúc taktiež na skutočnosť, že sa o syna chce v značnej miere osobne
starať, považuje za primeranú ním navrhovanú výšku výživného sumu 50 Eur s tým, že synovi bude

naďalej uhrádzať náklady spojené s trénovaním futbalu, čo predstavuje sumu 20 až 25 Eur mesačne.
Navrhol,abyodvolacísúdzmenilvýrokyrozsudkusúduprvéhostupňatak,akoichformulovalvodvolaní.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť v celom rozsahu a odvolanie odporcu zamietnuť ako právne irelevantné a účelové.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“). Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §
156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu ako

aj na jeho internetovej stránke.

Podľa § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje

príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Pri posudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.Podľa § 24 ods. 1, ods. 3 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievaťnajehovýživu,aleboschválidohodurodičovovýškevýživného.Rozhodnutieoúpravevýkonu
rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom,
inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1, 2 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že

manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojenie
citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove
detí a funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom
manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne pomáhajú, ako aj funkcie hospodárskej
spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej hospodárskej jednotky sú obaja manželia povinní

starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom podľa svojich schopností a možností.
Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden
z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a toto správanie so
zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat manželstva.

Rovnako ako súd prvého stupňa i odvolací súd dospel k záveru, že obnova manželského spolužitia nie je
možná. Navrhovateľka necíti k odporcovi lásku, ale odpor a akúkoľvek možnosť obnovenia manželského
spolužitia vylúčila. V zmysle správy psychológa ÚPSVaR Bardejov je manželstvo vážne rozvrátené.
Navrhovateľka svoje rozhodnutie ukončiť manželstvo nezmenila ani po pohovore v psychologickej
poradni, možnosť absolvovania psychologického poradenstva odmietla. Manželia spolu intímne nežijú,

vyše roka medzi nimi neustále dochádza k hádkam, s výnimkou záležitostí týkajúcich sa maloletého
spolu nekomunikujú. Medzi manželmi dochádza k nezhodám aj v oblasti hospodárenia v domácnosti.

Za takejto situácie možno konštatovať, že manželstvo je len formálnym zväzkom účastníkov konania.
Manželstvo si neplní ani jednu z funkcií manželstva. Možnosť obnovenia manželského spolužitia by

prichádzala do úvahy, ak by boli ochotní vyvinúť snahu o nápravu narušených vzťahov obaja manželia,
čo však nie je daný prípad, keďže navrhovateľka razantne odmieta zotrvať v manželskom zväzku s
odporcom, necíti k nemu žiadnu náklonnosť, aktuálna situácia ju psychicky vyčerpáva.

Manželstvo účastníkov je trvalo vážne narušené, pričom obnovenie manželského spolužitia nie je možné

očakávať. Preto boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva vyplývajúce z ust. § 23 ZoR.
Za tohto stavu súd prvého stupňa správne postupoval, ak manželstvo účastníkov rozviedol.Zvykonanéhodokazovania vyplýva,žejevzáujmemaloletého,abybolzverenýdoosobnejstarostlivosti
navrhovateľky, u ktorej sú na to vytvorené vhodné podmienky. Odporca so zverením maloletého do
osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil.

Pri zverení dieťaťa do výchovy jednému z rodičov na čas po rozvode sa určuje rozsah vyživovacej
povinnosti tomu rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Výživné pre maloleté dieťa má
prednosť pre inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.

Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú
nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, hygienické
potreby ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj
náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa.

Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k príjmu, ktorý odporca dosahuje (400 Eur mesačne), rozsah
výživného stanoveného súdom prvého stupňa zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a zároveň
odôvodneným potrebám maloletého. Výška výživného nie je s ohľadom na vek maloletého nadmerná ani
neprimeraná a korešponduje so súčasným charakterom doby. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu o zvýšení
jeho výdavkov po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvého

stupňa pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z pomerov v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154
O.s.p.). Nie je možné túto odvolaciu námietku považovať za relevantnú, keďže momentálne nie je zrejmé
či vôbec a v akej miere sa výdavky odporcu spojené s bývaním v budúcnosti zvýšia. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami odporcu. Výška výživného
určená súdom prvého stupňa je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta

prvá ZoR. Preto odvolací súd považoval súdom prvého stupňa určené bežné výživné za správne. Za
predpokladu, že pomery odporcu sa v budúcnosti reálne zmenia, odporca má možnosť podať návrh na
zmenu rozhodnutia o výživnom, keďže zákon o rodine s takouto situáciu ráta (§ 78 ZoR).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o rozvode manželstva, o zverení maloletého

do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods.
1 O.s.p.).

Zákon o rodine v ust. § 28 priznáva navrhovateľke aj odporcovi ako rodičom maloletého G. rodičovské
práva, ku ktorým okrem iného patrí zastupovanie maloletého a správa jeho majetku. Rozhodnutím súdu

o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nedochádza k odňatiu ani
obmedzeniu týchto rodičovských práv druhého z rodičov, práva zostávajú zachované a k ich výkonu sú
naďalej oprávnení obaja rodičia, keďže súdom nebolo zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani
jedného z rodičov, ani do výkonu ich rodičovských práv a povinností v zmysle § 38 ZoR (porov. rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 273/2012 zo dňa 27.3.2013).

Odvolací súd preto považoval námietku odporcu týkajúcu sa zastupovania a spravovania majetku
maloletého dieťaťa za dôvodnú a napadnutý rozsudok o zastupovaní a spravovaní majetku postupom
podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok.

Vo vzťahu k úprave styku odporcu s maloletým odvolací súd uvádza, že záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl.
3 Dohovor o právach dieťaťa).

Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti
neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa
počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite
upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej

(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 295/06).

Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia
majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťana starostlivosť obidvoch rodičov. Ak súd teda zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada
čo najviac naplnená (porov. nález Ústavného súdu ČR z 15.03.201, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

Odporca v priebehu celého konania prejavuje snahu o úpravu styku s maloletým v čo najširšom rozsahu,
z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca sa maloletému venuje, pravidelne
s ním chodí na futbalové tréningy, učí sa s ním. Medzi navrhovateľkou a odporcom nedochádza k
nezhodám v otázke výchovy maloletého, navrhovateľka odporcovi v styku s maloletým nijako nebráni.

Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, je potrebné,
aby bolo v čo najväčšej možnej miere umožnené tráviť čas s maloletým aj odporcovi, ktorého úloha
v živote maloletého je nezastupiteľná. Pre dieťa, jeho zdravý psychický vývin a výchovu je nesmierne
dôležité pôsobenie oboch rodičov. Maloletý má s otcom vytvorený vzťah, preto je v záujme maloletého,
aby tieto citové väzby boli zachované a prehlbované, čo možno docieliť úpravou styku približujúcou sa čo

najviac momentálnemu stavu, kedy je maloletý zvyknutý tráviť s otcom čas po vyučovaní, pri futbalových
tréningoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku o styku odporcu s maloletým zmenil
postupom podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods.1 O.s.p.
v spojení s ust. § 144 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže
išlo o konanie o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.