Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115219664
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115219664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého
L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v V. V., dieťaťa rodičov - matky F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, V. V.,
a otca L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, V. V., právne zastúpeného JUDr. Alžbetou Slašťanovou,
advokátkou,AdvokátskakanceláriasosídlomNámestieMaticeSlovenskejč.6,96501ŽiarnadHronom,
o zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.
31P/241/2015-95 zo dňa 23. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 23.
10. 2015 na základe návrhu matky maloletého o zvýšenie výživného zmenil rozsudok Okresného súdu
v Banskej Bystrici č. k. P 2/1999-19 zo dňa 08. 04. 1999 vo výroku o výžive maloletého L. K., nar. XX.
XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) tak, že otcovi maloletého (ďalej len „otec“) uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého s účinnosťou od 24. 09. 2015 zvýšeným výživným zo sumy 500,- Sk (16,60 Eur,
poznámka odvolacieho súdu) mesačne sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
do rúk matky maloletého (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že zročné výživné za čas od 24. 09. 2015

do 23. 10. 2015 vo výške 37 Eur povoľuje otcovi splácať v 10 eurových mesačných splátkach spolu s
bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia a to pod stratou výhody
týchto splátok (druhý výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že matka maloletého (ďalej len „matka“) sa návrhom
domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy zo sumy 500,-Sk (16,60 Eur) mesačne na sumu
250 Eur mesačne. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému odôvodnila tým,
že doteraz stanovená výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám a záujmom maloletého.

Uviedla, že výživné bolo naposledy upravené v roku 1999, kedy bolo určené výživné v sume 500,- Sk
(16,60 Eur) mesačne. V tom čase mal maloletý X mesiacov. Poukázala na to, že maloletý má v súčasnej
dobe XX rokov, navštevuje X. ročník F. D.M. R. v V. V., kde sa učí za R., a na jeho konkrétne náklady.
Uviedla, že jej zárobok je 340 Eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zdravotný stav maloletého
je dobrý.
Okresný súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisového materiálu zistil, že práva
a povinnosti rodičov k maloletému boli naposledy upravené, rozsudkom Okresného súdu v Banskej

Bystrici č. k. P 2/1999-19 zo dňa 08. 04. 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27. 04. 1999. Týmto
rozhodnutím súdu bola schválená dohoda rodičov na základe, ktorej bol maloletý zverený do výchovy
a opatery matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 500,-Sk
(16,60 Eur) mesačne. V tom čase bolo konštatované, že sa jedná o dieťa narodené mimo manželstva, kuktorému bolo otcovstvo dobrovoľne uznané. Rodičia dieťaťa v tom čase nežili v spoločnej domácnosti,
spoločne nezabezpečovali výchovu dieťaťa. Matka dieťaťa mala v tom čase ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, bola na materskej dovolenke, poberala dávky v materstve vo výške 5.400,- Sk (179,25 Eur) a

rodinné prídavky na deti z prvého manželstva vo výške 1.630,- Sk (54,10 Eur). S deťmi žila v 3-izbovom
byte, za ktorý platila nájomné s inkasom vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur). Aj otec dieťaťa mal ďalšie
dve vyživovacie povinnosti k dvom deťom, ktoré mu boli zverené po rozvode manželstva, na výživu
ktorých ich matka neprispievala žiadnymi čiastkami, nakoľko bola na materskej dovolenke. Otec žil v
tom čase v 3-izbovom byte, kde platil nájomné s inkasom vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) a vlastnil

motorové vozidlo zn. X. XXX. Otec dieťaťa bol zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom vo
výške 11.696,- Sk (388,24 Eur). Ďalej okresný súd uviedol, že je nepochybné, že od poslednej úpravy
výživného nastala podstatná a výrazná zmena pomerov najmä na strane maloletého. V čase ostatného
rozhodovania súdu bol vo veku O. U. a v súčasnej dobe má už XX rokov a navštevuje X. ročník F.
R. v V. V.. Úmerne s rastom a jeho vekom došlo k zvýšeniu nákladov potrebných na zabezpečenie
jeho stravovania, ošatenie, obutia, krytia jeho školských, kultúrnych, športových a záujmových potrieb.

