Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210678
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613210678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z., O. XXX/XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov, otec: Q. D. K., nar. XX.XX.XXXX,
občan Spojeného kráľovstva Británie a Severného Írska, bytom XX D. Y., O. O XNB, Veľká Británia,
zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou, so sídlom Y., Q. X a matka: G. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. Z., O. XXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou, so sídlom
J. Q., F. XXX, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie oboch rodičov

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8P/73/2013-282 zo dňa 24. 03. 2015 v spojení
s opravným uznesením č. k. 8P/73/2013-346 zo dňa 25. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn.
9P/144/2012 zo dňa 30.01.2013 vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že tento je

oprávnenýstretávaťsasmaloletýmP.naúzemíSlovenskejrepublikybezprítomnostimatky,každýdruhý
týždeň mesiaca od piatku 17.00 hod. do nedele 15.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin
od soboty 08.00 hod. predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin do nasledujúcej soboty 18.00 hod..
Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa odovzdať a po stretnutí prevziať v
zariadení F-Motel Liptovský Hrádok. Súd ďalej upravil styk otca s maloletým dieťaťom na území Veľkej
Británie bez prítomnosti matky tak, že sú oprávnení sa stretávať počas letných školských prázdnin od
druhej nedele od 15.00 hod. v júli do tretej nedele 18.00 hod., každý párny rok od 08.00 hod. prvého

dňa školských prázdnin predchádzajúcich vianočným sviatkom do 18.00 hod. dňa 26.12, každý nepárny
rok od 08.00 hod. dňa 29.12. do 08.00 hod. dňa 04.01 nasledujúceho kalendárneho roka. Matka je v
tomto prípade povinná odovzdať dieťa s platným cestovným dokladom a preukazom poistenca opäť
v zriadení F-Motel v Liptovskom Hrádku, kde otec po skončení stretnutia matke dieťa odovzdá späť.
V ďalších výrokoch rozsudku prvostupňový súd obom rodičom uložil povinnosť bezodkladne oznámiť
nemožnosť realizácie styku z vážnych dôvodov najneskôr do 24 hodín od vzniku prekážky. Súd tiež
rodičom uložil povinnosť vyrozumieť druhého rodiča o prípadnom časovom zdržaní, resp. omeškaní s

odovzdaním dieťaťa najneskôr do 10 minút od získania vedomosti o tom, že bude meškať. Matke ďalej
súd uložil povinnosť poskytovať otcovi informácie o dieťati elektronickou formou, zaslaním podrobnej
správy na internetovú adresu o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, školskom zariadení, ktoré dieťa
navštevuje a dosahovaných výsledkoch, športových, umeleckých, jazykových, voľnočasových aktivitáchnavštevovaných dieťaťom v aktuálnom bydlisku dieťaťa jedenkrát mesačne, vždy k poslednému dňu
toho ktorého mesiaca. Tiež matke uložil povinnosť zabezpečiť výuku anglického jazyka pre maloletého
v rozsahu dvoch vyučovacích hodín týždenne v čase od 01.09. príslušného kalendárneho roka do

30.06. nasledujúceho roka. Prvostupňový súd rozhodol aj o zvýšení výživného na maloletého P. na
sumu 420,00 Eur mesačne, počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový
súd taktiež uložil maloletému P. a jeho matke G. povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš počas troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s cieľom zlepšiť komunikáciu

matky s otcom a u dieťaťa zabezpečiť jeho prípravu na stretávanie sa s otcom mimo územia Slovenskej
republiky. Súd návrh otca vo zvyšnej časti zamietol, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania a rozhodnutie o náhrade trov štátu si vyčlenil na samostatné rozhodnutie.
Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 resp. č. 4/2009,
od čoho odvodil právomoc vo veci konať, ako aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä § 24, § 36, §
62, § 75 a § 78, resp. § 163 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene

pomerov, keď napriek dovtedy schválenej dohode rodičov iným spôsobom dochádzalo k stretávaniu sa
otca so synom, navyše dieťa je staršie, rozšírili sa možnosti na stretávanie aj bez prítomnosti matky. Z
týchto dôvodov potom upravil styk, ktorý rozšíril čo do frekvencie aj dĺžky jednotlivých sa stretávaní sa
otca so synom a tiež rozhodol o tom, že dieťa by malo spoznať prostredie, kde žije jeho otec, a preto styk
rozšíril súd aj na územie Veľkej Británie. Súd uložil matke povinnosť zabezpečiť výuku anglického jazyka

a aj v súvislosti s tým potom prehodnotil dovtedajšiu výšku výživného. Vzhľadom na závery znaleckého
dokazovania, ako aj skutočnosti, ktoré boli zistené v priebehu konania, uložil matke aj dieťaťu povinnosť
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, s cieľom zlepšiť komunikáciu matky s otcom a
zabezpečiť prípravu dieťaťa na stretávanie sa s otcom mimo územia Slovenskej republiky.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a o náhrade trov štátu si vyhradil

rozhodnutie v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcov podali odvolanie obaja
rodičia maloletého dieťaťa. Matka napadla všetky výroky prvostupňového rozsudku, otec maloletého
dieťaťa sa odvolal voči výrokom, ktorým bol vo zvyšnej časti jeho návrh zamietnutý a bolo zvýšené

výživné na 420,00 Eur mesačne.

