Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1053/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227287
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112227287.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: L. Q.,
rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., C. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Červenkom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Detva,
M. R. Štefánika 72, proti odporcovi: D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. J. XXX/X, právne
zastúpenému Mgr. Michalom Šalingom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava,

Konventná 8, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/192/2012 - 152 zo dňa 16. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (v poradí III.)
p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 66,22 €, ktoré je povinný zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Miroslava
Červenku, advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k rodinnému

domu súp. č. XXX, stojacemu na parcele č. XX, zapísaného Katastrálnym úradom T. T., Správa katastra
T. T. na LV č. XXXX pre k.ú. H., a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva odporcu (výrok v poradí
I.). Odporcovi uložil povinnosť vyplatiť titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhovateľke
sumu 13.000 € v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok v poradí II.).

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že v konaní nebolo sporné,
že účastníci sú ideálnymi spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu, ktorý zdedili
po rodičoch každý rovnakým dielom. Účastníci konania sa pred súdom dohodli o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva tak, že dom bude prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý vyplatí

navrhovateľke polovicu hodnoty nehnuteľnosti určenej súdnoznaleckým posudkom pri zohľadnení výšky
investícií do domu. V merite veci teda zostala spornou len výška finančnej sumy patriacej navrhovateľke
zajejspoluvlastníckypodiel.Navrhovateľkaargumentovalahodnotounehnuteľnostivsume73026,62€,
ktorú účastníci zhodne tvrdili v dedičskom konaní, a ktorá bola ako trhová určená realitnou kanceláriou
Databanka nehnuteľností a bytov s. r. o. Banská Bystrica v roku 2008. Odporca uvedenú hodnotu
namietal, preto bolo následne nariadené znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého posudku

vyplynula všeobecná hodnota domu pred zhodnotením v sume 26 000 € (po odpočítaní zhodnotenia
domu rodinou odporcu o sumu 11.000 € od aktuálnej všeobecnej hodnoty domu v sume 37 000 €).Následne na to účastníci po spoločnej akceptácii trhovej hodnoty domu v pôvodnom stave určenej
súdnym znalcom sa zhodli na tom,
že odporca má vyplatiť navrhovateľke titulom vyrovnania podielov sumu 13 000 € v lehote 60 dní od

právoplatnosti rozhodnutia súdu.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p.,
podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Okresný súd dospel k záveru, že v

danom prípade ani jeden z účastníkov nebol vo veci v plnom rozsahu úspešný a nebolo by spravodlivé
priznať jednému z nich právo na náhradu trov konania. Uviedol, že: ,,faktom je, že navrhovateľka
pôvodne žiadala vyššiu sumu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu ako jej bola priznaná, ale logicky
vychádzala z určenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti realitnou kanceláriou, na ktorej sa obe strany v
dedičskom konaní zhodli. Pretože v dome nebýva od roku 1980, nemožno od nej spravodlivo vyžadovať
odhad trhovej ceny domu, a najmä rozsah investícií rodiny odporcu. Naviac, úspech odporcu v konaní

konštatovať ani nemožno, lebo žiadne konkrétne stanovisko ohľadne výšky podielu na vyrovnanie
nevyjadril, žiadal len zohľadniť investície“.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.)
odvolanie voči výroku o trovách konania . Mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Tvrdil, že ešte pred podaním návrhu
ho kontaktovala navrhovateľka s tým, že chcela vyporiadať spoluvlastnícky podiel jednej polovice
nehnuteľnosti rodinného domu mimosúdne, pričom za svoj spoluvlastnícky podiel žiadal sumu 36 500
€. Už v tom čase uviedla, že pri určení ceny za jednu polovicu podielu vychádzala zo stanovenej

ceny nehnuteľnosti v dedičskom konaní po nebohej L. R.. Uvedenú sumu považoval od počiatku za
neprimerane vysokú,
ktorá nevyjadrovala reálnu hodnotu podielu predovšetkým aj uplynutím dlhého času
od dedičského konania (vyše päť rokov) a najmä tým, že navrhovateľka v rodinnom dome dlhodobo
nebývala a od roku 1983 do rodinného domu na opravy, úpravy, rekonštrukcie

a údržbu investoval len odporca. Navrhol preto vyplatiť jej za podiel jednej polovice
na rodinnom dome sumu 10 000 €, ktorú navrhovateľka odmietla a až následne podala žalobu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Po celú dobu konania žiadal najskôr navrhovateľku a
potom aj súd, aby sa prihliadalo a zohľadnilo pri cene navrhovateľkinho podielu na jeho investície. Prvé
pojednávanie bolo odročené aj za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, keď následne on ponúkol

navrhovateľke vyplatiť sumu
10 000 €, ktorý návrh bol uvedený vo všetkých ostaných vyjadreniach a písomných podaniach k žalobe
až do skončenia veci samej. Nie je preto pravdou, že žiadne konkrétne stanovisko ohľadne výšky podielu
na vyrovnanie nevyjadril a žiadal len zohľadniť investície.
Už na prvom pojednávaní túto sumu navrhol, pričom súd až na štvrtom pojednávaní ustanovil súdneho

znalca. To, že k určeniu ceny nedošlo dohodou, zavinila len navrhovateľka, nakoľko mala advokáta,
ktorý by ju mal riadne poučiť o tom, ako sa počíta cena a ako
sa aspoň približne cena určuje. Okresný súd mal preto aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3
O. s. p.. Ďalej poukázal aj na ustanovenie § 147 ods. 1 O. s. p., pretože „trovy by určite neboli vznikli
minimálne v takej výške, v akej vznikli, keby navrhovateľka už pri mimosúdnom stretnutí oboch právnych

