Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/273/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509212966
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7509212966.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne N.. S.Y. Y., bytom N. Y. E., Y. X, zast. JUDr. Dušanom
Kazárom, advokátom, Banská Bystrica, Československej armády 25, proti žalovanému W. Ž., Ž., zast.
JUDr. Darinou Horváthovou, advokátkou, Moldava nad Bodvou, Hlavná 8, o zaplatenie 2.959,30 € istiny
s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 15C 130/2009-137 z 22.6.2012 Okresného súdu Košice
- okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť JUDr. Darine
Horváthovej, advokátke, Moldava nad Bodvou, Hlavná 8, trovy právneho zastúpenia vo výške 741,60 €
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy
2.959,30 € „titulom nevyplatenej práce nadčas, ako aj skutočnosť, že odporca nepreradil navrhovateľku
do vyššej triedy“ na tom skutkovom základe, že u žalovanej je zamestnaná ako riaditeľka základnej školy
v Žarnove od 24.8.2001 s pedagogickým úväzkom 18 hodín týždenne, a k 1.4.2009 s ňou žalovaná
skončila pracovný pomer okamžite, že ako zamestnankyňa bola zaradená do 10. tarifnej triedy (správne
platovej triedy) podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme, avšak mala byť od 1.1.2009 zaradená

do 11. tarifnej triedy s tarifným platom vo výške 615,50 € mesačne v súlade s nariadením vlády č.
341/2004 Z.z., keďže dňa 16.12.2008 vykonala prvú kvalifikačnú skúšku, žalovaná ju však nepreradila
a vyplácala jej nižší plat (za obdobie od 19.2.2009 do 31.3.2009 vznikol nedoplatok vo výške 200,71
€), pričom nezaplatila jej ani za vykonávanú prácu nadčas od 1.10.2006 do 31.3.2009 spolu sumu
2.758,59 €, titulom nezaradenia do správnej platovej triedy a za prácu nadčas sa žalobkyňa domáhala
proti žalovanej zaplatenia sumy 2.959,30 €, a po čiastočnom späťvzatí žaloby o sumu 40,07 € (ktorú

žalovaná žalobkyni vyplatila 8.6.2011) sa domáhala zaplatenia sumy 2.919,23 € s prísl. (č.l. 93). V
odôvodnení rozsudku súd ďalej uviedol stanoviská procesných strán a skutočnosti, ktoré mu vyplynuli z
výpovedí žalobkyne, štatutárneho zástupcu žalovanej, a z listinných dôkazov predložených účastníkmi
(z pracovnej zmluvy uzavretej 24.8.2001 medzi žalobkyňou a Okresným úradom Košice - okolie,
osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky zo 16.12.2008 na č.l. 4, zriaďovacej listiny Okresného úradu
Košice - okolie na č.l. 130, podkladov predkladaných žalobkyňou žalovanej pre výplatu premenlivých

zložiek platu pedagogických pracovníkov za obdobie od 10/2006 do 12/2008 na č.l. 97 - 125). Citoval
ustanovenia §§ 97 ods. 1, 2, 4, 6 a 9 Zákonníka práce a čl. 14 Pracovného poriadku pre pedagogických
zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení vydaný Ministerstvom školstva
SR č. CD 2005-19381/26382-1/14 (č.l. 59 - 63), v ktorom je upravený výkon práce nadčas ako práca
vykonávaná zamestnancom školy alebo školského zariadenia na príkaz vedúceho zamestnanca, alebo
s jeho súhlasom nad určený pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a

vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. U pedagogických zamestnancov je prácou nadčas
práca vykonávaná nad základný úväzok stanovený osobitným predpisom, u zamestnancov s kratšímpracovným časom je prácou nadčas práca presahujúca týždenný pracovný čas, týmto zamestnancom
nemožno prácu nadčas nariadiť. U pedagogických zamestnancov sa za jednu hodinu práce nadčas
považuje vyučovacia hodina, lebo hodina priamej výchovnej práce, prevyšujúca mieru vyučovacej

