Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/336/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405208980
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6405208980.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu P.. C. E., nar. XX. XX. XXXX,
Ul. T. č. XXX/XX, XXX XX T. nad D., zastúpeného Advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP s. r.
o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému PHARMACOPOLA s. r. o.,
Svätokrížske námestie č. 11, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 31 570 895, zastúpeného JUDr. Viktorom
Šurkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie SNP 120, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní

o návrhu na demontovanie a odstránenie stavieb alternatívne prikázanie nehnuteľností do vlastníctva
žalobcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/255/2005-
230 zo dňa 24. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd prikázal nehnuteľnosť identifikovanú ako sklad číslo

súpisné XXX, vedenú na LV č. XXXX, postavenú na CKN parcele č. X/XX vedenej na LV č. XXXX
pre katastrálne územie D. X. do vlastníctva žalobcu a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému náhradu
4.701,51 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej prikázal nehnuteľnosť identifikovanú
ako sklad číslo súpisné XXX vedenú na LV č. XXXX, postavenú na CKN parcele č. X/X vedenej na
LV č. XXXX, pre katastrálne územie D. X. do vlastníctva žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť
žalovanému náhradu 25.742,87 Eur, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaného zaviazal

zaplatiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom trovy preddavkované zo štátneho rozpočtu vo
výške 336,49 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 5.226,70 Eur.
V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že ako prvú riešil otázku, či sklad č. 1,
ako aj sklad technických plynov, sú stavbami v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ"). Z
vyjadrenia znalca z odboru stavebníctva P.. T. F. a ďalších listinných dokladov predložených v konaní, a

to najmä zo stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa skladu technických plynov,
ako aj z povolenia užívať výrobné objekty Agrostavu mal okresný súd za preukázané, že sklad č. 1 ako
aj sklad technických plynov sú stavby v zmysle Občianskeho zákonníka, pretože sú spojené so zemou
pevným základom. Zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obe vyššie uvedené
stavby (sklad č. 1 a sklad technických plynov) sú neoprávnené, pretože boli zriadené bez súhlasu
vlastníka pozemkov, na ktorých sú postavené, ako aj jeho právnych predchodcov. Z dôkazov, ktoré

označil na preukázanie svojich tvrdení žalovaný okresný súd vyvodil záver, že predmetné stavby boli
postavené v súlade so stavebným zákonom, a teda nie sú nelegálnymi stavbami. Táto skutočnosť však
podľa názoru okresného súdu nemá vplyv na posúdenie toho, či ide o neoprávnené stavby postavené na
cudzom pozemku. Podľa názoru okresného súdu dôkazné bremeno, že tieto stavby v čase zhotovenia
boli postavené so súhlasom vtedajších majiteľov pozemkov bolo na žalovanom, avšak žalovaný túto
skutočnosť ničím nepreukázal. Na základe uvedených skutočností prikázal súd predmetné stavby, ako

stavby neoprávnené, do vlastníctva žalobcu, pretože ten ako súčasný vlastník pozemku, na ktorom sú
tieto stavby postavené, prejavil o ich vlastníctvo záujem. Pokiaľ ide o odstránenie týchto stavieb okresnýsúdkonštatoval,žeichodstránenieniejeúčelnévzhľadomnavysokénákladyspojenésichdemontážou
a neboli splnené podmienky pre ponechanie stavieb vo vlastníctve žalovaného. Zároveň uložil žalobcovi
povinnosť vyplatiť žalovanému primeranú náhradu za stratu vlastníckeho práva k týmto stavbám a to

za sklad č. 1 sumu 25.742,87 Eur a za sklad technických plynov 4.701,51 Eur. Vo vzťahu k námietkam
žalovaného proti Znaleckému posudku č. 16/2008, ktorý dňa 22. 04. 2008 vypracoval znalec P.. T. F.,
okresný súd v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že tieto námietky neobsahovali žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť výpočtu hodnoty stavieb.
Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 08. 11. 2011 žalovaný odvolal.

