Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218508
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114218508.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľky R. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX V., t. č. bytom Y. XX, XXX XX
N., zastúpenej Aequitas s.r.o. so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti
odporcovi Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. so sídlom Partizánska cesta 5,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 644 030, o zaplatenie XX XXX,XX eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke XX XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
X,XX % ročne zo sumy XX XXX,XX eura od XX. XX. XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo
výške XXX,XX eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške X XXX,XX eura za zastúpenie advokátom,

zástupcovi navrhovateľky a to všetko v lehote do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie X XXX,XX eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy
X XXX,XX eur od XX. XX. XXXX do zaplatenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa XX. XX. XXXX domáhala voči odporcovi zaplatenia
sumy XX XXX,XX eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnila tým, že v čase od XX. do XX. XX. XXXX
došlo pred jej domom v obci Kováčová okres Zvolen k prasknutiu vodovodného potrubia uloženého
pod miestnou komunikáciou vedúcou ponad dom navrhovateľky, pričom uvedené vodovodné potrubie

je v správe Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. V dôsledku zatekania vody
z prasknutého vodovodného potrubia pod miestnou komunikáciou došlo k vzniku škody na majetku
navrhovateľky pozemku v k. ú. Kováčová, parc. č. KN C XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavanéplochyanádvoriaastavbesúpisnéčísloXXX,Rodinnýdomvk.ú.Kováčová,všetkyzapísané
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Kováčová (obec Kováčová, okres Zvolen), ako aj na
interiéri vyššie identifikovaného rodinného domu. V súlade so vznikom škody bolo potrebné vykonať
na majetku navrhovateľky stavebné práce za účelom odstránenia vzniknutej škody pričom uvedené

práce vykonával pre navrhovateľku zhotoviteľ VENTA PLUS, s. r. o., IČO: 36 041 491, na základe
zmluvy o dielo Sanácia rodinného domu Kováčová. Zhotoviteľ vykonal pre navrhovateľku v období od
15. 09. 2011 do 30. 12. 2011 nasledujúce práce: zemné práce v hodnote 795,692 eura, zakladanie
XXX,XXX eura, ostatné konštrukcie a búracie práce XXX,XXX eura, izolácia proti vode a vlhkosti
XXX,XXX eura, akustické a protiotrasové opatrenia XXX,XXX eura, izolácie proti chemickým vplyvom X
XXX,XXX eura, podlahy vlysové a parketové XX,XXX eura bez DPH. Na vyššie uvedené práce vystavil
zhotoviteľ navrhovateľke faktúru č. XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, s dátumom splatnosti XX. XX.

XXXX na sumu X XXX,XX eura bez DPH, t. j. X XXX,XX eura s DPH. Ďalej zhotoviteľ vykonal pre
navrhovateľku v období od 01. 01. 2012 do 27. 08. 2012 nasledujúce práce: komunikácie XXX,XXX
eura, úpravy povrchov podlahy, osadenie 2 115,695 eura, ostatné konštrukcie a práce - búranie XX,XXX
eura, izolácie proti chemickým vplyvom XXX,XXX eura, konštrukcie tesárske XXX,XXX eura, podlahyvlysovéaparketovéXXX,XXXeura.Navyššieuvedenéprácevystavilzhotoviteľnavrhovateľkefaktúruč.
XXXXXXzodňaXX.XX.XXXXsdátumomsplatnostiXX.XX.XXXXnasumuXXXX,XXeurabezDPH,t.
j. 5 XXX,XX eura s DPH. Celková výška škody, ktorá vznikla na majetku navrhovateľky tak bola ustálená

dňom obdržania faktúry č. 012008 zo dňa 27. 08. 2012 v nasledovnej výške: škoda spočívajúca vo
vyčíslení nákladov, ktoré musela navrhovateľka vynaložiť na opravu svojej nehnuteľnosti a jej uvedenie
do pôvodného stavu vo výške 10 XXX,XX eura. Škoda spôsobená na zariadení interiéru domu a záhrade
bolavyčíslenánavrhovateľkouvovýškeXXXX,XXeuranedoplatoknadmernejspotrebyplynuvyvolanej
nutnosťou zvýšeného vykurovania opravovaných nehnuteľností za účelom vysušenia navlhnutých stien

domu bola vyčíslená navrhovateľkou vo výške XXX,XX eur, tak ako vyplýva z priložených faktúr za odber
plynu (rozdiel medzi jednotlivými zúčtovacími obdobiami). Celková výška škody, ktorú navrhovateľka
utrpela v dôsledku prasknutia vodovodného potrubia v správe odporcu tak predstavuje XX XXX,XX eura.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyzvala navrhovateľka prostredníctvom svojej zástupkyne
JUDr. Miroslavy Machavovej, advokátkou, listom zo dňa 20. 12. 2013 odporcu na zaplatenie nároku
navrhovateľky na náhradu škody. Na vyššie uvedenú výzvu reagoval odporca mailom zo dňa 20. 02.

2014, ktorou požiadala navrhovateľku o doplnenie výzvy, o informácie - kedy došlo ku škodovej udalosti,
vek poškodenej stavby, doložiť fotodokumentáciu týkajúcu sa poškodenej nehnuteľnosti a prípadne aj
hnuteľných vecí. Navrhovateľka doplnila požadované informácie písomne, listom zo dňa 25. 03. 2014,
ktorého prílohou boli aj podklady požadované odporcom a to prostredníctvom zástupcu navrhovateľky
AdvokátskakanceláriaAequitas,s.r.o.,IČO:36628841.Žiadosťonáhraduškodyspoločnesvýzvouna

zaplatenie bola podľa informácie poskytnutej odporcom postúpená na poisťovňu QBE, ako preukazuje
aj mail odporcu zo dňa 06. 08. 2014, avšak ku dňu podania návrhu odporca nezaplatil navrhovateľke
náhraduvzniknutúškodounamajetku.Nakoľkoodporcanavrhovateľkedlžnúsumuzaspôsobenúškodu
na jej majetku neuhradil, domáhalala sa podaným návrhom zaviazania odporcu zaplatiť jej sumu 11
XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX XXX,XX eura od XX.

