Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoZm/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111233061
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111233061.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Jozefa

Engela a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: GMI, s.r.o., so sídlom Humenné, Kukorelliho 60,
IČO: 36 463 833, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Barňákom, so sídlom Humenné, Kukorelliho
58, proti žalovanému: ArcelorMittal Tubular Products Karviná a.s., so sídlom Rudé armády 471, 733 23
Karviná - Hranice, ČR, IČ: 476 72 781, zastúpenému advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTI Müller &
Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455, o zaplatenie 60.000,- USD a
270.000,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 8.7.2014 pod č. k. 18CbZm/3/2011-142, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPrešovvyššieoznačenýmrozsudkomzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi60.000,-USD
a 270.000,- eur, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti, s tým, že o trovách konania rozhodne osobitným
uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vychádzal zo zistenia, že na základe žalobcom predloženej zmenky a jeho písomného návrhu v konaní
vedenom na tom istom okresnom súde pod sp. zn. 18Zm/18/2007 (po podaní námietok a preradení veci
do registra CbZm pod sp. zn. 18CbZm/9/2007) vydal súd dňa 29.6.2007 zmenkový platobný rozkaz č.

k. 18Zm/18/2007-20 v znení opravného uznesenia toho istého okresného súdu zo dňa 31.8.2007, č.
k. 18Zm/18/2007-39, ktorým uložil žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) do 3 dní od jeho doručenia
zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) zmenkovú sumu 482.089,- USD so 6 % úrokom ročne
od 2.1.2007 do zaplatenia, 1.606,96 USD ako odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a na
účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania vo výške 811.221,- Sk, alebo aby v tej istej
lehote podal u podpísaného súdu odôvodnené námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti tomuto
zmenkovémuplatobnémurozkazunamieta.Popodanínámietokprotizmenkovémuplatobnémurozkazu

Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 30.3.2010, č. k. 18CbZm/9/2007-194 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 13.9.2011, č. k. 18CbZm/9/2007-260 vyššie uvedený zmenkový platobný rozkaz v
znení opravného uznesenia zrušil v celom rozsahu, s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie
60.000,- USD vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2012.

V konaní o vylúčenom nároku (už v konaní pod sp. zn. 18CbZm/3/2011) žalobca (pôvodne žalovaný)

podal dňa 4.9.2013 návrh - rozšírenie žaloby o zaplatenie 270.000,- eur proti žalovanému (pôvodne
žalobcovi), ktorý zdôvodnil tým, že v súvislosti s pôvodným konaním mu zaplatil sumu 60.000,- USD v
dvoch splátkach po 30.000,- USD, a to dňa 31.8.2006 a dňa 28.12.2006 na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.5.2005 v znení Dodatkov č. 3, 4 a 5 (ďalej len „ZoPP č. 1“). Zistil, že uvedenáZoPP č. 1 je neplatná tak, ako je to konkretizované pod písm. C/ zmenkových námietok a z tohto
dôvodu požadoval predmetným vzájomným návrhom vrátenie tejto sumy (60.000,- USD) od žalovaného.
K dôvodom neplatnosti ZoPP č. 1 uviedol, že ňou žalovaný ako postupca postúpil odplatne na žalobcu

ako postupníka svoju pohľadávku vo výške na istine 774.413,25 USD s príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými voči dlžníkovi SSIM, a.s., Košice, (ďalej len „SSIM“) za dohodnutú odplatu vo
výške 542.089,- USD. Žalobca ako postupník neskôr zistil, že takáto postúpená pohľadávka objektívne
právne neexistuje a ani nikdy neexistovala. O tejto skutočnosti žalovaný ako postupca vedel už v čase
postúpenia tejto fiktívnej pohľadávky. Podľa ZoPP č. 1 je predmetom postúpenia pohľadávka voči vyššie

označenému dlžníkovi SSIM, ktorá pozostávala z čiastky 774.413,25 USD, plnenie zo zaniknutej kúpnej
zmluvy - kontrakt č. XX/XXXX uzavretý dňa 10.8.2004 medzi JÄKL Karviná, a.s., (pôvodné obchodné
menožalovaného)akokupujúcimaSSIMakopredávajúcim.Predávajúcitovardodalbezkópiedovoznej
licencie a preto bolo možné dodaný tovar uložiť len ako dočasne uskladnený. Tovar musel byť uchovaný
v nezmenenom stave tak, aby sa nezmenil jeho vzhľad a technická charakteristika, z čoho vyplýva,
že bol pre spoločnosť JÄKL Karviná, a.s., nepoužiteľným, čím sa potvrdzuje, že nedodanie vývoznej

licencie na tovar, ktorý bol predmetom kontraktu, bolo závažným porušením zmluvy. JÄKL Karviná,
a.s., preto v súlade s ust. § 345 Obch. zákonníka od zmluvy odstúpil dňa 10.11.2004. Keďže podľa
§ 351 Obch. zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán,
strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, je povinná toto plnenie vrátiť.
JÄKL Karviná, a.s., vrátil plnenie SSIM, čo dokladuje prehľad o pohybe predmetného tovaru do Českej

republiky a späť na Slovensko. SSIM, písomne uznal záväzok vo výške 774.413,25 USD a písomne sa
zaviazal na jednaní konanom dňa 11.11.2004 v M. G.Á. poskytnuté peňažné plnenie za zrušený kontrakt
č. XX/XXXX z 10.8.2004 vrátiť na účet JÄKL Karviná, a.s., do 28.11.2004. Túto čiastku dlžník doteraz
nevrátil. Preto postupca postupuje postupníkovi túto pohľadávku v uvedenej výške vrátane príslušenstva
a všetkých práv s ňou spojených. Konkrétne v ZoPP č. 1 žalovaný - postupca špecifikuje postupovanú

pohľadávku ako pohľadávku vzniknutú zo zaniknutej kúpnej zmluvy - kontraktu č. XX/XXXX zo dňa
10.8.2004, uzavretej medzi žalovaným a SSIM. K plneniu takejto zmluvy - kontraktu však nikdy nedošlo
a teda nedošlo ani k zániku tejto zmluvy - kontraktu, a teda ani nikdy nemohla vzniknúť postupovaná
pohľadávka a z tohto dôvodu je zároveň ZoPP č. 1 neplatná.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že kontrakt č. XX/XXXX je rámcovou zmluvou na dodávku
materiálu pod bodom č. l. Konkrétna špecifikácia objednaného materiálu bola obsahom „dokumentu
pod č. E.,,. Tento dokument mal byť iba špecifikáciou predmetu dodávky. S týmto tvrdením žalobca
nesúhlasí, pretože je účelové a je v rozpore s listinnými dôkazmi. Z predložených listín vyplýva, že
spoločnosť JÄKL, a.s., a spoločnosť SSIM zrealizovali obchod o kúpe a predaji tovaru na základe

kontraktu - zmluvy č. E., v ktorom si zmluvné strany dojednali: „dodávku tovaru Oceľový zvitok valcovaný
za studena a tepla v množstve 1 350 t v cene 754.500,- USD, vnútorný priemer zvitku 700 ± 50 mm,
po dohodnutej obchodnej parite V. L., platba za tovar M. dokumentárny akreditív.... Na základe tohto
kontraktu SSIM vystavil faktúru č. G.-XX.XX/XX na čiastku 159.451,60 USD a faktúru č. G.-XX.XX/XX
na čiastku 614.961,65 USD. Na každej faktúre je uvedené, že bola vystavená na základe kontraktu č. E.,

ako aj dodacie podmienky V.F. L. a číslo M. dokumentárneho akreditívu. Dokonca JÄKL, a.s., otvoril dva
dokumentárne akreditívy pod č. XXXXXX a č. XXXXXX a v časti XXA sa odkazuje na zmluvu E..“ Podľa
kontraktu č. XX/XXXX mal byť dodaný tovar oceľový pás valcovaný za studena a tepla v množstve 2 700
t, vnútorný priemer zvitku 508, 610, 762, 850 mm, za cenu 1.509.000,- USD, po dohodnutej obchodnej
parite Y. X. L. podľa INCOTERMS 2000, platba za tovar bude realizovaná tak, že JÄKL, a.s., otvorí

v prospech SSIM L/C dokumentárny akreditív v počte 4x. Porovnaním obidvoch kontraktov je zrejmé,
že medzi tými istými právnymi subjektmi došlo k uzavretiu dvoch rozličných kúpnych zmlúv s iným
druhom tovaru, iného množstva a kvality, inej ceny a iných podmienok dodania. Zo žiadnych dokumentov
nevyplýva, že kontrakt č. XX/XX je čiastkovým plnením kontraktu č. XX/XX, ktorý zase na druhej strane
nie je žiadnym rámcovým a všeobecným dojednaním, pretože sú v ňom dohodnuté všetky podmienky

stanovené Obchodným zákonníkom. Naviac, sám žalovaný tvrdí, že medzi zmluvnými stranami nešlo o
opakujúce sa plnenia, pri ktorých by bola možná nejaká rámcová zmluva o univerzálnych obchodných
podmienkach. Obidve zmluvy majú všetky náležitosti samostatných právnych zmlúv podľa ustanovení
§ 409 - 475 Obch. zákonníka.

Žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel, až keď túto pohľadávku následne odplatne postúpil na
spoločnosť WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD, so sídlom The Post House,
Barracloughs Lane, Barton upon Humber, DNI8 5BB, United Kingdom (ďalej len „WTCC“), avšak táto
spoločnosť odstúpila od tejto zmluvy o postúpení pohľadávky, a to práve z vyššie uvedeného dôvodu, žena ňu nebola postúpená pohľadávka s dohodnutým obsahom, pretože táto pohľadávka z kúpnej zmluvy
č. XX/XXXX objektívne neexistuje. Spomínaná Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá medzi
žalobcom ako postupcom a spoločnosťou WTCC ako postupníkom dňa 16.6.2006 v znení Dodatku č. 2

zo dňa 16.6.2006 a Dodatku č.3 zo dňa 10.8.2006 (ďalej len „ZoPP č. 2“). Touto zmluvou žalobca ako
postupca postúpil na spoločnosť WTCC ako postupníka pohľadávku vo výške istiny 774.413,25 USD
vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Postúpenie pohľadávky bolo podľa čl. III bod
3.1. zmluvy dojednané za odplatu vo výške 642.089,- USD. V zmysle článku V (Osobitné dojednania)
bod 5.2. ZoPP č. 2 sa zmluvné strany dohodli, že postupník (WTCC) má právo od zmluvy o postúpení

pohľadávky odstúpiť v prípade, ak by sa nestal namiesto postupcu (žalobcu) veriteľom pohľadávky s
dohodnutým obsahom (špecifikovanej v čl. II predmetnej zmluvy). Účastníci ZoPP č. 2 sa ďalej dohodli,
že v prípade, ak dôjde k takému odstúpeniu od zmluvy, je žalobca povinný uhradiť postupníkovi zmluvnú
pokutu vo výške 1/3-tiny ceny odplaty za postúpenie pohľadávky dojednanej v čl. Hl. bod 3.1. vo
výške istiny 214.029,66 USD a ušlý zisk vo výške istiny 132.329,- USD. Nakoľko na postupníka, t.j. na
spoločnosť WTCC pohľadávka s dohodnutým obsahom nebola postúpená, pretože takáto pohľadávka

z Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX objektívne neexistovala, žalobca dňa 21.12.2006 odstúpil od ZoPP č.
2, pričom o neexistencii postúpenej pohľadávky sa dozvedel až po postúpení tejto pohľadávky ako
postupník zo ZoPP č. 1. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť WTCC sa z vyššie uvedeného dôvodu
nestala veriteľom pohľadávky po predmetnom odstúpení od Zmluvy zo dňa 21.12.2006, zároveň vyzvala
žalobcu na úhradu dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške istiny 214.029,66 USD + príslušenstvo a

ušlého zisku vo výške istiny 132.329,- USD + príslušenstvo. Na základe predmetnej výzvy nedošlo zo
strany žalobcu k úhrade požadovaného nároku. Keďže žalobca a uvedená spoločnosť (ako postupník)
mali záujem na mimosúdnom vyporiadaní, pristúpili dňa 7.9.2009 po predchádzajúcich rokovaniach k
uzavretiudohodyourovnaní.Nazákladetejtodohodybolodohodnuté,žesivzájomnéprávaapovinnosti
urovnajú tak, že nárok na zmluvnú pokutu vo výške istiny 214.029,66 USD + príslušenstvo, splatný

dňa 21.12.2006, a ušlý zisk vo výške istiny 132.329,- USD + príslušenstvo, splatný dňa 21.12.2006,
sa uzavretím tejto dohody v plnom rozsahu nahrádzajú novým nárokom spoločnosti WTCC vo výške
270.000,- eur. V zmysle čl. III bod 4 dohody o urovnaní sa žalobca so spoločnosťou WTCC dohodli,
že nový nárok tejto spoločnosti, špecifikovaný v bode 2 tejto dohody, bude uhradený do 30.9.2009 na
jej bankový účet. K úhrade vyššie uvedeného peňažného záväzku žalobcom spoločnosti WTCC vo

výške 270.000,- eur, ktorý v konečnom dôsledku vznikol z dôvodu objektívnej neexistencie pôvodne
postupovanej pohľadávky z tvrdenej kúpnej zmluvy č. XX/XXXX, došlo dňa 29.12.2009, a to na účet
tejto spoločnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že vedomým konaním žalovaného, t.j. uvedením žalobcu
do omylu v otázke týkajúcej sa existencie postupovanej pohľadávky, vznikol žalobcovi voči žalovanému,
okrem nároku na zaplatenie 60.000,- USD, taktiež aj nárok na náhradu škody vo výške 270.000,- eur.

Žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok, pretože žalobcovi postúpil neexistujúcu pohľadávku a žalobcu
vedome uviedol do omylu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla okrem čiastočného finančného plnenia za
postúpenie neexistujúcej pohľadávky vo výške 60.000,- USD aj ďalšia škoda vo výške 270.000,- eur.
Žalovaný teda zodpovedá za porušenie svojho záväzku voči druhej zmluvnej strane, t.j. žalobcovi aj v
tom smere, že porušenie zmluvnej povinnosti a protiprávny úkon mal dopad do právnej ako aj finančnej

sféry žalobcu pri následnom nakladaní s pôvodne postúpenou pohľadávkou, o ktorej neexistencii nemal
vedomosť.

Žalovaný s pôvodným vylúčením nároku ako aj s rozšírením žaloby nesúhlasil a vyhodnotil ho ako
bezpredmetný a nedôvodný. V písomnom vyjadrení uviedol, že predmetným návrhom sa žalobca

domáha rozšírenia žalobného návrhu o jeho údajný nárok na náhradu škody, ktorý mu mal vzniknúť
v dôsledku toho, že dňa 16.6.2016 uzavrel so spoločnosťou WTCC ZoPP č. 2, od ktorej neskôr táto
spoločnosť odstúpila. Pre tento prípad bola v zmluve dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1/3 ceny za
postúpenie pohľadávky, t.j. vo výške 214.029,66 USD a ušlý zisk vo výške 132.329,- USD. Dohodou
o urovnaní zo dňa 7.9.2009 bol (resp. mal byť) záväzok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a

ušlého zisku nahradený jeho povinnosťou zaplatiť spoločnosti WTCC sumu 270.000,- eur v lehote
do 30.9.2009, pričom k úhrade tejto sumy malo dôjsť dňa 29.12.2009. Túto sumu žalobca považuje
za škodu, ktorej zaplatenia sa chce voči nemu domáhať. Žalovaný v prvom rade v žiadnom prípade
neuznáva akýkoľvek nárok žalobcu na náhradu škody. Objektívne totiž neexistujú žiadne skutočnosti,
ktoré by bolo možné považovať za naplnenie predpokladov pre vznik takéhoto nároku, t.j. zavinené