Odvolanie matka maloletého dieťaťa zdôvodnila s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d),
e), f) O.s.p.. Súdu vyčítala viaceré pochybenia, ktorými jej mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.
Konkrétne poukázala na podanie zo dňa 02.03.2015, keď žiadala o odročenie pojednávania, ktoré sa

malo konať dňa 06.03.2015, pričom súd jej následne oznámil, že pojednávanie môže vykonať v jej
domácnosti. S týmto nesúhlasila, takže nakoniec pojednávanie prebehlo bez jej prítomnosti, pričom
bola vypočutá znalkyňa a hoci bola prítomná jej právna zástupkyňa, ona ako účastník sa nemohla
vyjadriť k záverom znaleckého posudku a osobne klásť otázky znalkyni. Ďalšie porušenie práva vidí
v tom, že súd bez toho, aby umožnil účastníkom navrhnúť dôkazy pred skončením dokazovania,

vyhlásil dokazovanie za skončené a vyniesol rozsudok. Nesprávnym postupom je aj to, že súd začal
konanie o uloženie výchovného opatrenia bez toho, aby ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka.
Súd podľa odvolateľky prekročil rozsah svojho oprávnenia, keď upravil povinnosti matky informovať otca
o maloletom iným spôsobom, ako to navrhol otec dieťaťa. Odvolateľka zásadne nesúhlasila s tým, pokiaľ
súd rozšíril styk otca s dieťaťom aj na územie jeho bydliska vo Veľkej Británii. Súd mal postupovať

primerane veku dieťaťa, jeho potrebám, bolo potrebné rešpektovať jeho osobnosť, vyspelosť, ako aj
ďalšie skutočnosti. Podľa odvolateľky nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala vydať
takéto rozhodnutie. Vhodnejšou sa jej javila forma rozširovania styku otca s maloletým najskôr na území
Slovenskej republiky. Súd pritom vôbec nerešpektoval názor maloletého dieťaťa, pretože maloletý P.
si nevie predstaviť vycestovanie do Veľkej Británie bez nej ako matky, čo vyplynulo aj zo znaleckého

dokazovania,hocisúdtozapreukázanénepovažoval.Ďalšídôvod,ktorýsúdnezohľadňoval,jejazyková
bariéra, a preto pokiaľ sa maloletý nezdokonalí v anglickom jazyku, nie je možné realizovať stretnutie
mimo územia Slovenskej republiky. Matka maloletého dieťaťa v odvolaní ďalej uviedla, že má obavu
z toho, aby otec nezneužil stretávanie sa mimo územia Slovenskej republiky na to, že dieťa nevráti
späť, čo možno očakávať vzhľadom na to, že ani v súčasnej dobe neakceptuje rozhodnutie súdu o

spôsobe stretávania sa s dieťaťom. Podľa odvolateľky celý postup súdu a jeho rozhodnutie sú vo veľkej
miere negatívne namierené voči jej osobe, tvrdenia sú vytrhnuté z kontextu, prípadne sú nedostatočne
odôvodnené. Súd nebral do úvahy, že doteraz nikdy nebránila P. otcovi stretávaniu sa s ním maximálne
a v plnej miere mu umožňovala stretávanie aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Súd zbytočne ukladalpovinnosť informovať otca dieťaťa o maloletom, pretože takúto povinnosť si ako matka plnila dobrovoľne
a nebol dôvod ukladať takúto povinnosť výrokom súdu. Zásadne odvolateľka nesúhlasila s výrokom,
ktorý uložil jej a synovi absolvovať psychologické poradenstvo, pretože to nemá žiadnu oporu vo

vykonanom dokazovaní. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového
súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. zmenil v zmysle jej návrhu.

Otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní nesúhlasil s výrokom, ktorým súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť na sumu 420,00 Eur mesačne. Takéto zvýšenie súd zdôvodnil najmä s poukazom na to,

že matka má zabezpečiť u dieťaťa výuku anglického jazyka, s čím sú spojené zvýšené náklady. Z
ničoho však nevyplýva, že by tieto náklady boli vo výške 120,00 Eur mesačne, pričom tieto náklady
majú vzniknúť v budúcnosti. Súd navyše nariadil výučbu anglického jazyka počas školského roka, nie je
zrejmé, prečo by otec maloletého mal zvýšené výživné platiť aj v júli a v auguste, keď výuka neprebieha.
V tejto súvislosti nebolo rešpektované ust. § 154 ods. 1 O.s.p., resp. ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Aj matka je tak povinná prispievať na výživu dieťaťa, pričom neboli
preukázané reálne potreby maloletého tak, aby otec poskytoval zvýšené výživné v sume 420,00 Eur
mesačne. Súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že otec má náklady na cestovné a ubytovanie, pokiaľ
realizuje styk s dieťaťom na Slovensku. Aj preto otec žiadal zníženie výživného. Pokiaľ prvostupňový súd
zamietol návrh otca na zníženie výživného, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť,

z akých konkrétnych dôvodov tak súd urobil. Práve v tejto súvislosti má odvolateľ za to, že súd vec
nesprávne právne posúdil a nie dôsledne aplikoval ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine. Žiadal
preto, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zmenil, výživné znížil na sumu navrhovanú otcom,
resp. aby v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniam podaným rodičmi maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že
navrhuje rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Rozširovanie kontaktu maloletého so svojím otcom
je v záujme dieťaťa. Vo vzťahu otec - syn sa vyžaduje pozitívna aktivita matky, ktorá bude podporovať
kontaktotcaadieťaťa.OdmatkyzávisípripravenosťdieťaťanakontaktvmiestebydliskaotcavAnglicku.
Pobytmi dieťaťa u svojho otca sa bude intenzívnejšie odstraňovať jazyková bariéra. Je predpoklad,

že maloletý si jazyk svojho otca osvojí rýchlejšie. Opatrovník sa stotožnil aj s uložením povinnosti
absolvovať odborné poradenstvo, pretože medzi rodičmi nefunguje pozitívna rodičovská komunikácia.

K odvolaniu sa navzájom vyjadrili aj účastníci konania tak, že v podstate každý zotrval na svojich
prednesoch.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 2 O.s.p.
a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v
zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že rodičia
maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú schopní sa dohodnúť na
rozsahu práv a povinností vo vzťahu k maloletému P.. Na základe dohody rodičov schválenej rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/144/2012 zo dňa 30.01.2013 bol maloletý P. zverený
do osobnej starostlivosti matke. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho

majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživné sumou 300,00 Eur
mesačne a dohodnutý bol styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať sa s ním druhý
víkend v kalendárnom mesiaci od piatku do nedele s tým, že dieťa prevezme v piatok o 18.00 hod. a
odovzdá ho matke v piatok o 20.00 hod.. V sobotu od 08.00 hod. matka dieťa odovzdá otcovi s tým, že
noc zo soboty na nedeľu strávi dieťa s otcom za prítomnosti matky. Od 08.00 hod. do 14.00 hod. potom

styk bude ďalej prebiehať bez prítomnosti matky, keď otec odovzdá dieťa matke späť. V čase schválenia
tejto dohody otec maloletého dieťaťa žil a pracoval v Anglicku, matka sa s dieťaťom odsťahovala na
Slovensko, kde v súčasnej dobe pracuje a dieťa navštevuje školské zariadenie. Otec maloletého sa s
dieťaťom pravidelne stretával, nie však vždy v termínoch stanovených dohodou rodičov, ale vzhľadom
na jeho prácu, cestovanie za dieťaťom viazané na leteckú prepravu, to bolo aj v iných termínoch, čo

matka zvyčajne tolerovala. Postupne s dieťaťom trávil aj viac ako jednu noc. Spoločne chodili na výlety,
avšak s tým, že dieťa prespávalo s otcom v mieste bydliska v J. Z.. Z dôvodov, aby otec maloletého
mohol so synom sa stretávať častejšie, vzhľadom aj na to, že bol vekovo starší, požiadal o rozšírenie
styku s tým, aby styk bol aj bez prítomnosti matky a zároveň, aby mohol byť vykonávaný aj v bydliskuotca. Otec maloletého sa tiež domáhal uloženia povinnosti matke zabezpečiť výuku anglického jazyka
synovi, informovať otca o zdravotnom stave, návšteve školy, aktivitách, resp. mu zabezpečiť cestovný
doklad. Otec maloletého dieťaťa sa tiež domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na sumu 100,00 Eur

mesačne. Matka maloletého dieťaťa s rozšírením styku, ani s úpravou výživného nesúhlasila.