XX. XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12RO/90/2014-90 zo dňa 18. 12. 2014, voči ktorému podal
odporca včas odôvodnený odpor vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V podanom
odpore uviedol, že zástupca navrhovateľky ich listom zo dňa 25. 03. 2014 oslovil vo veci uhradenia

škody vo výške XX XXX,XX eura. V žiadosti je uvedené, že ku škodovej udalosti došlo v čase od
13. do 15. septembra 2011, v dôsledku havarijnej udalosti, prasknutia vodovodnej prípojky, ktorá je
v správe odporcu nachádzajúcej sa v zemi pod cestou vedúcou ponad nehnuteľnosť vo vlastníctve
navrhovateľky. Ku škodovej udalosti boli odporcovi zaslané prílohy, kópie faktúr, fotodokumentácia
týkajúca sa škody na nehnuteľnosti a ich odstraňovanie na priloženom nosiči dát (CD). Odporca

uplatnil nárok na náhradu škody u Marsh Europe - organizačnej zložky Slovensko, zo strany ktorej
bol odporca vyzvaný na doplnenie viacerých dokladov k riešeniu poistnej udalosti. K danej veci
odporca predložil žiadosť navrhovateľky o náhradu škody, CD, fotodokumentáciu poistnej udalosti,
faktúry predložené poškodenou, evidenčný list poruchy č. 4/10/11, výdajka č. d. XXXXXXXX, ktorá je
dôkazomtoho,akýmateriálbolpoužitýpriodstraňovaníporuchy,ďalejbolirealizovanéivýkopovépráce.

Zároveň bol odporca spoločnosťou Marsh Europe vyzvaný oznámiť nadobúdacie hodnoty poškodených
vecí a má zodpovedať na otázku prečo sa navrhovateľka neobrátila na odporcu so žiadosťou o
náhradu škody v čase vzniku škody a nie až v roku 2013. S touto prosbou sa odporca obrátil na
zástupcu navrhovateľky, ktorý oznámil, že tieto doklady nemôže predložiť. Momentálne poistná udalosť
navrhovateľky registrovaná v poisťovni QBE pod č. XXXX-XXXXX-XX. Ku dnešnému dňu odporca

neobdržal stanovisko poisťovne a nedošlo k plneniu z jej strany, o čom bom informovaný zástupca
navrhovateľky. Po bližšom preskúmaní dokladov odporca zistil, že navrhovateľka predložila ako doklad
faktúru č. XXXXXX vystavenú dodávateľom firmou VENTA PLUS, s. r. o. Prílohou faktúry je rekapitulácia
rozpočtu, kde je špecifikovaný presný rozsah vykonaných prác, v ktorom je napr. uvedené že boli
vykonané zemné práce, úpravy povrchov, izolácie proti vlhkosti, tesárske konštrukcie, úpravy povrchov,

podláh, kladenie zámkovej dlažby, vysušovanie muriva, vnútorné omietky stien, montáž, obloženia stien
sadrokartónovými doskami na oceľovú konštrukciu, zhotovenie parketových podláh s podložkou a pod.
Keďže poisťovňa odporcu požiadala o vyjadrenie prečo, z akého dôvodu navrhovateľka nepožiadala o
náhradu škody v čase jej vzniku a o predloženie nadobúdacích dokladov poškodených vecí je nejasné
prečo navrhovateľka nepožiadala odporcu o náhradu spôsobenej škody priamo v čase vzniku škody,

resp. po vystavení uvedených faktúr pretože aj predložená vyššie uvedená faktúra je dátumovaná a
vystavená v roku 2011. Ďalej bola navrhovateľkou predložená faktúra č. XXXXXX, vystavená firmou
VENTA PLUS, s. r. o. a tiež požaduje navrhovateľka od odporcu škodu spôsobenú na zariadení interiéru
domu a záhrady, ako i uhradenie nákladov nadmernej spotreby plynu. Po získaní svedeckých výpovedínašich zamestnancov, odporca vôbec nebol prizvaný k riadnej obhliadke poškodenej nehnuteľnosti
v čase vzniku škody, k obhliadke interiéru domu, poškodených vecí interiéru domu ako i záhrady. V
bežnej praxi sa vykonáva po nahlásení spôsobenej škody obhliadka poškodenej nehnuteľnosti ako i

poškodených vecí a vyhotovuje sa zamestnancami odporcu fotodokumentácia z ktorej je jasné k akej
škode došlo, čo bolo vplyvom poruchy poškodené, čiže je známy rozsah škody. Fotodokumentácia ako
i ostatné doklady zo strany navrhovateľky boli odporcovi predložené s odstupom niekoľkých rokov a
takisto aj uplatnený nárok je s časovým odstupom niekoľkých rokov. K poruche na potrubí verejného
vodovodu v danom období došlo pri nehnuteľnosti iného odberateľa. Všetky predložené doklady zo

strany navrhovateľky vyvolávajú veľké pochybnosti o rozsahu náhrady škody, či je vôbec možné aby
vplyvom poruchy na verejnom vodovode v blízkosti iného odberateľa, vlastníka nehnuteľnosti mohlo
vôbec dôjsť k tak rozsiahlej škode na majetku iného vlastníka nehnuteľností ako navrhovateľka uviedla,
pretože nie je ani jasné či daná nehnuteľnosť navrhovateľky mala vykonanú riadnu izoláciu. V minulosti
sa totiž stavali nehnuteľnosti spôsobom bez riadnej izolácie základov nehnuteľností. Predpokladáme,
že v prípade ak by táto izolácia domu bola riadne zrealizovaná, nemohlo by dôjsť k vytopeniu rodinného

domu navrhovateľky a k vzniku škody v takom rozsahu ako i poškodeniu vecí interiéru domu a záhrady.
Na základe uvedeného, odporca spochybňuje v celom rozsahu nárok navrhovateľky na náhradu
spôsobenej škody a navrhol aby súd zrušil vydaný platobný rozkaz ako neopodstatnený v celom rozsahu
a konanie zastavil.

