Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 7, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/135/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205876
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613205876.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa: W.

W. H..Z..A.., P. A. W., U. Č. I. XXXX/XXa, E. X, M.: XXX XX XXX, Č. Z., právne zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: V. E., P.. XX.X.XXXX, Y. V. XXX/XX,
Z., o zaplatenie 328,00 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh dňa 28.3.2013 na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal
odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 328,- Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 328,- Eur od 23.10.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy
328,- Eur od 7.1.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,09 Eur
a náhradu všetkých trov konania.

Návrhodôvodniltým,ževčastiúdajeopohľadávkeuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkých

právzozmenky.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote
štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.10.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu
so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 23.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu
sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov, preto žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č.861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Keďže zmenková

listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd podľa bydliska
odporcu, v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, príslušnosť okresného súdu podľa oznámenia

Slovenskej republiky Komisií.

Vzhľadom k tomu, že tunajší súd po obdržaní žaloby mal za to, že vo veci nie je príslušný konať, postúpil
vec Okresnému súdu Košice I podľa § 9 ods. 1 O.s.p., § 87 písm. d/ O.s.p., § 10 ods. 1,2 zákonač. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia.
Okresný súd Košice I predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, keďže vyslovil nesúhlas
s postúpením veci. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Ncb/148/2013 - 19 zo dňa 27.6.2013

vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení tohto
uznesenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves podľa
§ 84 O.s.p. a § 87 písm. f/ O.s.p., nakoľko odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. Tento nadriadený
súd uviedol, že v danej veci i keď predmetom konania sú nároky zo zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu
zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o čom svedčí aj Dohoda o vyplňovacom práve, o ktorej má

nadriadený súd vedomosti z množstvá vecí, ktorých pôvodný vlastník zmenky - spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek a preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu
Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť nie len podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj
podľa zákona o spotrebiteľských úverov, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov. Podľa národného, ale aj európskeho práva sa
spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv a nárok navrhovateľa bude prednostne posúdený

podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na to pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu a súdu
podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom
prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Tento
svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV ÚS 270/2012 - 27 zo
dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku

uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech spotrebiteľa.

Navrhovateľnaosvedčeniesvojhonárokupredložiloriginálzmenkyvystavenejodporomsnasledovnými
údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku

Číslo zmluvy: XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v Levoči
Dátum vystavenia: 21.10.2009
Zmenková suma: 328,- Eur

Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu tristodvadsaťosem EUR 0 centov, a zmenkový úrok 0,25
% denne od 23.10.2010
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Súd riadiac sa právnym názorom súdu vyššieho stupňa prednostne posúdil nárok navrhovateľa podľa
spotrebiteľského práva, aby mohla byť spotrebiteľovi poskytnutá ochrana.

Zo spisu tunajšieho súdu 6Er/571/2011 a jeho uznesenia zo dňa 7.9.2011, súd zistil, že spoločnosť
Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený podala návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi ako povinnému
na vymoženie istiny 328,- Eur s príslušenstvom. Súd uznesením zo dňa 7.9.2011 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, súd následne uznesením zo dňa 25.10.2011 exekučné
konanie zastavil. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.

č. č. SR 1170/11 zo dňa 12.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2011 a vykonateľnosť
dňa 23.6.2011. Odporca bol zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 328,00
Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 23.10.2010 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 328,00 Eur od 7.1.2011 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 148,18 Eur. Rozhodcovský súd rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 21.10.2009, ktorou

účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere. V čase vystavenia zmenky absentovala
zmenková suma a dátum úročenia zmenkovej sumy. Žalobca doplnil v súlade s dohodou o vyplnení
zmenky chýbajúce údaje. Exekučnému súdu bola predložená aj Zmluva o úvere č. 704500125 zo dňa
21.10.2009, uzavretá medzi Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na základe ktorej
bolmuposkytnutýúvervovýške200,-Eur.Povinnýsazaviazalvrátiťoprávnenémuúverv11mesačných

splátkach po 35,- Eur a poplatok za úver vo výške 185,- Eur. Exekučný súd nevydal poverenie a zamietol
žiadosť s odôvodnením, že jednoznačne išlo o spotrebiteľský úver, aj keď mal byť poskytnutý na výkon
povolania lebo odporca - povinný nevykonával takú činnosť, ktorá by mala charakter podnikateľskej
alebo obchodnej činnosti. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienokposkytnutia úveru bola podľa exekučného súdu neplatná a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho
zákonníka.Tým,žepovinnýpodpísalblankozmenkunemoholnáslednežiadnymspôsobomovplyvňovať
alebo namietať sumu v nej uvedenú. Oprávnený nemohol použiť predmetnú zmenku ako podklad na

rozhodnutie v rozhodcovskom konaní, lebo jeho konanie bolo v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi
a rozhodcovský rozsudok zaviazal odporcu na právom nepovolené a dobrám mravom odporujúce
plnenie.

Podľa článku 4 ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ak sa súd alebo tribunál
domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané,
alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávky
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce
informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na

tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu 13 Nariadenia Pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a
„neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods. 4 písm. k/ tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania

Zmluvy o úvere č. 704500125 zo dňa 21.10.2009 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenkyalebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa ods. 7 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

Súd po dôslednom oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, predloženými dôkazmi a
písomnými informáciami zo strany navrhovateľa, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú súdu známe z jeho
činnosti, dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup, ktorý
upravuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu od článku 5 a nasl. tohto Nariadenia.
Súd poukazuje na ustanovenie § 121 O.s.p., že sa oboznámil so skutočnosťami súdu známymi z jeho

činnosti - exekučné konanie 6Er/571/2011 tunajšieho súdu a teda išlo o skutočnosti, ktoré netreba
dokazovať v pravom slova zmysle a napokon tieto skutočnosti navrhovateľovi museli byť známe. Svedčí
o tom aj jeho odvolanie proti rozsudku Okresnému súdu v Humennom, čo konštatuje Krajský súd v
Prešove v uznesení č.k. 6Co/156/2013, keď navrhovateľ tvrdil, že si uplatňuje práva zo zmenky a napriek
výzve nepredložil zmluvu, na základe ktorej zmenka vznikla.

