Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Krajčovičová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/614/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203711
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113203711.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava, č.k. 18C/40/2013-107 zo dňa 22. apríla 2015, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením prvostupňový súd dovolacie konanie zastavil. Rozhodnutie s poukazom na § 5
ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1 a 2, § 12 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch odôvodnil tým, že žalobca v
súdom stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok za dovolanie, ktoré podal proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/120/2014-60 zo dňa 22.10.2014, hoci o následkoch nesplnenia poplatkovej
povinnosti bol v doručenej výzve na zaplatenie poplatku riadne poučený.
Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o zastavení konania
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že podľa položky č.
7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, z
čohovyplýva,žekspoplatneniupodliehalenpodaniežalobynanáhraduškodyanieďalšieúkonyvoveci
samej, ako sú odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 sadzobníka. Podľa dôvodovej
správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 145/1995 Z.z. žaloby sa majú
spoplatňovať podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Odvolateľ poukázal tiež na odôvodnenie
pozmeňujúcehoadoplňujúcehoposlaneckéhonávrhuktomutozákonu,zktoréhozdôraznil,žepritýchto
žalobách sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok vo výške 20,- Eur, takže sa nebude vyberať
poplatok podľa percentuálnej sadzby (pol. 1). Žalobca pritom podal dovolanie a nie žalobu a súd nie je
oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, žalobca preto nemôže
byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Tieto závery žalobca označil za súladné
spublikovanýmrozsudkomNSSRsp.zn.4Cdo39/2007,zktoréhozdôraznil,žezasúdnekonania,ktoré
nie sú uvedené v sadzobníku, sa súdne poplatky nevyberajú; v takom prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. V prílohe Zákona o
súdnych poplatkoch pritom nie je jasne jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi tak bola v rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch
uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. V § 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch jevyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 9 ods. 2 Ústavy podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona. Použitie analógie legis je v prípade vyrubenia súdneho poplatku
vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. Ak je potom účastníkovi konania v rozpore so zákonom o
súdnych poplatkoch ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, ide o zásah do základného práva
na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale aj o porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods.
1 písm. a) Ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Súd je
pritom pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, teda platí, že môže konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naviac podľa § 18ca
Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 i keď sa stanú splatnými po tomto dátume. V danom
prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012,
preto je v súvislosti s podaným dovolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, kedy
bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci od
poplatku vecne oslobodené. Záverom odvolateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Komárno,
ktorého kópiu k odvolaniu pripojil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,
keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od
žalovaného zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej
moci. Prvostupňový súd vo veci vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal
predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 03.12.2014 dovolanie.
Nadväzne výzvou č.k. 18C/40/2013-90 zo dňa 29.12.2014 prvostupňový súd vyzval žalobcu na
zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40,- Eur s poukazom na položku 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov a § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. Keďže žalobca predmetný súdny poplatok
za dovolanie neuhradil, prvostupňový súd odvolaním napadnutým uznesením predmetné dovolacie
konanie zastavil.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, je posúdiť,
či žalobcovi vznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaním dovolania v danej veci.
Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú obsiahnuté
v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Keďže dovolacie konanie na
základedovolaniažalobcubolozačatépodanímjehodovolaniadňom03.12.2014,navyrubeniesúdneho
poplatku za dovolanie je potrebné aplikovať Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení účinnom
v čase začatia dovolacieho konania, teda v znení zákona č. 64/2013 Z.z. účinného od 01.05.2013 (ďalej
len „cit. zák.“).
V zmysle § 2 ods. 4 cit. zákona v dovolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal dovolanie. Podľa
§ 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona poplatková povinnosť vzniká podaním dovolania, ak je poplatníkom
dovolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je
pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1).
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok za
dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. (§ 6 ods. 2).Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 01.05.2013 zo žaloby na náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.
V preskúmavanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak
žalobcovi za podané dovolanie vyrubil súdny poplatok vo výške 40,- Eur a to v zmysle položky 7a
sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 64/2013
Z.z. účinného od 01.05.2013. Zákonodarca podľa vyššie citovaných ustanovení rozlišuje medzi konaním
na prvom stupni a konaním odvolacím a dovolacím. Poplatková povinnosť za dovolanie sa posudzuje
podľa stavu platného v čase začatia dovolacieho konania. Odvolací súd zastáva názor, že poplatková
povinnosť žalobcu za podané dovolanie sa neviaže na znenie zákona č. 71/1992 Zb. účinného ku dňu
podania žaloby na súd, ale na znenie zákona účinného v čase, kedy vznikla poplatková povinnosť, t.j.
kedy žalobca podal dovolanie, čím začalo dovolacie konanie a to s poukazom na znenie ust. § 5 ods. 1
písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. V danom prípade sa tak stalo za účinnosti zákona č. 64/2013 Zb., ktorým
bola založená poplatková povinnosť zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 40,- Eur a preto je potrebné
aplikovať toto zákonné ustanovenie. Neobstojí preto námietka žalobcu, že súd prvého stupňa vyrubením
tohto súdneho poplatku určil tento súdny poplatok nad rámec zákona.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej žalobca podal dovolanie proti rozsudku a nie žalobu,
len ktorá je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je
oprávnenýsvojvoľnerozširovaťokruhúkonovpodliehajúcichsúdnemupoplatku,pretoodvolateľnemôže
byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie, odvolací poukazuje na zákonnú úpravu
v § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa
tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony,
ktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov.
Konaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Za konanie sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred
súdomprvéhostupňa,alerovnakoiodvolaciekonanieadovolaciekonanie(§6ods.1cit.zák.).Citované
ust. § 6 ods. 2 pritom výslovne zakotvuje, že poplatok vo výške dvojnásobku základnej sadzby ako za
návrh sa vyberá i v dovolacom konaní.
Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou
vysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom
konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov,
no a posledná IV. časť je venovaná poplatkom za úkony prokuratúry.
Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 cit. zák.). Pod pojem návrh treba
subsumovať aj dovolanie, ako návrh na dovolacie konanie. Je to spôsobené tým, že zákon síce pri
vymedzení pojmov nie je dôsledný, avšak vychádzajúc z celkovej konštrukcie úpravy súdnych poplatkov
v sadzobníku tvoriacom prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nemožno spochybniť to, že poplatková povinnosť
stanovená položkou 7a sadzobníka sa vzťahuje na celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom
dovolacie konanie je konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku. K obdobným záverom dospel už
i Najvyšší súd SR vo veci 3 Cdo 408/2015.
Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že ak žalobca napadol predmetný potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej v zákonnej lehote dovolaním, súd prvého stupňa ho správne vyzval na zaplatenie
súdneho poplatku za podané dovolanie v správnej výške 40,- Eur s poučením, že následkom
nezaplatenia súdneho poplatku bude zastavenie dovolacieho konania. Keďže ale žalobca súdny
poplatokzapodanédovolanienezaplatil,čonebolosporné,prvostupňovýsúdpotomsprávnepredmetné
dovolacie konanie preskúmavaným uznesením pre nezaplatenie súdneho poplatku s použitím § 10 ods.
1, § 12 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch zastavil.
S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako v
celom rozsahu vecne správne, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.