K podanému odporu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že odporca v podanom odpore
neargumentuje vznikom škody v dôsledku neodvrátiteľnej udalosti alebo vlastného konania poškodenej,
svoju zodpovednosť za vznik škody ani inak nenamieta, naopak v celom odpore sa venuje výlučne
výške vzniknutej škody. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľka za to, že medzi stranami nie je
sporné, že odporca zodpovedá za vznik škody a spornou ostáva len výška škody. Pokiaľ odporca

namieta výšku škody považuje navrhovateľka za potrebné aby odporca určil, v ktorej časti je výška škody
uplatnená navrhovateľkou nepresne a označil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Všeobecné úvahy a
špekulácie odporcu nie sú tvrdeniami ani dôkazmi spochybňujúcimi výšku vzniknutej škody. Pokiaľ by
mal súd pochybnosti o výške škody - nákladu na uvedenie poškodenej nehnuteľnosti navrhovateľky do
pôvodného stavu, navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom, ktorého úlohou by bolo posúdenie

hodnoty nehnuteľnosti pred vznikom škody a po vzniku škody ako aj hodnotu stavebných prác, ktoré
bolo potrebné vykonať v záujme uvedenia nehnuteľnosti do pôvodného stavu. K tvrdeniu odporcu,
že škoda bola uplatnená so značným časovým odstupom navrhovateľka uvádza, že nejde o právne
relevantné tvrdenie odporcu, všeobecne záväzné právne predpisy poznajú pre uplatnenie si nároku
na náhradu škody výlučne lehoty stanovené v ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka, ktoré boli

dodržané. Napriek uvedenému navrhovateľka poukazuje na to, že odporcu informovala k vzniku škody
osobne dňa 13. 09. 2011, pričom umožnil zamestnancovi odporcu uskutočnenie obhliadky škody a
to tak okolia ako aj interiéru domu, pričom tento zamestnanec si zhotovil aj fotodokumentáciu škody.
Navrhovateľka si nárok na škody uplatnila u odporcu osobne približne dva týždne po odstránení poruchy
na vodovodnom potrubí prevádzkovanom odporcom, v mieste sídla závodu odporcu vo Zvolene pričom

hovoril s vlastným vedúcim, na ktorého meno sa presne nepamätá ale malo by ísť o pána Petrovického,
ktorý bol aj pri odstraňovaní poruchy na vodovodnom potrubí. Navrhovateľku pri uvedenom stretnutí
aj s ohľadom na jej vek sprevádzal syn Jaroslav Malček. Pokiaľ bude súd považovať za potrebné
preukázanie vyššie uvedených skutočností, navrhla ako dôkaz výsluch svedka Jaroslava Malčeka. Pán
Jaroslav Malček v tejto veci na prelome rokov 2011 a 2012 dokonca osobne navštívil odporcu v mieste

sídla odporcu v Banskej Bystrici, pričom bol informovaný, že z dôvodu dovoleniek nie je prítomná
kompetentná osoba, ktorá by mohla predmetnú vec riešiť. Keďže odporca žiadosť navrhovateľky o
náhradu škody v primeranom čase neriešil, rozhodla sa navrhovateľka obrátiť na advokátku a uplatňovať
sinárokprostredníctvomJUDr.MiroslavyMachavovej,ktoráodporcuvyzvalananáhraduškodypísomne
listomzodňa20.12.2013.Nauvedenúvýzvuodporcareagovalmailom,vktorompožiadalopredloženie

fotodokumentácieaďalšíchdokladovdňa.Vnadväznostinaktorúnavrhovateľkaprostredníctvomsvojho
zástupcu zaslala odporcovi list zo dňa 25. 03. 2014, označený ako žiadosť o náhradu škody, ktorého
prílohou bola fotodokumentácia a požadované doklady. Tvrdenie odporcu, že bol vo veci nároku na
náhradu škody bol oslovený dňa 25. 03. 2014 kde vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zjavne
nepravdivé a účelovo zavádzajúce. Špekulácie odporcu či v dôsledku poruchy na verejnom vodovode v

blízkosti iného odberateľa môže dôjsť k vzniku škody takého rozsahu nie sú ničím podložené a odporca
ani neoznačil dôkazy o ktoré svoje tvrdenie opiera. Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno napriek
uvedenému si navrhovateľka dovoľuje uviesť, že k poruche na verejnom vodovode síce došlo v blízkosti
iného odberateľa ale z hľadiska geomorfológie a výškopisu územia bola porucha lokalizovaná podtelesom miestnej komunikácie nad poškodeným rodinným domom navrhovateľky, t. j. k poruche došlo
na kopci nad domom navrhovateľky. Voda unikajúca z prasknutého vodovodného potrubia rovnako
ako každá iná tečúca voda je nevyhnutne ovplyvňovaná gravitáciou, gravitačným spádom v dôsledku