činnosti, alebo výchovnej činnosti stanovená osobitným predpisom; riaditeľ školy pri príprave rozvrhu
hodín presne rozvrhne predovšetkým základný úväzok pedagogického zamestnanca, a osobitne určí
hodiny vyučovacej činnosti alebo hodiny výchovnej činnosti prevyšujúce tento základný úväzok, ktoré
sa budú považovať za prácu nadčas. Konštatoval, že zamestnanec je povinný pracovať nadčas, ak mu
zamestnávateľ nariadil prácu nadčas v súlade s právnymi predpismi, pričom zamestnávateľ má vydať

takémuto zamestnancovi príkaz na prácu nadčas v primeranom časovom predstihu. Za prácu nadčas sa
však nepovažuje práca, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi nenariadil a ani ju neschválil. Základným
prvkom v systéme práce nadčas pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej práce je sústavná, prehľadná
a presná evidencia počtu nadčasových hodín jednotlivými pedagogickými zamestnancami, evidencia
nadčasovejprácemusíjednoznačnedokumentovaťapreukazovaťcharakternadčasovejpráceafakt,že
táto práca bola skutočne vykonaná. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná žalobkyni

prácu nadčas nenariadila, ani neschválila a žalobkyňa si neviedla žiadnu evidenciu nadčasovej práce
s presným rozsahom výkonu tejto práce a ani jej zamestnávateľ nemá vedomosť o tom, že by takáto
práca bola vykonávaná. Za nepravdivé považoval i tvrdenie žalobkyne, že v minulosti jej bol vyplácaný
príplatok za prácu nadčas, keďže z predložených dôkazov - opisov mzdových listov za roky 2005 - 2009
je zrejmé, že nemala vykázané žiadne nadčasové hodiny, a nikdy žiadne nadčasové hodiny vyplatené

nemala. Záverom súd poznamenal, že žalobkyňa na základnej škole pracovala ako jediná osoba, a teda
nemala dôvod na zastupovanie iných učiteľov, pre účely výkonu práce nadčas. Na základe uvedených
skutočností žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, priznal náhradu trov konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia (tarifná odmena, paušálna náhrada hotových výdavkov) za 6 úkonov

právnej služby podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ako aj náhradu za stratu času
vo výške 100,96 € a náhradu cestovných výdavkov vo výške 63,96 €, celkom priznal trovy právneho
zastúpenia vo výške 741,60 € a uložil žalobkyni povinnosť prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť zást.
žalovanej JUDr. Darine Horváthovej, advokátke, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa
v konaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce
(ďalej len „ZP“) prácou nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s
jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a

vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. U pedagogických zamestnancov sa v zmysle § 2
ods. 5 nariadenia vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických
zamestnancov hodina vyučovacej alebo výchovnej činnosti prevyšujúca základný úväzok považuje
za hodinu práce nadčas. Základným úväzkom učiteľa základnej školy v zmysle § 2 ods. 1 písm.
a/ nariadenia vlády č. 238/2004 Z.z. je 23 vyučovacích hodín týždenne a z ust. § 5 ods. 1 písm. g/

cit. nariadenia vlády vyplýva, že základný úväzok riaditeľa základnej školy je 18 vyučovacích hodín
týždenne. Teda v jej prípade, keďže bola vo funkcii riaditeľky školy, každá odučená hodina nad 18 hodín
úväzku, bola prácou nadčas. Bola toho názoru, že v danom prípade pri posudzovaní práce nadčas
nie je možné striktne aplikovať iba ust. § 97 ods. 1 ZP, ale prácu nadčas je potrebné posudzovať vo
vzájomnej súvislosti aj s ust. § 2 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 238/2004 Z.z., keďže bola na Základnej

škole v Žarnove riaditeľkou, ale zároveň aj jediným pedagógom, ktorý musel odučiť všetky vyučovacie
hodiny vyplývajúce z osnov vydaných Ministerstvom školstva SR a na základe nich vypracovaných
učebných plánov školy, ktoré boli súdu aj predložené. S týmto musela byť žalovaná ako zamestnávateľ
ale zároveň aj ako zriaďovateľ školy oboznámená (§ 6 ods. 8 písm. a/, h/, ods. 13 zák. č. 596/2003
Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve), teda od počiatku mala vedieť, že dodržiavaním

pracovných povinností, ktoré pre ňu vyplývali aj z uvedených dokumentov, bude dochádzať u nej k práci
nadčas a tým, že žalovaná do školy neprijala ďalšieho pedagogického zamestnanca na kratší úväzok,
vlastne od začiatku s týmto stavom súhlasila. Naviac počas celej doby, za ktorú sa uplatňuje nárok na
plat za prácu nadčas, žalovanej predkladala prehľad odpracovaných nadčasových hodín, teda o tejto
skutočnosti žalovaná mala vedomosť a napriek tomu neurobila žiadne opatrenia, aby k práci nadčas u

