Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/520/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233623
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115233623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: L. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, B., občan SR, proti odporcovi: V. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XX, B., občan SR, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov L. Y., nar. XX.XX.XXXX a V. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že s odporkyňou nežije v spoločnej

domácnosti asi rok, býva v podnájme. Asi pred dvoma rokmi si manželka našla známosť a začali medzi
nimi nezhody a hádky. Obnovenie manželského spolužitia nie je reálne.

Odporkyňa sa k podanému návrhu pripojila. Potvrdila, že vzťahy medzi účastníkmi sú trvalo narušené,
má nadviazaný nový vzťah a nemá záujem obnoviť manželské spolužitie.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.9.1994 v Žiline, manželstvo je zapísané v knihe

manželstiev matričného úradu Žilina, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX. Obaja sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR, z manželstva pochádza syn Y.,
ktorý je plnoletý.

Priestor pre úpravu vzťahov psychologickou intervenciou nebol možný vzhľadom na pevné rozhodnutie
oboch účastníkov konania, ktorí rozvod vidia ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený
rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd
v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako
základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svojudôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi,
akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje
len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého

manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc
v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej
povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon
môže viesť k jeho rozvodu.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia
vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa

manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o
rodine.

Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní bolo nesporné, že manželstvo

účastníkov si dlhšiu dobu (viac ako rok) neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia,
v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu,
kedy účastníci spoločne nežijú, nehospodária a každý z nich zabezpečuje svoje potreby sám, možno
konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Je zrejmé, že mimomanželský
vzťah odporkyne značným spôsobom ovplyvnil ich ďalšie spolužitie a viedol k ich vzájomnému citovému

odcudzeniu. Manželstvo je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, a za stavu, že ani jeden z
manželov nechce v ňom zotrvať a keďže otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je
skôr okolnosťou subjektívnou, ktorá závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu a súd nevidel
perspektívu obnovenia ich manželského spolužitia do budúcna, preto manželstvo účastníkov, ktoré
nezabezpečuje plnenie základných zákonných funkcií rozviedol.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Nakoľko v prejednávanej
veci súd nezistil predpoklady, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov rozhodol o ich

náhrade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 144 O.s.p.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučenia o opravnom prostriedku sa účastníci zhodne vzdali
práva podať proti rozhodnutiu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. je tento rozsudok v časti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti predbežne
vykonateľný, lehota na plnenie nastáva od doručenia rozsudku bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.