porušenie povinnosti na strane žalovaného, vznik škody na strane žalobcu a príčinná súvislosť medzi
tvrdeným porušením povinnosti a údajnou škodou. Žalobca v tejto súvislosti ako základný dôvod pre
uplatňovanie jeho nároku uvádza, že žalovaný mal na neho postúpiť neexistujúcu pohľadávku, ktorú
následne žalobca postúpil na spoločnosť WTCC. Takéto tvrdenia žalovaný považuje za nepravdivé aúčelové. Poukázal, že už v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10Cbm/12/2004
o zaplatenie pohľadávky (774.413,25 USD) proti SSIM (pôvodný navrhovateľ žalovaný, neskôr, po
postúpení pohľadávky, žalobca) žalovaný (SSIM) nijakým spôsobom nenamietal existenciu samotnej

pohľadávky. Dokonca potvrdil, že predmetný tovar dodal a následne ho aj prevzal späť. V označenom
konaní sa žalovaný (SSIM) bránil v zásade len poukazom na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky
na spoločnosť žalobcu malo dôjsť v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná
pohľadávka bola pohľadávkou existenčnou, platnou, a dokonca výslovne písomne uznanou žalobcom.
Akékoľvek tvrdenia o jej neexistencii je teda nutné považovať za účelové a bezpredmetné. Ďalej

poukázal na skutočnosť, že v dôsledku žalobcom uvádzaných skutočností mu nikdy nemohla platne
vzniknúť povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku toho, že spoločnosť WTCC odstúpila od
ZoPP č. 2. Ako vyplýva z ust. § 544 Obč. zákonníka, ako aj z ustáleného výkladu tohto ustanovenia
a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry, zmluvná pokuta môže byť, pokiaľ ide o dôvod, obmedzená len na
porušenie určitej povinnosti. Toto ustanovenie má kogentnú povahu. Preto nemožno zmluvnou pokutou
„sankcionovať“ výkon práva, ktoré prislúcha účastníkovi právneho vzťahu podľa zákona alebo zmluvy.

Aj judikatúra súdov k tomuto uvádza, že ...dojednanie (dohoda - zmluva) o povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu pre prípad výkonu práva (odstúpenie od zmluvy) a nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
je v rozpore s účelom inštitútu zmluvnej pokuty, a teda pre rozpor s účelom zákona je neplatné podľa §
39 Obč. zákonníka“ (Ro NS ČR z 25.6.2002, sp. zn. 25Cdo/182/2001). Ak žalobca uvedenú (zmluvnú
pokutu) skutočne uhradil, poskytol spoločnosti WTCC plnenie bez právneho dôvodu, a teda bolo jeho

právom domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči tejto spoločnosti. V žiadnom prípade však
v tejto súvislosti nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody voči žalovanému. Pre prípad, ak
by súd aj napriek vyššie uvedenému bol z akéhokoľvek dôvodu toho názoru, že žalobcovi vznikol voči
žalovanému uplatňovaný nárok na náhradu škody, vzniesol námietku jeho premlčania. Všetky vyššie
označené zmluvy a dohoda o urovnaní, ako aj vzťahy z nich vyplývajúce sa pritom riadia ustanoveniami

Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka podania žalobcu, doručeného súdu dňa 4.9.2013 (č. l. 40), ktorým navrhol pripustiť zmenu
žaloby, o tomto jeho návrhu súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 4.11.2013 pod č. k.
18CbZm/3/2011-71 tak, že pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 60.000,- USD a taktiež sumu 270.000,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatnených nárokov
zo strany žalovaného, pričom dospel k záveru že táto nie je dôvodná. Vychádzal pritom z ust. §
397 Obch. zákonníka, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky. Rozhodujúcim kritériom na riešenie otázky, ktorý právny predpis treba použiť pri
posudzovaní premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podstata spoločenského
vzťahu, v ktorom účastník vystupoval. V danom prípade vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 2 Obch.
zákonníka, v zmysle ktorého sa Občianskym zákonníkom riadia vzťahy, ktoré neupravuje Obchodný
zákonník, v nadväznosti na ustanovenie § 387 ods. 2 Obch. zákonníka, konštatoval, že nie je výslovne

uvedené, že týmto ustanovením sa riadia vzťahy vzniknuté len zo zmlúv upravených Obchodným
zákonníkom, ale zo záväzkov, teda aj z bezdôvodného obohatenia. Obidve ZoPP boli uzavreté medzi
dvoma podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej činnosti, reálne išlo o obchodný vzťah, teda
na ich právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to iba za podporného použitia
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 60.000,-

USD z titulu bezdôvodného obohatenia, a to vzájomným návrhom podaným na súde dňa 3.4.2008.
Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, k plneniu žalobcu žalovanému došlo v dvoch splátkach,
a to dňa 31.8.2006 a 28.12.2006. Teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v
zákonnej štvorročnej lehote, teda včas, a preto nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu. Obdobne k rozšíreniu
uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému došlo dňa 4.9.2013, pričom k samotnej

škode na strane žalobcu došlo dňa 29.12.2009 (vyplatením ušlého zisku a zmluvnej pokuty spoločnosti
WTCC). Preto aj tento nárok bol žalobcom uplatnený v zákonom stanovenej štvorročnej premlčacej
lehote, a teda ani právo na uplatnenie tejto časti nároku nie je premlčané.

Na základe vykonaného dokazovania (po vyriešení otázky námietky premlčania obidvoch nárokov

zo strany žalovaného), aplikáciou ustanovení § 451 a násl. Obč. zákonníka, § 373 a násl., § 379 a
§ 380 Obch. zákonníka uzavrel, že obidva nároky žalobcu sú dôvodné. Mal za preukázané, že na
postupníka, t.j. na spoločnosť WTCC pohľadávka s dohodnutým obsahom nebola postúpená, pretože
táto pohľadávka z Kúpnej zmluvy č. XX/XX objektívne neexistovala. Preto žalobca dňa 21.12.2006odstúpil od ZoPP č. 2. O neexistencii postúpenej pohľadávky sa postupca, t.j. žalobca, dozvedel až po
postúpení pohľadávky na túto spoločnosť. Z vyššie uvedeného dôvodu sa táto spoločnosť ako postupník
nestala veriteľom pohľadávky a po odstúpení od zmluvy zo dňa 21.12.2006 zároveň vyzvala žalobcu na

úhradu dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške istiny 214.029,66 USD + príslušenstvo a ušlého zisku vo
výške istiny 132.329,- USD + príslušenstvo. Na základe tejto výzvy nedošlo zo strany žalobcu k úhrade
požadovaného nároku. Zároveň však zmluvné strany pristúpili dňa 7.9.2009 po predchádzajúcich
rokovaniachkuzavretiudohodyourovnaní,vdôsledkučohožalobcadohodnutéplnenietejtospoločnosti
realizoval. V súvislosti s porušením povinností a protiprávneho konania žalovaného, žalobca musel

vynaložiť tieto náklady. Za škodu sa totiž v zmysle ustanovenia § 380 Obch. zákonníka považuje tiež
ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti
druhej strany. Žalovaný teda zodpovedá za porušenie svojho záväzku voči druhej zmluvnej strane, t.j.
žalobcovi aj v tom smere, že porušenie zmluvnej povinnosti a protiprávny úkon mal dopad do právnej
ako aj finančnej sféry žalobcu pri následnom nakladaní s pôvodne postúpenou pohľadávkou, o ktorej
neexistencii nemal vedomosť. Žalobca ako postupník až neskôr zistil, že takáto postúpená pohľadávka

objektívne právne neexistuje a ani nikdy neexistovala, pričom o tejto skutočnosti žalovaný - postupca
(zo ZoPP č. 1) musel vedieť už v čase postúpenia tejto neexistujúcej pohľadávky. Po vyhodnotení
dokazovaniapretosúdprvéhostupňadospelkzáveru,žežalovanýporušilsvojuzmluvnúpovinnosť,keď
žalobcovi postúpil neexistujúcu pohľadávku, čím sa dopustil protiprávneho konania v príčinnej súvislosti,
s čím žalobcovi vznikla škoda tým, že musel vynaložiť náklady na zaplatenie zmluvných záväzkov

svojmu ďalšiemu zmluvnému partnerovi v sume 270.000,- eur.