ktorého sa zhromažďovala pri dome navrhovateľky a následne ho podtekala. Miesto poruchy na
vodovodnom potrubí nie je preto v danom prípade rozhodujúce, rozhodujúce je miesto na ktorom sa
voda uniknutá z porušeného vodovodného potrubia zhromažďovala. Pokiaľ bude súd považovať za
potrebné preukázanie vyššie uvedených skutočností navrhujeme ako dôkaz ohliadku na mieste samom.
Špekulácie odporcu týkajúce sa riadnej izolácie základov nehnuteľností nie sú ničím podložené teda

okrem predpokladu odporcu, že v minulosti sa nehnuteľnosti stavali spôsobom bez riadnej izolácie.
Odporca neoznačil nijaké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení hoci v skutočnosti nepredniesol ani
tvrdenie len domnienku. Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno napriek uvedenému si dovoľuje
navrhovateľka uviesť, že rodinný dom bol skolaudovaný dňa 13. 08. 1996 pričom súčasťou stavby
bola aj riadna izolácia základov nehnuteľnosti. Zároveň navrhovateľka poukazuje na tú skutočnosť, že
v prípade keby kedy by nehnuteľnosť nemala riadne izolované základy, nemá táto skutočnosť vplyv

na zodpovednosť odporcu za vznik škody, ani na samotnú výšku a rozsah škody keďže rodinný dom
navrhovateľky bol postavený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a podmienkami
uvedenými v stavebnom povolení čo preukazuje rozhodnutie o povolení užívania stavby. Navrhovateľka
teda neporušila ani nezanedbala nejakú svoju povinnosť a o vznik škody sa ani čiastočne nepričinila
vlastným konaním. Na základe uvedeného na podanom návrhu trvala v celom rozsahu.

Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 19. 05. 2015, 18. 06. 2015 a 14. 07. 2015, na ktorých
po vykonanom dokazovaní listinami, z výsluchov svedkov a prednesov navrhovateľky, zástupcu
navrhovateľky a poverenej pracovníčky odporcu zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľka je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a to stavby rodinného domu so súpisným č. XXX, umiestnenom

na parcele č. XXX/X v katastrálnom území V. a pozemkov registra „C“ evidovaných na katastrálnej
mape parcelné č. XXX/X o výmere XXX m2, XXX/XX o výmere XX mX a XXX/XX o výmere XX
m2, všetky zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území V., evidované na
liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Kováčová. Odporca je vlastníkom a prevádzkovateľom
verejného vodovodu v obci Kováčová, ktorý prevádzkuje verejný vodovod v bezprostrednej blízkosti

nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky, v obci Kováčová. Podľa výpovede svedka, bývalého
pracovníka odporcu Ing. Petrovského, verejný vodovod prevádzkovaný odporcom v obci Kováčová
môže mať okolo dvadsaťpäť až tridsať rokov vrátane príslušných vodovodných prípojok ku jednotlivým
domom vo vlastníctve jednotlivých fyzických alebo právnických osôb. Dňa 06. 10. 2011 obdržal odporca
hlásenie o možnej poruche verejného vodovodu v obci Kováčová, ulica Dubičie v blízkosti č. domu 18,

ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Podľa popisu poruchy podľa hlásenia vyteká voda a podmáča
dom. Uvedenú poruchu boli odstrániť za vedúceho prevádzky odporcu Ing. Petrovský, a pracovníci
Mozol, Mikulčík, Hámorský, Mujkoš, ktorí uvedenú poruchu na vodovodnom potrubí opravovali od 06.
10. 2011 do 07. 10. 2011. Podľa výpovede svedka Ing. Petrovského k poruche na vodovodnom potrubí
došlo nie na hlavnej rozvodnej vetve vodovodného potrubia, ale krátko od odbočky z hlavej vetvy, na

prípojke, ktorá dodáva vodu do domu protiľahlému voči domu navrhovateľky. Uvedenému nasvedčoval
použitý materiál a tiež fotodokumentácia vyhotovená navrhovateľkou. Miesto poruchy voči zemskému
povrchu sa nachádzalo pod verejne prístupným chodníkom, na ulici Dubičie, oproti domu navrhovateľky
číslo 18, v obci Kováčová. V súvislosti s poruchou, ktorú odporca odstránil sa navrhovateľka domáhala
náhrady škody, ktorá vznikla v jej nehnuteľnosti bezprostredne sa nachádzajúcej v blízkosti miesta

poruchy. Navrhovateľke bola spoločnosťou VENTA PLUS, s. r. o., IČO: 36 041 491 vystavená faktúra,
variabilný symbol XXXXXXXXX s dátumom splatnosti 20. 01. 2012 na sumu 4 645,12 eura za práce
vykonané na rodinnom dome navrhovateľky v období od 15. 09. 2015 do 30. 12. 2011 a to zemné
práce, zakladanie, ostatné konštrukcie a práce - búranie, izolácie proti vode a vlhkosti, akustické a
protiotrasovéopatrenia,izolácieprotichemickýmvplyvomapodlahyvlysovéaparketové.Navrhovateľke

bola uvedenou spoločnosťou vystavená faktúra variabilný symbol 010012008 s dátumom splatnosti
10. 09. 2012 na sumu 5 513,75 eura za vykonané práce v období od 01. 01. 2012 do 27. 08. 2012
na rodinnom dome navrhovateľky a to komunikácie, úpravy povrchov, podlahy, osadenie, ostatné
konštrukcieapráce-búranie,izolácieprotichemickýmvplyvom,konštrukcietesárske,podlahyvlysovéa
parketové. Zástupkyňa navrhovateľky vo výzve zo dňa 20. 12. 2013 vyzvala odporcu na úhradu sumy vo