nej nedochádzalo, teda jej túto prácu nezakázala a ani žiadnu pracovnú silu neprijala. Skutočnosť, že
k tomuto problému sa žalovaná stavala absolútne pasívne, ju nezbavuje zodpovednosti v zmysle ust.
§ 19 ods. 1 zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,
podľa ktorého sú zamestnanci rezortu školstva odmeňovaní, teda povinnosti žalovanej za prácu nadčasv prvom rade poskytnúť plat, resp. dohodnúť sa s ňou na čerpaní náhradného voľna. Uviedla ďalej,
že práca nadčas u nej vznikla nezávisle na jej vôli, nakoľko ako jediný pedagogický zamestnanec na
škole bola povinná odučiť všetky vyučovacie hodiny, ktorých počet vyplynul z dokumentov vydaných

Ministerstvom školstva SR a v podmienkach, ktoré na škole vytvorila žalovaná ako jej zriaďovateľ.
Žalovaná sa preto podľa jej názoru nemôže zodpovednosti za preukázateľne vykonanú prácu nadčas
zbaviť len poukázaním na ust. § 97 ods. 1 ZP a konštatovaním, že táto práca nadčas nebola
ňou priamo nariadená ani odsúhlasená. V tejto súvislosti poukázala aj na zásadu ustanovenú v
článku 2 Základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z

pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nesmie sa zneužívať na škodu
druhého účastníka. Napokon uviedla, že pokiaľ bol zriaďovateľom a zamestnávateľom iný subjekt
(Okresný úrad Košice) pred nadobudnutím zriaďovateľskej kompetencie žalovanej, s preplácaním práce
nadčas neboli žiadne problémy. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok zmeniť a žalobe v plnom
rozsahu vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a priznať
jej náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žalobkyni uložiť
nahradiť jej trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 58,25 € podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších právnych predpisov. Mala za to, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav

veci, vykonané dôkazy správne hodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku a vec správne právne
posúdil. Podľa jej názoru žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala pravdivosť
svojich tvrdení o tom, že má nárok na zaplatenie žalovanej sumy, preto súd prvého stupňa správne
žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedla, že rozsah vyučovacej a výchovnej činnosti t.j. základný
úväzok pedagogických zamestnancov je ustanovený nariadením vlády SR č. 422/2009 Z.z., ktorým

sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Citovala
ust. § 97 ods. 1 a 2 ZP a uviedla, že u pedagogických zamestnancov škôl podľa § 3 ods. 5 zák. č.
317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, za jednu hodinu práce nadčas sa považuje
jedna hodina vyučovacej činnosti alebo hodina výchovnej činnosti prevyšujúca základný úväzok

pedagogického zamestnanca stanovený v § 2, 3, 5 nariadenia vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu
vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov v znení neskorších právnych
predpisov. Za prácu nadčas sa však nepovažuje práca, ktorú zamestnávateľ nenariadil ani ju neschválil.
Tvrdila, že žalobkyni nikdy nenariadila a ani neschválila žiadnu prácu nadčas, žalobkyňa nikdy žiadne
výkazy ani žiadne iné podklady k nadčasovej práci nepredkladala, ani neviedla žiadnu evidenciu

nadčasovej práce a zamestnávateľ ani nemá vedomosti o tom, že by bola vykonávala nadčasovú
prácu. Uviedla, že evidencia práce nadčas u pedagogických zamestnancov by mala vychádzať z týchto
dokumentov: - pri práci nadčas vyplývajúcej z výuky nad základný úväzok, keď je táto zahrnutá do
rozvrhu hodín je základný - príkazový dokument k výkonu práce nadčas rozvrh hodín, rozpis rozvrhu,
v ktorom musí byť osobitne vyznačený základný úväzok a osobitne (menovite) práca nadčas (deň,

vyučovacia hodina, trieda, prípadne predmet). Rozpis sa spracúva individuálne pre každého učiteľa
na osobitnom príkaze. V nadväznosti na uvedené je potrebné, aby riaditeľ školy pri príprave rozvrhu
hodín presne rozvrhol predovšetkým základný úväzok pedagogického zamestnanca a osobitne určil
hodiny vyučovacej činnosti a hodiny výchovnej činnosti prevyšujúce tento základný úväzok, ktoré sa
budú považovať za prácu nadčas. Uviedla, že nemá vedomosti o takejto evidencii práce nadčas, ani