Ďalej súd prvého stupňa uzavrel, že zaplatením sumy 60.000,- USD z titulu sumy vyplatenej na základe
neplatnej ZoPP č. 1 žalobcom žalovanému nadobudol žalovaný v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč.
zákonníka bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Preto je povinný v súlade s § 451

Obč. zákonníka obohatenie vydať žalobcovi.

Návrhy na doplnenie dokazovania v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol, a to s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy,
ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu, ako aj v súvislosti so záverom, ku ktorému už

na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.

Nakoniec konštatoval, že právny názor vyslovený v označenom rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo
182/2001, t.j. že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva a nie porušením zmluvnej povinnosti, v danom
prípade zmluvného vzťahu žalobcu a spoločnosti WTCC, sa vzhľadom na vyššie uvedené a predmetný

vzťah účastníkov nevzťahuje, pretože nejde o právnu a skutkovú situáciu popísanú v citovanom judikáte.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku súd prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a

f/, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak ho súd zaviazal zaplatiť sumu 60.000,-
USD z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a sumu 270.000,- eur ako škodu v zmysle § 380 Obch.
zákonníka, so závermi súdu v tomto smere sa v žiadnom prípade nestotožňuje. Navyše, samotný
rozsudok v časti jeho odôvodnenia absolútne nerešpektuje základné zákonné požiadavky kladené

na rozhodnutie tohto druhu, čo samo o sebe zakladá flagrantné porušenie základného (ústavného)
práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti
odkázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
ako aj Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti, okrem iného, uviedol, že vo vzťahu k uplatňovanému
nároku žalovaného na zaplatenie 60.000,- USD odôvodnenie rozsudku spočíva de facto v štyroch

vetách, z ktorých dve sú citáciou zákonných ustanovení a jedna spočíva v strohom konštatovaní, že
zaplatením uvedenej sumy na základe neplatnej zmluvy žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie,
ktoré je povinný vydať. V tejto časti rozhodnutia ďalej úplne absentuje právna argumentácia týkajúca
sa údajnej neplatnosti predmetnej zmluvy, t.j. predovšetkým vysvetlenie toho, z akého dôvodu má byť
zmluva neplatná, o aký druh neplatnosti sa jedná, vrátane odkazu na konkrétne zákonné ustanovenie,

podľa ktorého má byť posudzovaná neplatnosť právneho úkonu. Naviac, toto plnenie žalobca poskytol
žalovanému na plnenie jeho pohľadávky, ktorá bola navyše zo strany žalobcu písomne uznaná. Aj
napriek tomu toto plnenie, podľa názoru súdu, má povahu plnenia prijatého žalobcom bez právneho
dôvodu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vôbec zistiť, ako sa súd vysporiadals právnou domnienkou existencie záväzku v dobe uznania zakotvenú v ust. § 558 Obč. zákonníka
ako aj ustanovení § 323 Obch. zákonníka a ktoré konkrétne dôkazy túto konkrétnu domnienku
vyvracajú. Vo vzťahu k jeho námietke týkajúcej sa neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute

obsiahnutého v Dodatku č. 3, uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou WTCC, podloženej príslušnou
judikatúrou, súd opätovne len stroho (dvoma vetami) nezrozumiteľne a bez akéhokoľvek bližšieho
vysvetlenia konštatuje, že toto ustanovenie malo vyjadrovať vôľu zmluvných strán na uloženie zmluvnej
pokuty viazanej na porušenie povinnosti postupcu, ak by sa postupník nestal veriteľom postupovanej
pohľadávky s dohodnutým obsahom, a že predložená judikatúra sa na tento vzťah nevzťahuje. Napriek

tomu, že uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 270.000,- eur súd priznal titulom náhrady škody, v
celom rozhodnutí absentujú presvedčivé, jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky týkajúce sa tohto „údajného“ nároku, a to najmä pokiaľ ide o jednotlivé podmienky
vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Najmä vo vzťahu k podmienke spočívajúcej v porušení
povinnosti zo strany žalovaného, ktorá mala spočívať v tom, že mal žalobcovi postúpiť neexistujúcu

pohľadávku, v odôvodnení nie je žiadna ucelená argumentácia súdu, z ktorej by bolo možné zistiť,
z akých dôvodov považuje predmetnú pohľadávku za neexistujúcu a akými právnymi úvahami sa pri
hodnotení tejto pohľadávky ako neexistujúcej riadil. V súvislosti s pohľadávkou na základe ZoPP č.
1 uviedol, že v konaní boli predložené dôkazy, z ktorých vyplynulo, že aj táto, údajne neexistujúca
pohľadávka, bola zo strany dlžníka písomne uznaná a navyše bola priznaná súdom prvého stupňa v

konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10Cbm/12/2004. Napriek tomu nie je možné
z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec zistiť, ako sa súd vysporiadal s právnou domnienkou
existencie záväzku v dobe jeho uznania zakotvenou v § 558 Obč. zákonníka ako aj v § 323 Obch.
zákonníka a ktoré konkrétne dôkazy túto domnienku vyvracajú. Rovnako vo vzťahu k otázke príčinnej
súvislosti medzi údajným porušením povinnosti zo strany žalovaného a údajnou škodou na strane

žalobcu odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje de facto žiadne vysvetlenie toho, v čom konkrétne súd
vidí kauzálny nexus, prečo zmluvnú pokutu zaplatenú žalobcom v inom právnom vzťahu považuje za
náklad, ktorý žalobca musel vynaložiť, a ak skutočne musel, tak či a z akého dôvodu sa tak stalo v
súvislosti s (údajným) porušením povinnosti zo strany žalovaného.

K nesprávnemu skutkovému zisteniu a nesprávnemu právnemu posúdeniu uplatňovaného nároku na
zaplatenie 60.000,- USD žalovaný ďalej uviedol, že zo zmluvy zo dňa 26.5.2005 (ZoPP č. 1) vyplýva,
že ňou postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči spoločnosti SSIM vo výške istiny 774.413,23 USD, a
to za odplatu v dohodnutej výške. Súčasne predložil listinný dôkaz označený ako „Uznání dluhu“ zo dňa
27.6.2005, v ktorom žalobca výslovne prehlasuje, že uznáva svoj dlh voči žalovanému na zaplatenie

dohodnutej odplaty podľa tejto zmluvy, a to čo do jeho dôvodu a výšky. Ďalej boli predložené výpisy
z účtu žalovaného, z ktorých vyplýva, že dňa 28.12.2005 a dňa 31.8.2006 žalobca mu uhradil dve
platby, každú vo výške 30.000,- USD, s tým, že pri každej z týchto platieb je ako dôvod úhrady uvedená
„kúpa pohľadávky SSIM. Z obsahu ZoPP č. 1 jednoznačne vyplýva, že postupovaná pohľadávka nebola
špecifikovaná len odkazom na kontrakt č. XX/XXXX. Toto ustanovenie totiž presne a podrobne popisuje,

nazákladeakých(právnych)skutočnostípohľadávkavznikla,keďvýslovneuvádza,žeideopohľadávku,
ktorá vyplýva z toho, že:

- dlžník (SSIM) dodal žalovanému tovar bez potrebných licencií
- tovar bolo možné iba uložiť ako dočasne uskladnený

- tovar musel byť uchovaný v nezmenenom stave, v dôsledku čoho sa stal pre žalovaného
nepoužiteľným, čo súčasne zakladalo podstatné porušenie zmluvy
- v dôsledku uvedeného žalovaný dňa 10.11.2004 od zmluvy odstúpil
- žalovaný následne vrátil tovar dlžníkovi, čo dokladoval prehľadom o pohybe tovaru do ČR a späť do SR
- SSIM uznal písomne svoj záväzok vo výške 774.413,25 USD a zaviazal sa na rokovaní konanom dňa

11.11.2004 v M. G. poskytnuté peňažné plnenie v tejto výške vrátiť do 28.11.2004
- z dôvodu nevrátenia uvedenej peňažnej čiastky je táto vymáhanú súdne v konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10Cbm/12/2004.