výške 11 931,87 eur, ktorú si uplatnila z dôvodu škodovej udalosti spočívajúcej v prasknutí vodovodnej
prípojky v správe odporcu, ktorá je umiestnená v zemi pod cestou vedúcou ponad dom navrhovateľky.
V dôsledku vzniknutej škodovej udalosti vznikla navrhovateľke škoda, ktorú si uplatnila prostredníctvom
svojej zástupkyne u odporcu. Odporca prevzal výzvu na plnenie dňa 23. 12. 2013. Výzvou zo dňa25. 03. 2014 navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu požiadala odporcu o náhradu škody vo
výške 11 931,87 eura. Odporkyňa e-mailom zo dňa 20. 02. 2014 oslovila zástupkyňu navrhovateľky
ktorej uviedla, že doporučuje navrhovateľke obrátiť sa priamo na odporcu písomne s jej nárokom

na náhradu spôsobenej škody, uviesť skratkou v žiadosti kedy došlo ku škodovej udalosti, uviesť
výšku spôsobenej škody, čo bolo poškodené, vek poškodenej budovy, fotodokumentáciu týkajúcu sa
poškodenej nehnuteľnosti prípadne i hnuteľných vecí. Zároveň uviedla, že je potrebné uviesť telefónny
alebo mobilný kontakt aby poisťovňa, ktorá bude riešiť náhradu škody, mohla poškodenú kontaktovať
vo veci odškodnenia. E-mailom zo dňa 06. 08. 2014 odporkyňa uviedla zástupcovi navrhovateľky, že

poistná udalosť bola nahlásená a je registrovaná v poisťovni QBE, ktorá k vyriešeniu veci požiadala o
doplňujúce informácie. Navrhovateľke bola dodávateľom plynu vystavená faktúra za obdobie od 19. 10.
2009 do 18. 10. 2010 v celkovej sume 1 515,61 eura, za obdobie od 19. 10. 2010 do 18. 10. 2011 v
sume 1 267,56 eura, v období od 19. 10. 2011 do 18. 10. 2012 vo výške 2 XXX,XX eura, v období 19.
10. 2012 do 18. 10. 2013 v sume 1 XXX,XX eura. Rodinný dom navrhovateľky bol povolený do užívania
Obvodným úradom životného prostredia vo Zvolene rozhodnutím č. j. SU1068/96-3-RZH zo dňa 11.

07. 1996. Svedok Ing. Marián Petrovský, bývalý zamestnanec odporcu uviedol, že pri odstraňovaní
poruchy bol prítomný, situačne nakreslil miesto poruchy a uviedol, že sa jedná o poruchu na prípojke
k hlavnému potrubiu, ktorá vedie ku protiľahlému domu voči navrhovateľke. Vek prípojky odhadol na
25 až 30 rokov. Uviedol, že oprava bola účtovaná na ťarchu vodární, miesto poruchy bolo priamo pod
chodníkom. Uviedol, že odhalene poruchy je náročné ale že bol prítomný aj v dome navrhovateľky kde

uviedol, že voda tam bola a videl, že dom navrhovateľky bol už zatápaný, že voda bola aj na dvore. Tiež
uviedol, že rodinný dom je zhruba 1,5 až 2 metre pod úrovňou cesty. Svedok Ján Mikulčík, pracovník
odporcu uviedol, že pracoval na odstránení poruchy vodovodu, ktorá nastala na prípojke od hlavného
potrubia smerom k protiľahlému domu a potvrdil vykonanú opravu.

Podľa § 420a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je
spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,
len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

Podľa§1písm.a)zákonač.442/2002Z.z.overejnýchvodovodochaverejnýchkanalizáciáchaozmene

a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“), tento zákon upravuje zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie
verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Podľa § 1 písm. b) zákona o verejných vodovodoch, tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických

osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií
vrátane ich prípojok.

Podľa § 42 ods. 7 zákona o verejných vodovodoch, vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku
kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva

zachované.

Podľa § 43 zákona o verejných vodovodoch, zrušuje sa vyhláška Ministerstva lesného a vodného
hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách v znení vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho

priemyslu Slovenskej socialistickej republiky č. 15/1989 Zb.

Podľa § 1 ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej
socialistickej republiky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v zneníneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o verejných vodovodoch“), k súboru objektov a zariadení
verejného vodovodu patria: verejné časti vodovodných prípojok.

Podľa § 2a ods. 1 vyhlášky o verejných vodovodoch, vodovodnou prípojkou je potrubie, ktorým sa
privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti, tesne za vodomer (hlavný vodomer), a ak nie je
osadený vodomer, pred hlavný uzáver vody pre nehnuteľnosť.

Podľa § 2b ods. 1 vyhlášky o verejných vodovodoch, vodovodná a kanalizačná prípojka sa delí na

verejnú časť a na domovú časť. Domová časť prípojky je tá jej časť, ktorá je na pripojenej nehnuteľnosti,
ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 2b ods. 3 písm. a) vyhlášky o verejných vodovodoch, verejná časť vodovodnej alebo
kanalizačnej prípojky sa určuje podľa týchto zásad: ak je vodovodná alebo kanalizačná prípojka
napojená na vodovodný rad alebo na uličnú stoku (ďalej len "rozvádzacie potrubie") na verejnom

priestranstve, je verejnou časťou prípojky tá časť, ktorá je uložená na tomto verejnom priestranstve až
po miesto, kde toto verejné priestranstvo prvý raz opúšťa.