V odvolaní uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny,
pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho jeho rozhodnutie ani odôvodnenie rozhodnutia
nezodpovedá výsledkom dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom. Žalovaný v odvolaní
poukázal na svoje predchádzajúce tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť č. súpisné XXX na CKN parcele č.
X/X postavil v roku 1972 Agrostav SPP Žiar nad Hronom, ktorý bol právnym predchodcom spoločnosti

AGS, a. s., Žiar nad Hronom. Stavba bola postavená na parcele č. EN XXX/X na základe stavebného
povolenia vydaného ONV, odbor výstavby v Žiari nad Hronom, č. j. Výst. 2030/71 - M zo dňa 04. 06.
1971. Jednotlivé stavby boli zriaďované postupne a postupne aj boli zaraďované do účtovanej evidencie
Agrostavu SPP. Uviedol, že dňa 05. 10. 1972 bolo začaté preberacie konanie za účasti Agrostavu SPP
Žiar nad Hronom, OPS Žiar nad Hronom, ŠBČS Žiar nad Hronom a MsNV Žiar nad Hronom, o ktorom

bola vystavená Zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí č.
1/1972. V uvedenej zápisnici sú zaznamenané údaje, že sa jedná o výrobné objekty na EN parcele č.
XXX/X postavené svojpomocne Agrostavom Žiar nad Hronom; projektová dokumentácia bola schválená
rozhodnutím ONV - OV Žiar nad Hronom č. Výst. 2030/71-M zo dňa 06. 04. 1971. Poukázal na to, že na
druhej strane zápisnice je uvedené, že kolaudovaná stavba pozostáva z objektov sklad č. 1 a píla. Podľa

názoru žalovaného je teda nespochybniteľne preukázané, že stavba skladu č. 1 bola riadne povolená.
Vo vzťahu k záveru súdu, že sa jedná o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka, žalovaný
poukázal na rozhodnutie „NS SR č. 13/2000", podľa ktorého nemôže ísť o neoprávnenú stavbu, ak táto
bola riadne zriadená pred 01. 01. 1992 tzv. socialistickou organizáciou. Podľa žalovaného je nesporné,
že zriaďovateľ stavby Agrostav Žiar nad Hronom bol socialistickou organizáciou a stavbu zriadil pred

rokom 1992. Žalovaný v odvolaní ďalej popísal postupnosť prechodu vlastníckeho práva k pozemkom,
na ktorých je postavený sklad č. 1, súp. č. XXX tak, že žalobca nadobudol pozemok CKN parcela č. X/X
kúpnouzmluvouzodňa05.03.2001odspoločnostiInterimpex,s.r.o.,sosídlomvBanskejBystrici,ktorá
túto nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 20. 01. 2000 od predávajúceho A..
A. Z. - KODAYM so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa

21. 09. 1999 od spoločnosti AGS, a.s. Žiar nad Hronom, ktorá bola priamym nástupcom Agrostavu Žiar
nad Hronom. Zdôraznil, že právnym predchodcom navrhovateľa vo vzťahu k vlastníckemu právu k CKN
parcele č. X/X a CKN parcele č. X/XX bola spoločnosť AGS, a.s. Žiar nad Hronom, resp. AGROSTAV
Žiar nad Hronom. Z uvedených skutočností je podľa žalovaného zrejmé, že vlastníkom tak uvedených
stavieb, ako aj pozemkov nimi zastavaných, bola pôvodne jedna právnická osoba AGS, a. s., Žiar nad

Hronom, ktorá obe stavby postavila na základe stavebných povolení na svojich vlastných pozemkoch,
a ktorá predmetné nehnuteľnosti postupne rozpredala. Obe stavby zriadil zriaďovateľ stavieb na svojich
pozemkoch, preto podľa názoru žalovaného absolútne neprichádza do úvahy posúdenie veci podľa
ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Žalovaný v odvolaní okresnému súd ďalej vytkol, že z Okresného
archívu v Kremnici si zabezpečil kompletnú zložku Obvodného úradu životného prostredia v Žiari nad