o výkone takejto práce žalobkyňou. Pri poverení pedagóga zastupovaním iného pedagóga je základný
príkazový dokument oznámenie na tabuli oznamov v zborovni, resp. inou formou, ktorá je uvedená vo
vnútorných dokumentoch školy. Zamestnanec zodpovedný za sledovanie práce nadčas musí mať tieto
príkazy na zastupovanie založené a musia byť k dispozícii pri kontrole - tento spôsob práce nadčas sa
však u žalobkyne neuplatňoval, nakoľko žalobkyňa bola jediným zamestnancom školy, a nemala tak

dôvod na zastupovanie iných pedagógov. Počet hodín, ktoré žalobkyňa uvádza v návrhu na začatie
konania ako hodiny nadčasovej práce, nikde nikdy nevykázala a ničím ich ani nepreukázala. Nie je
pravdivé ani jej tvrdenie, že v minulosti jej bol vyplácaný príplatok za prácu nadčas. Čo sa týka zaplatenia
doplatku rozdielu vo vyplatenej mzde, uznala, že žalobkyňa mala správne byť zaradená do 11. platovej
triedy z dôvodu, že vykonala I. kvalifikačnú skúšku, avšak preradením do 11. platovej triedy vznikol u

žalobkyne nedoplatok za sporné obdobie iba vo výške 40,07 €, a nie 200,71 € ako to uvádza žalobkyňa.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, lebo súdprvého stupňa rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil,
a okrem toho postupom súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd
rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie (na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke) je nesprávne v tom zmysle, že
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových

zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy
skutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinaknevyšlipočas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak zo skutočností dostatočne
preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadísk námietok žalobkyne
uvedených v odvolaní dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody a námietky žalobkyne sú
opodstatnené a rozsudok nie je vecne správny z dôvodov uvedených v odvolaní, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje. Okrem toho odvolací súd zistil, že postupom súdu prvého stupňa bola

účastníkomodňatámožnosťkonaťpredsúdom,lebonapadnutýrozsudokječiastočnenepreskúmateľný
a jeho odôvodnenie nezodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a
v konaní došlo tiež k procesným vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212
ods. 3 O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým súd
znemožníúčastníkovirealizáciu(uplatňovanie)konkrétnychprocesnýchprávpriznanýchmuprocesnými
predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu,

ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého

rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami.O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo
ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.
Ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z tvrdení
účastníkov a boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy vo vzťahu k uplatnenému
nároku nevyhodnotil z hľadiska relevantných ustanovení právnych predpisov rozhodujúcich pre danú
vec. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je neúplné a tiež nezrozumiteľné, keď vyvodené právne
závery súdu prvého stupňa nezodpovedajú skutkovým zisteniam a záverom (skutočnostiam, ktoré
boli v konaní preukázané), resp. sú s nimi v logickom rozpore. Žalobkyňa v konaní na dôkaz svojho

tvrdenia, že vykonávala pre žalovanú v žalovanom období aj práce nad rozsah určeného týždenného
pracovného úväzku zamestnanca (18 hodín týždenne) predložila fotokópie výplatných listín a výkazov
odpracovaných (vyučovacích) hodín za sporné obdobie, ktoré mali slúžiť ako podklady pre výplatu
premenlivých zložiek platu, a tvrdila, že tieto výkazy každý mesiac odovzdávala žalovanej (č.l. 97 - 125)
- čo súd napokon aj konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z uvedených listinných dôkazov však

vyvodil nesprávne a nelogické skutkové závery (zistenia), že žalobkyňa si neviedla žiadnu evidenciu
nadčasovej práce a že žalovaná nemala vedomosť o vykonávaní nadčasovej práce žalobkyňou, ktoré
skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. V odôvodnení rozsudku tiež absentuje
úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru, že prácu nadčas žalobkyňa vykonávala bez súhlasu
a vedomia žalovanej, keď v konaní bolo nesporne zistené, že žalobkyňa ako riaditeľka ZŠ v Žarnove