Súd považuje za potrebné uviesť, že mu je známa okolnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp.
zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16.10.2013 predložil podľa čísla 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 19
ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii súdnemu dvoru prejudicionálnu otázku týkajúcu sa obdobného
konania (vzhľadom k tomu, že ide o hromadné žaloby v rámci Slovenskej republiky). Táto otázka
znie, či sa má článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.2003 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 vykladať v tom zmysle,
že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej
fázeexoffopreskúmaťzmluvuakauzuprávnehovzťahuaprípadnúnekalúpovahuzmluvnejpodmienky.
Krajský súd Prešov následne prerušil konanie do skončenia konania o tejto prejudicionálnej otázke.

Tunajší súd s poukazom na skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach ako jemu nadriadený súd v tejto
veci už vyslovil, vo vyššie uvedenom uznesení jednoznačný názor, že tunajší súd má prednostne
posudzovať nárok uplatnený navrhovateľom podľa spotrebiteľského práva a chrániť tak spotrebiteľa,
konanie neprerušoval a vo veci konal, aj v snahe urobiť zadosť účelu Nariadenia t.j. zjednodušiť, zrýchliť
a zhospodárniť cezhraničné konanie v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu

(bod 4 Nariadenia).

Súd ďalej poukazuje na vyššie uvedený článok 4 ods. 4 Nariadenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
v prípade, ak súd alebo tribunál, ktorý vo veci koná zistí, že pohľadávka sa zdá zjavne neopodstatnená
alebo návrh neprípustný, návrh zamietne. Znamená to, že už nepostupuje podľa nasledujúcich

článkov tohto Nariadenia, ktoré upravujú priebeh konania t.j. nezasiela odporcovi príslušné tlačivo C
a ani navrhovateľovi nezasiela príslušné tlačivo B, pretože už z písomných informácií navrhovateľa
priložených k návrhu, ale aj z činnosti súdu je zjavné, že pohľadávka je neopodstatnená a návrh nie je ani
prípustný. Práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia a zhospodárnenia konania upravuje Nariadenie
takýto postup súdu pred článkom 5, t.j. pred priebehom konania. Súd preto s poukazom na ustanovenie

§ 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, v
zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo samozrejme bolo uverejnené aj na internetovej stránke.

V zmysle Nariadenia skúmal súd zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť návrhu v súlade
s vnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ustanoveniami Slovenskej republiky, ktoré sú vyššie uvedené

v tomto rozsudku.

Navrhovateľ tak ako uplatnil právo zo zmenky na tunajšom súde ho už uplatnil aj na rozhodcovskom
súde, ktorý mu zo strany žalovaného v celom rozsahu plnenie priznal. Tento rozhodcovský rozsudok
sa stal exekučným titulom a navrhovateľ ako oprávnený vymáhal od žalovaného priznanú sumu a

jej príslušenstvo v exekučnom konaní, avšak neúspešne, pretože exekučný súd žiadosť na vydanie
poverenia zamietol a následne zastavil exekučné konanie. Exekučné konanie je tak právoplatne
skončené. Odvolanie podané nebolo.

Súd nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval

rozpor konania navrhovateľa s platnými právnymi predpismi, keď úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou
na sumu, ktorá je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Na základe úverovej zmluvy
poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo výške 200,- Eur, ktorý mal odporca
splácať v 11 splátkach po 35,- Eur, zaplatil by teda 385,- Eur. Úver zabezpečil blankozmenkou, pričomdohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná
ako neprijateľná zmluvná podmienka už exekučným súdom a teda neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia
zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle článku 2 písm.
a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e/ Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o
podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa

prehnane vysokého príslušenstva pohľadávky, t.j. zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. V tomto prípade spotrebiteľ - odporca vstúpil do vzťahu s právnym
predchodcom navrhovateľa, na základe úverovej zmluvy a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo
bolo jeho primárnym záujmom a znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú aj dohodu o vyplnení

blankozmenky a následne jej podpísanie len ťažko mohol plne pochopiť, vzhľadom na skutočne vysoko
odborné právne termíny v súvislosti so zmenkou.

Súd považuje pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú, vzhľadom na
vyššie uvedené zákonné ustanovenia a ich následne aplikovanie na tento prípad a úvahy súdu a návrh

za neprípustný, kedy v podstate už v exekučnom konaní celá táto zmenka bola predmetom skúmania.
Súd preto bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie v článku 5 a
nasl., s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia a článok 4 ods. 4 Nariadenia, návrh navrhovateľa
zamietol.

Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd podporne a to už mimo posúdenia nároku navrhovateľa podľa
spotrebiteľských predpisov poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by súd preskúmaval zmenku v zmysle
zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, nebol by navrhovateľ
úspešný. Z tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou, no po preskúmaní
zmenky s pohľadu jej splatnosti súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené

dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj
splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku
pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Nemožno považovať tento údaj za predlženie
lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje

pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predlžiť lehotu na videnie
zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 1Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011,
ktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch
rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona

č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri
uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov by súd žalobu
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému odporcovi trovy konania

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebnéna zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.