Hronom č. j. ZP - 291/1995, z ktorej je nespochybniteľne preukázaný legálny a oprávnený postup
AGS, a. s. v Žiari nad Hronom pri výstavbe skladu technických plynov toho času súp. č. XXX na CKN
parcele č. X/XX. Napriek tomuto dôkazu súd aj túto stavbu posúdil ako stavbu neoprávnenú a zriadenú
na cudzom pozemku. Žalovaný okresnému súdu vytýkal, že v rozsudku absentuje odôvodnenie, ktoré
by mu dalo odpoveď na námietky , ktoré v konaní na svoju obranu uviedol. Podľa názoru žalovaného

okresný súd odignoroval listinné dôkazy týkajúce sa stavby skladu č. súpisné č. XXX na CKN parcele
č. X/X a kompletnú stavebnú dokumentáciu ku skladu súpisné č. XXX na CKN parcele X/XX, ako
aj svedeckú výpoveď svedka P.. N. T., ktorý potvrdil legálnosť a oprávnenosť zriadenia oboch stavieb.
Podľa názoru žalovaného okresný súd neodôvodnene posúdil aj cenu predmetných nehnuteľností.
Oprávnené námietky žalovaného nevzal do úvahy, čo u žalovaného vyvoláva pochybnosti o nestrannosti

súdu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu ako neodôvodnenú
zamietne, resp. rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V podaní zo dňa 01. 12. 2011 sa k obsahu odvolania žalovaného vyjadril žalobca a vo vyjadrení uviedol,
že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že predložil dostatočné dôkazy nespochybniteľne preukazujúce,že stavba - sklad č. 1 evidovaná pod súpisným č. XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcela CKN
č. X/X, zapísaná na LV č. XXXX a stavba - sklad technických plynov evidovaná pod súpisným č.
XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcela CKN č. X/XX, zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne

územie D. X., boli právnym predchodcom žalovaného legálne a oprávnene postavené. Z dôkazov
predložených žalovaným síce vyplýva, že predmetné stavby sú legálnymi stavbami, t. j. stavbami so
stavebnými povoleniami, avšak žalovaný v rámci dokazovania nijako nepreukázal, že stavba - sklad č.
1, evidovaná pod súpisným č. XXX nachádzajúca sa na pozemku parcela CKN č. X/X, zapísaná na
LV č. XXXX a stavba sklad technických plynov, evidovaná pod súpisným č. XXX, nachádzajúca sa na

pozemku parcela CKN č. X/XX, zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. X., boli postavené
zriaďovateľom stavby ako právnym predchodcom žalovaného na pozemkoch v jeho vlastníctve. Podľa
názoru žalobcu dôkazy, ktoré predložil žalovaný sa týkali povolenia činnosti na pozemku parcela č.
XXX/X a nie pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stavby sklad č. X a sklad technických plynov zapísané
na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. X., ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Žalobca tiež
preukázal na to, že stavebné povolenie vydané bývalým Mestským národným výborom v Žiari nad

Hronom, odbor výstavby zo dňa 04. 06. 1971, evidovaným pod č. Výst. - 2030/71, ktorým žalovaný
preukazoval legálnosť a oprávnenosť stavby sklad č. 1 pre stavebníka Agrostav Žiar nad Hronom
neexistuje, a že pod týmto číslom je vedený spis na iného stavebníka a na iné stavby. Počas konania
žalobcapoukázaltiežnaskutočnosť,žedôkazy,ktorépredložilžalovanýpočaskonania,atorozhodnutie
bývalého Mestského národného výboru v Žiari nad Hronom o povolení užívať predmetný skladový

priestor a tiež geometrický plán č. 31562388-27/95, z ktorého vyplýva, že predmetné CKN parcely, na
ktorých v súčasnej dobe stoja nehnuteľnosti, boli vytvorené podľa stavu, ktorý bol zapísaný na základe
tohto geometrického plánu, ktorý vôbec nesúvisel s predmetom tohto konania. Žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, podľa vyššie uvedeného geometrického plánu na pozemku v
tom čase parcela EN č. XXX/X sa nachádzajú budovy - sklad o výmere 46 m2 (nový stav parcelné

číslo X/X) a rozvodňa o výmere 15 m2 (nový stav parcelné číslo X/X) a čiastočne dielňa o výmere
1.189 m2 (nový stav parcelné číslo X/XX), pričom predmetom tohto konania sú iné stavby, a to sklad
technických plynov postavený na parcele č. X/XX (nový stav) a sklad č. X postavený na parcele č.
X/X (nový stav), v tom čase sklad č. X postavený na parcele č. XXX/X a sklad technických plynov
nezaznamenaný. Z vyššie uvedených skutočností podľa názoru žalobcu vyplýva, že stavebné povolenie

a povolenie na užívanie sporných skladov ako dôkazné prostriedky, nie sú vo vzťahu k predmetným
sporným stavbám právne relevantné. K argumentácii žalovaného, v rámci ktorej sa žalovaný odvolal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod publikačným č. 13/2000, v zmysle ktorého za neoprávnenú stavbu podľa § 135c ods. 1,
resp.§135cods.2,3Občianskehozákonníkanemôžeísťvtedy,pokiaľbolastavbazriadenápred01.01.

