Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612215472
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1612215472.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľa:

TELERVIS PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpená advokátom
JUDr. Alanom Strelákom, AK so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: V. o zaplatenie 491,38
Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 146,38 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo
sumy 146,38 Eur od 26.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.12.2012 doručil navrhovateľ súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 491,38 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 491,38 Eur od 26.10.2010 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu 26,54 Eur za každý mesiac omeškania začínajúc mesiacom október 2010
až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.03.2010 bola medzi navrhovateľom a odporcom

uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Podľa zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi
čiastku 500,- Eur za poplatok za správu úveru vo výške 345,- Eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú
čiastku 845,- Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to vo výške po 65,- Eur. Prvá splátka bola splatná
10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany
inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy. Odporca ku dňu spísania návrhu

uhradil 353,62 Eur, pričom posledná suma 10,- Eur bola uhradená dňa 18.03.2011. Vzhľadom na to, že
odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ v pred žalobnej upomienke
zo dňa 13.09.2010 upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V
oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 28.10.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa
stal splatným ku dňu 25.10.2010. Po zosplatnení záväzku odporca uhradil ešte sumu 85,- €. Ku dňu
vypracovanianávrhuboladlžnáčiastkavsume491,38Eur, ktorápredstavujerozdielmedziposkytnutým
úverom spolu s odplatou v celkovej sume 845,- Eur a čiastkou vo výške 353,62 Eur, ktorá bola uhradená

odporcom. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere, sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia ustanovení zmluvy o úvere zmluvnú pokutu vo
výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do
zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Navrhovateľ si teda uplatnil aj zmluvnú pokutu vovýške 26,54 Eur (345,- Eur/13=26,54 Eur) za každý mesiac omeškania začínajúc od októbra 2010 do
zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil s poukazom na § 3a ods. 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Odporca sa k návrhu navrhovateľa uviedol, že prvú pôžičku riadne splatil a pri druhej pôžičke mal
finančné problémy, ale mal záujem platiť v splátkach. Ďalej uviedol, že sa skontaktoval so spoločnosťou,
ktorá mu uviedla, že zašle za ním obchodného zástupcu, avšak nikto neprišiel. Svoj dlh má záujme
zaplatiť bez navýšenia úrokov a splátkach. Odporca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatok. Súd

rozhodol uznesením č. k. 6C/257/2014-45 a odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 22.01.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 21.12.2012, zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 15.03.2010 vrátane obchodných podmienok, pred žalobnou upomienkou - výzvou
k úhrade dlžnej sumy zo dňa 13.09.2010, poštovým podacím hárkom č.l. 6, oznámením o zosplatnení
záväzku zo dňa 28.10.2010, poštovým podacím hárkom č.l. 8, vyjadrením odporcu ako aj ostatným

obsahom spisu,. keď zistil tento skutkový a právny stav.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 491,38 Eur s úrokom z omeškania 9 %
ročne zo sumy 491,38 Eur od 26.10.2010 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 26,54 Eur za každý mesiac
omeškania počnúc mesiacom október 2010 až do zaplatenia.

Zozmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXzodňa15.03.2010súdzistil,ženavrhovateľposkytol
odporcovi čiastku 500,- Eur za poplatok za správu úveru (zahrňuje odplatu a úrok) vo výške 345,- Eur.
Zmluvou sa odporca zaviazal celkovú čiastku 845,- Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach po 65,- Eur.
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola

splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky bol navrhovateľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak
sa nedohodnú zmluvné strany inak. Priemerná RPMN bola 48,66 %. Odporca ku dňu spísania návrhu
uhradil 353,62 Eur, pričom posledná suma 10,- Eur bola uhradená dňa 18.03.2011. Navrhovateľ okrem
zmluvy o úvere k svojim tvrdeniam nedoložil žiadne hodnoverné listinné dôkazy.

V pred žalobnej upomienke zo dňa 13.09.2010 upozornil navrhovateľ odporcu na možnosť
uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku
zo dňa 28.10.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 25.10.2010. Po
zosplatnení záväzku navrhovateľ uviedol, že odporca uhradil ešte sumu 10,- Eur. Ku dňu vypracovania

návrhuboladlžnáčiastkavsume491,38Eur, ktorápredstavujerozdielmedziposkytnutýmúveromspolu
s poplatkom v celkovej sume 845,- Eur a čiastkou vo výške 353,62 Eur, ktorá bola uhradená odporcom.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť

splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 OBZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.01.2008
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj
index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva

o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len
čiastočne dôvodný.

Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu), ak ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (1%) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
a primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako
dlžník uzavreli dňa 15.03.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi úver vo výške 500,- Eur za poplatok za správu úveru vo výške 345,- Eur. Odporca
sa zaviazal vrátiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných splátkach po 65,- €, pričom prvá
splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po

splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná PRMN bola v zmluve uvedená vo výške 48,66%. Ročná
percentuálna miera nákladov bola uvedená v bode 1. Obchodných podmienok a predstavovala 206,73
% na 13 mesiacov. Odporca zaplatil navrhovateľovi z poskytnutého úveru sumu 353,62 Eur, s plnením
ostatných dohodnutých mesačných splátok sa odporca dostal do omeškania. Doručovanie oznámenia
o zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere odporcovi navrhovateľ súdu preukázal.

Predmetom konania bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere
predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),
predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa
názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené
v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne

vzťahy,naopakpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkajepotrebnéaplikovať navšetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa

a odporcu založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a
spotrebiteľských zmlúv). Pre právnu kvalifikáciu a právny režim zmluvy o úvere je zároveň smerodajnýzákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Po preskúmaní spornej zmluvy o úvere zo dňa 15.03.2010 súd zistil, že táto neobsahuje údaj o
konečnej splatnosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j, neobsahuje
konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky úveru. Táto zákonná požiadavka nie je obsiahnutá v
ustanoveniach čl. Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvou o úvere. Podľa obchodných
podmienok navrhovateľa sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa

alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti, pričom takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy konkrétne
nastane konečná splatnosť úveru, ale len, kedy sa úver považuje za splatený. Ak by takéto znenie bolo
vyjadrením konečnej splatnosti úveru, bolo by ho potrebné kvalifikovať ako neurčité a nezrozumiteľné,
pretože konečná splatnosť by podľa tohto ustanovenia mohla nastať kedykoľvek, v závislosti od vôle
dlžníka, kedy zaplatí poslednú splátku úveru. Zmluva o úvere ďalej neobsahuje ani určitý údaj o ročnej
úrokovej sadzbe podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z., resp., keď v dvoch rôznych

ustanoveniach zmluvy je úrok vyjadrený rozdielne, keď v Zmluve o úvere je úrok vyjadrený vo výške
20% z istiny úveru za celú dobu splácania úveru a v článku 1 Obchodných podmienok je uvedená
ročná úroková sadzba 20% ročne z istiny za každý rok splácania úveru. Splatnosť úveru bola dojednaná
na čas presahujúci jeden rok, keď potom úrok 20% z istiny, predstavuje iný úrok než 20% ročný úrok
podľa článku 1 Obchodných podmienok. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v

zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto
nie je uvedená v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu úveru (v tejto časti
zmluvy je uvedený iba údaj o priemernej RPMN), ale iba v obchodných podmienkach, preto súd údaj
o RPMN považoval za v zmluve neuvedený. Pokiaľ bola v Obchodných podmienkach uvedená ročná
percentuálna miera nákladov 206,73%, tak použitím zákonom stanoveného vzorca uvedený údaj o

RPMN zjavne nezodpovedá skutočnosti a nie je vypočítaný v súlade so zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Uvedenie nie skutočnej RPMN v zmluve o úvere nemožno považovať za splnenie zákonnej
podmienky podľa § podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. Keďže zmluva o úvere
neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, poskytnutý úver
sa podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odmeny za
poskytnutie úveru, t.j. poplatok vo výške 345,- Eur. Keďže odporca zaplatil z poskytnutého úveru vo
výške 500,- Eur časť vo výške 353,62 Eur, súd mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť
poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 146,38 Eur (500,- Eur - 353,62 Eur). Odporca sa dostal

do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 26.10.2010, keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa
25.10.2010, a preto má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 1 percentuálny
bod viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Ku dňu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 1
%. Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 %

(8 + 1 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 146,38 Eur odo dňa omeškania odporcu s plnením
peňažného dlhu, t.j. odo dňa 26.10.2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ si návrhom spolu s istinou s príslušenstvom uplatnil aj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 26,54 Eur za každý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom október 2010 až

do zaplatenia. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca si nesplnil
povinnosť riadne a včas uhradiť poskytnutý úver, keď z bodu 3 Obchodných podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka
zároveň zmluvnú pokutu. Keďže navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z dojednania,

ktoré bolo už v inom konaní (napr. konanie Okresného súdu Trnava - rozsudok č. k. 17C/100/2014
zo dňa 11.11.2014, právoplatný dňa 16.12.2014), vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd
predmetné dojednanie nevyhlásil znovu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, len v tejto časti poukazuje
na predmetný rozsudok súdu a v tejto časti nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu vo výške zmluvnú
pokutu 26,54 Eur za každý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom október 2010 až do zaplatenia

návrh ako uplatňovaný v rozpore so zákonom (§ 53a ods. 1 OZ), zamietol.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený
len v časti o zaplatenie sumy 146,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od
26.10.2010 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi súd nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)