bola na tejto škole jediným pedagógom a je tiež zrejmé, že žalovaná tento problém neriešila iným
spôsobom, napr. prijatím do pracovného pomeru pedagogických zamestnancov. Súd prvého stupňa
vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku a na daný prípad nesprávne
aplikoval relevantné ust. § 97 ods. 1 a nasl. Zákonníka práce v spojení s § 3 ods. 1, § 19 zák. č. 553/2003
Z.z.oodmeňovaníniektorýchzamestnancovprivýkoneprácevoverejnomzáujmeaozmeneadoplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a uplatnený nárok nesprávne právne posúdil aj z toho
dôvodu, že neaplikoval nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej
činnosti pedagogických zamestnancov účinného do 1.11.2009, a preto žalobkyňa v odvolaní dôvodne
uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Prácou nadčas (§ 97 Zákonníka práce) sa rozumie práca vykonávaná zamestnancom nad rámec
zamestnávateľom určeného týždenného pracovného času vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia
pracovného času, vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných smien, ktorú zamestnanec vykonáva na
príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom. Obe kritériá pritom musia byť splnené súčasne. Prácou
nadčas v pozitívnom zmysle je teda práca presahujúca všeobecne zamestnávateľom určený týždenný

pracovný čas alebo špecificky (individuálne) dohodnutý kratší týždenný pracovný čas zamestnanca pri
pracovnom pomere na kratší pracovný čas podľa § 49 ZP. Podľa platného právneho stavu práca nadčas
teda môže byť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa, s jeho súhlasom alebo aj na základe dohody so
zamestnancom.

So zreteľom na uvedené záver súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, že žalobkyni nevznikol nárok
na plat za vykonanú prácu nadčas v spornom období, nemá oporu v platných právnych predpisoch ani
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, a zatiaľ je predčasný, a tým aj nesprávny.

Okrem toho z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či súd prvého stupňa rozhodol aj o

nároku v časti o zaplatenie sumy 160,64 € (200,71 - 40,07 €) titulom rozdielu platu, resp. či žalobu
(aj) v tejto časti zamietol a z akých dôvodov ju považoval za nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 200,71 € titulom rozdielu
tarifného platu za obdobie od 19.2.2009 do 31.3.2009 z dôvodu jej nesprávneho platového zaradenia,
pričom na pojednávaní dňa 8.2.2012 vzala žalobu v časti o zaplatenie 40,07 € späť z dôvodu, že

žalovaná po podaní žaloby jej zaplatila vzniknutý rozdiel tarifného platu za žalované obdobie vo výške
40,07 €. Súd prvého stupňa uznesením vyhláseným na pojednávaní 8.2.2012 zastavil konanie (iba) v
časti o zaplatenie istiny 40,07 € (zápisnica o pojednávaní na č.l. 94), a preto v prevyšujúcej časti mal ožalobe meritórne rozhodnúť, pokiaľ žalobkyňa na žalobe v tejto časti z titulu zaradenia do nesprávnej
platovej triedy trvala.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok nie je vecne správny, a preto musel
byť zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou
odstrániť odvolacím súdom vytýkané nedostatky doterajšieho rozhodovania a odôvodnenia rozhodnutia,
zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti z hľadiska tvrdení účastníkov a relevantného hmotného práva,
a to vykonaním účastníkmi navrhnutých dôkazov a potrebného dokazovania (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 a nasl. O.s.p. súd
prvého stupňa opätovne vo veci rozhodne, pričom nové rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo presvedčivé a preskúmateľné, a dôsledne sa pritom
vysporiadalo so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a právne relevantnými otázkami riešenými v
konaní, ako aj s námietkami žalobkyne a skutočnosťami, ktoré uviedla v odvolaní. Bude tiež povinnosťou
súdu prvého stupňa v ďalšom konaní procesne sa vysporiadať aj s nárokom v časti o zaplatenie sumy

160,64 € ( 200,71 - 40,07 €), ktorý žalobkyňa uplatnila žalobou titulom rozdielu tarifného platu za obdobie
od 19.2.2009 do 31.3.2009 vzniknutého jej nesprávnym platovým zaradením, príp. vyzvať žalobkyňu,
či trvá na žalobe v tejto časti a v kladnom prípade vykonať dokazovanie o tomto nároku a po právnom
posúdení veci podľa relevantných ustanovení právnych predpisov, o žalobe aj v tejto časti v novom
rozhodnutí meritórne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.