1992 tzv. socialistickou organizáciou, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca
použil toto rozhodnutie účelovo a vytrhol ho z kontextu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 31Cdo 606/2004 zo dňa 16. 02. 2005, ktorým sa Najvyšší súd Českej republiky
odklonil od právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 06. 02.
2003 sp. zn. 22 Cdo 1461/2001, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2000,

pod č. 13, že „ o neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 01. 01. 1992
tzv. socialistickou organizáciou." Zdôraznil, že žalovaný v konaní nepreukázal, že AGS, a. s., je právnym
nástupcom Agrostavu Žiar nad Hronom, že Agrostav Žiar nad Hronom bola socialistická organizácia,
a že Agrostav Žiar nad Hronom bol v čase výstavby predmetných stavieb vlastníkom pozemkov, na
ktorých sa nachádzajú stavby - sklad č. 1, evidovaný pod súpisným č. XXX a sklad technických plynov,

evidovaný pod súpisným č. XXX a katastrálne územie D. X., pričom tieto skutočnosti sú rozhodujúce
pre posúdenie, či ide o stavbu oprávnenú alebo neoprávnenú. Uviedol tiež, že nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že žalobca mal v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku CKN parcela č. X/XX a
CKN parcela č. X/X, vedomosť o existencii stavieb na nich postavených, tieto napriek tomu kúpil, a teda
musel byť uzrozumený s existujúcim stavom a mohol tieto kúpiť so zlým úmyslom. V súvislosti s týmto

tvrdením žalovaného, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sklad technických plynov
pod súpisným č. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parcela CKN č. X/XX a sklad č.X evidovaný pod
súpisným č. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parcela CKN č. X/X, nemali v čase odkúpenia pozemkov,
na ktorých sa predmetné sklady nachádzajú, žalobcom v roku 2001 pridelené súpisné čísla, a teda
žalobca mal za to, že na pozemkoch sa nachádzajú hnuteľné veci, demontované sklady, ktoré patria k

pozemku alebo si ich vlastník demontuje a prenesenie na iné miesto a nie stavby v zmysle Stavebného
zákona.Uviedoltiež,žesporvznikolzdôvoduneochotyžalovanéhodohodnúťsaanavrhol,abyodvolací
súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 572,58 Eur.Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním žalovaného podľa § 212 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.

zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Zo spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
demontovať a odstrániť sklad technických plynov evidovaný pod súpisným č. XXX z parcely CKN X/XX
a sklad č. 1 evidovaný pod súpisným č. XXX z parcely CKN X/X vedených Správou katastra v T. nad D.,
katastrálne územie D. X. na LV č. XXXX. V podaní zo dňa 12. 06. 2007 označenom ako „Písomný návrh

na pripustenie alternatívneho žalobného petitu" žalobca uviedol, že z dôvodu už uvedeného v podanej
žalobe v prípade, ak by súd zistil „nereálnosť odstránenia stavieb" s poukazom na ustanovenie § 135c
Občianskeho zákonníka žiada pripustiť alternatívny petit žalobného návrhu a to tak, že vlastníctvo k
stavbe skladu technických plynov evidované pod súpisným č. XXX, na parcele CKN X/XX a skladu č. X
evidovaného pod súpisným č. XXX na parcele CKN X/X v katastrálnom území D. X. Správou katastra v
T. nad D. na LV č. XXXX prikazuje sa žalobcovi ako vlastníkovi pozemkových nehnuteľností, na ktorých