Matka je v súčasnej dobe zamestnaná, so zárobkom do 340 Eur mesačne a už nemá inú vyživovaciu
povinnosť. S maloletým žije naďalej v 3-izbovom byte. Otec podľa potvrdenia T. E. K. X. R. L. F. F., X. X,
V., poberá výsluhový dôchodok v celkovej sume 486,68 Eur mesačne. Okrem toho je zamestnaný ako
W. vo firme P.-K. K. a.s., P. X/R., V., so zárobkom do 395,18 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť
už nemá. Je vlastníkom osobného motorového vozidla a bytu v V. V., za ktorý platí úhrady, pričom však

tento byt užíva jeho plnoletá dcéra.
Následne okresný súd uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh
matky na zvýšenie výživného je podaný dôvodne. Od poslednej úpravy výživného na maloletého
nastala taká výrazná zmena pomerov na jeho strane, ktorá odôvodňuje zmenu rozsudku súdu o výške
výživného. Pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec platí výživné riadne

a pravidelne, niekoľko rokov vo väčšej sume, než bolo naposledy upravené rozsudkom súdu, čím v
podstate sám uznal, že sa zmenili pomery na strane maloletého a zvýšili sa náklady na jeho potreby.
Preto dospel k záveru, že je v súčasných osobných a majetkových možnostiach a schopnostiach otca
prispievať na úhradu potrieb maloletého mesačne sumou 130 Eur, odo dňa podania návrhu. Takto
stanovená výška výživného spolu s rodinným prídavkom, ktorý matka na maloletého poberá vo výške

23,52 Eur mesačne a určitou finančnou čiastkou aj z jej strany, postačuje na krytie odôvodnených potrieb
a záujmov maloletého a zodpovedá aj súčasným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom oboch
rodičov.
V súvislosti s výrokom o zročnom výživnom okresný súd v odôvodnení uviedol, že zročné výživné
predstavuje rozdiel medzi doteraz platenou sumou výživného a novo stanovenou sumou výživného,

pričom doplatok za mesiac september 2015 predstavuje sumu 7 Eur. Spolu tak zročné výživné za čas od
24. 09. 2015 do 23. 10. 2015 predstavuje sumu 37 Eur. Túto sumu povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, až do zaplatenia
a to pod hrozbou straty výhody týchto splátok.

Proti rozsudku okresného súdu podal otec (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu určí vyživovaciu
povinnosť voči maloletému vo výške 110 Eur mesačne.
V odôvodnení odvolania uviedol, že okresný súd podľa jeho názoru „vec nesprávne právne posúdil.
Uvádzasícesprávneprávnenormy,aleichnadanúsituáciuvôbecneaplikuje.“Vtejtosúvislostipoukázal

na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine a uviedol, že okresný súd zhodnotil len jednu stránku
veci a to, že sa náklady na maloletého zvýšili. Nebral do úvahy jeho (otcove) schopnosti a možnosti,
ktoré vyplývali z predložených dôkazov. Poukázal na to, že v konaní predložil pracovnú zmluvu, z ktorej
je zrejmé, že má uzatvorený pracovný pomer len na dobu určitú. Touto skutočnosťou sa súd vôbec
nezaoberal a ani ju nevyhodnotil, napriek tomu, že tento dôkaz bol predložený. Nie je v budúcnosti isté,

či s ním zamestnávateľ uzavrieť ďalšiu zmluvu, respektíve dodatok k zmluve, ktorá by bola na dobu
neurčitú. Ďalej uviedol, že súd nezohľadnil ani tie skutočnosti, ktoré vyplývali z predložených dôkazov,
že keď bol jeho príjem vyšší, prispieval na maloletého vyššou sumou a tiež mu prispieval na kredit,
finančne na sviatky, na nákup oblečenia a aj na cestovné. Nie je teda dôvodné predpokladať, že by tomu
tak nebolo aj naďalej. Súd tiež nezohľadnil, že má podlžnosti, ktoré mu vznikli v minulosti v súvislosti