Podľa § 40a ods. 1 vyhlášky o verejných vodovodoch, organizácie, ktoré majú právo hospodárenia k
vodovodným a kanalizačným prípojkám, a organizácia a občania, ktorí sú vlastníkmi takýchto prípojok,

sú povinní usporiadať vzťahy k nim podľa ustanovení tejto vyhlášky do 31. decembra 1990.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„nariadenie“),výškaúrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Medziúčastníkminebolosporné,žeodporcajeprevádzkovateľomverejnéhovodovoduvobciKováčová,
v blízkosti nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky a to rodinného domu nachádzajúceho sa na
ulici Dubičie číslo 18 v obci Kováčová. Odporca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu zodpovedá
podľa § 420a Občianskeho zákonníka za škodu, ktorú spôsobil inému svojou prevádzkovou činnosťou.

Prevádzkovú činnosť možno vymedziť ako organizovanú cieľavedomú činnosť a to bez ohľadu na to,
o akú činnosť ide. Zodpovedným subjektom je spravidla ten, kto prevádzkovú činnosť vykonáva. V
danom prípade je prevádzka verejného vodovodu prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Občianskeho
zákonníka a subjektom zodpovednosti je odporca, ako prevádzkovateľ verejného vodovodu. Odporca
prevádzkovú činnosť vykonáva ako predmet svojej podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z

obchodného registra je predmetom jeho činnosti aj „prevádzkovanie verejných vodovodov I. až III.
kategórie“. Prevádzková činnosť odporcu podlieha tiež regulácii osobitného zákona, a to zákona o
verejných vodovodoch.

Vykonaným dokazovaním najmä výsluchom svedkov Ing. Mariána Petrovského dňa 18. 06. 2015 a Jána

Mikulčíka dňa 14. 07. 2015 a z listiny evidenčný list poruchy č. 4/10/11 (č. l. 118) má súd preukázané, že
v čase od 06. 10. 2011 do 07. 10. 2011 odporca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu odstraňoval
poruchu, ktorá sa prejavovala vytekajúcou vodou a podmáčaním rodinného domu navrhovateľky.
Skutočnou príčinou poruchy bol vadný spoj PE O 1´´ (1 cól). Podľa situačného nákresu svedka Ing.
Mariána Petrovského (č. l. 144) sa jednalo o poruchu, ktorá nebola na hlavnej rozvodnej rúre pitnej vody,

ale na odbočke dodávajúcej vodu k domu protiľahlému voči domu navrhovateľky. Miesto poruchy sa
nachádzalo pod chodníkom na ulici Dubičie 18, obec Kováčová, čo potvrdili svedkovia, keď súhlasili s
miestom vyznačenia poruchy na katastrálnej mape (č.l. 145).Súdsanestotožnilsargumentáciouodporkyneohľadnetejskutočnosti,ženakoľkokporuchenedošlona
hlavnom prívodnom potrubí, ale na prípojke vedúcej k protiľahlému domu, za škodu spôsobenú na tomto
mieste odporca, ako prevádzkovateľ verejného vodovodu, nezodpovedá. Súd uvádza, že vzhľadom na

vek rozvodnej siete a prípojok pitnej vody v obci Kováčová, ktorú odhadli svedkovia a to na 25 až 30
rokov (Ing. Petrovský) resp. pred rokom 1993 (p. Mikulčík), právny režim prípojky upravuje vyhláška
o verejných vodovodoch (č. 154/1978 Zb.), ktorá bola zrušená zákonom o verejných vodovodoch (č.
442/2002 Z. z) s účinnosťou od 01. 11. 2002 (§ 43 zákona o verejných vodovodoch).

Podľa § 1 ods. 2 písm. b) vyhlášky o verejných vodovodoch, k súboru objektov a zariadení verejného
vodovodu patria verejné časti vodovodných prípojok. Podľa § 2a ods. 1 vodovodnou prípojkou je
potrubie, ktorým sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti tesne za vodomer (hlavný
vodomer) a ak nie je osadený vodomer pred hlavný uzáver vody pre nehnuteľnosť. Podľa §2b ods. 1
vyhlášky o verejných vodovodoch, vodovodná prípojka sa delí na verejnú a na domovú časť. Domová
časť prípojky je tá jej časť, ktorá je na pripojenej nehnuteľnosti, ak nie je ustanovené inak. Podľa §2b

ods. 3 písm. a) vyhlášky o verejných vodovodoch, verejná časť vodovodnej prípojky sa určuje podľa
zásady, podľa ktorej ak je vodovodná prípojka napojená na vodovodný rad na inom ako verejnom
priestranstve, je verejnou časťou prípojky tá časť, ktorá je uložená na tomto verejnom priestranstve až
po miesto, kde toto verejné priestranstvo prvý raz opúšťa. Z uvedených ustanovení dnes už zrušenej
vyhlášky platí, že miesto ktoré označili svedkovia je verejnou časťou vodovodnej prípojky, nakoľko sa

nachádza na verejnom priestranstve a aj keď sa porucha vyskytla na prípojke je zo všetkých ostatných
okolností zrejmé, že toto miesto je na verejnej časti vodovodnej prípojky. Verejná časť prípojky je
podľa § 1 ods. 2 písm. b) vyhlášky o verejných vodovodoch súčasťou verejného vodovodu, a preto za
škodu, ktorá vznikla jej poruchou zodpovedá odporca, ktorý je prevádzkovateľom verejného vodovodu
a teda aj verejnej časti vodovodnej prípojky. Uvedenému záveru svedčí aj tá skutočnosť, že náklady na

odstránenie poruchy prípojky uhradil odporca, pričom tieto nežiadal kompenzovať od tretej osoby, ktorá,
podľa jeho tvrdení, by mala byť vlastníkom vodovodnej prípojky. Poukaz odporcu na ustanovenie § 40a
ods. 2 vyhlášky o verejných vodovodoch považuje súd za nenáležitý nakoľko tento nerieši právne otázku
vlastníctva, či zodpovednosti za verejnú časť vodovodnej prípojky, ale iba proces odovzdávania verejnej
časti prípojky správcovi. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 14. 02. 1989, pričom verejné

časti vodovodných prípojok sa považovali za zariadenie verejného vodovodu aj pred dňom 14. 02. 1989,
pričom ustanovenie § 40a ods. 1 vyhlášky o verejných vodovodoch ukladalo povinnosť organizáciám
a občanom, ktorí sú vlastníkmi prípojok, aby usporiadali vzťahy k nim podľa ustanovení tejto vyhlášky.
Odporca nepreukázal, že by vlastníkom prípojky bola tretia osoba, odlišná od odporcu, a že by sa
na právne postavenie predmetnej prípojky vzťahoval režim § 40a vyhlášky o verejných vodovodoch.

