Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Ružena Vašková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203784
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814203784.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: BL

Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti
žalovaného: N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX J.Š. Ž. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS", Nám. Legionárov 5, 080 01
Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie sumy 69,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka
trovy konania v sume 59,56 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.5.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 69,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 69,50 eur od 4.5.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým,

že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na strane jednej (ďalej len
„právny predchodca žalobcu“) a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči
žalovanému. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v
zmysleust. §43zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „ZEK“) Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle ust. § 4

ods. 8 ZEK) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle ust. § 5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej
Zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti Zmluvy žalovanému služby elektronickej
komunikácie, najmä umožnil žalovanému uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom
prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave,
poskytoval žalovanému servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok.
Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a
prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas

poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca
žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a
aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne: faktúra
č. 7103779701, splatná dňa 3.5.2011, znejúca na sumu 69,50 eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosťvyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatil
pomernú časť, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami.
Dlh žalovaného voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností, predstavuje

sumu 69,50 eur. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k
žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má
teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý
deň omeškania až do jej zaplatenia.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania dňa 11.7.2014, vzniesol námietku premlčania
a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o pripojení zo

dňa 18.3.2011 a jej dodatkom, faktúrou č. 7103779701, podrobným mesačným výpisom žalovaného,
uznesením č.k. 9C/55/2014, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 12.1.2015 a zistil
nasledujúci skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 18.3.2011 Zmluvu o pripojení a dodatok k tejto

zmluve, predmetom ktorej bol program PROGRAM 40 s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 7103779701 splatnú
dňa 3.5.2011 na sumu 69,50 eur.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 12.1.2015 uviedol, že v danom
prípade ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia §52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že splatnosť faktúry č. 7103779701 na sumu 69,50 eur nastala
dňa 3.5.2011. Vzhľadom na podanie žaloby dňa 5.5.2014, je žalovaná suma premlčaná. Preto vznáša
námietkupremlčania.Zároveňuviedol,žesiuplatňujenároknanáhradutrovkonaniavovýške59,56eur.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.6.2013, registrovanej aj na tunajšom súde pod 1 SprO/758/2013, čím je preukázaná
legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalejlen,,Zákonoelektronickýchkomunikáciách“),zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovi

zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy
o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
18.3.2011 uzavretá Zmluva o pripojení a následne že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému
vyššie uvedenú faktúru.

Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

V danej právnej veci vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku a preto úlohou súdu bolo v prvom rade sa s ňou vysporiadať.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená

premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať.

V danej právnej veci právny predchodca žalobcu za poskytnuté služby žalovanému faktúrou č.
7103779701 zo dňa 15.4.2011 vyfakturoval cenu služieb vo výške 69,50 eur. Faktúra bola splatná dňa
3.5.2011. Premlčacia doba teda začala plynúť odo dňa nasledujúceho po tomto dátume, t. j. od 4.5.2011.
Pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka premlčacia

doba uplynula dňa 4.5.2014, pričom žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 5.5.2014, teda až po
uplynutí premlčacej doby. Na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo
priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Okrem toho súd poukazuje, že zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo

poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby
aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov
posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva
predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú

je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať (§ 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notáraza vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto žalovanému vznikol nárok na plnú
náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu
žiaden nárok nevyplýva, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Konania na strane žalovaného sa zúčastnil vedľajší účastník konania a nakoľko jeho nárok na náhradu

trov konania sa odvíja od úspechu žalovaného v konaní, vedľajšiemu účastníkovi teda vznikol nárok na
plnú náhradu trov konania.

V rámci náhrady trov konania na starne vedľajšieho účastníka, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej

výške 59,56 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto: podľa § 10 ods.1, § 13a
ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a to za nasledovné úkony
- prevzatie a príprava zastupovania ..................................................... 16,60 eur + RP 8,04 eur
- písomné podanie na súd 12.1.2015 ................................................... 16,60 eur + RP 8,39 eur

- DPH .................................................................................................. 9,93 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.