zástupcov súhlasila s jeho návrhom.“ Vzhľadom na uvedené mal
za to, že prvostupňový súd mal priznať odporcovi uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia,
ak nie celé, aspoň z veľkej časti, a to minimálne dvoch tretín uplatnených a vyčíslených trov právneho
zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania
a odporcovi priznal trovy prvostupňového konania vo výške 4 317,36 €, ako aj trovy odvolacieho konania.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že ešte pred podaním žaloby,
písomne kontaktovala odporcu s návrhom dohody na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na
ktorú však odporca nereagoval a až po podaní žaloby
a po prvom pojednávaní začal prostredníctvom svojho právneho zástupcu mimosúdne rokovať o

prípadnom mimosúdnom urovnaní. Žaloba bola podaná na základe toho,
že odporca odmietal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo ako také. Jej právny zástupca
od prvého pojednávania navrhoval vykonať znalecký posudok a konanie sa naťahovalo z dôvodu, že
odporca nevedel vydokladovať zhodnotenie nehnuteľnosti, a teda k samotnému predlžovaniu súdnehokonania došlo hlavne konaním odporcu a jeho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd výrok
okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil a priznal jej trovy konania odvolacieho.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p., rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania (v poradí III.), ktorým
okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu, a to z nasledovných dôvodov:

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
aj to, že účastník konania, ktorý v konaní spravidla v spore uspel,
má zásadne právo nato, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením
tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto
odchýlku aj náležite odôvodniť.

Okresný súd postupom podľa § 142 ods. 2 O. s. p. (napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia
poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.) vychádzal z toho, že ani jeden z účastníkov nebol
vo veci v plnom rozsahu úspešný. Prihliadal nato, že navrhovateľka pôvodne žiadala vyššiu sumu na
vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu ako jej bola priznaná, ale logicky vychádzala z určenia trhovej

hodnoty nehnuteľnosti realitnou kanceláriou,
na ktorej sa obe strany v dedičskom konaní zhodli, a keďže v predmetnom rodinnom dome
odroku1980nebývala,nemožnoodnejspravodlivovyžadovaťodhadtrhovejcenydomuanajmärozsah
investície rodiny odporcu.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa pôvodne podanou žalobou zo dňa
06. 11. 2012 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania a zároveň žiadala,
aby k vyporiadaniu došlo predajom nehnuteľnosti s tým, že výťažok bude medzi účastníkov konania
rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov.

Zuvedenéhojetedazrejmé,ženavrhovateľkasícepodalanávrhnazrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva, avšak k jeho vyporiadaniu nedošlo spôsobom, ktorý navrhovateľka navrhovala ( predaj
nehnuteľnosti), preto okresný súd dôvodne poukázal na to, že ani jeden z účastníkov konania nemal
procesný úspech v plnom rozsahu. V celom rozsahu by mala navrhovateľka úspech v konaní v tom
prípade, ak by bolo vyhovené

jej návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a súčasne aj v zmysle jej návrhu
bol určený spôsob tohto zrušenia. (viď aj nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II ÚS736/2012, podľa ktorého, ak súd na návrh navrhovateľa zruší podielové spoluvlastníctvo a
vyporiada ho spôsobom, ktorý navrhovateľ navrhol, je pri rozhodovaní o náhrade trov konania potrebné
vychádzať z toho, že navrhovateľ mal procesný úspech v plnom rozsahu bez ohľadu na konanie

účastníkov pred začatím konania alebo nato,
že by druhý spoluvlastník mohol žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podať
tiež.)

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že právny záver okresného súdu o tom, že ani jeden z

účastníkov nebol vo veci v plnom rozsahu úspešný je vecne správny a pre posúdenie úspechu, nie je
ani rozhodujúce konanie (správanie sa) účastníkov pred začatím konania
alebo to, či by druhý spoluvlastník ( odporca ) mohol tiež podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Okresný súd dôvodne prihliadal aj na okolnosti tohto prípadu uvedené v
jeho odôvodnení, na ktoré odvolací súd odkazuje.

Odvolací súd na záver poznamenáva, že v danej veci aplikácia ustanovenia § 142
ods. 3 O. s. p. ako na to v odvolaní poukazoval odporca, neprichádza do úvahy, nakoľko úvaha súdu o
výške plnenia sa v tomto prípade neopiera o hmotné právo, resp. právne normy,
v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie

(vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Ako príklad určenia výšky plnenia v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. v závislosti od úvahy súdu ide zväčša
o rozhodovanie súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníkaapodobne.Vprejednávanomprípade,suma,ktorábolavkonanípriznaná,neboladôsledkomúvahysúdu,aledôsledkomvyhodnoteniaznaleckéhodokazovania,ktorýmbolaustálená výškahodnoty
predmetu konania.

Výroky rozsudku okresného súdu, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
(v poradí I.), a ktorým bola odporcovi uložená povinnosť vyplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sumu 13 000 € (v poradí II.) neboli odvolaním účastníkov konania
napadnuté, preto v zmysle § 206 ods. 3 O. s. p. zostávajú nedotknuté.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 224 ods. 1 O.
s. p., teda, podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
za jeden úkon právnej služby a to, vyjadrenie k odvolaniu vo výške 58,59 eur v zmysle § 10 ods. 1
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
( ďalej v texte len „vyhláška“) + 7,63 eur ako režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky. Odporca je tak

povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania spolu vo výške 66,22 eur, ktoré je povinný
zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, advokáta, v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p., do troch dní.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.