stavby stoja za náhradu určenú znaleckým posudkom. Uznesením č. k. 7C/255/2005-115 zo dňa 28.
11. 2008 okresný súd pripustil zmenu návrhu tak, že ďalej bude konať o návrhu navrhovateľa, ktorým
sa domáha demontovania a odstránenia skladov technických plynov evidovaných pod súpisným č. XXX
postavených na CKN parcele X/XX a skladu č. X evidovaného pod súpisným č. XXX postavenom na
CKN parcele X/X zapísaných na LV č. 2673 v katastrálnom území D. X., alternatívne prikázania vyššie

uvedených nehnuteľností do vlastníctva vlastníkovi pozemku za náhradu určenú znaleckým posudkom.
Uznesením č. k. 7C/255/2005-58 zo dňa 27. 02. 2008 nariadil okresný súd vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie: odhad nehnuteľností P.. T. F., ktorého úlohou bolo určiť
všeobecnú a trhovú hodnotu stavby zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. X. súpisné č.
XXX - sklad technických plynov postavený na parcele č. X/XX a tiež určiť všeobecnú a trhovú hodnotu

stavby zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. X. súpisné č. XXX - sklad č. X postavený
na parcele č. X/X. Znalec P.. T. F. dňa 22. 04. 2008 vypracoval znalecký posudok č. 16/2008, v závere
ktorého uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená metódou polohovej diferenciácie je pri
skladeč.Xsúpisnéč.XXXpostavenomnaparceleč.X/X-25.742,87Eurapriskladetechnickýchplynov
súpisné č. XXX postavenom na parcele č. X/XX - 4.701,51 Eur. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému

posudkuvpodanízodňa30.06.2008uviedol,žescenounehnuteľnostíuvedenouvznaleckomposudku
nesúhlasí.
Rozsudkom č. k. 7C/255/2005-230 zo dňa 24. 05. 2011 okresný súd rozhodol tak, že prikázal vyššie
špecifikované nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému náhradu vo
výške 4.701,51 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia (sklad súpisné č. XXX postavený na

CKN parcele č. X/XX) a 25.742,87 Eur (sklad súpisné č. XXX postavený na CKN parcele č. 4/2).
Podľa § 135c ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže

usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom
pozemku. Toto ustanovenie je vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka špeciálnym
ustanovením. Aplikuje sa vždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter

(ide o nehnuteľnosť podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Stavba je neoprávnenou vtedy,
ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na
cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú stavbu ide v praxi vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom
pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul. Nejde teda len o prípady, kedy príslušný
stavebný úrad nevydal stavebné povolenie. V praxi sa vyskytujú prípady, keď stavebné povolenie bolo

vydané napriek tomu, že stavebník riadne nepreukázal právny vzťah, ktorý by ho oprávňoval zriadiť na
pozemku stavbu. Z hľadiska neoprávnenosti stavby nie je dôležitá ani subjektívna stránka stavebníka, t.
j. dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená stavba. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka
sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami. V prípade žalôb v zmysle ustanovenia § 135c
Občianskeho zákonníka je aktívne legitimovaný vlastník pozemku, na ktorom bola stavba postavená.

Pasívne legitimovaný v spore podľa § 135c Občianskeho zákonníka je vlastník neoprávnenej stavby.
Občiansky zákonník v § 135c umožňuje riešiť právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a
neoprávneným stavebníkom viacerými možnosťami. Súd môže rozhodnúť na návrh vlastníka pozemku
o odstránení stavby na náklady stavebníka, prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku a to zapodmienky, že odstránenie stavby by nebolo účelné a vlastník pozemku s týmto rozhodnutím súhlasí.
Výnimočne môže súd potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe tým, že zriadi za náhradu vecné bremeno,
ktoré je potrebné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Konanie o vyporiadaní neoprávnenej stavby

je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi účastníkmi a
kde teda nie je súd viazaný návrhom účastníkov (§ 153 ods. 2 O. s. p.). Ak súd dospeje k záveru, že
vyporiadanie navrhnuté žalobcom nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom
vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka vrátanie tretieho odseku tohto ustanovenia, v ktorom sa
uvádza, že súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak. Súd

prikáženeoprávnenústavbuzanáhradudovlastníctvavlastníkovipozemku,akvlastníkpozemkuprejaví
o stavbu záujem a neprichádza do úvahy odstránenie stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka,
pretože to nie je účelné a nie sú podmienky ani pre jej ponechanie vo vlastníctve stavebníka. Aby mohol
súd rozhodnúť o žalobe podľa § 135c OZ spôsobom vyplývajúcim z tohto zákonného ustanovenia v
spojení s § 153 ods. 2 O. s. p., musí byť nepochybne zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci
z § 135c OZ. Žalovaný viackrát vytýkal, že žaloba nemá oporu v procesnom ani v hmotnom práve, súdu,