V čl. III ZoPP č. 1 je pohľadávka špecifikovaná odkazom na obsah dokumentov, ktoré sú jej

neoddeliteľnou súčasťou, a to konkrétne na:

- kontrakt XX/XXXX zo dňa 10.8.2004
- Commercial invoice (faktúra) z 30.8.2004 na 159.451,60 USD- Commercial invoice (faktúra) z 30.8.2004 na 614.961,65 USD
- výpis z účtu (eur) JÄKL Karviná, a.s., u A. zo dňa 3.9.2004 - úhrada 159.451,60 USD a úhrada
614.961,65 USD včítane úhrady poplatku za realizáciu transakcie vo výške 1.261,71 eur

- výpis z účtu JÄKL Karviná (CZK) u A. zo dňa 3.9.2004 - úhrada poplatku za realizáciu transakcie vo
výške 9.307,43 CZK
- Nákladné listy - dovoz do ČR
- Nákladné listy - vrátenie tovaru spoločnosťou JÄKL Karviná predávajúcemu s presným označením
týchto nákladných listov.

Ďalej zdôraznil, že z dokladov, na ktoré sa ZoPP č. 1 odvoláva, predložil, okrem už spomínaného
uznania dlhu, aj dokument označený ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“ zo dňa 10.11.2004 a „Záznam
z rokovania“ zo dňa 11.11.2004. V odstúpení od zmluvy sa pritom výslovne uvádza označenie kúpnej
zmluvy spôsobom „E. z 10.8.2004“ a špecifikácia peňažného plnenia poskytnutého na základe zmluvy
v celkovej výške 774.413,25 USD, a to v dvoch splátkach, jednej vo výške 159.451,60 USD a druhej vo

výške 614.961,65 USD. V zázname z rokovania sa potom výslovne, okrem iného, uvádza, že rokovanie
sa uskutočnilo v súvislosti so zánikom práv a povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy E. zo dňa
10.8.2004, od ktorej kupujúci dňa 10.11.2004 odstúpil, žalovaný dodaný tovar vrátil dlžníkovi a že
žalovaný uhradil dlžníkovi ako predávajúcemu sumu 774.413,25 USD. V konaní bol ďalej predložený
listinný dôkaz označený ako „Protokol o předání a převzetí dokladů“ zo dňa 28.4.2004, z ktorého

vyplýva, že ešte pred uzavretím ZoPP č. 1 boli žalobcovi poskytnuté všetky vyššie uvedené dokumenty,
prostredníctvomobsahuktorýchbolašpecifikovanápostupovanápohľadávka.Ajvtomtoprípadesasíce
pre označenie kontraktu používa č. XX/XXXX, súčasne sa však pohľadávka bližšie špecifikuje odkazom
na obsah vyššie spomenutých listín. Rovnakým spôsobom, t.j. odkazom na rovnaké dokumenty,
špecifikoval postupovanú pohľadávku aj samotný žalobca v ZoPP č. 2. V tejto súvislosti opäť poukázal

na predmet a výsledok konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10Cbm/12/2004
o zaplatenie 774.413,25 USD. Teda je zrejmé, že aj keď zúčastnené strany v jednotlivých dokladoch
pre označenie kontraktu zo dňa 10.8.2004, zaniknutého odstúpením od zmluvy zo dňa 10.11.2004, z
ktorého vznikla postupovaná pohľadávka, používali označenie XX/XX, ako aj označenie E., samotnú
pohľadávku čo do jej dôvodu a výšky vždy špecifikovali na jedny a tie isté skutkové okolnosti a jedny

a tie isté peňažné plnenia. Odlišné označenie kontraktu v jednotlivých dokumentoch tak môže byť
výsledkom iného označovania na strane žalobcu a žalovaného alebo výsledkom chyby v písaní. Aj keby
tomu tak nebolo, je zrejmé, že dvojité označenie kontraktov nemôže byť v súhrne obsahom všetkých
ďalších popísaných listinných dôkazov považované za rozhodujúce a de facto jediné kritérium pre
vymedzenie postupovanej pohľadávky a už vôbec nie pre záver o jej neexistencii. Teda predmetná

pohľadávka, ktorá bola predmetom ZoPP č. 1, bola pohľadávkou existentnou, platnou, a dokonca
výslovne písomne uznanou dlžníkom. Žalobca v konaní navyše nepredložil žiadne relevantné dôkazy,
ktorými by nepochybne vyvrátil právnu domnienku existencie pohľadávky v dobe uznania záväzku v
zmysle § 558 Obč. zákonníka, ako aj v zmysle § 323 Obch. zákonníka.

Ak by aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam bol prijatý záver, že postupovaná pohľadávka skutočne
neexistovala, je zrejmé, že záver súdu o neplatnosti zmluvy práve z dôvodu neexistencie postupovanej
pohľadávky je absolútne nesprávnym právnym posúdením. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
v prípade zmluvy sa jednalo jednoznačne o odplatné postúpenie pohľadávky. V zmysle ustáleného
výkladu a judikatúry, ustanovenie § 527 ods. 1 Obč. zákonníka obsahuje úpravu osobitnej zákonnej

zodpovednosti postupcu, ktorý svoju pohľadávku postúpil odplatne inému, za existenciu postúpenej
pohľadávky v čase jej postúpenia. Postupca tak v týchto prípadoch zodpovedá postupníkovi najmä za
pravosť pohľadávky, t.j. že pohľadávka v dobe postúpenia existovala, a za jej bonitu (vymožiteľnosť). Ak
pohľadávkanezodpovedátýmtonáležitostiam,postupcazodpovedápodľaustanovení§499anásl.Obč.
zákonníka o zodpovednosti za vady. Dôsledkom tejto právnej úpravy je potom skutočnosť, že v dôsledku

neexistencie postupovanej pohľadávky nemôže nastať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Tento záver je výslovne obsiahnutý napr. v uznesení Najvyššieho súdu SR z 21.2.2008, sp. zn. 32Cdo
2801/2007. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 9.12.2004, sp. zn. 32 Odo
453/2004, a to v tej súvislosti, že neexistencia postupovanej pohľadávky nemá za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, ale (pri odplatnej cesii) zodpovednosť postupcu podľa § 527 ods. 1

písm. a/ Obč. zákonníka. Teda je nepochybné, že pokiaľ súd posúdil žalobcom uplatňovaný nárok na
zaplatenie sumy 60.000,- USD ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného
v dôsledku plnenia žalobcu poskytnutého na základe neplatného právneho úkonu, t.j. bez právnehodôvodu, pričom neplatnosť zmluvy odvodzoval od skutočnosti, že odplatne postupovaná pohľadávka
neexistovala, je takéto právne posúdenie veci zo strany súdu posúdením absolútne nesprávnym.

K nesprávnemu skutkovému zisteniu a nesprávnemu právnemu posúdeniu uplatňovaného nároku na
zaplatenie 270.000,- eur žalovaný v odvolaní uviedol, že túto sumu, ktorú žalobca zaplatil titulom
zmluvnej pokuty, považuje, zhodne s ním aj súd, za škodu v zmysle § 380 Obch. zákonníka, ktorá
mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, spočívajúcej v postúpení
neexistujúcej pohľadávky žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na ZZoP č. 2 (uzavretú dňa 16.6.2006),

na odstúpenie spoločnosťou WTCC od zmluvy, na Dodatok č. 3 k zmluve o dohode uhradiť zmluvnú
pokutu v prípade odstúpenia od zmluvy a taktiež na Dohodu o urovnaní zo dňa 7.9.2009, v zmysle
ktorej žalobca uhradil tejto spoločnosti uvedenú sumu dňa 29.12.2009. Závery súdu prvého stupňa, ak
aj tento nárok žalobcovi priznal, považuje za absolútne nesprávny. Poukazuje na základné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody. Má za to, že v danom prípade nebola splnená čo i len jedna