s osobnou starostlivosťou o dve dcéry, ktoré sú už síce dospelé, ale dcéra U. sa objektívne nachádza
v takej situácii, kedy stále potrebuje jeho finančnú pomoc. Súdom určené výživné je nad hranicou jeho
aktuálnych možností a hrozí, že ho nebude vládať platiť. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že maloletý jev takom veku, keď už má možnosť brigádovať, teda si z takéhoto príjmu môže hradiť prípadné zvýšené
výdavky na svoje záľuby.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného z súdu ako vecne správny
potvrdil.Vsúvislostisodvolacímnávrhomotcauviedla,žesvýškounímnavrhovanéhovýživnéhovsume
110 Eur mesačne nesúhlasí, pretože podľa jej názoru je v jeho v možnostiach a schopnostiach platiť

mesačné výživné v súdom určenej výške 130 Eur mesačne, nakoľko nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Poukázala (okrem iného) i na to, že otec je vylúčeným vlastníkom bytu v V. V., za ktorý platí všetky
úhrady a to i napriek tomu, že v ňom nebýva a býva tam jeho dcéra U.C., ktorá je plnoletá, je zdravá a
je v produktívnom veku a teda nič jej nebráni riadne sa zamestnať a mať príjem z ktorého by si vedela
zabezpečiť svoje životné potreby.

Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných
odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s použitím § 156 ods. 3
O.s.p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým s účinnosťou od 24. 09. 2015 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca voči maloletému zo sumy 16,60 Eur (pôvodne 500,- Sk) mesačne na sumu 130 Eur
mesačne a vo výroku o zročnom výživnom, je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňujeisodôvodnenímjehorozhodnutia(§219ods.2O.s.p.),ktoréjesícestručné,alejedostatočne

jasné,zrozumiteľnéapresvedčivé,atedaspĺňazákonnépodmienkyodôvodneniauvedenévustanovení
§ 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) odvolací súd uvádza, že
otec v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti a argumenty, ktoré by neboli prvostupňovým súdom

v rozhodnutí zohľadňované a s ktorými by sa prvostupňový súd v nevysporiadal. Ak otec v odvolaní
poukázal na to, že okresný súd nevzal do úvahy, že pracovnú zmluvu s aktuálnym zamestnávateľom
má uzavretú len na dobu určitú a že nie je isté, či v budúcnosti s ním bude uzatvorená pracovná
zmluva na dobu neurčitú, tak z tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o výživnom
vychádza súd z aktuálnych okolnosti a tie boli v dobe rozhodovania prvostupňového súdu také, že

jeho pracovný pomer trval a otec v rámci prvostupňového konania (a ani v rámci odvolacieho konania)
nepreukázal (a dokonca ani netvrdil), že by k ukončeniu jeho pracovného pomeru malo dôjsť v blízkej
dobe. Okresný súd teda nemohol prihliadať na hypotetické okolnosti. V prípade, ak by v budúcnosti došlo
ku konkrétnej zmene pomerov na strane otca (napríklad, ak dôjde ukončeniu jeho pracovného pomeru
z objektívnych dôvodov, teda bez jeho zavinenia), vznikne dôvod na prípadnú úpravu jeho vyživovacej

povinnosti. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s ďalším argumentom otca, že okresný súd nezohľadnil, že
namaloletéhoprispievalvyššousumou,nežnaakúbolpovinnýprispievaťnazákladepredchádzajúceho
rozhodnutia súdu. Okresný súd na túto skutočnosť poukázal v odôvodnení rozhodnutia, pričom zároveň
podporne uviedol, že ak dobrovoľne prispieval vyššou sumou, je v jeho schopnostiach a možnostiach
platiť určené výživné. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na svoje „podlžnosti, ktoré vznikli v minulosti v

súvislosti s osobnou starostlivosťou o dve dcéry“, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ide o
plnoleté dcéry, ktoré sú schopné samé sa živiť. Preto nie je dôvod, aby súd na túto skutočnosť prihliadal.Odvolací súd teda konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď vychádzal z aktuálneho
celkového príjmu otca, ktorý je cca 880 Eur a zohľadnil, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Za
týchto okolností možno považovať určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému vo výške 130

Eur mesačne za primerané odôvodneným potrebám maloletého, ale i objektívnym možnostiam a
schopnostiam povinného rodiča, t. j. otca.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.