že nerozhodol o navrhovanej zmene návrhu. Aby bol predmet konania jasne a určite vymedzený (a
nebolo možné súdu vytýkať, že nerozhodol o celom predmete sporu, že prekročil návrh alebo rozhodol
o úplne inom predmete, než ktorý žalobca učinil predmetom sporu) mal si okresný súd predovšetkým
ujasniť, čoho sa žalobca návrhom domáha, keď dva spôsoby rozhodnutia ako má súd rozhodnúť,
označuje ako alternatívny petit, ale druhý navrhovaný petit je len „pre prípad", že prvý neobstojí. Okresný

súd v uznesení č. k. 7C/255/2005-115 z 28. 11. 2008 pripustil zmenu návrhu ako alternatívny petit, ale
v odôvodnení konštatuje, že žalovaný pre prípad, že by demontovanie nehnuteľností nebolo účelné,
súhlasí s prikázaním stavieb do jeho vlastníctva, čo zodpovedá eventuálnemu petitu.
Rozdiel medzi alternatívnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že alternatívnym petitom sa žalobca
môže domáhať, aby žalovaný bol zaviazaný poskytnúť mu podľa svojej voľby jedno alebo druhé plnenie

a eventuálnym petitom môže žalobca žiadať, aby bol žalovaný zaviazaný k určitému plneniu a pre
prípad, že nastane určitá situácia, aby poskytol plnenie iné. Žalobcom formulovaný petit v zmysle
pripustenej zmeny uznesením č. k. 7C/255/2005-115 z 28. 11. 2008 nezodpovedá ani alternatívnemu
ani eventuálnemu petitu a odvolací súd ho považuje za neurčitý.
V danom prípade okresný súd rozhodol tak, že predmetné nehnuteľnosti, o ktoré v konaní ide,

prikázal za náhradu do vlastníctva žalobcu (vlastníka pozemkov, na ktorých sú skladové nehnuteľnosti
postavené). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný nepreukázal, že predmetné stavby boli v
čase zhotovenia postavené so súhlasom vtedajších majiteľov pozemkov. Preto prikázal tieto stavby ako
stavby neoprávnené do vlastníctva žalobcu, pretože ten ako súčasný vlastník pozemkov, na ktorých
sú tieto stavby postavené, prejavil záujem o ich vlastníctvo a odstránenie týchto stavieb nie je účelné

vzhľadom na vysoké náklady spojené s ich demontážou. Zároveň konštatoval, že neboli splnené
podmienky pre ponechanie stavieb vo vlastníctve žalovaného.
Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Iba v odvolaní
popísal postupnosť nadobúdania vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých sú predmetné
nehnuteľnostipostavenétak,ževkonečnomdôsledkuvyslovilzáver,žeuvedenéstavby,akoajpozemky

nimi zastavané, vlastnila pôvodne jedna a tá istá právnická osoba, ktorá obidve stavby postavila na
základe stavebných povolení a na svojich vlastných pozemkoch a ktorá predmetné nehnuteľnosti
postupne rozpredala. Vyslovil záver, že zriaďovateľ stavieb zriadil obe stavby legálne a na svojich
pozemkoch, preto podľa žalovaného v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia §
135c Občianskeho zákonníka.

Po preskúmaní veci odvolací súd ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že okresný
súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, v tom zmysle, že sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi
predloženými v konaní tak, aby bolo z obsahu odôvodnenia zrejmé, na základe čoho dospel k záveru,
že stavby súpisného č. XXX a XXX vo vlastníctve žalovaného postavené na parcelách žalobcu sú
neoprávnenými stavbami, je opodstatnená.

Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze III. ÚS 119/03-30 sa vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie tak, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
uplatnenímnárokovaobranouprotitakémutouplatneniu(IV.ÚS115/03).Účelomodôvodneniarozsudku

je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom zároveň musí byť rozhodnutie aj preskúmateľné. V
prejednávanej veci nie je možné preskúmať správnosť postupu prvostupňového súdu. Jeho rozhodnutie
neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel k danému právnemu záveru. Odvolací
súd tak nemá možnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť rozhodnutia prvostupňového súdu a tedaani preskúmať, či rozsudok okresného súdu spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení
veci.

Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu musí obsahovať zákonné náležitosti uvedené v § 157
ods. 2 O. s. p., pričom sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť odôvodnený, dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. V prípade, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je
dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy
malzapreukázanéaktorénie,zktorýchvýpovedísvedkovvychádzal,zktorýchvyvodilskutkovézistenia
odlišné možno konštatovať, že nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok prvostupňového
súdu, ktorý nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. je potom nepreskúmateľný a účastníkom
je potom takýmto rozhodnutím odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobca predložil okresnému súdu rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 16. 02. 2005 sp.
zn. 31Cdo 606/2004, v ktorom sa Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej
republiky odchýlil od právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.
02. 1999 sp. zn. 2Cdon 1031/97 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ročník 2000
pod porad. č. 13, že o neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 01.

01. 1992 tzv. socialistickou organizáciou, ktorým rozhodnutím žalovaný vo svojej obrane argumentuje.
V uvedenom rozhodnutí je vysvetlené, že pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle
Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamžiku vzniku stavby
ako veci v právnom slova zmysle, ale otázku, či je možné stavbu postavenú bez občianskoprávneho
titulu stavebníka k zastavanému pozemku vyporiadať podľa § 135c Občianskeho zákonníka je treba

posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe vyporiadania. Akým spôsobom je potrebné vykladať právnu
úpravu občianskoprávnych vzťahov pred novembrom 1989, kedy v bývalom Československu došlo k
zásadným politickým aj ekonomickým zmenám, v dôsledku ktorých bolo zavedený nový hodnotový
systém modernej demokratickej spoločnosti, vysvetlil Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.
ÚS 599/03 z 28. 07. 2004 práve v súvislosti s otázkou, či je možné vykladať ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení do 01. 01. 1992 extenzívne a aplikovať ustanovenie § 221 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaoneoprávnenejstavbeobčanaajnasocialistickúorganizáciu.Ústavnýsúdvyslovil,žeopierať
v súčasnej dobe súdne rozhodnutie o názor, že neoprávnenú stavbu - hoci v dobe, kedy vznikala -
mohol zriadiť len občan, ale nie socialistická organizácia, by vo svojich dôsledkoch znamenalo zjavnú
diskrimináciu subjektu občianskoprávnych vzťahov, čo v demokratickom štáte nie je prípustné.

Dôvodná je námietka žalovaného, že okresný súd žiadnym spôsobom nevysvetlil ako dospel k názoru,
že stavby súpisného č. XXX a XXX vo vlastníctve žalovaného sú neoprávnenými stavbami na cudzom
pozemku.Jevšakpotrebnédaťzapravduajžalobcovi,ževkonanínebolopreukázanévkohovlastníctve
boli pozemky, na ktorých boli stavby zriadené. Napriek predkladaným a súdom obstaraným listinným
dôkazom sa prvostupňový súd nezaoberal tým, aké právo svedčilo právnemu predchodcovi žalovaného

aj žalobcu k pozemkom v čase zriadenia stavieb. Žalovaný tvrdí, že bol ich vlastníkom, ale tieto jeho
tvrdenia z listinných dôkazov nevyplývajú. V žiadosti o stavebné povolenie, ktoré je súčasťou spisu
ŽP-291/1995 Obvodného úradu v Žiari nad Hronom založeného na č. l. 137 spisu je uvedené, že k
stavebnému pozemku má stavebník právo trvalého užívania nie, že pozemok vlastní. V tomto spise
založený evidenčný list č. 620 pre kat. úz. D. Opatovce označuje Agrostav a. s., Žiar nad Hronom za

nájomcu pozemkov medzi inými aj parcely pod č. 4/2 - zastavané plochy o výmere 779 m2 , na ktorej
je podľa tvrdenia účastníkov postavená stavba súpisného č. XXX označovaná ako sklad technických
plynov. Vlastnícke vzťahy k tomuto pozemku, ale ani k pozemku, z ktorého bola vytvorená parcela CKN
X/XX, okresný súd vôbec neskúmal, napriek tomu vyslovil v rozsudku záver, že ide o neoprávnené
stavby zriadené bez súhlasu vlastníka na jeho pozemku. Ak nemal prvostupňový súd správne ustálené,