z týchto zákonných podmienok. V súvislosti s porušením povinnosti znovu odkazuje na platnú ZoPP č.
1, na základe ktorej bola postúpená pohľadávka existentná, platná, dokonca výslovne písomne uznaná
dlžníkom (žalobcom ako postupníkom). Škoda v tomto prípade má zodpovedať výške zmluvnej pokuty,
ktorú žalobca uhradil spoločnosti WTCC na základe Dodatku k ZoPP č. 2 v spojení s dohodou o
urovnaní. Túto škodu potom podraďuje pod ustanovenie § 380 Obch. zákonníka, keď ju definuje ako

náklad, ktorý musel vynaložiť v dôsledku porušenia povinností žalovaným. Z vymedzenia žalobcom
uplatňovaného nároku je zrejmé, že k zaplateniu sumy 270.000,- eur došlo na základe dohody o
zmluvnej pokute obsiahnutej v zmluve a následne dojednaní obsiahnutých v dohode o urovnaní, t.j.
dojednaní obsiahnutých v slobode, vážne, určito a zrozumiteľne vykonaných a uzavretých dvojstranných
právnych úkonoch. Takto poskytnuté plnenie tak už z definície nemožno v žiadnom prípade považovať

za škodu na strane žalobcu. Podľa § 380 Obch. zákonníka totiž platí, že za škodu sa považuje tiež
ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti
druhej strany. Z uvedeného vyplýva, že vynaloženie nákladov na strane poškodeného je nevyhnutným
dôsledkom porušenia povinnosti škodcom. V tejto súvislosti odkazuje na zákonné náležitosti ZoPP č.
1. Súčasne neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by zmluvným stranám akejkoľvek zmluvy

(akéhokoľvek zmluvného typu) ukladalo povinnosť zahrnúť do zmluvy aj dojednanie o zmluvnej pokute.
Inštitút zmluvnej pokuty je jednou z foriem zabezpečenia plnenia zmluvných povinností a ako taký je
len fakultatívnou náležitosťou akejkoľvek zmluvy. Aj keby došlo zo strany žalobcu k porušeniu jeho
povinností ním tvrdeným spôsobom, z uvedeného je zrejmé, že v dôsledku takéhoto, ako aj akéhokoľvek
iného porušenia povinností žalovaným nevznikla ani nemohla žalobcovi vzniknúť žiadna (právna)

povinnosť, v zmysle ktorej by sa musel s postupníkom dohodnúť na zaplatení zmluvnej pokuty. Právne
posúdenie zaplatenej zmluvnej pokuty ako škody v zmysle § 380 Obch. zákonníka je nutne posúdením
absolútnenesprávnym.Posúdeniežalobcomuplatňovanéhonárokunazaplatenietejtosumyakonároku
na náhradu škody podľa tohto ustanovenia ďalej výslovne odporuje limitácii náhrady škody stanovenej v
§ 379 Obch. zákonníka, v zmysle ktorého, sa nenahrádza škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná

strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala
alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana
poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Ide o ustanovenie, ktoré poškodenému nepriznáva
nárok na náhradu tzv. nepredvídateľnej škody. Takýto výklad by komukoľvek v pozícii poškodeného de
facto aj de jure dohodnúť sa s treťou osobou na zaplatenie zmluvnej pokuty v akejkoľvek výške a takto

zaplatenú zmluvnú pokutu si pod titulom náhrady škody uplatňovať na svojom pôvodnom zmluvnom
partnerovi. V zmysle § 379 Obch. zákonníka nemožno žalobcovi priznať ním uplatňovaný nárok, pretože
takýto následok - zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca nielenže svojím konaním nespôsobil, ale aj keby
ho spôsobil, nemohol ho rozumne predpokladať ako dôsledok prípadného porušenia svojej povinnosti. V
tejto súvislosti súdom podaný výklad súčasne nerešpektuje a absolútne neguje moderačné právo súdu

zakotvené v § 301 Obch. zákonníka. Ak by sa pripustil aj výklad ustanovenia § 380 Obch. zákonníka
vyššie uvedeným spôsobom vyplývajúcim z napadnutého rozsudku, je zrejmé, že pri posudzovaní
zmluvnej pokuty ako škody podľa tohto ustanovenia by bola možnosť posúdenia primeranosti zmluvnej
pokutyajejprípadnéhozníženiaabsolútnevylúčená,pretožepodľavýslovnéhoustanovenia§386ods.2
Obch. zákonníka náhradu škody nemôže súd znížiť. Bez ohľadu na to je ďalej je potrebné zdôrazniť, že v

dôsledku žalobcom uvádzaných skutočností mu nikdy nemohla platne vzniknúť povinnosť na zaplatenie
zmluvnej pokuty v dôsledku toho, že spoločnosť WTCC odstúpila od ZoPP č. 2. V Dodatku č. 3 k ZoPP
č. 2, ako aj v odôvodnení rozsudku sa výslovne uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že „v
prípade, ak dôjde k takémuto odstúpeniu od zmluvy, je postupca povinný uhradiť zmluvnú pokutu...“.Z tohto jednoznačne vyplýva jediný možný a logický záver, a to, že podmienkou vzniku povinnosti na
zaplatenie zmluvnej pokuty je využitie práva na odstúpenie od zmluvy zo strany spoločnosti WTCC.
Preto nemožno zmluvnou pokutou „sankcionovať“ výkon práva, ktoré prislúcha účastníkovi právneho

vzťahu podľa zákona alebo zmluvy. Aj judikatúra súdov k tomu uvádza, že „dojednanie (dohoda), zmluva
o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad výkonu práva (odstúpenie od zmluvy) a nie pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti, je v rozpore s účelom inštitútu zmluvnej pokuty (§ 544 a násl. Obč.
zákonníka), a teda pre rozpor s účelom zákona je neplatné podľa § 39 Obč. zákonníka“ (Ro NS ČR
z 25.6.2002, sp. zn. 25Cdo 182/2001). Teda ak žalobca uvedenú „zmluvnú pokutu“ skutočne uhradil,

poskytol spoločnosti WTCC plnenie bez právneho dôvodu, teda bolo jeho právom domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia voči tejto spoločnosti. V žiadnom prípade však v tejto súvislosti nemohol
žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody voči žalovanému. To dokonca korešponduje aj s právnymi
závermi súdu, ak konštatoval, že už ZoPP č. 1 postúpil žalovaný na žalobcu neexistujúcu pohľadávku,
v dôsledku čoho ju vyhodnotil ako neplatný právny úkon. Ak by bol prijatý tento záver, je zrejmé, že
pokiaľ žalobca ďalej postúpil tú istú neexistujúcu pohľadávku, je nutne neplatnou aj ZoPP č. 2, uzavretá

medzi žalobcom a spoločnosťou WTCC, ako aj ďalšie dodatky a zmluvy na túto zmluvu nadväzujúce.
Potom platí, že z neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť platný záväzok, na neplatný právny úkon
sa hľadí, ako keby nikdy neexistoval, od neplatného právneho úkonu nemožno odstúpiť ani nemôže
zaniknúť v dôsledku inej právnej skutočnosti. Ak sa teda na takejto „neplatnej“ zmluve o postúpení
zmluvné strany dohodli na čomkoľvek, včítane zmluvnej pokuty, je zrejmé, že takéto dojednania sú

dojednaniami neplatnými. Súčasne je zrejmé, že od takejto zmluvy nemohla spoločnosť WTCC platne
odstúpiť, a ani jej tak nemohol vzniknúť žiadny nárok na zaplatenie 270.000,- eur. Teda je zrejmé, že
zaplatením sumy 270.000,- eur žalobcom na účet spoločnosti WTCC nevznikla, ani nemohla vzniknúť
na strane žalobcu ujma, ktorú by bolo možné v zmysle platnej legislatívy definovať ako škodu. Súčasne
je zrejmé, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a zaplatením tejto sumy

zo strany žalobcu. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby návrh
žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 6.8.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny. Vo vyjadrení, okrem iného, uviedol, že v ZoPP č. 1 žalovaný ako postupca