V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,

ak sa zmenia pomery.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení je možné konštatovať, že prvostupňový
súd postupoval správne, keď skúmal, či došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Prvostupňový súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom

zo dňa 16.01.2014. Tento rozsudok bol uznesením odvolacieho súdu zrušený, avšak viac menej z
dôvodov, že jednotlivé výroky nejednoznačne upravovali práva účastníkov konania. Prvostupňovému
súdu odvolací súd vyčítal, že význam jednotlivých výrokov sa snažil formulovať v odôvodnení rozsudku,
čo však pre účastníkov by nebolo záväzné. Odvolací súd už v uznesení, ktorým zrušil rozsudok
prvostupňového súdu, uviedol, že sa stotožňuje so zmenou pomerov, ktorá je taká, že umožňuje

zmenu pôvodného rozhodnutia. Maloleté dieťa je fyzicky vyspelejšie, má vytvorený vzťah k otcovi,
stretávanie sa s otcom má význam pre jeho ďalší duševný rozvoj. Tiež uviedol, že úprava práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu je komplikovanejšia a limitovaná tým, že otec maloletého
žije a pracuje v Anglicku, matka aj s dieťaťom sa zdržiava na Slovensku. Prvostupňový súd doplnil
dokazovanie aj znaleckým posudkom, opätovným vypočutím účastníkov a dospel k záveru, že sú

dôvody na zmenu rozhodnutia o výchove a výžive vo vzťahu k maloletému P.. Prvostupňový súd tak
riadnym spôsobom zistil skutkový stav a správne uviedol právne predpisy, na základe ktorých vo veci
rozhodol. O skutočnostiach, ktorých posúdenie bolo potrebné v súvislosti so zmenou predchádzajúceho
rozhodnutia vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny právny záver. Odvolací súd sa
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením

veci ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožňuje a v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na tento
poukazuje. Odvolatelia vo veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne na to nadväzujúce
vydané rozhodnutie prvostupňového súdu. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa v odvolaní uviedla, že
postupom prvostupňového súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že dňa 06.03.2015

súd vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti, pričom neprítomnosť riadne ospravedlnila z dôvodu
práceneschopnosti, k tomuto je možné uviesť, že lekársky uznaná práceneschopnosť je dôležitým
dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., avšak v tomto prípade prvostupňový súd na pojednávaní
nerozhodol vo veci samej. Nasledovalo ďalšie pojednávanie, na ktorom bola matka maloletého dieťaťa
prítomná a mohla sa vyjadriť ku všetkému, čo bolo predmetom pojednávania pred súdom dňa

06.03.2015. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že takýmto postupom prvostupňového súdu bola
účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Navyše v tomto prípade súd prihliadal na ust. § 119
ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto

vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Z
oznámeniaošetrujúceholekárazodňa02.03.2015vyplynulo,žepacientkajetohočasupráceneschopná
- bez ohrozenia života, z tohto dôvodu nie je možná jej účasť na súdom pojednávaní dňa 06.03.2015.
Z tohto vyjadrenia lekára nevyplýva, že účasť na pojednávaní by pacienta ohrozila na živote (navyše

si je potrebné uvedomiť, že na pojednávanie bol zabezpečený tlmočník, znalec a otec maloletého,
ktorý každú účasť na Slovensku musí dopredu zabezpečiť letenkou). V ďalšej námietke uvedenej v
odvolaní odvolací súd udáva, že aj v konaní o uloženie výchovného opatrenia bol maloletý zastúpený
kolíznym opatrovníkom. Čo sa týka námietok otca, k nesprávnemu výpočtu pri zvýšení výživného, keďodvolateľ poukazoval, že zabezpečenie výuky angličtiny pre maloletého P. by malo vyjsť 96,00 Eur
mesačne a prvostupňový súd zvýšil výživné o 120,00 Eur mesačne oproti stanovenej sume, v tomto
prípade súd zohľadňoval nielen samotné náklady spojené so zaplatením výučby (učiteľa), ale aj ostatné

náklady v súvislosti s dopravou resp. učebnými pomôckami, ktoré nevyhnutne k výuke dieťa potrebuje
(pracovné zošity, knihy). Pred súdom otec viackrát vyhlásil, že je schopný hradiť náklady spojené s
výučbou angličtiny, čo súd akceptoval, a preto by bolo nelogické, keby na druhej strane vyhovel návrhu
na zníženie výživného. Na záver odvolací súd podotýka, že kvalita a rozsah stretávania sa s dieťaťom
ovplyvňujenajmäto,akýmspôsobomsúrodičiaschopnínavzájomakceptovaťsvojepožiadavkyanajmä

záujmy maloletého dieťaťa. Súdne rozhodnutie, pokiaľ ním nie je schválená dohoda rodičov, zvyčajne
nevyhovie predstavám rodiča o obsahu a rozsahu styku, či už z jednej alebo druhej strany. Pokiaľ však
medzi rodičmi nedôjde k dohode, súd nemá inú možnosť, ako vzájomné práva rodičov a dieťaťa upraviť
súdnym rozhodnutím. Tu potom prihliada najmä na záujem maloletého dieťaťa.

Pretože účastníci v odvolaniach neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal

prvostupňový súd, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 O.s.p.
a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, pretože konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.