či ide o neoprávnenú stavbu, nemohol pristúpiť ani k vyporiadaniu vzťahov účastníkov podľa § 135c
Občianskeho zákonníka.
Nemožnosť podriadiť právny vzťah účastníkov pod ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka
neznamená, že žalobcovi ako vlastníkovi pozemkov nie je možné poskytnúť ochranu podľa § 126
Občianskeho zákonníka.

Úlohou prvostupňového súdu bude v rámci ďalšieho konania vysporiadať sa so všetkými dôkazmi
predloženými žalovaným, vyhodnotiť tieto dôkazy jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a na
základe vykonaného dokazovania potom rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Okresný
súd sa bude musieť tiež náležite vysporiadať s argumentáciou žalovaného, že ide o stavby zriadenésocialistickou organizáciou s prihliadnutím k súčasnej judikatúre, ktorá pôvodne zastávala názor, že o
neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola stavba zriadená pred 01. 01. 1992 tzv. socialistickou
organizáciou, ale táto rozhodovacia prax bola prelomená rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 31 Cdo 606/2004 zo dňa 16. 02. 2005, podľa záverov ktorého o neoprávnenú stavbu môže
ísť aj vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 01. 01. 1992 tzv. socialistickou organizáciou, ak bol
postupprizriadenístavbytzv.socialistickouorganizáciounacudzompozemkuodzačiatkuneoprávnený.
Pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. Pri neoprávnených

stavbách podliehajúcich režimu Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov je
potrebnéodlišovaťprávnuúpravuvznikutohtoprávnehovzťahuodprávnejúpravy,podľaktorejprebieha
jeho vyporiadanie. Zatiaľ čo existenciu neoprávnenej stavby je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy
aká tu bola v dobe vzniku stavby, spôsob vyporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, v
ktorom je stavba umiestnená, prebieha podľa platnej právnej úpravy, aká existuje v dobe rozhodovania
súdu. V rámci ďalšieho dokazovania sa okresný súd vysporiada aj s argumentami žalobcu obsiahnutými

vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a to, že stavebné povolenie vydané bývalým Mestským národným
výborom v Žiari nad Hronom, odbor výstavby zo dňa 04. 06. 1971, evidované pod č. Výst.-2200/71
neexistuje a že pod týmto číslom je vedený spis na iného stavebníka ako aj s argumentáciou žalobcu, že
dôkazy, ktoré predložil žalovaný sa týkali povolenia činnosti na pozemku parc. č. XXX/X a nie povolenia
činnosti na pozemkoch, na ktorých sa nachádzajú stavby predmetných skladových nehnuteľností.

Okresný súd sa bude zaoberať aj tým odstránenia akej stavby (v akom rozsahu) sa žalobca
domáha, keď opakovane namieta, že stavbou patriacou žalovanému na parcele KNC X/XX je len
oceľový prístrešok bez opláštenia stojaci na pozemku žalobcu, ale oplotený areál spevnenej plochy je vo
vlastníctve žalobcu. Stavba, ktorej odstránenia sa žalobca domáha, resp. ktorú žiada prikázať do svojho
vlastníctva, prípadne o ktorej bude rozhodovať súd iným výrokom, musí byť v rozsudku dostatočne

identifikovaná, aby bol rozsudok určitý a vykonateľný.
Prvostupňový súd vyzve zástupcu žalovaného, aby sa jednoznačne vyjadril, či vznáša námietku
zaujatosti proti zákonnému sudcovi, keď vo svojich podaniach tvrdí, že spôsob vedenia konania a
rozhodnutia vyvoláva v žalovanom pochybnosti o nestrannosti súdu. V závislosti od odpovede na túto
otázku zvolí okresný súd ďalší procesný postup.

Na základe vykonaného doplneného dokazovania okresný súd potom opätovne vo veci rozhodne a v
zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.