Rovnako tak podľa § 40a ods. 3 vyhlášky o verejných vodovodoch bol správca oprávnený prevzatie
prípojky odmietnuť, čo odporca nepreukázal. Pokiaľ teda odporca nepreukázal vlastníctvo vodovodnej
prípojky, ani odmietnutie jej prevzatia do správy, poukaz na ustanovenie § 40a vyhlášky o verejných
vodovodoch, vyhodnotil súd ako účelový a nepreukázaný.

V dôsledku uvedených skutočností má súd preukázané, že odporca ako prevádzkovateľ verejného
vodovodu v obci Kováčová, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla poruchou verejného vodovodu, ktorá
bola odstraňovaná v dňoch od 06. 10. 2011 do 07. 10. 2011 pri rodinnom dome navrhovateľky podľa
§ 420a Občianskeho zákonníka. Odporca netvrdil ani nepreukázal skutočnosti podľa § 420a ods. 3
Občianskeho zákonníka, teda že by škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod

v prevádzke, alebo že by ku škode došlo vlastným konaním poškodeného, ktoré jediné dve umožňujú
zbaviť sa zodpovednosti (liberovať) za škodu vzniknutú prevádzkovou činnosťou.

V dôsledku poruchy na verejnom vodovode, ktorý prevádzkuje odporca došlo ku škode na rodinnom
dome navrhovateľky, keď jej dom bol vystavený trvajúcemu náporu vody, ktorá unikala z verejného

vodovodu odporcu. Uvedenú skutočnosť potvrdil svedok Ing. Petrovský, ktorý uviedol, že dom bol
podmáčaný a vytápaný. Taktiež uvedenú skutočnosť dostatočne preukazujú aj fotografie vyhotovené a
predložené navrhovateľkou, ktorých pravosť obaja svedkovia potvrdili a odporkyňou rozporované neboli.

Vzniknutú škodu si navrhovateľka uplatnila vo výške 10 158,87 eura vo výške vyčíslených nákladov

vynaloženýchnaopravusvojejnehnuteľnosti,ktoréviedlikjejuvedeniudopôvodnéhostavu.Vuvedenej
časti súd podanému návrhu vyhovel keď z predložených faktúr má súd preukázanú výšku škody, teda
práce vykonávané na rodinnom dome navrhovateľky. Uvedené práce musela navrhovateľka vykonať v
dôsledku poruchy na verejnom vodovode prevádzkovaného odporcom. Uvedené náklady by nemuselavynaložiť pokiaľ by porucha na vodovodnom potrubí prevádzkovanom odporcom nenastala a jej dom
by nebol vystavený náporu unikajúcej vody. V príčinnej súvislosti poruchy na verejnom vodovode
prevádzkovanom odporcom, ktorej následkom bol súvislý únik vody, došlo ku spôsobeniu škody na

nehnuteľnosti navrhovateľky, spočívajúcej v potrebe vynaloženia nákladov na opravu rodinného domu
v jej vlastníctve. Vynaloženie nákladov na opravu rodinného domu mal súd bezpochyby preukázané
z faktúr za vykonané práce vystavených spoločnosťou VENTA PLUS, s. r. o., IČO: 36 041 491,
variabilný symbol XXXXXXXXX s dátumom splatnosti 20. 01. 2012 na sumu 4 XXX,XX eura a
variabilný symbol XXXXXXXXX s dátumom splatnosti 10. 09. 2012 na sumu 5 XXX,XX eura. Rozsah

prác vykonaných uvedenou spoločnosťou na rodinnom dome navrhovateľky zodpovedá tvrdeným
poškodeniam spôsobených nepretržitým únikom vody.

K uplatnenej náhrade škody vo výške 1 XXX,XX eur spôsobenej na zariadení interiéru domu a záhrade
a vo výške XXX,XX eur z dôvodu nadmernej spotreby plynu súd uvádza, že navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky uvedenej škody a príčinnej súvislosti medzi poruchou a

vzniknutou škodou. Z priložených faktúr za úhradu dodávok plynu vyplýva spotreba plynu navrhovateľky,
pričom ale spotreba plynu závisí aj od iných okolností, najmä od vplyvu vonkajšieho prostredia (teploty)
a intenzity používania plynu v domácnosti (varenie, ohrev vody a pod.). Z navrhovateľkou uplatnenej
výšky nároku súd nemal súd preukázaný ani spôsob výpočtu (jeho správnosti) ani príčinnú súvislosť,
keď aj z predložených faktúr je zrejmé, že od októbra 2009 do októbra 2010 bola fakturovaná za dodávku

plynu navrhovateľke suma 1 XXX,XX eura, od októbra 2010 do októbra 2011 suma XXXX,XX eura, v
čase škodovej udalosti od októbra 2011 do októbra 2012 suma 2 XXX,XX eura a v čase od októbra
2012 do októbra 2013 suma 1 701,92 eura. Súd tiež uvádza, že v uvedenom období október 2009
až október 2013 došlo aj k zmene cien plynu a preto bez náležitého zohľadnenia všetkých faktorov a
riadneho prepočtu nadmernej spotreby plynu v súvislosti s poruchou, súd nemôže uplatnenú škodu v

takto uplatnenej výške priznať, keď jej výška nie je preukázaná.