špecifikuje postupovanú pohľadávku ako pohľadávku vzniknutú zo zaniknutej Kúpnej zmluvy - kontraktu
č. XX/XXXX zo dňa 10.8.2004, uzavretej medzi žalovaným a SSIM. K plneniu takejto zmluvy - kontraktu
však nikdy nedošlo, a teda nedošlo ani k zániku tejto zmluvy - kontraktu, a teda ani nikdy nemohla
vzniknúť postupovaná pohľadávka a z tohto dôvodu je zmluva neplatná. Z predložených listín vyplýva,
že spoločnosť JÄKL Karviná, a.s. (predchádzajúce obchodné meno žalovaného) a spoločnosť SSIM

zrealizovali obchod o kúpe a predaji tovaru na základe kontraktu - zmluvy č. E.. Porovnaním obidvoch
kontraktov je zrejmé, že medzi tými istými právnymi subjektmi došlo k uzavretiu dvoch rozličných
kúpnychzmlúv,sinýmdruhomtovaru,inéhomnožstvaakvality,inejcenyainýchpodmienokdodania.Zo
žiadnych dokumentov nevyplýva, že kontrakt č. XX/XX je čiastkovým plnením kontraktu č. XX/XX, ktorý
zas na druhej strane nie je žiadnym rámcovým a všeobecným dojednaním, pretože sú v ňom dohodnuté

všetky podmienky stanovené Obchodným zákonníkom. Naviac, medzi zmluvnými stranami nešlo o
opakujúce sa plnenia, pri ktorých by bola možná nejaká rámcová zmluva o univerzálnych obchodných
podmienkach. Obidve zmluvy majú všetky náležitosti samostatných kúpnych zmlúv podľa ust. § 409 -
457 Obch. zákonníka. V ostatnom žalobca trval na svojich doterajších tvrdeniach uvádzaných jednak v
návrhu ako aj počas prvostupňového konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa obom nárokom
žalobcu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto
odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd
dopĺňa:

Predovšetkým, čo sa týka námietky žalovaného o premlčaní oboch uplatnených nárokov, tak, ako

súd prvého stupňa, aj odvolací súd je toho názoru, že pri uplatnení týchto nárokov platí štvorročná
premlčacia doba v zmysle § 397 Obch. zákonníka. V súvislosti s včasnosťou uplatnenia nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj na náhradu škody odvolací súd odkazuje na počítanie časutak, ako pri oboch nárokoch konštatoval súd prvého stupňa, ak tieto považoval za nepodliehajúce
premlčaniu v stanovenej štvorročnej premlčacej dobe.

K otázke existencie pohľadávky na základe ZoPP č. 1 (zo dňa 26.5.2005) a v tejto súvislosti aj s nárokom
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 60.000,- USD odvolací súd uzatvára:

Podľa ZoPP č. 1 (zo dňa 26.5.2005 - č. l. 165), jej predmetom je postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi
SSIM, ktorá pozostáva z čiastky 774.413,25 USD ako plnenie zo zaniknutej kúpnej zmluvy - kontrakt č.

XX/XXXX, uzavretý dňa 10.8.2004 medzi JÄKL Karviná, a.s., ako kupujúcim a SSIM ako predávajúcim.
Súdom prvého stupňa bolo nesporne preukázané, že predávajúci tovar dodal bez kópie dovoznej
licencie, a preto bolo možné dodaný tovar uložiť len ako dočasne uskladnený. Musel byť uchovaný v
nezmenenom stave tak, aby sa nezmenil jeho vzhľad a technická charakteristika, z čoho vyplýva, že
bol pre spoločnosť žalovaného nepoužiteľným, čím sa potvrdzuje, že nedodanie vývoznej licencie na
tovar, ktorý bol predmetom kontraktu, bolo závažným porušením zmluvy. JÄKL Karviná, a.s. (pôvodné

obchodnémenožalovaného)pretovsúlades§345Obch.zákonníkaodzmluvyodstúpildňa10.11.2004.
Podľa § 351 Obch. zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných
strán. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie musí vrátiť.
JÄKL Karviná, a.s., vrátil plnenie SSIM, čo dokladuje prehľadom o pohybe predmetného tovaru do ČR a
späť na Slovensko. SSIM uznal písomný záväzok vo výške 774.413,25 USD a písomne sa zaviazal na

jednaní konanom dňa 11.10.2004 v M. G. poskytnuté peňažné plnenie na zrušený kontrakt č. XX/XXXX
z 10.8.2004 vrátiť na účel JÄKL Karviná, a.s., do 28.11.2004. Dlžník mu však túto čiastku nevrátil, a preto
uvedená spoločnosť ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi túto pohľadávku v uvedenej
výške vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených.

Ako už bolo vyššie uvedené, v ZoPP č. 1 žalovaný - postupca špecifikuje postupovanú pohľadávku ako
pohľadávku vzniknutú zo zaniknutej kúpnej zmluvy - kontraktu č. XX/XXXX zo dňa 10.8.2004, uzavretej
medzi žalovaným a SSIM. K plneniu takejto zmluvy - kontraktu však nikdy nedošlo, a teda nedošlo
ani k zániku tejto zmluvy - kontraktu, a teda ani nikdy nemohla vzniknúť postupovaná pohľadávka na
základe ZoPP č. 1, z čoho dôvodu je táto neplatná. Keďže nedošlo k plneniu zo zmluvy - kontraktu

č. XX/XXXX, nemohlo dôjsť ani k jej odstúpeniu. Odvolací súd je totiž toho názoru, že aj keď v ZoPP
č. 1 (č. l. 165) sa uvádza zaniknutá kúpna zmluva - kontrakt č. XX/XXXX, prílohy a doklady, ktoré
sú v nej popisované, odkazujú a popisujú realizáciu inej kúpnej zmluvy - kontraktu s označením E..
Z obchodnej faktúry z 30.8.2004 je jednoznačne zrejmé, že je označená číslom tohto kontraktu a že
sa týka dokumentárneho akreditívu č. XXXXXX a XXXXXX. Potvrdzuje dodanie a fakturovanie za iný

hutnícky materiál o úplne odlišnom množstve, a to 1 350 t, dodané do inej obchodnej parity V. L.B. podľa
INCOTERMS 2000. Išlo teda o platbu za plnenie z označeného kontraktu a nie o plnenie z kontraktu XX/
XX. Tomu nasvedčuje aj to, že SSIM (dlžník) písomne neuznal záväzok vo výške 774.413,25 USD na
jednaní dňa 11.11.2004 v M. G.Š., iba prevzal zápis z jednania medzi ním a JÄKL Karviná, a.s.. Jednanie
sa však uskutočnilo o vysporiadanie práv zo zaniknutej kúpnej zmluvy medzi týmito účastníkmi č. E. zo

dňa 10.8.2004, od ktorej kupujúci jednostranne odstúpil. V ZoPP č. 1 sa hovorí o uznaní písomného
záväzku vo výške 774.413,25 USD spoločnosťou SSIM zo zrušeného kontraktu XX/XXXX, toto sa však
nezakladá na pravde. Týmto zavádzajúcim tvrdením v tejto zmluve žalovaný uviedol žalobcu do omylu.
Takéto vymedzenie postúpenej pohľadávky v ZoPP č. 1 je tak neurčité a nezrozumiteľné, že jej obsah je
zameniteľný s inou pohľadávkou postupcu voči dlžníkovi - spoločnosti SSIM. Ak pohľadávka nie je riadne

vyšpecifikovaná, pričom ide o neurčité vymedzenie predmetu postúpenia, v konečnom dôsledku to
spôsobujeneurčitosťprávnehoúkonu,tedajehoabsolútnuneplatnosťpodľa§37ods.1Obč.zákonníka.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na súdny spor vedený na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn. 10Cbm/12/2004 v súvislosti s pohľadávkou, ktorá mala vzniknúť z kúpnej zmluvy - kontraktu XX/

XXXX zo dňa 10.8.2004, Krajský súd v Košiciach dňa 21.6.2006 pod č. k. 10Cbm/12/2004-230 síce
vydal rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 774.413,25 USD s prísl., avšak
tento rozsudok bol však uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.2.2007 pod č. k. 3 Obo 223/06-274
zrušený a konanie bolo zastavené. K zrušeniu rozsudku došlo po zastavení súdneho konania a
pripustení späťvzatia žaloby zo strany vtedajšieho žalobcu po tom, čo sa oboznámil s odvolaním

spoločnosti SSIM, a.s., a listinnými dôkazmi. Obidve označené rozhodnutia sa nachádzajú na č. l. 195
- 198 tohto spisu a pre tento vedený spor, podľa názoru odvolacieho súdu, sú preto bezpredmetné.Teda ak žalobca ako postupník zistil, že postúpená pohľadávka vyšpecifikovaná v ZoPP č. 1 objektívne
právne neexistuje a ani nikdy neexistovala, a o tejto skutočnosti žalovaný ako postupca vedel už v
čase postúpenia tejto fiktívnej pohľadávky, tým spôsobil absolútnu neplatnosť tejto ZoPP. Ak žalobca

ako postupník z takejto zmluvy uhradil žalovanému ako postupcovi 60.000,- USD, čo bolo nesporne
preukázané, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto výške proti žalovanému v
zmysle § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka je plne dôvodný.

V súvislosti s dôvodnosťou priznania tohto nároku žalobcovi potom nemožno uznať odvolacie námietky

žalovaného ohľadom existentnej, platnej a dokonca výslovne písomne uznanej žalobcom ako dlžníkom
pohľadávky na základe ZoPP č. 1, zároveň ako pohľadávky odplatnej. Ak aj žalobca mal uznať nárok
ako postupník zo ZoPP č. 1, uznal neexistujúci dlh.

Ohľadom dôvodnosti priznania nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 270.000,- eur v zmysle §
380 Obch. zákonníka odvolací súd uzatvára:

Podľa § 380 Obch. zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým,
že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že ak poškodená strana musela vynaložiť náklady na odstránenie (alebo zmiernenie) následkov
porušenia povinnosti druhej strany, má nárok aj na náhradu týchto nákladov (napr. aj na náhradu

nákladov spojených s odstúpením od zmluvy). Ak by tomu tak nebolo, uvedené ustanovenie by nemalo
právne opodstatnenie. V tejto súvislosti odvolací súd je toho názoru, že má význam a právne následky
práve na dôvodnosť tohto nároku žalobcu.

Na č. l. 49 spisu sa nachádza ZoPP č. 2 (zo dňa 16.6.2006), uzavretá medzi žalobcom ako postupcom

a spoločnosťou WTCC ako postupníkom. V bode II tejto zmluvy postupca (žalobca) prehlasuje, že
je vlastníkom špecifikovanej pohľadávky, ktorú nadobudol ako postupník od pôvodného veriteľa ako
postupcu: spoločnosti JÄKL Karviná, a.s., a to ZoPP č. 1. Na základe tejto zmluvy postupca postupuje
postupníkovi pohľadávku voči dlžníkovi SSIM, a to pohľadávku vo výške 774.413,25 USD ako plnenie
zo zaniknutej kúpnej zmluvy - kontraktu č. 02/2004, uzavretého dňa 10.8.2004 medzi JÄKL Karviná,

a.s., ako kupujúcim a SSIM ako predávajúcim. Od tejto zmluvy postupník (WTCC) odstúpil jednostranne
listom zo dňa 21.12.2006 (č. l. 59), dôvodiac, že postúpená pohľadávka, ktorá prvotne vznikla zo
zaniknutej Kúpnej zmluvy - kontraktu č. XX/XXXX zo dňa 10.8.2004, uzavretej medzi spoločnosťami
JÄKL Karviná, a.s., a SSIM nemohla vzniknúť, pretože k plneniu takejto zmluvy - kontraktu nikdy
nedošlo a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tohto kontraktu, teda ani nikdy nemohla vzniknúť

postupovaná pohľadávka.

Zo ZoPP č. 2 (č. l. 49), konkrétne z čl. V bod 5.2 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že postupník
má právo od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, ak by sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky
s dohodnutým obsahom (špecifikovanej v čl. II tejto zmluvy). V Dodatku č. 3 zo dňa 10.8.2006 (č. l.

57) sa ten istý postupca a ten istý postupník v čl. III dohodli, že postupník má právo od ZoPP č. 2
odstúpiť v prípade, ak by sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom
(špecifikovanej v čl. II tejto zmluvy). Zároveň sa dohodli, že v prípade, ak dôjde k takémuto odstúpeniu
od zmluvy, je postupca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 1/3-tiny ceny odplaty za postúpenie
pohľadávky dojednanej v čl. III bod 3.1 ZoPP a ušlý zisk vo výške 132.329,- eur.

V Dohode o urovnaní zo dňa 7.9.2009 (č. l. 46) sa zmluvné strany zo ZoPP č. 2 dohodli, že v prípade
odstúpenia od nej spoločnosť WTCC namiesto zmluvnej pokuty vo výške istiny 214.029,66 USD +
príslušenstvo, splatnej 21.12.2006, a ušlého zisku vo výške 132.329,- USD + príslušenstvo, splatného
dňa 21.12.2006, má nový nárok, a to voči spoločnosti žalobcu, vo výške 270.000,- eur. Zároveň sa

zmluvné strany dohodli, že túto sumu žalobca uhradí na bankový účet spoločnosti do 30.9.2009. O
úhrade tejto sumy žalobcom na účet spoločnosti WTCC dňa 29.12.2009 tak súd prvého stupňa, ako aj
odvolací súd pochybnosti nemal.

Teda ak žalovaný ako postupca porušil svoj záväzok, pretože žalobcovi postúpil neexistujúcu

pohľadávku v zmysle ZoPP č. 1, a následne žalobca ako postupca v podstate neexistujúcu pohľadávku
postúpil na spoločnosť WTCC ako postupníkovi ZoPP č. 2, v dôsledku čoho postupník od poslednej
ZoPP účinne odstúpil, vznikla na strane žalobcu ujma vo výške 270.000,- eur z titulu toho, že túto
sumu musel uhradiť spoločnosti WTCC z titulu odstúpenia od zmluvy, ako aj z titulu dohody ourovnaní. Teda ide o prípad, ktorý predpokladá a má na mysli ustanovenie § 380 Obch. zákonníka,
pretože pod vynaložením nákladov možno rozumieť náklady spojené aj pri odstúpení od zmluvy. Inými
slovami, žalovaný v súvislosti s týmto nárokom porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď žalobcovi postúpil

neexistujúcu pohľadávku, čím sa dopustil protiprávneho konania v príčinnej súvislosti so vznikom škody
na strane žalobcu, a to tým, že tento musel vynaložiť náklady na zaplatenie zmluvných záväzkov svojmu
ďalšiemu zmluvnému partnerovi v celkovej výške 270.000,- eur. Preto odvolací súd neuznal v tejto
súvislosti odvolací dôvod žalovaného, ak namieta, že v danom prípade na strane žalobcu neboli splnené
tri základné predpoklady na náhradu škody, a to porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť

medzi porušením povinnosti a vznikom škody. To isté sa týka aj jeho odvolacej námietky, ak tvrdí, že
žalobca nemusel svojmu partnerovi z odstúpenej ZoPP č. 2 uhradiť sumu vo výške 270.000,- eur, a
že ak ju uhradil, môže si túto škodu vymáhať od spoločnosti WTCC z titulu bezdôvodného obohatenia.
Taktiež vzhľadom na všetky okolnosti prípadu odvolací súd nevzhliadol dôvod použiť moderačné právo
v zmysle § 301 Obch. zákonníka.

Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka žalovaného ako odvolateľa
týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku okresným súdom, pretože
tento vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti treba
pripomenúť,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutianemáodpovedaťnakaždúnámietkualeboargument,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvého stupňa v

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Preto
možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Skutkové a právne závery prvostupňového súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 4 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods.
1 Ústavy SR; a preto odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok požiadavky zákona na
odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219

ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom na výrok rozsudku o trovách prvostupňového konania, súd prvého stupňa rozhodne aj o
trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 2:1.

V uvedenej odvolacej veci senát, označený v záhlaví tohto rozsudku, vec prejednal a rozhodol v zmysle
Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2016 zo dňa 22.2.2016 (účinný dňom 1.3.2016). Tomuto Dodatku
predchádzalo Opatrenie predsedu súdu o pridelení veci (č. l. 176).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.