Odporca v konaní nepreukázal liberačné dôvody podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Netvrdil
ani nepreukazoval, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke,
ani že by ku škode došlo vlastným konaním poškodenej (navrhovateľky). K námietke ohľadne izolácie

rodinného domu navrhovateľky súd uvádza, že pokiaľ by izolácia domu navrhovateľky nezodpovedala
stavu spôsobilému na riadne užívanie, tak by sa škoda na dome navrhovateľky prejavila už pred vznikom
škodovej udalosti, pričom takéto prejavy preukázané neboli. Podľa predloženého rozhodnutia o užívaní
rodinného domu navrhovateľka splnila všetky vtedy platné požiadavky na výstavbu a rodinný dom bol
spôsobilý riadneho užívania. Navrhovateľka neporušila ani nezanedbala nijakú svoju povinnosť a o vznik

škody sa ani čiastočne nepričinila vlastným konaním. Taktiež je notoricky známou skutočnosťou, že
izolácia proti zemnej vlhkosti zabraňuje bežnej zemnej vlhkosti, ale nie neustálemu prúdu vytekajúcej
vody, ku ktorému v dôsledku poruchy na vodovodnom potrubí došlo. Prípadné poruchy izolácie by sa
naviac prejavili na rodinnom dome prakticky okamžite a nie až po takmer 15tich rokoch (doba od vydania
povolenia užívania stavby do roku 2011).

Nakoľko súd mal preukázané, že v dôsledku prevádzkovej činnosti odporcu prevádzkovaním verejného
vodovodu došlo ku škode na rodinnom dome navrhovateľky vo výške úhrad za vykonané práce na
odstránenie vzniknutej škody, pričom neboli zistené dôvody odôvodňujúce zbavenia sa zodpovednosti
odporcu, súd podanému návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 10

158,87 eura.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľke podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Škodca sa dostáva do omeškania
zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, keď bol poškodeným požiadaný o splnenie,
od toho dňa môže poškodený požadovať úroky z omeškania. Výzva na úhradu vzniknutej škody bola
zástupkyňou navrhovateľky prevzatá odporcom dňa 23. 12. 2013, lehotu na plnenie určila zástupkyňa
navrhovateľky v lehote do 7 dní od obdržania výzvy. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods.

1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou
centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy úrok z omeškania v
zákonnom a nariadením stanovenej sadzbe 5,25 % ročne od 31. 12. 2013 (deň nasledujúci po lehotena dodatočné dobrovoľné plnenie určenej navrhovateľkou) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením
dlhu doposiaľ trvá.

Súd návrh v časti o zaplatenie 1 XXX,XX eur s úrokmi z omeškania zamietol, keď nemal preukázaný
vznik škody v uvedenej výške. Navrhovateľka nepreukázala spôsobenú škodu na zariadení interiéru
domu a záhrade vo výške X XXX,XX eur ani nadmernú spotrebu plynu vyvolanú nutnosťou zvýšeného

vykurovania opravovaných nehnuteľností za účelom vysušenia navlhnutých stien domu vyčíslenú ňou
vo výške XXX,XX eur. Z uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie X XXX,XX eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX eur od XX. XX. XXXX do
zaplatenia návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. Úspech navrhovateľky predstavoval
85 % (10 158,87 eura z 11 931,87 eura), úspech odporcu 15 % (1 773,00 eur z 11 931,87 eura),
navrhovateľke tak vznikol nárok na náhradu trov konania v výške 70 % (85 - 15) z celkových uplatnených
trov konania, ktoré si uplatnila vo výške 715,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 2 309,35

eura za zastúpenie advokátom. Súd preto zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľkei náhradu trov konania
vo výške 500,85 eura za zaplatený súdny poplatok (70 % z 715,50 eura) a vo výške 1 488,89 eura za
zastúpenie advokátom (70 % z 71,93 eura).

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za zastúpenie advokátom pri úkone dňa 30. 07. 2015

účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozsudku. Uvedený úkon nie je potrebný na účelné uplatňovanie
práva a preto vynaložená odmena za jeho prípadné vykonanie zástupcom navrhovateľky nevytvára
účelne trovy konania, ktorých vynaloženie by mal nahrádzať v konaní čiastočne neúspešný odporca.
Ide o úkon, pri ktorom súd verejne vyhlási rozsudok a prípadná účasť či neúčasť na ňom účastníkov,
prípadne ich zástupcov nemá vplyv na uplatňovaný nárok navrhovateľky.

Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 1 205,99 eura (70 % z 6 x 287,14 eura))
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za šesť
vykonanýchúkonovprávnejslužbypodľa§13aods.1,písm.a)vyhlášky,prevzatieaprípravazastúpenia

vrátane prvej porady s klientom dňa 13. 03. 2014, podľa písm. c) písomné podanie návrhu na začatie
konania na súd dňa 25. 08. 2014 a vyjadrenie k podanému odporcu dňa 18. 03. 2015 a podľa písm.
d) účasť na pojednávaní dňa 19. 05. 2015, 18. 06. 2015 a 14. 07. 2015, náhrada hotových výdavkov
predstavuje 34,75 eura (70 % z (2 x 8,04 eura) + 4 x (8,39 eura)) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH
predstavuje 248,15 eura (základ dane 1 240,74 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

Banská Bystrica dňa 30. 07. 2015

JUDr. Daniel Ivanko
sudca

Za správnosť vyhotovenia: Dominika Spišiaková